Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 2. november 2014

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 16C/157/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112227200
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Janics Bajánková
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2014:1112227200.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Janou Janics Bajánkovou v právnej veci navrhovateľky : Q.
W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Dr. B. XX , XXX XX J., zastúpená FUTEJ & Partners, s.r.o., Radlinského
2, Bratislava, IČO : 35 955 341, konajúcej prostredníctvom JUDr. Daniela Futeja, CSc., konateľa a
advokáta, proti odporcovi: Slovenskej republike zastúpenej Národnou bankou Slovenska, so sídlom v
Bratislave, Imricha Karvaša 1, o náhradu škody 4098,87 EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľky na podanie prejudiciálnej otázky súdnemu dvoru Európskej únie zamieta.

II. Súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamieta.

III. Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania podaným na tunajšom súde dňa 21.08.2012 domáhala
voči odporcovi zaplatenia sumy 4098,87 -EUR s prísl. titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom odporcu podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci (ďalej len "zákon č. 514/2003 Z.z."). Dôvodila, že ako členka družstva vložila
peňažné prostriedky do družstva PODIELOVÉ DRUŽSTVO W. INVESTÍCIE (ďalej len "Družstvo"),
ktoré na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt v rámci Prospektu investície schváleného
Národnou bankou Slovenska (ďalej len "NBS") zhromažďovalo peňažné prostriedky od svojich členov a
zabezpečovalo ich zhodnocovanie podľa zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných
službách (ďalej len "zákon č. 566/2001 Z.z."), a to prostredníctvom spoločnosti CAPITAL INVEST,
o.c.p., a.s. (ďalej len "obchodník s cennými papiermi"), s ktorým Družstvo uzatvorilo zmluvu s názvom
Zmluva o správe portfólia cenných papierov (ďalej len "zmluva"), ktorá bola menená a doplňovaná.
Miera zhodnotenia peňažných prostriedkov vložených navrhovateľkou do Družstva mala byť v súlade s
Prospektom investície 8%. Obchodník s cennými papiermi vykonával svoju činnosť na základe povolenia
na poskytovanie investičných služieb NBS do 01.03.2011, kedy mu NBS toto povolenie, v rámci výkonu
dohľadu, odobrala. Po ukončení svojej činnosti pre Družstvo ku dňu 30.04.2010, obchodník s cennými
papiermi Družstvu neodovzdal žiadne portfólio cenných papierov, ani zverené peňažné prostriedky,
a preto Družstvo nedisponovalo prostriedkami na výplatu navrhovateľkou zverených prostriedkov,
vrátane ich zhodnotenia. Navrhovateľke preto konaním obchodníka s cennými papiermi, v spojení
s jeho činnosťou pre Družstvo vznikla škoda, nakoľko jej majetok sa zmenšil o sumu do Družstva
vložených a nevrátených finančných prostriedkov. Podľa navrhovateľky za vznik tejto škody zodpovedal
odporca v dôsledku nesprávneho úradného postupu pri výkone dohľadu nad činnosťou obchodníka

s cennými papiermi pri činnosti pre Družstvo podľa zmluvy, keď po zistení závažných a podstatných
nedostatkov v činnosti obchodníka s cennými papiermi NBS neurobila riadne a včas úkony potrebné
na nápravu nedostatkov, ani na ich zamedzenie do budúcnosti, pričom z charakteru zistených porušení
musela vedieť, že nedostatky v činnosti obchodníka s cennými papiermi zasahujú do práv a právom
chránených záujmov Družstva vo vzťahu k jeho záväzkom voči členom, ktorí mu zverili prostriedky na
ich zhodnotenie. Za nesprávny považovala navrhovateľka aj ten úradný postup odporcu, pri ktorom
1/ nevykonal potrebné opatrenia na zabránenie vzniku škody Družstvu na majetku, ktorý bol tvorený
prostriedkami jeho členov, 2/ neupozornil Družstvo na možné riziká spolupráce s obchodníkom s
cennými papiermi, 3/ zbytočnými prieťahmi, resp. svojou nečinnosťou spôsobil, že tak voči Družstvu, ako
aj voči obchodníkovi s cennými papiermi neprijal vhodné opatrenia na zabezpečenie, aby tieto subjekty
nemohli so svojím majetkom nakladať inak, než za účelom uspokojenia pohľadávky navrhovateľky, a
napokon 4/ odporca nereagoval na list Družstva zo dňa 24.06.2010, ktorým podľa § 86 ods. 3 zákona č.
566/2001 Z.z. dalo podnet na vyhlásenie obchodníka s cennými papiermi za neschopného plniť záväzky
voči klientom.

Odporca s návrhom navrhovateľky nesúhlasil a žiadal ho ako nedôvodný zamietnuť. Mal za to, že
Družstvo ako podnikateľský subjekt vykonávalo činnosť podľa zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný
zákonník (ďalej len "Obchodný zákonník"), za ktorú zodpovedalo predstavenstvo ako štatutárny orgán,
ktorý zároveň riadil činnosť Družstva a rozhodoval o všetkých záležitostiach Družstva, pokiaľ neboli
zákonom, stanovami alebo rozhodnutím členskej schôdze vyhradené inému orgánu. Navrhovateľka
musela vedieť, že s investovaním finančných prostriedkov do Družstva je spojené určité riziko a doterajší,
príp. propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov v súlade s § 129 ods. 1 písm. b) zákona
č. 566/2001 Z.z. Úrad pre finančný trh (ktorého kompetencie pri výkone dohľadu prešli počnúc od
01.01.2006 na NBS) schválil dňa 21.03.2002 Prospekt investície podľa § 127 ods. 2 zákona č. 566/2001
Z.z., na základe ktorého bolo Družstvo oprávnené ponúkať majetkové hodnoty s lehotou verejnej
ponuky majetkových hodnôt 10 rokov. Pri schvaľovaní Prospektu investície, ktorý je informačným
dokumentom, úrad postupoval podľa § 127 ods. 4 v spojení s § 125 ods. 7 zákona č. 566/2001 Z.z., keď
posudzoval najmä jeho úplnosť, t.j. či obsahuje všetky údaje podľa § 128 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z.,
vzájomný súlad predložených údajov a ich zrozumiteľnosť, pričom za pravdivosť jednotlivých údajov v
ňom uvedených zodpovedal štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt;
jeho vyhlásenie o tom, že skutočnosti uvedené v Prospekte investície sú úplné a pravdivé spolu s
jeho podpisom boli zákonnou náležitosťou Prospektu investície podľa §128 ods. 1 písm. h) zákona
č. 566/2001 Z.z. Prospekt investície neobsahoval aj dotknutú zmluvu, keďže zákonnou náležitosťou
Prospektu investície bol podľa § 128 ods. 1 písm. a), bod 10 zákona č. 566/2001 Z.z. len zoznam zmlúv
zabezpečujúcich odbyt výrobkov vyhlasovateľa verejnej
16C 157/12 - 215

ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu poskytovaných služieb. Schválenie Prospektu investície
teda neznamenalo schválenie i zmluvy medzi Družstvom a obchodníkom s cennými papiermi, keďže
jeho schválením nevznikol medzi Družstvom a obchodníkom s cennými papiermi zmluvný vzťah. Preto
ani prípadné nedodržiavanie povinností zo zmluvy zo strany obchodníka s cennými papiermi by neviedlo
k porušeniu Prospektu investície. Pokiaľ išlo o namietaný nesprávny úradný postup odporca potvrdil,
že vykonával dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, avšak len
v zákonom vymedzenom a limitovanom rozsahu, a to dohľad nad plnením povinností vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt ustanovených zákonom č. 566/2001 Z.z, keď kontroloval 1/
zverejnenie schváleného Prospektu investície pred začatím verejnej ponuky (§ 126 ods. 2 a § 127), 2/
aktuálnosť Prospektu investície počas lehoty trvania verejnej ponuky, 3/ plnenie informačných povinností
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a 4/ splnenie povinnosti predložiť pred zverejnením
na posúdenie oznámenie o verejnej ponuke majetkových hodnôt, ako aj 5/ dodržiavanie ustanovenia §
126 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z. Odporca bol až s účinnosťou od 01.06.2010 oprávnený dohliadať
nad tým, či vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt dodržiava schválený Prospekt investície.
Odporca nemohol vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej
ponuky majetkových hodnôt, nakoľko v takom prípade by prekročil zákonom dané a vymedzené
kompetencie. Zo správ predkladaných Družstvom pritom nevyplývali informácie o zhoršenej situácii
Družstva, Družstvo odporcovi neoznámilo, že obchodník s cennými papiermi neoprávnene vyúčtováva
odmenu, neplní si povinnosti zo zmluvy s Družstvom. Zároveň, Družstvo voči činnosti obchodníka s
cennými papiermi neprejavilo žiadne výhrady a v tomto smere sa voči nemu nedomáhalo žiadnych
nárokov súdnou cestou. Odporca až po 8 rokoch spolupráce obdržal list Družstva zo dňa 15.04.2010, v

ktorom žiadalo odporcu o preskúmanie postupu obchodníka s cennými papiermi a o vykonanie dohľadu
na mieste. Odporca vykonal v období od 20.04.2010 do 06.05.2010 dohľad na mieste u obchodníka
s cennými papiermi a keďže zistil, že neposkytoval Družstvu investičnú službu riadenie portfólia v
zmysle zákona č. 566/2001 Z.z.. vydal dňa 12.07.2010 rozhodnutie, č. ODT-8305/2010, o predbežnom
opatrení a obchodníkovi s cennými papiermi uložil povinnosť zdržať sa nakladania s majetkom jeho
klientov bez predchádzajúceho písomného súhlasu NBS. Ďalším rozhodnutím zo dňa 21.12.2010,
č. ODT-8305-5/2010, odporca odobral obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie
investičných služieb, ktorého správnosť potvrdila Banková rada NBS rozhodnutím č. GUV-274/2011
zo dňa 01.03.2011. Pokiaľ išlo o namietané prieťahy v konaní, odporca mal za to, že samotné
Družstvo sťažovalo napredovanie dohľadu tak, aby mohol odporca zistiť všetky skutočnosti a okolnosti
a získať dôkazy potrebné na prípadné ďalšie konanie. Vzhľadom na výpoveď zmluvy obchodníkom s
cennými papiermi odporca vyzval Družstvo na aktualizáciu Prospektu investície. Družstvo síce žiadosť
o schválenie dodatku k Prospektu investície podalo, avšak táto ostala neúplná napriek viacnásobnému
predlženiu lehoty na odstránenie nedostatkov, odporca preto rozhodnutím zo dňa 26.08.2010, č.
OPK-5664/1-5/2010, konanie o žiadosti Družstva zastavil. Správnosť predmetného rozhodnutia potvrdila
Banková rada NBS rozhodnutím zo dňa 08.12.2010, č. GUV-1744/2010. Medzičasom NBS listom zo
dňa 27.08.2010, č. ODT-10890/2010, oznámila Družstvu začatie konania pre porušenie § 129 ods. 3 v
spojení s § 128 ods. 1 písm. b), c) a h) zákona č. 566/2001 Z.z. a § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4
tohto zákona, keďže Družstvo nedodržiavalo schválený Prospekt investície a skutočnosti v ňom uvedené
neaktualizovalo. Konanie bolo ukončené vydaním rozhodnutia dňa 30.05.2011, č. ODT-10890-4/2010,
ktorým odporca Družstvu zakázal predaj majetkových hodnôt; rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
18.07.2011. Odporca teda pri výkone dohľadu podľa ustanovení zákona č. 566/2001 Z.z. nebol nečinný,
nespôsobil žiadne prieťahy v konaní a nedopustil sa ani navrhovateľkou vytýkaného nesprávneho
úradného postupu. Pokiaľ preto navrhovateľke vznikla nejaká majetková ujma v súvislosti s investíciou
do Družstva, odporca mal za to, že je povinná ju objektívne preukázať. Na majetok Družstva bol pritom
uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.04.2011, sp. zn. 3K 95/2010, vyhlásený konkurz, a
preto pokiaľ navrhovateľka vložila svoje finančné prostriedky do Družstva, mala si svoj nárok prihlásiť
do konkurzu a v prípade popretia tejto pohľadávky správcom konkurznej podstaty, domáhať sa určenia
popretej pohľadávky incidenčnou žalobou. Zároveň i samotné Družstvo sa na Okresnom súde Bratislava
I domáhalo žalobou smerujúcou voči odporcovi náhrady škody vo výške 63.163.426,03 Eur s prísl. podľa
zákona č. 514/2003 Z.z., ktorá škoda mala pozostávať i z členských vkladov členov Družstva.

Navrhovateľka v písomnom doplnení k žalobe zo dňa 11.04.2013 uviedla bližšiu špecifikáciu
nesprávneho úradného postupu, ktorý mal spočívať v I/ oneskorenom zistení neaktuálnosti údajov
zahrnutých do Prospektu investície, čo malo za následok neplatnosť Prospektu investície a následný
oneskorený zákaz činnosti Družstva, II/ prijatí nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu
po zisteniach v prerokovaní nedostatkov a III/ prijatí nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho
stavu po zistení závažných pochybení obchodníka pri činnosti voči družstvu.

K bodu I/ navrhovateľka uviedla, že Prospekt investície bol vypracovaný ku dňu 20.02.2002 a
doplnený dodatkami zo dňa 21.03.2003 a 03.06.2008. NBS rozhodnutím zo dňa 30.05.2011, č.
ODT-10890-4/2010, v rámci výkonu dohľadu nad Družstvom zakázala Družstvu predaj majetkových
hodnôt z dôvodu neaktuálnosti Prospektu investície, keďže sa zmenili skutočnosti v ňom uvedené.
V Prospekte investície sa nenachádzali aktuálne údaje o a/ predmete podnikania, b/ členoch
predstavenstva a dozornej rady, c/ subjektoch, ktoré ovládajú družstvo, d/ subjektoch, s ktorými
je družstvo majetkovo prepojené, e/ zmluvách, ktoré zabezpečujú odbyt výrobkov Družstva alebo
realizáciu služieb, ktoré poskytuje, f/ o majetkových aktívach, ktoré sa majú nadobudnúť z peňažných
prostriedkov nadobudnutých na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt a základné strategické
zámery podnikateľskej činnosti Družstva. NBS pritom ako dátum neaktuálnosti Prospektu investície
ustálila mesiac máj 2010, teda účelovo necelé dva týždne potom, ako v rámci výkonu dohľadu nad
Družstvom vyzvala Družstvo výzvou zo dňa 20.04.2010 na predloženie dokladov a informácií k údajom
zahrnutým do Prospektu investície. Neaktuálnosť Prospektu investície pritom siahala spätne ku dňu
31.12.2006. Dňa 27.08.2007 došlo k stretnutiu medzi poverenými členmi predstavenstva Družstva
a zástupcami NBS práve z dôvodu nedodržiavania Prospektu investície. Družstvo teda porušovalo
povinnosti stanovené v § 129 ods. 3 v spojení s § 128 ods. 1 písm. b), c), h) a § 125c ods. 1 v spojení s
§ 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. od roku 2006, avšak NBS voči Družstvu zakročila až v máji 2011.

K bodu II/ navrhovateľka uviedla, že Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt
patrilo k povinne dohliadaným subjektom, a preto bola NBS povinná zisťovať a vyhodnocovať informácie
a podklady o skutočnostiach týkajúcich sa Družstva v zmysle § 137 ods. 2 v spojení s § 135 ods. 1
zákona č. 566/2001 Z.z., ku ktorým patrili i informácie o rizikách, ktoré by mohli viesť k ohrozeniu záujmov
klientov. NBS už v roku 2007 pri kontrole Družstva zistila nedostatočné rozloženie portfólia, tvoreného
zmenkou len jediného emitenta - CI HOLDING a.s., ktorá okolnosť v zmysle zápisu z prerokovania
nedostatkov zo dňa 24.08.2007 patrí k jedným z najdôležitejších ukazovateľov sledovaných pri výkone
dohľadu NBS. NBS sa uspokojila s rozložením portfólia namiesto jednej do troch

16C 157/12 - 216

zmeniek bez toho, aby využila akýkoľvek z dostupných sankčných a nápravných opatrení v zmysle §
144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z.

K bodu III/ navrhovateľka uviedla, že NBS v rámci kontroly rozhodnutím zo dňa 20.08.2008, č.
OPK-9750/3/2007, uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu vo výške 300.000,- Sk za porušenie
povinností stanovených zákonom č. 566/2001 Z.z., pričom o výsledkoch tejto kontroly ani navrhovateľku,
ani Družstvo nikdy neinformovala. Ani po vydaní rozhodnutia a zisteniach v roku 2007 NBS nevyužila
svoje kompetencie dané zákonom č. 566/2001 Z.z., existujúce už od roku 2007, neprijala žiadne
kontrolné alebo významnejšie opatrenia tak voči obchodníkovi s cennými papiermi, ako aj voči Družstvu,
čím umožnila ich ďalšiu činnosť a spôsobila, že navrhovateľka už skôr nemohla rozpoznať riziko svojej
investície.

Odporca v písomnom vyjadrení k doplneniu žaloby navrhovateľky považoval za irelevantný údajný
nesprávny úradný postup NBS pri dohľade nad obchodníkom s cennými papiermi vzhľadom na
absenciu bezprostrednej a priamej príčinnej súvislosti so vznikom škody navrhovateľky. Do úvahy
by mohol prichádzať len eventuálny nesprávny úradný postup NBS pri dohľade nad Družstvom
ako vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt, keďže navrhovateľka vložila do Družstva
finančné prostriedky a bola s ním v právnom vzťahu. Ďalej uviedol, že vyhlasovateľov verejnej
ponuky majetkových hodnôt, ich činnosť a Prospekty investície nemožno stotožňovať s vyhlasovateľmi
verejných ponúk cenných papierov a ich činnosťou podľa prospektov cenných papierov. Problematika
verejnej ponuky majetkových hodnôt bola (do zrušenia s účinnosťou od 22.07.2013) osobitosťou
slovenskej legislatívy, ktorú neregulovalo právo Európskej únie, ani navrhovateľkou označovaná
smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej
ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie. Činnosť vyhlasovateľov verejnej ponuky
majetkových hodnôt bola (do zrušenia s účinnosťou od 22.07.2013) zákonom regulovaná len
minimalisticky. Družstvo ako podnikateľský subjekt vypracovalo ničím neobmedzený podnikateľský plán,
následne i Prospekt investície, ktorý schválil Úrad pre finančný trh a jeho rozhodnutie bolo možné
preskúmať len v lehote troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti. Úrad pre finančný trh nebol povinný
preverovať pravdivosť a hodnovernosť údajov v Prospekte investície, za ktoré zodpovedal a zodpovedá
štatutárny orgán vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt. Ten zodpovedal za aktuálnosť
údajov v Prospekte investície, za jeho dodržiavanie, a to aj voči členom Družstva. Až do 01.01.2009
pokiaľ ide o aktuálnosť Prospektu investície, a do 01.06.2010 pokiaľ ide o dodržiavanie Prospektu
investície, NBS nemohla uložiť Družstvu žiadne sankcie, pretože tieto povinnosti neboli vyhlasovateľovi
verejnej ponuky majetkových hodnôt uložené. Ak teda nastali nové významné skutočnosti týkajúce sa
údajov zahrnutých do Prospektu investície, bolo povinnosťou štatutárneho orgánu Družstva vypracovať
dodatok Prospektu investície a predložiť ho na schválenie; také nové skutočnosti mohla totiž NBS zistiť
až s určitým časovým odstupom najmä na základe zákonom uloženej periodickej informačnej povinnosti
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt. NBS z údajov o štruktúre majetku Družstva k
31.12.2005 a 31.12.2006 síce zistila nedostatky v oblasti dodržiavania Prospektu investície, a preto
využijúc svoje oprávnenie podľa § 2 ods. 8 zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade na rokovaní dňa
24.08.2007 tieto nedostatky pomenovala, dala odporúčania ohľadom rozloženia finančných nástrojov
v portfóliu a požiadala Družstvo o informáciu o spôsobe riešenia daného stavu. Štatutárny orgán
Družstva pritom deklaroval bezproblémovú a úspešnú činnosť Družstva, bez akýchkoľvek sťažností zo
strany jeho členov. Ak navrhovateľka nemohla rozpoznať riziko svojej investície, nebolo to zapríčinené
neaktualizáciou údajov v Prospekte investície, ale konaním predstavenstva Družstva. Naviac, samotné
Družstvo v polročných a ročných finančných správach neuvádzalo indície a informácie o zhoršenej

finančnej situácii, ktorá by ohrozila vyplácanie vyrovnávacích podielov alebo podielov na zisku jeho
členom, a až listom zo dňa 15.04.2010 žiadalo o preskúmanie postupu obchodníka s cennými papiermi
a o vykonanie dohľadu na mieste. Na jeho základe NBS zistila, že v Družstve nastali také významné
skutočnosti a zmeny týkajúce sa údajov Prospektu investície, ktoré by mohli ovplyvniť hodnotenie
majetkových hodnôt ponúkaných investorom, v dôsledku ktorých nastala neaktuálnosť Prospektu
investície. Absolútne rozhodujúce skutočnosti pre investovanie prostriedkov do Družstva teda nastali
až v roku 2010, v období, kedy obchodník s cennými papiermi vypovedal zmluvu a v Družstve nastala
nepriaznivá finančná situácia. NBS na základe žiadosti Družstva začala konanie o schválenie dodatku
Prospektu investície, ktoré však pre neodstránenie nedostatkov žiadosti ukončila rozhodnutím zo dňa
26.08.2010, č. OPK-5664/1-5/2010. Súbežne s týmto konaním NBS začala proti Družstvu i konanie
o uložení sankcie podľa § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. za porušenie ustanovení § 129 ods.
3 v spojení s § 128 ods. 1 písm. b, c, h, zákona č. 566/2001 Z.z. K bodu II. písomného doplnenia
žaloby odporca uviedol, že informácie a poklady, ktoré mala NBS v rámci predmetu dohľadu podľa
§ 135 ods. 2 a § 137 ods. 2 zákona č. 566/2001 Z.z. sa vzťahovali výlučne ku konkrétnemu druhu
dohliadaného subjektu so zohľadnením jemu zákonom uložených povinností. Samotný zákon pritom
neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, ani Družstvu, žiadne povinnosti v oblasti
obmedzenia a rozloženia rizík, ani krytia rizík, na rozdiel od iných dohliadaných subjektov, okrem
povinnosti podľa § 129 ods. 1 písm. b) zákona č. 566/2001 Z.z. spočívajúcej v informácii o tom,
že zverejnené alebo hromadne používané oznámenie o verejnej ponuke majetkových hodnôt musí
obsahovať upozornenie, že s investíciou je spojené aj riziko, že doterajší alebo propagovaný výnos nie
je zárukou budúcich výnosov. A napokon, III. pokiaľ išlo o opatrenia v súvise so zistením závažných
pochybení obchodníka s cennými papiermi pri činnosti voči Družstvu, odporca namietal, že táto okolnosť
nemôže mať a ani nemala vplyv na navrhovateľku, ale jedine na Družstvo, ktoré bolo s obchodníkom
s cennými papiermi v záväzkovom vzťahu. NBS však i v tomto smere konala, po zistení nedostatkov
v činnosti obchodníka s cennými papiermi mu uložila rozhodnutím zo dňa 20.08.2008 pokutu vo výške
300.000,- Sk za to, že v období od 13.05.2003 do konca roka 2003 poberal od Družstva poplatky za
riadenie portfólia, hoci nedisponoval povolením na poskytovanie investičnej služby riadenie portfólia.
Tento nedostatok obchodník s cennými papiermi riešil žiadosťou o rozšírenie povolenia aj o investičnú
službu riadenie portfólia. NBS nebola povinná informovať navrhovateľku o nedostatkoch zistených v
činnosti obchodníka s cennými papiermi, keďže dohľad nad dohliadanými subjektmi je podľa § 2 ods. 2
v spojení s § 17 ods. 1 zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade neverejný a konanie pred NBS vo veciach
dohľadu tiež neverejné. Zároveň podľa § 15 ods. 1 tohto zákona je účastníkom konania o uložení
pokuty, príp. inej sankcie, len dohliadaný subjekt alebo iná osoba, ktorej sa má uložiť pokuta, sankcia
alebo iné opatrenie na nápravu. Pokiaľ odporca na svojej webovej stránke upozornil na neoprávnenú
podnikateľskú činnosť istej zahraničnej osoby, týkalo sa to nelegálnej činnosti na finančnom trhu,
t.j. činnosti, na ktorú táto zahraničná osoba nemala žiadne oprávnenie. V závere odporca vyslovil
názor o neopodstatnenosti podanej žaloby, ako i iných paralelne podaných žalôb členov Družstva na
náhradu škody za údajný nesprávny úradný postup NBS. Práve predstavenstvo Družstva pri nakladaní
s majetkom Družstva nekonalo s odbornou starostlivosťou a v záujme Družstva a všetkých jej členov.
Činnosť predstavenstva Družstva pritom podliehala kontrole kontrolnej komisie, ako aj členskej schôdze,
ktorej bola navrhovateľka členom. Podľa odporcu navrhovateľka by na základe bdelého a aktívneho
16C 157/12 - 217

využívania svojich práv vyplývajúcich zo Stanov Družstva, ako aj z ustanovení Obchodného zákonníka,
mala a musela mať informácie a činnosti Družstva, o jeho hospodárení. Navrhovateľka sa mala
teda aktívne a s dostatočnou starostlivosťou zaujímať o svoje práva a ich výkon voči Družstvu,
nakoľko s vlastníctvom členských podielov sú spojené nielen práva, ale aj záväzky, povinnosti a
zodpovednosť. Pokiaľ navrhovateľke vznikla škoda a bola ukrátená na svojom majetku tak len v
dôsledku neprofesionálneho a ekonomicky nevýhodného nakladania s majetkom Družstva, za ktoré
nesú zodpovednosť členovia predstavenstva a kontrolnej komisie Družstva, s ktorým bola v právnom
vzťahu. V takom prípade vznikla povinnosť vrátiť finančné prostriedky vložené navrhovateľkou do
Družstva len Družstvu a len, ak by sa navrhovateľka nedomohla úhrady svojich majetkových pohľadávok
voči Družstvu, ani voči členom orgánov Družstva, až potom by mohlo byť zrejmé, či vôbec a v akej výške
vznikla navrhovateľke škoda.

V písomnom stanovisku k vyjadreniu odporcu datovaného dňa navrhovateľka doplnila, že nesprávnym
úradným postupom odporcu spočívajúcom v porušení právnych povinností charakterizovaných z
časového a vecného hľadiska v doplnení žaloby jej bola spôsobená mimozáväzková škoda. Odporca

bol povinný vykonávať sústavný dohľad nad finančným trhom, chrániť verejný záujem, ale i
individuálny záujem jednotlivých investorov, vrátene navrhovateľky, a pokiaľ by si tieto povinnosti splnil,
navrhovateľke by škoda nevznikla. Dohľad odporcu bol totiž sústavný, nielen jednorazový, zahájený na
základe vonkajšieho podnetu. Navrhovateľka namietala, že predmetom konania nie je posudzovanie
zodpovednosti za škodu členov predstavenstva, príp. kontrolnej komisie Družstva, ale objektívnej
zodpovednosti NBS pri výkone dohľadu nad Družstvom a obchodníkom s cennými papiermi. Vzhľadom
na to, že zodpovednosť štátu nie je konštruovaná ako subsidiárna, nastupujúca vtedy, ak nie je možné sa
domôcť náhrady škody inak, a na inom škodcovi, považovala za relevantné dokazovanie nesprávneho
úradného postupu pri výkone dohľadu NBS nad obchodníkom s cennými papiermi. Navrhovateľka
namietala tvrdenie odporcu o predčasnosti podanej žaloby, keď prebiehajúce konkurzné konanie samo
o sebe nevylučuje možnosť podať veriteľom, ktorí si prihlásili pohľadávku do konkurzu, žalobu o náhradu
škody proti štátu, pretože súd má povinnosť skúmať, či aktuálny stav konkurzného konania objektívne
nevylučuje možnosť uspokojenia navrhovateľky ako veriteľa v konkurznom konaní a ak áno, v akom
rozsahu, pričom súd je povinný zohľadniť už napríklad i správu správcu konkurznej podstaty o stave
konkurzu.

Súd nariadil vo veci pojednávanie a po vykonaní dokazovania na pojednávaní dňa 03.11.2014 vyhlásil
rozsudok vo veci samej.

Súd vykonal vo veci dokazovanie, keď sa oboznámil s návrhom na začatie konania, písomnými a ústnymi
vyjadreniami právnej zástupkyne navrhovateľky a splnomocnenej zástupkyne odporcu, oboznámil sa
s listinnými dôkazmi založenými do súdneho spisu oboma účastníkmi konania, obsahom listinných
dôkazov v doplnení žaloby navrhovateľky zo dňa 11.04.2013 ako aj s ostatným obsahom spisu. Súd
upustil od vykonania dokazovania navrhovaného navrhovateľkou zabezpečením účtovníctva Družstva
od roku 2002 do roku 2010 a výsluchom svedkov RNDr. V. E. H. Q. B., H. X. S. a H. W. E. a
H.. G. X. keď považoval vykonanie navrhovaných dôkazov za nehospodárne, neúčelné, s vecou
nesúvisiace, nakoľko 1/ predmetom konania je náhrada škody navrhovateľky, na ktorej preukázanie
nie je potrebné predloženie celého účtovníctva Družstva za obdobie od roku 2002 do roku 2010,
a 2/ posúdenie tvrdeného nesprávneho úradného postupu odporcu pri výkone dohľadu nezávisí od
skutočností, ku ktorým by sa mali vyjadriť v rámci výsluchu navrhovaní svedkovia, nakoľko činnosť
NBS a jej úlohy v rámci dohľadu nad subjektami finančného trhu sú upravené dostatočne jasne a
zreteľne príslušnými právnymi predpismi. Rovnako súd upustil od vykonania dokazovania pripojenm
spisu Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 7C/206/2011, nakoľko vykonanie uvedeného dôkazu vzhľadom
na obsah predložených listinných dokladov, súd považoval za nadbytočné.

Skutkový stav je nasledovný:

Úrad pre finančný trh (ďalej len "úrad") rozhodnutím zo dňa 21.03.2002 schválil Družstvu Prospekt
investície, pri ktorom Družstvo požiadalo návrhom na začatie konania doručeným úradu dňa 16.04.2003
o schválenie jeho dodatku. Úrad Družstvo v upozornení zo dňa 13.05.2003 oboznámil o splnení
podmienok pre schválenie tohto dodatku podľa § 127 ods. 4 v spojení s § 122 ods. 7 zákona č. 566/2001
Z.z. Prílohou žiadosti Družstva bola aj zápisnica z riadnej členskej schôdze Družstva zo dňa 09.01.2003,
podľa ktorej mal úrad schválením Prospektu investície odobriť projekt družstiev, pretože hodnotil každé
z družstiev od jeho vzniku za dva roky činnosti, a teda od februára 2002 sú družstvá pod dozorom
úradu, ktorý ich sleduje, posudzuje a nemá k činnosti výhrady. Vzhľadom na predmetnú prílohu žiadosti
úrad Družstvo upozornil na to, že nie je povinný preverovať pravdivosť alebo hodnovernosť údajov
uvedených v Prospekte investície s výnimkou identifikačných údajov vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt a oprávnenosti osôb podpisujúcich prospekt, pretože úrad vykonáva dohľad nad
činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zákona č. 566/2001
Z.z., ale nie dohľad nad celkovou činnosťou Družstva.

Dňa 02.06.2008 uzavrelo Družstvo s obchodníkom s cennými papiermi Zmluvu o riadení portfólia,
podľa ktorej sa obchodník s cennými papiermi ako obhospodarovateľ zaviazal riadiť portfólio Družstva
ako jeho klienta v súlade so schváleným Prospektom investícií a jeho dodatkami, čo v sebe
zahŕňalo hospodárenie s portfóliom klienta na základe rozhodnutia obhospodarovateľa, sledovanie a
vyhodnocovanie spravovaného portfólia, obstarávanie predaja cenných papierov z portfólia klienta,
uschovávanie a správu cenných papierov, optimalizáciu portfólia, poskytovanie konzultácií a finančných

analýz. Obchodník s cennými papiermi sa zaviazal zabezpečiť mieru zhodnotenia portfólia klienta vo
výške 8% ročne.

Rozhodnutím zo dňa 08.01.2008, č. OPK - 9750/3/2007, NBS na základe kontroly vykonanej v r. 2007
uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu vo výške 500.000,- Sk za porušenie v rozhodnutí
špecifikovaných ustanovení zákona č. 566/2001 Z.z. Banková rada Národnej banky Slovenska v konaní
o rozklade predmetné prvostupňové rozhodnutie rozhodnutím zo dňa 07.05.2008, č. GUV-841/2008,
zrušila a vrátila vec na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Následne NBS rozhodnutím zo dňa
20.08.2008, č. OPK-9750-5/2007, uložila obchodníkovi s cennými papiermi opätovne pokutu, a to vo
výške 300.000,- Sk za porušenie ustanovení § 54 ods. 2, § 73 ods. 1 písm. a), § 74 ods. 1, ods. 7 písm.
b) zákona č. 566/2001 Z.z.

Medzičasom Národná banka Slovenska rozhodnutím zo dňa 22.04.2008, č. OPK-2744-5/2007-PLP,
zmenila podľa § 59 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na
poskytovanie investičných služieb, udelené rozhodnutím zo dňa 22.04.2003 a povolila, okrem iného,
poskytovanie investičnej služby podľa § 6 ods. 1 písm. d) v spojení s § 5 ods. 1 písm. a), b), a c) zákona
č. 566/2001 Z.z. s obmedzením podľa § 59 ods.

16C 157/12 - 218

3 tohto zákona a poskytovanie investičných služieb, investičných činností a vedľajších služieb podľa §
6 ods. 1 a 2 v spojení s § 5 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z. v špecifikovanom rozsahu.

Po obdržaní výpovede obchodníka s cennými papiermi zo zmluvy o riadení portfólia zo dňa 30.03.2010,
Družstvo požiadalo listom zo dňa 15.04.2010 Národnú banku Slovenska o preskúmanie postupu
obchodníka s cennými papiermi a o výkon dohľadu na mieste, dôvodiac, že výpoveďou zmluvy sa
Družstvo dostalo do zložitej situácie, pretože obchodník s cennými papiermi zabezpečoval pre Družstvo
odbyt výrobkov, Družstvo muselo pozastaviť prijímanie nových členských vkladov od existujúcich alebo
nových členov, ako aj pozastaviť vyplácanie vyrovnacích podielov pre vystupujúcich členov, vyplácanie
deklarovaných výnosov z prijatých členských vkladov a ostatných peňažných súm prijatých od svojich
členov. Družstvo poukázalo na rozsiahlu majetkovú škodu, ktorú zdá sa obchodník s cennými papiermi
spôsobil Družstvu pri plnení zmluvy a ktorá podľa predbežnej kalkulácie dosahovala sumu viac než 20
miliónov eur.

Ďalším listom zo dňa 23.04.2010 žiadalo Družstvo Národnú banku Slovenska o zjednanie nápravy v
činnosti obchodníka s cennými papiermi, pretože tento si neplnil svoje základné povinnosti voči Družstvu
ako subjektu dohliadanému zo strany NBS, spočívajúce v zabezpečení zhodnotenia finančných
prostriedkov jemu zverených do správy. Národná banka Slovenska listom zo dňa 30.04.2010 a následne
urgenciou zo dňa 30.06.2010 požiadala predsedu predstavenstva Družstva a aj Družstvo samotné o
predloženie špecifikovanej písomnej informácie a dokumentácie k zmluve za účelom dohľadu na mieste.

V súvislosti s oznámením Družstva zo dňa 10.05.2010 o tom, že ročná finančná správa Družstva za rok
2009 bola uverejnená na internetovej stránke, Národná banka Slovenska upozornila Družstvo listom zo
dňa 14.05.2010, že ročná finančná správa za rok 2009 neobsahuje náležitosti podľa zákona č. 566/2001
Z.z., žiadala o jej doplnenie a súčasné upozornenie používateľov internetu, že účtovná závierka za rok
2009 nebola overená audítorom a bude v zmysle rozhodnutia predstavenstva Družstva prepracovaná.
Podľa správy audítora pre predstavenstvo Družstva zo dňa 30.07.2010 pre nedostatok informácií a pre
nemožnosť otvoriť účtovníctvo Družstva za rok 2009 nemohol overiť, či hodnota finančných investícií
uvedených v účtovnej závierke Družstva ku dňu 31.12.2009 bola vykázaná v reálnej hodnote. Na
základe predbežne získaných informácií by mala byť reálna hodnota finančných investícií nižšia ako
bola vykázaná v účtovnej závierke, preto audítor modifikoval výrok o tom, že finančné investície nie sú
vykázané v účtovnej závierke v reálnej hodnote.

Národná banka Slovenska si listom zo dňa 01.06.2010 vyžiadala od Družstva bližšie špecifikované
doklady, najmä uzavreté kúpne zmluvy, generálne splnomocnenia pre Ing. Libora Červenku, Ing. Zdenka
Juricu, CSc. na zastupovanie Družstva, ako aj doklady o finančnom vysporiadaní podľa Zmluvy o kúpe
cenných papierov zo dňa 05.10.2009.

Národná banka Slovenska vydala dňa 12.07.2010 rozhodnutie o predbežnom opatrení, č.
ODT-8305/2010, ktorým podľa § 25 ods. 1 písm. a) zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným
trhom uložila obchodníkovi s cennými papiermi povinnosť zdržať sa nakladania s majetkom klientov,
ktorý mu bol zverený bez písomného súhlasu NBS, keďže na základe oznámenia klientov, najmä
Družstva, vzniklo dôvodné podozrenie z možného poškodenia klientov obchodníka s cennými papiermi.

Rozhodnutím zo dňa 21.12.2010, č. ODT-8305-5/2010,NBSpodľa § 144 ods. 1 písm. l) zákona č.
566/2001 Z.z. odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných
služieb z dôvodov podľa § 156 ods. 2 písm. a), § 55 ods. 7,9, § 85 ods. 2 v spojení s § 84 ods. 1 písm. b),
§ 76 ods. 2 a § 77 ods. 7 zákona č. 566/2001 Z.z. Správnosť predmetného rozhodnutia potvrdila v konaní
o rozklade Banková rada Národnej banky Slovenska rozhodnutím zo dňa 01.03.2011, č. GUV-274/2011.
NBS oznámila na svojej webovej stránke formou tlačovej správy predmetnú informáciu.

Národná banka Slovenska rozhodnutím zo dňa 26.08.2010, č. OPK-5664/1-5/2010, zastavila konanie
začaté na žiadosť Družstva o schválenie dodatku k Prospektu investície z dôvodu, že i napriek
poskytnutiu dodatočnej lehoty na odstránenie nedostatkov, žiadosť neobsahovala náležitosti stanovené
zákonom. Správnosť rozhodnutia potvrdila Banková rada Národnej banky Slovenska rozhodnutím
zo dňa 07.12.2010, č. GUV-1744/2010. Uvedeným rozhodnutiam predchádzala výzva NBS zo dňa
10.05.2010 na odstránenie nedostatkov žiadosti o schválenie Prospektu investície zo dňa 28.04.2010,
ako aj doplnenia dodatku k Prospektu investície, pričom rozhodnutím zo dňa 10.05.2010, č.k.
OPK-5664/1-2/2010, NBS prerušila konanie podľa § 21 ods. 1 písm. a) zákona č. 747/2004 Z.z. o
dohľade.

V poradí ďalším rozhodnutím zo dňa 30.05.2011, č. ODT-10890-4/2010, NBS zakázala Družstvu ako
vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt predaj majetkových hodnôt podľa § 144 ods. 4
písm. c) zákona č. 566/2001 Z.z. z dôvodu porušenia ustanovenia § 129 ods. 3 v spojení s § 128
ods. 1 písm. b), c), h) zákona č. 566/2001 Z.z. a § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona č.
566/2001 Z.z. tým, že zmenou skutočností uvedených v Prospekte investície Družstvo tento prospekt
nedodržiavalo. NBS sa pritom dozvedela, že u Družstva nastali také zmeny, pre ktoré sa Prospekt
investície stal neaktuálny a Družstvo neurobilo žiadne kroky k náprave a k tomu, aby stav Družstva
uviedlo do súladu s údajmi v Prospekte investície. NBS oznámila na svojej webovej stránke obsah
predmetného rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.07.2011.

Národná banka Slovenska zistiac pri výkone dohľadu na diaľku niektoré skutočnosti nasvedčujúce
tomu, že neznámym páchateľom bol spáchaný skutok, ktorý by mohol naplniť znaky skutkovej podstaty
trestného činu podala dňa 27.07.2010 trestné oznámenie na Prezídium Policajného zboru, odbor boja
proti korupcii Bratislava.

Listom zo dňa 26.04.2007 požiadala Národná banka Slovensko v zmysle § 35 ods. 1 zákona č. 747/2004
Z.z. o dohľade v spojení s § 126 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z. Družstvo o predloženie a/ všeobecnej
informácie o investičnej stratégii a štruktúre aktív Družstva a kto aktíva spravuje, b/ štruktúry majetku
Družstva k 31.12.2005 a 31.12.2006 s rozčlenením na investičné nástroje, peňažné prostriedky na
bankových účtoch, ostatné aktíva a štruktúry záväzkov Družstva, c/ zoznamu všetkých obchodov,
ktorými boli do majetku družstva nakúpené a z majetku predané investičné nástroje a iné cenné papiere
za rok 2005 a 2006s informáciou, akým spôsobom boli obchody vykonávané. Na predmetnú žiadosť
reagovalo Družstvo listom zo dňa 09.05.2007, pričom spolu s listom zo dňa 20.08.2007 predložilo
audítorskú správu a konsolidovanú účtovanú závierku za rok 2006. Družstvo reagovalo dňa 02.06.2008
i na žiadosť o odstránenie nedostatkov náležitostí polročnej správy za I. polrok 2007 a dňa 08.09.2008
vo vzťahu k polročnej finančnej správe za polrok 2008.

Podľa zápisu z prerokovania problémov a nezrovnalostí zo dňa 24.08.2007 NBS z predložených údajov
o majetkovej štruktúre Družstva zistila, že majetok vložený do
16C 157/12 - 219

investičných nástrojov Družstva je tvorený podielmi v družstvách EDSI, KPDSI a DDSI a na 98,85%
podielom zmenkami emitenta CI HOLDING, akciová spoločnosť. Keďže v zmysle prijatej investičnej
stratégie v Prospekte investície by angažovanosť voči jednému emitentovi nemala prekročiť 30%

podielu na celkových aktívach vyhlasovateľa verejnej ponuky, a podiel emitenta CI HOLDING, akciová
spoločnosť na celkových aktívach predstavovala 91,45%, Družstvo v tomto smere nedodržuje Prospekt
investície. NBS preto považovala za vhodné, aby sa v aktívach Družstva nachádzali finančné
nástroje aj iných subjektov, ako subjektov nachádzajúcich sa v skupine CI HOLDING, a.s. z dôvodu
rozloženia investičného rizika. Za týmto účelom odporučila NBS zosúladiť štruktúru aktív Družstva podľa
schváleného Prospektu investície najneskôr do 31.12.2007 a Družstvo sa zaviazalo zaslať písomné
stanovisko o spôsobe riešenia daného stavu do 15.10.2007. V rámci reakcie splnomocnený zástupca
Družstva Mgr. Leonard Holbling v liste zo dňa 10.10.2007 uviedol, že zo strany Družstva nedošlo k
porušeniu zákona, ani Prospektu investície, pretože znenie Prospektu investície umožňovalo rozloženie
finančných nástrojov v portfóliu aj tak, že sa v ňom budú nachádzať iba finančný nástroje jedného
emitenta. V rámci systému fungovania Družstva zodpovedal daný stav dlhoročnej finančnej spolupráci
medzi spoločnosťami CI HOLDING, akciová spoločnosť, jej dcérskymi spoločnosťami a družstvami
a jeho narušenie by mohlo spôsobiť značné škody. Následne Družstvo listom zo dňa 29.01.2008
informovalo NBS, že počnúc od 01.01.2008 nakupuje do portfólia vždy tri zmenky od troch samostatných
právnych subjektov, namiesto doterajšej jednej zmenky jedného emitenta, ktoré opatrenie zabezpečí
súlad v rozložení investičného rizika so schváleným znením Prospektu investície.

Z listinných dokladov predložených navrhovateľkou na CD nosiči súd zistil, že sa v nich nachádza
1/ žiadosť Družstva o preskúmanie postupus spoločnosti CAPITAL INVEST, o.c.p. a.s. a žiadosť o
výkon dohľadu na mieste zo dňa 15.04.2010, 2/ Zmluva o raidení portfólia zo dňa 02.06.2008, 3/ Zápis
odporcu z prerokovania problémov a nezrovnalostí v činnosti Družstva, 4/ Rozhodnutie odporcu č.
OPK/9750/3/2007 zo dňa 08.01.2008, 5/ rozhodnutie odporcu č. OPK-9750-5/2007 zo dňa 20.08.2008,
rozhodnutie odporcu č. GUV-841/2008 zo dňa 07.05.2008, 6/ tlačová správa odporcu zo dňa 09.03.2011,
7/tlačová správa odporcu zo dňa 18.07.2011,

Z listinných dôkazov predložených odporcom súd zistil, že sa v nich nachádza: 1/ Správa predstavenstiev
Spotrebiteľských družstiev Slovenské investície za rok 2009 a 10 rokov činností, 2/ Správa audítora
pre predstavenstvo družstva zo dňa 24.08.2011, 3/ Správa o priebehu konkurzu pre účely 1. Schôdze
veriteľov zo dňa 24.08.2011, 4/oznámenia o aktuálnej hodnote základných členských vkladov v
príslušnom období, pričom v súvislosti s oznámením zo dňa 21.10.2009 Národná banka Slovenska
listom zo dňa 27.10.2009 informovala Družstvo, že oznámenie spĺňa požiadavky podľa § 129 ods.
1 zákona č. 566/2001 Z.z., a keďže neobsahuje údaje uvedené v § 129 ods. 2 tohto zákona, nemá
dôvod zakázať jeho zverejnenie, 5/ vyrozumenie KR PZ v Bratislave o odstúpení oznámenia na členov
štatutárneho orgánu Družstva ohľadne podozrenia z naplnenia znakov skutkovej podstaty trestného
činu sprenevery podľa § 213 ods. 1,4 písm. a) Trestného zákona a trestného činu porušovania
povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1,3, písm. b) Trestného zákona na Úrad
boja proti korupcii Prezídia Policajného zboru, 7/ list zo dňa 27.07.2010, ktorým Družstvo reagovalo na
vyjadrenia obchodníka s cennými papiermi ohľadne okolností výpovede zmluvy o riadení portfólia, 6/
rozhodnutie odporu č. ODT-8305/2010 zo dňa 12.07.2010, č. ODT-8305-5/2010 zo dňa 21.12.2010, č.
GUV-274/2011 zo dňa 01.03.2011, č- OPK-5664/1-5/2010 zo dňa 26.08.2010, č. GUV-1744/2010 zo
dňa 07.12.2010, č. ODT-10890-4/2010 zo dňa 30.05.2011, 7/ rozhodnutie Úradu pre finančný trh č.
002/2002/SPI z 21.03.2001 - schválenie Prospektu investície.

Vo vzťahu k obchodníkovi s cennými papiermi, súd z listinných dokladov predložených na CD
nosiči zistil, že po obdržaní vyúčtovaní k zmluve o riadení portfólia zo dňa 08.01.2010 Družstvo
vo vyjadrení zo dňa 19.03.2010 upozorňovalo obchodníka s cennými papiermi na závažný nesúlad
skutočnej finančnej kondície portfólia, ktoré na základe zmluvy obchodník riadil a obhospodaroval, oproti
prezentovaným výsledkom podľa vyúčtovania zo dňa 08.01.2010. Listom zo dňa 12.04.2010 Družstvo
vyzvalo obchodníka s cennými papiermi na predloženie správy o zhodnotení finančných prostriedkov
za 4. štvrťrok 2009 a za 1. štvrťrok 2010 v súlade so zmluvou najneskôr do 16.04.2010. Listom zo dňa
16.04.2010 Družstvo oznámilo obchodníkovi s cennými papiermi predbežnú stratu v sume 24.764.991
eur spôsobenú jeho konaním, ktoré zároveň považovalo za závažné porušenie zmluvných povinností,
ako aj povinností stanovených právnymi predpismi a súčasne obchodníka s cennými papiermi vyzvalo,
aby v lehote do 15 dní od doručenia listu vzniknutú stratu aj nahradil. Listom zo dňa 03.05.2010
a opätovne zo dňa 17.05.2010 Družstvo vyzvalo obchodníka s cennými papiermi na odovzdanie
dokumentácie súvisiacej s činnosťou podľa zmluvy o riadení portfólia a v rámci toho i všetkých listinných
cenných papierov, vrátane nevyplnených zmeniek a zmeniek, ktoré sú súčasťou portfólia družstva.
Listom zo dňa 18.05.2010 Družstvo vyzvalo obchodníka s cennými papiermi na vrátenie neoprávnene

vyplatenej odmeny vo výške 228.954 eur a na doplatenie rozdielu zhodnotenia portfólia za IV. kvartál
2009 a I. kvartál 2010, nakoľko portfólio Družstva nebolo zhodnotené na zmluvne stanovenú 8%- nú
úroveň a bolo vo výraznej strate.

Z vyjadrenie účastníkov súd zistil, že na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 19C 56/2011, prebieha
konanie v právnej veci navrhovateľa PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, proti
odporcovi SR - Národná banka Slovenska, a jeho predmetom je náhrada škody vo výške 63.163.426,03
eur s príslušenstvom spôsobená nesprávnym úradným postupom NBS podľa § 9 zákona č. 514/2003
Z.z. Ten mal spočívať v tom, že a/ zistiac závažné nedostatky v činnosti obchodníka s cennými papiermi
pri výkone dohľadu nad jeho činnosťou NBS neurobila riadne a včas úkony potrebné pre nápravu
nedostatkov a ani na ich zamedzenie do budúcna, b/ NBS neurobila potrebné opatrenia na zabránenie
vzniku škody na majetku Družstva, najmä ho neupozornila včas na riziká vyplývajúce z činnosti
obchodníka s cennými papiermi, c/ NBS nezasiahla včas a účinne voči obchodníkovi s cennými papiermi
na základe podnetu Družstva zo dňa 15.04.2010, ani nereagovala na jeho list zo dňa 26.04.2010,
ktorým dalo podnet na vyhlásenie obchodníka s cennými papiermi za neschopného plniť svoje záväzky
voči klientom, a tak spôsobila, že obchodník s cennými papiermi mohol pokračovať v protiprávnom
konaní na ujmu Družstva a toto si nemohlo uplatniť nárok na náhradu za nedostupný klientsky majetok
u garančného fondu investícií, a napokon d/ inými zbytočnými prieťahmi, resp. nečinnosťou, NBS
spôsobila, že neprijala vhodné opatrenia (sankcie) na zabezpečenie, aby obchodník s cennými papiermi
nemohol nakladať so svojim majetkom inak, než za účelom uspokojenia pohľadávky Družstva. Škoda,
ktorej úhrady sa Družstvo domáhalo v sume 63.163.426,03 eur predstavovala skutočnú škodu v
sume 26.575.807,88 eur a ušlý zisk v sume 36.587.618,15 eur, z toho skutočná škoda pozostávala
1/ zo sumy 19.649.001,52 eur, ktorú obchodník s cennými papiermi prijal od Družstva ako klienta a
zodpovedala základnému imaniu Družstva, 2/ zo sumy 1.571.920,12 eur ako zhodnotenia 8% p.a. zo
sumy 19.649.001,52 eur, 3/ zo sumy 4.958.228 eur ako peňažných prostriedkov zverených obchodníkovi
s cennými papiermi za predané krátkodobé a dlhodobé zmenky a 4/ zo sumy 396.658,24 eur ako
zhodnotenia 8% p.a. zo sumy 4.958.228 eur. Predmetné konanie nie je právoplatne skončené,
16C 157/12 - 220

pričom rozsudkom vyhláseným na pojednávaní súdu dňa 08.11.2013 súd návrh navrhovateľa v celom
rozsahu zamietol.

Ďalej súd zistil, že uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.04.2011, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 05.05.2011, bol v konaní vedenom pod sp. zn. 3K 95/2010 vyhlásený konkurz
na majetok Družstva ako úpadcu a do funkcie správcu bol ustanovený Mgr. Marek Letkovský. Ten
podal dňa 24.08.2011 správu o priebehu konkurzu pre účely 1. schôdze veriteľov, v ktorej, okrem
iného, k podnikateľskej činnosti Družstva v súvislosti so zmluvou o riadení portfólia uviedol, že nič
nenasvedčuje tomu, že by sa obchody uskutočnili v súlade s touto zmluvou. Dôkazy potvrdzovali, že
Družstvo samo nakupovalo cenné papiere a investovalo do viacerých projektov, čím obchádzalo svojho
obchodníka s cennými papiermi, ktorý potom nemôže niesť zodpovednosť, nakoľko on sám žiadne
prostriedky neprijal a ani neuskutočňoval obchody na účet Družstva. Družstvo počas celého svojho
fungovania pritom poukazovalo na to, že jeho činnosť je pod dohľadom NBS. Pokiaľ išlo o pohľadávky
prihlásené do konkurzu, ich masa bola vyššia ako stanovený odhad skutočných vkladov a nachádzali
sa medzi nimi aj fiktívne pohľadávky, ktoré však správca konkurznej podstaty nevedel určiť. Správca
konkurznej podstaty vyjadril i pochybnosti vo vzťahu k nárokom na výplatu vyrovnacích podielov, ktoré
predstavenstvo Družstva vystavovalo tesne pred konkurzom. Vyjadril, že uplatnené nároky bude možné
porovnať s evidenciou úpadcu až po podrobnom audite účtovníctva. Prípadné popretie pohľadávky
neznamená automatické vyradenie z jej uspokojenia, nakoľko v takom prípade sú veritelia povinní
nespochybniteľným a jednoznačným spôsobom preukázať, že peniaze do Družstva naozaj vložili, resp.
že ich nárok vznikol iným nepochybným spôsobom.

Vo vyjadrení k výzve súdu na predloženie správy o stave konkurzu vedeného pod sp. zn. 3K 95/2010
zo dňa 20.06.2014 správca konkurznej podstaty uviedol, že konkurz prebieha od 19.04.2011, nie je
právoplatne skončený. Do konkurzu bolo prihlásených cca 2.450 pohľadávok, približne 2.000 veriteľov,
ktorí si uplatňujú nároky voči úpadcovi v celkovej výške viac ako 32,5 milióna eur. V záujme úpadcu
je vedených približne 200 súdnych konaní, z ktorých väčšina je tvorená uplatnenými nárokmi z
odporovateľných právnych úkonov vykonaných pred vyhlásením konkurzu, ktorými boli niektorí veritelia
úpadcu uspokojení na úkor ostatných veriteľov. Tieto úkony zahŕňajú aj prevody finančných prostriedkov

z úpadcu na niektoré spriaznené spoločnosti patriace do finančnej skupiny okolo spoločnosti CI Holding,
akciová spoločnosť, pričom bol uplatnený i nárok voči advokátskej kancelárii Futej &Partners, s.r.o.,
ktorá vykonávala pre úpadcu pred vyhlásením konkurzu právne zastúpenie a ktorej bolo vyplatených
cca 210.000 eur v čase, kedy už úpadcovi bezprostredne hrozil úpadok. Najväčšie nároky úpadcu
predstavujú tie uplatnené voči SR - Národnej banke Slovenska, voči poisťovni AIG Europe, organizačná
zložka poisťovne z iného členského štátu, voči členom predstavenstva úpadcu, voči SR - Garančnému
fondu investícií, ako aj obchodníkovi s cennými papiermi. Okrem toho sú vedené i konania, ktorých
cieľom je prinavrátenie majetkového vplyvu úpadcu nad majetkom, ktorý bol spolufinancovaný z
prostriedkov úpadcu a ktorý bol v čase pred vyhlásením konkurzu zo sféry jeho vplyvu odstránený
podozrivými právnymi úkonmi.

Právna zástupkyňa navrhovateľky vo svojich ústnych prednesoch na pojednávaní súdu zotrvala
na dôvodnosti podanej žaloby navrhovateľky v znení jej doplnenia zo dňa 11.04.2013, ktorou sa
navrhovateľka domáhala náhrady škody voči odporcovi titulom nesprávneho úradného postupu odporcu
pri výkone dohľadu nad povinne dohliadanými subjektami finančného trhu v zmysle § 1 ods. 3 zákona
č. 747/2004 Z.z., a to nad Družstvom, ktorého bola navrhovateľka členom a nad obchodníkom s
cennými papiermi, ktorého Družstvo používalo na zhodnocovanie finančných prostriedkoch získaných
aj od navrhovateľky, všetko v zmysle § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. Pokiaľ išlo o bližšiu vecnú a časovú
špecifikáciu nesprávneho úradného postupu odporcu právna zástupkyňa navrhovateľky poukázala na
podanie - doplnenie žaloby zo dňa 11.04.2013.

Členstvo navrhovateľky v Družstve zaniklo dňa 30.03.2011 na základe písomnej žiadosti o
zrušenie členstva v Družstve zo dňa 11.02.2011 a navrhovateľke vzniklo právo na vyplatenie
vyrovnacieho podielu. Samotná škoda v uplatňovanej výške zodpovedala finančným prostriedkom
vloženým navrhovateľkou do Družstva formou členského vkladu, ktoré jej neboli vyplatené pri zániku
členstva v Družstve formou vyrovnacieho podielu. Právna zástupkyňa navrhovateľky mala za to, že
navrhovateľka preukázala existenciu všetkých troch predpokladov zodpovednosti odporcu za škodu,
a preto nesúhlasila s argumentáciou odporcu o predčasnosti podanej žaloby. Žiadna platná právna
norma totiž neustanovuje záver o predčasnosti podanej žaloby, a to i v prípade, keď by si navrhovateľka
neuplatnila nárok voči subjektu, ktorý je podľa odporcu povinný jej plniť.

Navrhovateľka požiadala NBS o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorú skutočnosť
odporca nerozporoval, s negatívnym výsledkom.

Navrhovateľka ako veriteľka prihlásila svoju pohľadávku voči Družstvu do konkurzu prebiehajúceho na
Okresnom súde Bratislava I, sp. zn. 3K 95/2010, ktorá pohľadávka bola správcom konkurznej podstaty
v celom rozsahu popretá a navrhovateľka podala incidenčnú žalobu voči správcovi konkurznej podstaty;
konanie vedené pod sp. zn. 1Cbi 451/2011.

Splnomocnená zástupkyňa odporcu zotrvala vo svojich ústnych prednesoch na dôvodoch zamietnutia
návrhu navrhovateľky uvedených vo vyjadrení k žalobe a vyjadrení k doplneniu žaloby. NBS pri
výkone svojich činností voči Družstvu a obchodníkovi s cennými papiermi postupovala a konala v
súlade s platnými právnymi predpismi, a to v súlade so zákonom č. 566/2001 Z.z., zákonom č.
747/2004 Z.z. o dohľade a v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy SR, preto konanie NBS nemalo
a ani nemohlo mať bezprostredný a priamy vplyv na vznik škody navrhovateľky. Navrhovateľka
nebola v žiadnom záväzkovom vzťahu s obchodníkom s cennými papiermi, a preto splnomocnená
zástupkyňa odporcu považovala za irelevantné dokazovanie nesprávneho úradného postupu odporcu
nad obchodníkom s cennými papiermi. V záväzkovom vzťahu s obchodníkom s cennými papiermi bolo
iba Družstvo, preto iba jemu mohla eventuálne vzniknúť škoda z prípadného nesprávneho úradného
postupu odporcu. Navrhovateľka vstúpila do podnikateľského subjektu na vlastné riziko a zodpovednosť
a vložila do neho finančné prostriedky, preto len Družstvo je povinné jej tieto prostriedky vrátiť.
Navrhovateľka však nepreukázala bezúspešné domáhanie sa náhrady škody od svojho dlžníka. Podľa
mienky splnomocnenej zástupkyne odporcu navrhovateľka nepreukázala ani jeden z predpokladov
zodpovednosti odporcu za škodu, keď nepreukázala existenciu 1/škody, ktorá v zmysle § 154 O.s.p. musí
existovať v čase rozhodovania súdu, 2/nesprávneho úradného postupu odporcu, ktorý svoju činnosť
podrobne zdokumentoval a nepreukázala ani 3/príčinnú súvislosť medzi tvrdeným nesprávnym úradným
postupcom a vznikom škody.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
(ďalej len "zákon č. 514/2003 Z.z."), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci a) nezákonným rozhodnutím, b)
16C 157/12 - 221

nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o
ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1 veta prvá a druhá pred bodkočiarkou zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti s poukazom na § 132 O.s.p.
a dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný a nemožno mu vyhovieť.

Z obsahu skutkových tvrdení uvedených navrhovateľkou v žalobe je zrejmé, že navrhovateľka sa voči
odporcovi domáhala náhrady škody titulom zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup v zmysle
§ 9 zákona č. 514/2003 Z.z. S ohľadom na tieto skutočnosti súd posudzoval nárok navrhovateľky
uplatňovaný žalobou v intenciách tohto zákona (v znení účinnom v čase tvrdeného nesprávneho
úradného postupu - pozn. súdu).

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym
úradným postupom podľa zákona č. 514/2003 Z.z., patrí k forme objektívnej zodpovednosti štátu,
t.j. ide o zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie. Štát zodpovedá za škodu za súčasného splnenia
troch podmienok. Týmito podmienkami sú: 1/ existencia majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, 2/
nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci a 3/ príčinná súvislosť
medzi škodou a nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Nepreukázanie čo
len jedného z uvedených predpokladov má za následok zamietnutie celého návrhu, keďže, ako bolo
uvedené, predpoklady zodpovednosti pod bodmi 1/,2/ a 3/ musia byť naplnené súčasne.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľka sa stala členom družstva PODIELOVÉ
DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, pričom požiadala Družstvo žiadosťou dňa 02.11.2011 o
zrušenie členského podielu. Družstvo vystavilo 11.04.2011 navrhovateľke potvrdenie o zániku členstva
v družstve a o vzniku nároku na vyrovnávací podiel potvrdenie dňa 11.04.2011.

Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa
11.04.2011, sp. zn. 3K 95/2010, bol na majetok Družstva ako úpadcu vyhlásený konkurz, do funkcie
správcu bol ustanovený Q. Q. J. a veritelia Družstva boli vyzvaní na prihlásenie pohľadávok v lehote 45
dní odo dňa vyhlásenia konkurzu. Navrhovateľka si formou prihlášky prihlásila voči Družstvu pohľadávku
v sume 4098,87 eur, ktorá bola správcom konkurznej podstaty v celom rozsahu popretá a navrhovateľka
sa obrátila na súd incidenčnou žalobou na určenie oprávnenosti jej pohľadávky, konanie je vedené na
Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 1Cbi 451/2011 a nie je právoplatne skončené.

Súd je toho názoru, že v tomto štádiu konania navrhovateľka nepreukázala vznik škody.

Podľa ustálenej súdnej judikatúry (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cz
110/84, publikovaného vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod č.
4/87, ktoré je vzhľadom na závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.05.2006,
sp. zn. 4Cdo 199/2005, naďalej aplikovateľné, ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky,
sp. zn. 25 Cdo 1404/2004) platí, že nárok na náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb., ako aj zákona
č. 514/2003 Z.z. môže byť v občianskom súdnom konaní úspešne uplatnený voči štátu až vtedy, ak
nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi iným titulom, napr. titulom vydania
bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal a je povinný ho vydať. Preto, ak má
navrhovateľ pohľadávku voči subjektu, ktorý ju získal ako prospech a má povinnosť tento prospech
vydať, resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa úhrady pohľadávky voči dlžníkovi, nie je daný
základný predpoklad zodpovednosti štátu, či už podľa zákona č. 58/1969 Zb. alebo zákona č. 514/2003
Z.z., a tým ani predpoklad existencie škody.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, navrhovateľka sa ako bývalý člen Družstva, s ktorým bola v právnom
vzťahu a z ktorého jej v prípade vystúpenia vzniklo právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu, musí
domáhať zaplatenia svojej pohľadávky voči Družstvu, nakoľko Družstvo je vo vzťahu k nej v pozícii
dlžníka/povinného, resp. osoby, ktorá je povinná navrhovateľke vydať získaný prospech v podobe
vyrovnacieho podielu. Navrhovateľka si síce uplatnila formou prihlášky v konkurze vyhlásenom na
majetok Družstva pohľadávku voči Družstvu, avšak v čase rozhodovania súdu (ktorý čas je rozhodujúci
pre posúdenie veci v zmysle § 154 O.s.p.) nepreukázala bezúspešnosť uplatňovania svojich práv voči
Družstvu. V prvom rade, oprávnenosť jej nároku uplatneného v konkurznom konaní formou prihlášky
voči Družstvu je predmetom konania Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 1Cbi 451/2011 (konanie o
incidenčnej žalobe voči správcovi konkurznej podstaty úpadcu - pozn. súdu). Zároveň, z vyjadrenia
správcu konkurznej podstaty úpadcu - Družstva zo dňa 20.06.2014 vyplýva, že konkurzné konanie nie
je právoplatne skončené, keď je vedených približne 200 súdnych konaní, z ktorých väčšina je tvorená
uplatnenými nárokmi z odporovateľných úkonov vykonaných pred vyhlásením konkurzu, ktorými boli
niektorí veritelia úpadcu uspokojení na úkor ostatných, ďalšie nároky sú tie, ktoré si úpadca uplatňuje voči
SR - Národnej banke Slovenska, SR - Garančnému fondu investícií, voči poisťovni AIG Europe, členom
predstavenstva Družstva, obchodníkovi s cennými papiermi, a okrem toho, vedie i konania za účelom
prinavrátenia majetkového vplyvu úpadcu nad majetkom, ktorý bol spolufinancovaný z prostriedkov
úpadcu a ktorý bol v čase pred vyhlásením konkurzu zo sféry jeho vplyvu odstránený podozrivými
úkonmi. Je teda zrejmé, že toho času nie je možné ustáliť majetok úpadcu - Družstva, s ktorým bola
navrhovateľka v záväzkovom vzťahu

16C 157/12 - 222

a z ktorého majetku by mala byť uspokojená jej pohľadávka uplatňovaná i v prebiehajúcom konaní titulom
náhrady škody za nesprávny úradný postup. Z tohto dôvodu nemohol súd v rozhodnom čase (§ 154
O.s.p.) ustáliť, či a najmä v akej výške vznikla navrhovateľke škoda, ktoré okolnosti sú rozhodné aj pre
plynutie premlčacej doby na uplatnenie nároku na náhradu škody voči štátu (§ 19 zákona č. 514/2003
Z.z.). Ak teda neexistuje škoda v dobe rozhodovania súdu o uplatnenom nároku navrhovateľky na jeho
náhradu, nárok bol uplatnený predčasne.

Súd na tomto mieste dopĺňa, že pokiaľ sa navrhovateľka v stanovisku zo dňa 11.06.2013 v súvislosti
s existenciou vzniku škody odvolávala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn.
29Cdo 4968/2009, nemožno ho na daný prípad aplikovať, a to práve z dôvodu, že so zreteľom i na
vyjadrenie správcu konkurznej podstaty Družstva (úpadcu), je zrejmé, že konkurzné konanie nie je
doposiaľ ukončené a vzhľadom na jeho stav nemožno jednoznačne konštatovať vylúčenie možnosti
uspokojenia pohľadávky navrhovateľky ako prípadnej veriteľky v rozsahu, v ktorom sa v prebiehajúcom
konaní domáha náhrady škody.

I napriek tomu, že navrhovateľka nepreukázala existenciu škody ako majetkovej ujmy ako jedného z
predpokladov zodpovednosti odporcu podľa zákona č. 514/2003 Z.z., považuje súd za potrebné uviesť,
že podľa jeho mienky navrhovateľka nepreukázala ani namietaný nesprávny úradný postup odporcu.

V prvom rade treba uviesť, že navrhovateľka v žalobe riadne nešpecifikovala v čom konkrétne mal
spočívať nesprávny úradný postup odporcu vo vzťahu k jej osobe, keď neuviedla akým konkrétnym
konaním alebo nekonaním mal odporca porušiť konkrétne povinnosti, akú konkrétnu činnosť zanedbal a
mal vykonať, neuviedla ani v akom období sa mal dopustiť prípadnej nečinnosti alebo prieťahov v konaní,
všetko vo väzbe na jej osobu a vznik majetkovej ujmy. V priebehu konania doplnila žalobu podaním zo
dňa 11.04.2013, v ktorom mala podľa vyjadrenia jej právnej zástupkyne špecifikovať nesprávny úradný
postup odporcu z vecného a časového hľadiska; súd preto z tejto špecifikácie vychádzal.

Nesprávny úradný postup odporcu mal podľa navrhovateľky spočívať v 1/ oneskorenom zistení
neaktuálnosti údajov zahrnutých do Prospektu investície, a tým neplatnosti Prospektu investície a
následnom oneskorení zakázania činnosti Družstva, 2/ prijatí nedostatočných opatrení na nápravu
protiprávneho stavu po zisteniach v Prerokovaní nedostatkov podľa zápisu zo dňa 24.08.2007 a v
3/ prijatí nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení
obchodníka pri činnosti voči Družstvu.

Pri skúmaní existencie navrhovateľkou tvrdeného nesprávneho úradného postupu odporcu súd udáva,
že sa stotožnil s tvrdeniami uvedenými odporcom vo vyjadrení k doplneniu žaloby zo dňa 22.07.2013,
ktoré považoval za relevantné vo veci.

Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup spočívajúci v oneskorenom zistení neaktuálnosti údajov
zahrnutých do Prospektu investície, a tým neplatnosti Prospektu investície a následnom oneskorení
zakázania činnosti Družstva, súd udáva, že dohľad NBS nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt bol regulovaný zákonom č. 566/2001 Z.z. v obmedzenom, resp.
vymedzenom rozsahu, spočívajúcom v kontrole tých povinností uložených vyhlasovateľovi verejnej
ponuky majetkových hodnôt zákonom (zverejnenie schváleného Prospektu investície pred začatím
verejnej ponuky, plnenie informačných povinností, predloženie na posúdenie oznámenia o verejnej
ponuke majetkových hodnôt, dodržiavanie ustanovenia § 126 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z.). K takým
povinnostiam patrila počnúc od 01.01.2009 i povinnosť aktualizácie Prospektu investície podľa § 125c
ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. a počnúc od 01.06.2010 povinnosť dodržiavania
Prospektu investície podľa § 129 ods. 3 zákona č. 566/2001 Z.z. V prípade nastania novej významnej
skutočnosti, vecnej chyby alebo nepresnosti týkajúcej sa údajov zahrnutých do Prospektu investície,
ktorá by mohla ovplyvniť správne hodnotenie majetkových hodnôt, malo Družstvo tieto uviesť v dodatku
Prospektu investície. Povinnosť aktualizácie Prospektu investície sa vzťahovala primárne na Družstvo,
ktoré malo v takom prípade vypracovať dodatok Prospektu investície a predložiť ho na schválenie NBS.
Ak štatutárny orgán Družstva nesplnil povinnosť a o nových významných skutočnostiach nepredložil
dodatok k Prospektu investície, Národná banka Slovenska mohla tieto skutočnosti zistiť až s určitým
časovým odstupom, najmä pri plnení zákonom uloženej periodickej informačnej povinnosti Družstva.
Nemožno pritom opomenúť, že štatutárny orgán Družstva počas celej doby verejnej ponuky zodpovedal
za pravdivosť a úplnosť údajov v Prospekte investície (§ 128 ods. 1 písm. h) zákona č. 566/2001
Z.z.), pričom schválenie Prospektu investície nemalo za následok aj schválenie Zmluvy o riadení
portfólia, ktorá bola zaradená do zoznamu zmlúv zabezpečujúcich odbyt výrobkov vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu poskytovaných služieb, ktoré poskytuje (§ 128
ods. 1 písm. a/ bod 10 zákona č. 566/2001 Z.z.); Národná banka Slovenska totiž nemala právomoc
vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva. Družstvo až do 15.04.2010, kedy požiadalo o
preskúmanie postupu obchodníka s cennými papiermi, nesignalizovalo Národnej banke Slovenska
zhoršenie jeho finančnej situácie, príp. nedostatky v činnosti obchodníka s cennými papiermi. Pri výkone
dohľadu na mieste samom v dňoch 20.04. do 06.05.2010 Národná banka Slovenska zistila zmeny v
údajoch v Prospekte investície, ktoré by mohli ovplyvniť hodnotenie majetkových hodnôt, s následkom
neaktuálnosti Prospektu investície, nie však jeho neplatnosti (ako sa mylne domnievala navrhovateľka -
pozn. súdu), pretože zo žiadnych ustanovení zákona č. 566/2001 Z.z. nevyplýva neplatnosť Prospektu
investície pre neaktuálnosť jeho údajov (tá sa vzťahuje len na Prospekt cenných papierov podľa §
123 zákona č. 566/2001 Z.z.- pozn. súdu). Národná banka Slovenska vyzvala Družstvo na predloženie
žiadosti o schválenie dodatku Prospektu investície. Ako vyplýva z rozhodnutia NBS zo dňa 26.08.2010,
č. OPK-5664/1-5/2010, Družstvo predmetnú žiadosť Národnej banke Slovenska síce predložilo, táto
však neobsahovala všetky náležitosti podľa zákona č. 747/2004 Z.z., pričom rovnaké nedostatky mal aj
dodatok Prospektu investície v zmysle zákona č. 566/2001 Z.z., a tieto neboli i napriek viacnásobnému
predĺženiu lehoty na doplnenie žiadosti a dodatku odstránené a konanie bolo zastavené. Medzičasom
NBS iniciovala konanie o uložení sankcie podľa § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. za porušenie

ustanovení § 129 ods. 3 citovaného zákona, ktoré ukončila vydaním rozhodnutia dňa 30.05.2011, č.
ODT-10890-4/2010, ktorým zakázala Družstvu predaj majetkových hodnôt. Je teda zrejmé, že NBS
konala v rámci svojich oprávnení stanovených zákonom a súd v jej postupe nezistil namietaný nesprávny
úradný postup.

Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup spočívajúci v prijatí nedostatočných opatrení na nápravu
protiprávneho stavu po zisteniach v Prerokovaní nedostatkov podľa zápisu zo dňa 24.08.2007, súd v
prvom rade udáva, že predmetom konania je nesprávny úradný postup odporcu, a nie obchodníka s
cennými papiermi; preto v priamej príčinnej súvislosti s ním mohla vzniknúť škoda len Družstvu, a nie
navrhovateľke. Navrhovateľka totiž nebola v žiadnom záväzkovom, ani inom vzťahu s obchodníkom s
cennými papiermi. Účastníkom takého vzťahu vzniknutého na základe zmluvy o riadení portfólia bolo
len Družstvo, a preto z
16C 157/12 - 223

tohto právneho vzťahu potom vyplývali práva a povinnosti len jeho účastníkom. Ako súd uviedol vyššie
dohľad Národnej banky Slovenska bol limitovaný zákonom č. 566/2001 Z.z., a preto informácie a
podklady, ktoré mala NBS zisťovať v rámci predmetu dohľadu podľa § 135 ods. 2 a § 137 ods. 2
zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade sa vzťahovali výlučne ku konkrétnemu druhu dohliadaného subjektu,
v danom prípade Družstvu ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, so zohľadnením
jemu zákonom vymedzených povinností. Zákon Družstvu neukladal povinnosti v oblasti obmedzenia
a rozloženia rizika, prípadne krytia rizika. Národná banka Slovenska na základe údajov o štruktúre
majetku Družstva k 31.12.2005 a 31.12.2006 síce zistila nedostatky v oblasti dodržiavania Prospektu
investície, avšak podľa právnej úpravy platnej v danom období roka 2007 nemohla uložiť Družstvu
sankciu, pretože povinnosť dodržiavať Prospekt investície sa v tom čase na vyhlasovateľa verejnej
ponuky majetkových hodnôt nevzťahovala. Národná banka Slovenska ako štátny orgán, ktorého činnosť
je všeobecne regulovaná článkom 2, ods. 2 Ústavy SR, nemohla konať nad rámec, rozsah a spôsob
stanovený zákonom, a preto zistené nedostatky a nezrovnalosti v činnosti Družstva prerokovala na
stretnutí s členmi štatutárneho orgánu Družstva dňa 24.08.2007 a súčasne dala odporúčania na nápravu
tohto stavu. Národná banka Slovenska v danom období (po 24.08.2007) preto nemohla pristúpiť k
uloženiu peňažnej sankcie, pozastaviť alebo zakázať predaj majetkových hodnôt za nedodržiavanie
Prospektu investície podľa § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z., ktoré oprávnenia použila pri zistení
neaktuálnosti Prospektu investície po 01.06.2010.

A napokon pokiaľ ide o nesprávny úradný postup odporcu spočívajúci v prijatí nedostatočných opatrení
na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka s cennými papiermi pri
činnosti voči Družstvu, súd má za to, že ani v tomto smere sa nemožno stotožniť s argumentáciou
navrhovateľky, a to v prvom rade pre absenciu priamej príčinnej súvislosti s prípadnou škodou na strane
navrhovateľky. Zároveň súd poukazuje na to, že z listinných dôkazov, najmä jednotlivých rozhodnutí
NBS o uložení pokuty vo výške 500.000,- Sk (rozhodnutie zo dňa 08.01.2008, č. OPK 9750/3/2007),
vo výške 300.000,- Sk (rozhodnutie zo dňa 20.08.2008, č. OPK-9750-5/2007) je zrejmé, že Národná
banka Slovenska činnosť obchodníka s cennými papiermi sledovala, pričom nebolo jej povinnosťou
informovať Družstvo o výsledných zisteniach. Zákon č. 747/2004 Z.z. o dohľade totiž ustanovuje v § 2
ods. 2, že dohľad nad dohliadanými subjektmi je neverejný a konanie pred NBS vo veciach dohľadu
rovnako neverejné. Preto je účastníkom konania v konaní o uložení pokuty alebo inej sankcie alebo
opatrenia na nápravu len dohliadaný subjekt alebo iná osoba, ktorej sa má pokuta, prípadne sankcia
uložiť. Naviac, je súd toho názoru, že vzhľadom na záväzkový vzťah medzi obchodníkom s cennými
papiermi a Družstvom založený Zmluvou o riadení portfólia, bolo primárne povinnosťou Družstva, ktoré
malo všetky dostupné informácie o činnosti obchodníka, aby zabezpečilo priamu kontrolu plnenia jeho
povinností a dohľad nad jeho činnosťou voči Družstvu. V tomto smere potom nemožno zanedbať ani
povinnosti samotnej navrhovateľky, ktorá sa ako členka Družstva mala aktívne a včas zaujímať o svoje
práva a ich výkon voči Družstvu a jeho orgánom v zmysle zásady "práva patria bdelým" a zamedziť tak
znehodnoteniu, príp. nevymožiteľnosti svojich majetkových a iných práv súvisiacich s Družstvom.

Sumarizáciou vyššie uvedeného možno teda uzavrieť, že navrhovateľka v konaní nepreukázala
existenciu predpokladov zodpovednosti odporcu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z., na vyvodenie
ktorej je potrebné kumulatívne, t.j. súčasné splnenie všetkých zákonom stanovených podmienok, keď
nepreukázala vznik škody, namietaného nesprávneho úradného postupu, a tým ani vznik príčinnej

súvislosti medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Súd preto posúdil nárok navrhovateľky ako
nedôvodný a v celom rozsahu ho zamietol.

Pokiaľ ide o listinné dôkazy týkajúce sa vzťahu medzi Družstvom a obchodníkom s cennými
papiermi, ktoré založila do súdneho spisu navrhovateľka, súd sa s nimi oboznámil, avšak bližšie ich
nevyhodnocoval, nakoľko predmetom konania nebol nesprávny úradný postup odporcu pri výkone
dohľadu nad obchodníkom s cennými papiermi.

Navrhovateľka písomným podaním zo dňa 10.01.2014 navrhla, aby sa súd obrátil na Súdny dvor
Európskej únie podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie s návrhom na začatie
prejudiciálneho konania o otázke, 1/či je porušením práva Európskej únie, ak členský štát zavedie
do vnútroštátneho poriadku inštitút verejnej ponuky majetkových hodnôt, ktorý je zjavne totožný s
inštitútom verejnej ponuky cenných papierov predpokladaným v Smernici 2003/71/ES Európskeho
parlamentu a Rady o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich
prijatí na obchodovanie, a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES, a na tento inštitút verejnej ponuky
majetkových hodnôt sa štát následne odvoláva vo vnútroštátnom konaní o zodpovednosti za škodu štátu
spôsobenú Národnou bankou Slovenska spotrebiteľom na finančnom trhu nedostatočným výkonom
dohľadu nad subjektmi prevádzkujúcimi verejnú ponuku majetkových hodnôt tým spôsobom, že štát
argumentuje, že inštitút verejnej ponuky majetkových hodnôt je osobitosťou národnej legislatívy, na
ktorú sa právo Európskej únie nevzťahuje a 2/v prípade kladnej odpovede, či je porušením článku
288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v spojení s článkom 29 Smernice 2003/71/ES Európskeho
parlamentu a Rady o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo
ich prijatí na obchodovanie a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES, ak členský štát v rozpore
s povinnosťami uloženými štátu v článku 21 ods. 3 písm. d) a f) Smernice 2003/71/ES poukazuje
vo vnútroštátnom konaní o zodpovednosti za škodu štátu spôsobenú Národnou bankou Slovenska
spotrebiteľom na finančnom trhu nedostatočným výkonom dohľadu nad subjektmi prevádzkujúcimi
verejnú ponuku majetkových hodnôt, že Národná banka Slovenska nemala v zmysle vnútroštátnej
legislatívy po implementácii Smernice 2003/71/ES dostatočné kontrolné a sankčné kompetencie na
včasné zakázanie nezákonne vykonávanej verejnej ponuky majetkových hodnôt subjektami, nad ktorými
mala v zmysle vnútroštátnej legislatívy povinnosť vykonávať dohľad na finančnom trhu, a žiadala
súčasne o prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. Navrhovateľka mala za to, že právna
úprava inštitútu Prospektu investície obsiahnutá v zákone č. 566/2001 Z.z. je výsledkom implementácie
Smernice 2003/71/ES Európskeho parlamentu a Rady zo dňa 04.11.2003, pričom Družstvo svojím
konaním porušovalo okrem iných aj ustanovenie § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona
č. 566/2001 Z.z. odo dňa 31.12.2006, avšak NBS voči Družstvu zasiahla až v máji 2011 vydaním
rozhodnutia o zákaze činnosti s odvolávaním sa na to, že NBS nemohla dohliadať, ani sankcionovať
Družstvo pred 01.06.2010 za prípadné nedodržiavanie Prospektu investície a pred 01.01.2009 ani za
prípadné neaktualizovanie Prospektu investície z dôvodu, že na to nemala zákonné kompetencie.

Splnomocnená zástupkyňa odporcu k návrhu navrhovateľky na začatie prejudiciálneho konania pred
Súdnym dvorom Európskej únie uviedla, že NBS sa čiastočne k tejto problematike už vyjadrila na strane
4 svojho vyjadrenia zo dňa 22.07.2013, k tzv. doplneniu žaloby. Považovala za zavádzajúce tvrdenie, že
inštitút verejnej ponuky majetkových hodnôt, ktorého definícia je uvedená v § 126 zákona č. 566/2001
Z.z. je zjavne totožný s inštitútom verejnej ponuky cenných papierov s definíciou v § 120 zákona č.
566/2001 Z.z., keďže ide
16C 157/12 - 224

o úplne iné, rozdielne inštitúty, ktoré boli zaradené do slovenského právneho poriadku zákonom č.
566/2001 Z.z., teda pred vstupom Slovenska do Európskej únie. Inštitút verejnej ponuky majetkových
hodnôt nie je regulovaný smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES, keď začal byť
regulovaný právom Európskej únie až smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2011/61/EU.
Európska únia teda začala regulovať túto problematiku až citovanou smernicou. Z týchto dôvodov
mala splnomocnená zástupkyňa odporcu za to, že nie je dôvod na riešenie navrhovateľkou nastolených
prejudiciálnych otázok Súdnym dvorom Európskej únie. Naviac, v štátoch Európskej únie a v štátoch
mimo Európsku úniu existuje veľké množstvo heterogénnych investičných združení so širokou a pestrou
škálou produktov s rozdielnou investičnou politikou (v SR je to verejná ponuka majetkových hodnôt), čo
nie je a nemôže byť v rozpore s právom Európskej únie.

Podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych
spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy. (Od 01.12.2009 v
dôsledku prijatia Lisabonskej zmluvy oficiálny názov Súdneho dvora znie Súdny dvor Európskej únie;
názov Súdny dvor Európskych spoločenstiev sa používal do 30.11.2009 - pozn. súdu)

Podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať
predbežný nález o otázkach, ktoré sa týkajú: a) výkladu zmlúv (pozn.: Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy
a fungovaní Európskej únie); b) platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr
Únie.

Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento súdny orgán usúdi, že
rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor Európskej
únie, aby o nej rozhodol. Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti
ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny
orgán povinný obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie.

Ak sa takáto otázka položí v prebiehajúcom konaní pred súdnym orgánom členského štátu v súvislosti
s osobou, ktorá je vo väzbe, Súdny dvor Európskej únie koná bezodkladne.

Ustanovenie § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. prichádza do úvahy vtedy, ak sa vedie konkrétne sporové
konanie pred vnútroštátnym súdom, v rámci ktorého vznikne potreba výkladu, či platnosti komunitárneho
práva v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej. V súvislosti s prerušením konania však treba uviesť,
že súd v skutočnosti môže, ale nemusí prerušiť konanie, pretože nie každý súd je povinný obrátiť sa s
predbežnou otázkou na Súdny dvor, ale len súd, ktorý rozhoduje v poslednom stupni bez toho, aby sa
proti jeho rozhodnutiu mohol podať opravný prostriedok alebo ak sa v konaní pred vnútroštátnym súdom
rieši otázka platnosti právneho aktu Európskej únie. Súd môže rozhodnúť o prerušení konania z vlastnej
iniciatívy alebo môže takéto prerušenie konania navrhnúť účastník, avšak súd nie je v každom prípade
povinný takému návrhu vyhovieť. Ak nejde o prípad obligatórneho konania o prejudiciálnej otázke,
prerušenie konania závisí len od úvahy súdu, či požiada Súdny dvor o vyriešenie predbežnej otázky.
V prípade, ak by vnútroštátny súd uznesením rozhodol o tom, že bude iniciovať konanie o predbežnej
otázke podľa medzinárodnej zmluvy, konanie preruší a obráti sa na Súdny dvor so žiadosťou.

Po preskúmaní návrhu navrhovateľky na začatie prejudiciálneho konania v zmysle článku 267 Zmluvy o
fungovaní Európskej únie, ktorý návrh posúdil súd aj ako návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods.
1 písm. c) O.s.p. dospel súd k záveru, že nie je dôvodný.

V prvom rade má súd za to, že v prejednávanej veci rozhoduje ako súd prvého stupňa, navrhovateľka
nežiadala o výklad platnosti právneho aktu Európskej únie, a preto nie je konajúci súd povinný obrátiť sa
so žiadosťou na Súdny dvor Európskej únie a iniciovať tak prejudiciálne konanie o nastolených otázkach.
Zároveň je súd toho názoru, že nie je ani dôvod na navrhovateľkou navrhovaný postup súdu, keďže
odpovede na prejudiciálne otázky navrhovateľky nie sú podľa mienky súdu potrebné na rozhodnutie o
veci. Predmetom konania vo veci je totiž nárok navrhovateľky na náhradu škody z titulu zodpovednosti
štátu za tvrdený nesprávny úradný postup NBS. Ten mal okrem iného spočívať aj v zanedbaní dohľadu
NBS nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, ktorá spadala pod
predmet úpravy zákona č. 566/2001 Z.z. Do tohto zákona bola transponovaná smernica Európskeho
parlamentu a Rady č. 2003/71/ES zo dňa 04.11.2003 o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej
ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a o zmene a doplnení smernice 2001/34/
ES (viď bod 7. zoznamu prebraných právne záväzných aktov EU), ktorá sa týka primárne právnej
úpravy vzťahujúcej sa k prospektu, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich
prijatí na obchodovanie. Jej účelom, ktorý je vyjadrený i v článku 1, ods. 1 je zosúladiť požiadavky
na vypracovanie, schvaľovanie a zverejňovanie prospektu, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke
cenných papierov alebo pri ich prijatí na obchodovanie na regulovanom trhu nachádzajúcom sa alebo
pôsobiacom v rámci členského štátu. Na účely tejto smernice sa za cenné papiere pritom považujú
prevoditeľné cenné papiere definované v článku 1 odseku 4 smernice Rady č. 93/22/EHS. z 10.05.1993
o investičných službách v oblasti cenných papierov a patria k nim a/ akcie akciových spoločností a
iné cenné papiere rovnocenné akciám akciových spoločností, b/ dlhopisy alebo iné formy dlhových
cenných papierov, ktoré sú obchodovateľné na kapitálovom trhu a c/ všetky ostatné cenné papiere, s
ktorými sa bežne obchoduje a ktoré dávajú právo na nadobudnutie takýchto prevoditeľných cenných

papierov prostredníctvom upísania alebo výmeny, alebo ktoré dávajú právo na peňažné vyrovnanie,
okrem platobných prostriedkov. Je teda zrejmé, že navrhovateľkou označená smernica Európskeho
parlamentu a Rady č. 2003/71/ES zo dňa 04.11.2003 sa primárne aplikuje na prospekt zverejňovaný
pri verejnej ponuke cenných papierov a ich prijatí na obchodovanie. Zároveň, pri smerniciach ako
sekundárnych právnych aktoch Európskej únie platí, že štát je povinný prevziať obsah transpozičného
ustanovenia a formulovať ho jasne, presne a transparentne tak, ako je formulovaný obsah samotných
preberajúcich článkov smernice. Keďže označená smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/
ES bola transponovaná do nášho právneho poriadku, do zákona č. 566/2001 Z.z. a týkala sa primárne
oblasti právnej úpravy prospektu zverejňovanom pri verejnej ponuke cenných papierov, a nie pri verejnej
ponuke majetkových hodnôt, a bola transponovaná v jej súlade, vo vzťahu k prejednávanej veci je
irelevantné zaoberať otázkami uvedenými navrhovateľkou v návrhu na začatie prejudiciálneho konania.
Vzhľadom na tieto skutočnosti súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol a rozhodol, že
nepožiada Súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa článku 267 Zmluvy o
fungovaní Európskej únie a návrh navrhovateľky na prerušenie konania zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

16C 157/12 - 225

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci plný
úspech, nepriznal právo na ich náhradu voči navrhovateľke, ktorá vo veci úspech nemala, nakoľko
odporca nežiadal o ich priznanie a v konaní mu ani žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku, okrem výroku, že súd nepožiada Súdny dvor EU
o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní
EU a návrh navrhovateľky na prerušenie konania zamietol, je možné podať
odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej
možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené(§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa
zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Proti výroku rozsudku súdu, ktorým rozhodol, že nepožiada Súdny dvor
EU o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa článku 267 Zmluvy
o fungovaní EU a návrh navrhovateľky na prerušenie konania zamietol
odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 3 písm. o) O.s.p.)

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 15. 1. 2018. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.