Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. august 2017

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 16Csp/126/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114217336
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlasta Ondrejková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2017:4114217336.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdNitra,sudkyňouJUDr.VlastouOndrejkovou,vsporežalobcu:IntrumJustitiaSlovakia,s.r.o.,

so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom
so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, P.O.BOX 205, proti žalovanému: Z. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom
K. o zaplatenie 227,21 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa písomnou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu žalovanú istinu
vo výške 227,21 eura spolu s úrokom z omeškania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že jeho právny
predchodca Slovenská sporiteľňa, a.s. na základe žiadosti žalovaného zriadila v prospech žalovaného

bežný účet , na ktorom poskytla úver vo forme povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na
účte . Žalovaný prekročil limit povoleného prečerpania nad rámec povolenej sumy , čím došlo k vzniku
nepovoleného prečerpania v trvaní viac ako 5 dní , čím nastal prípad porušenia v zmysle čl. 14.1 OP.
Žalobca pre uvedený dôvod dňa 30.09.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky vzniknutej z
titulu nesplácaného úveru poskytnutého formou povoleného prečerpania na účte žalovaného a zároveň
vyzvalžalovanéhonauhradeniepohľadávkydo08.10.2013. Okremtohovžalobeuviedol,ženazáklade
zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 28.03.2013 medzi Slovenskou sporiteľnou, a.s. ako

postupcom a žalovaným ako postupníkom, bola pohľadávka voči žalovanému postúpená na žalobcu.

2. Súd najskôr vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 24.11.2014 č.k.9Ro/187/2014-27, ktorý
sa však nepodarilo žalovanému doručiť do vlastných rúk, preto bol uznesením zo dňa 17.02.2017 č.k.
9RO/187/2014-35 zrušený.

3. Postupom podľa § 116 ods. 2 CSP bolo žalovanému oznámené podanie žaloby.

4. Keďže v danom prípade išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkoví tvrdenia
strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevýšila 1.000 eur, súd prihliadnuc na
hospodárnosť konania a nenavyšovanie trov konania, vo veci nenariadil pojednávanie podľa § 297 písm.
b) CSP a rozsudok verejne vyhlásil dňa 02.08.2017 za splnenia podmienok podľa § 219 ods. 3 CSP.

5. Súd po oboznámení sa s obsahom spisu súd zistil tento skutkový a právny stav:

6. Žalovaný dňa 23.05.2008 uzatvoril so Slovenskou sporiteľnou, a.s. zmluvu o poskytnutí balíka
produktov a služieb pre fyzické osoby , na základe ktorej bol žalovanému zriadený bežný účet a
poskytnutá platobná karta VISA Electron a súčasne bolo poskytnuté žalovanému povolené prečerpania .Rovnako dňa 23.05.2008 bola uzatvorená zmluva o vydaní a používaní platobnej karty, predmetom
ktorej boli limity používania platobnej karty. Súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky .

7. Podľa bodu 8.4 písm. a)VOP ak dôjde k akémukoľvek prípadu porušenia, Banka je oprávnená
najmä vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky banky , t.j. požadovať splatenie pohľadávky banky v
lehote , ktorú banka určí v Oznámení o mimoriadnej splatnosti, a dlžník je povinný v tejto lehote splatiť
pohľadávku Banky.

8. Podľa bodu 14.1 VOP písm. a) prípadnými porušeniami sú najmä nasledujúce prípady: akékoľvek
nepovolené prečerpanie trvá viac ako 5 dní.

9. Podľa bodu 14.2 VOP ak dôjde k akémukoľvek prípadu porušenia , Banka je bez ohľadu na to, či
bolo povolené prečerpanie poskytnuté dlžníkovi ako privátnemu klientovi alebo MIKRO podnikateľovi ,
oprávnená postupovať podľa bodu 8.4 alebo zastaviť povolené prečerpanie úplne alebo až do doby ,

keď pominú skutočnosti, ktoré mali za následok zastavenie povoleného prečerpania.

10. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 05.04.2013 súd zistil, že žalovanému Slovenská
sporiteľňa , a.s. oznámila, že došlo k postúpeniu pohľadávky titulom nepovoleného prečerpania na účte
žalovaného na spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., a to zmluvou zo dňa 28.03.2013. Zároveň

bolo oznámené žalovanému, že pohľadávku vo výške 272,66 eura je možné uhradiť od doručenia tohto
oznámenia výlučne plnením postupníkovi.

11. Listom zo dňa 01.10.2013 žalobca oznámil žalovanému, že dňom 30.09.2013 vyhlásil mimoriadnu
splatnosť pohľadávky vzniknutej z titulu nesplatného úveru poskytnutého formou povoleného

prečerpania na účte žalovaného.

12. Z doručenky o zásielke adresovaného žalovanému vyplýva, že táto bola vrátená žalobcovi späť s
tým, že adresát neznámy.

13. Z predžalobnej výzvy zo dňa 23.01.2014 vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného na úhradu
pohľadávky do 30.01.2014.
14. Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od
určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

15. Podľa § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka banka je povinná prijímať na bežný účet v mene,
na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných
prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok
určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným
osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať

zúčtovanieuskutočnenýchplatiebvsúladesozmluvouobežnomúčteavlehotáchazaďalšíchzákonom
ustanovených podmienok pre poskytovanie platobných služieb.

16. Podľa § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán

pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).

17. Podľa § 52 ods.1 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

18. Podľa § 52 ods.2 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

19. Podľa § 52 ods.4 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti.20. Podľa § 92 ods. 7 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy)
ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako

90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka
zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo

pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to
neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo

pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

21. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

22. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

23. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

24. Súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, majúc za to, že žalobca v danom prípade nepreukázal
jeho aktívnu vecnú legitimáciu, nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre postúpnie predmetnej
pohľadávky pôvodného veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s. voči žalovanému ako dlžníkovi podľa §

92 ods. 7 zákona č. 483/2011 (v znení účinnom 31.12.2008). Banka v prípade porušenia zmluvnej
povinnosti dlžníka splatiť úver poskytnutého formou povoleného prečerpania na bežnom účte, je
oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť tejto pohľadávky, po doručení výzvy dlžníkovu , za podmienok
stanovených v zákone o bankách , alebo zmluvu vypovedať , prípadne od nej odstúpiť v súlade s
Obchodnýmipodmienkami.Bankavdanomprípadezrejmetútomožnosťnevyužilaažalobcovipostúpila

pohľadávkubeztoho,abyúverposkytnutý formoupovolenéhoprečerpanianabežnomúčtežalovaného,
nadobudol mimoriadnu splatnosť, resp. aby zmluvný vzťah zanikol inak (výpoveďou, odstúpením).
Pokiaľ ale nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť predmetnej pohľadávky banky, resp. pokiaľ zmluvný
vzťah nezanikol výpoveďou alebo odstúpením od zmluvy, nie je možné urobiť záver o tom, že by
predmetná pohľadávka bola ku dňu postúpenia splatná. V danom prípade sa tak žalobcovi nepodarilo

preukázať jeho aktívnu legitimáciu, keď predložil oznámenie pre žalovaného o postúpení pohľadávky na
základe zmluvy zo dňa 28.03.2013, nepreukázal však splnenie zákonných podmienok pre postúpenie
predmetnej pohľadávky pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľne, a.s. voči žalovanému.

25. Súd dodáva, že pre platnosť postúpenia v týchto prípadoch je potrebné splniť určité podmienky,

ako napr. tie uvedené v§ 92 ods. 7 zákona č. 483/2001 Z.z. ( v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy). Postupník je v súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný
v zmysle § 132 ods. 1 CSP tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem
iného aj splnenie podmienok platného postúpenia. Postupník, ktorému bola pohľadávka postúpená
bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka

klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so
splatenímsvojhozáväzkuaspoň90dní.Nepreukázanietýchtoskutočnostímázanásledoknedokázanie
aktívnej legitimácie postupníka. V danom prípade zo zisteného skutkového stavu bolo zrejmé, že
žalobca nepreukázal, že by v čase postúpenia pohľadávky Slovenskej sporiteľne, a.s., voči žalovanému
(28.03.2013), boli tieto podmienky postúpenia splnené. Žalobca tak nedokázal, že pohľadávka voči

žalovanému bola v čase jej postúpenia na žalobcu spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 7 zákona
č. 483/2001 Z.z. ( v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy). V dôsledku toho nemožno považovať
za dokázané, že toto postúpenie je platné (aj keby zmluva o postúpení bola účinná) a že žalobca je
oprávnený pohľadávku voči žalovanému uplatňovať pred súdom. Vzhľadom na uvedené treba uzavrieť,že žalobca nepreukázal, že sa platne a účinne stal veriteľom uplatňovanej pohľadávky, teda nepreukázal
svoju aktívnu legitimáciu na jej uplatňovanie.

26. V zmysle § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.

27. Citované ustanovenie zakotvuje dôkaznú povinnosť strán sporu v konaní, teda povinnosť označiť

dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana
sporu, ktorá neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky
v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe
predložených dôkazov.

28. V konaní žalobca nepreukázal, že banka vyzvala žalovaného na splnenie pohľadávky vzniknutej

z titulu nesplácaného úveru poskytnutého formou povoleného prečerpania na účte žalovaného a že
bol žalovaný v omeškaní viac ako 90 dní. Za daného skutkového stavu žalobca nepreukázal, že v
čase postúpenia pohľadávky boli splnené zákonné podmienky pre postúpenie pohľadávky, a preto súd
považoval postúpenie pohľadávky za neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Naviac z listinných
dôkazov,doloženýchkžalobe,malsúdzapreukázané,žemimoriadnusplatnosťpredmetnejpohľadávky

nevyhlásil pôvodný veriteľ ako banka (Slovenská sporiteľňa, a. s.), ale až žalobca listom zo 01.10.2013.
Aj VOP v bode 14.2 upravujú oprávnenie Banky vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky banky , t.j.
požadovať splatenie pohľadávky banky v lehote , ktorú banka určí v Oznámení o mimoriadnej splatnosti,
a dlžník je povinný v tejto lehote splatiť pohľadávku Banky.

29. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu v konaní.

30. Záverom súd poukazuje na to, že na to, aby sa niekto stal stranou sporu netreba, aby bol účastníkom
hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide. Stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva
žalobcom)aleboabybolaprotinemupodanážaloba(vtakomprípadesastávažalovaným).Čivšakbude

žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje
žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník
subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom
konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia
vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba

len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom
objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je
nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia,
o ktoré v konaní ide;. O nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca
tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti,

o ktorú v konaní ide.

31. Súd o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní
úspešný, náhradu trov konania nepriznal, aj keď principiálne by bolo namieste priznanie náhrady
trov konania žalovanému, v prejednávanej veci však možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že

žalovanému v konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli (§
255 ods. 1 CSP a contrario i za použitia analógie podľa čl. 4 ods. 1 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Nitra písomne.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno

meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.