Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. júl 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/149/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114212444
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3114212444.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Stanislavy Markovej a členiek
Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právne veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, ul. Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený zástupcom: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, ul. Pajštúnska 5, proti žalovanému: C. F., trvale bytom F., ul. H. XX, o zaplatenie 4
517,70 eur s príslušenstvom, o odvolaní Občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľa

proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 24. novembra 2016, č.k. 17C/182/2014-108, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku III. o nepriznaní náhrady trov konania vo vzťahu k
vedľajšiemu účastníkovi m e n í tak, že Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov,
so sídlom v Bratislave, Šafárikovo nám. 7, IČO: 42 362 962 m á nárok na náhradu trov
prvoinštančného konania v plnom rozsahu.

II. Občianskemu združeniu Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov so sídlom v Bratislave, Šafárikovo
nám. 7 n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením vo výroku I. konanie zastavil. Výrokom II.
a III. rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalovanému a Občianskemu zduženiu Všeobecná ochrana
práv spotrebiteľov, so sídlom v Bratislave, Šafárikovo nám. 7 ich náhradu nepriznal. Svoje rozhodnutie

okresný súd odôvodnil poukazom na § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, § 256 , § 257, § 251 Civilného
sporového poriadku (ďalej len "CSP").

2. Uviedol, že žalobca sa podanou žalobou na súde domáhal proti žalovanému domáhal zaplatenia 4
517,70 eur s príslušenstvom. Podaním zo dňa 16.09.2014 vstúpil do prebiehajúceho konania vedľajší
účastník v zmysle § 93 Občianskeho súdneho poriadku, a to Občianske združenie Všeobecná ochrana

práv spotrebiteľov. O prípustnosti jeho účasti v konaní súd rozhodol uznesením zo dňa 25.08.2015.

3. Pred začatím pojednávania vo veci samej, podaním zo dňa 15.11.2016, vzal žalobca žalobu späť v
celom rozsahu a zároveň požiadal o vrátenie časti zaplateného súdneho poplatku. K trovám konania
uviedol, aby súd vedľajšiemu účastníkovi nepriznal právo na náhradu trov právneho zastúpenia, z
dôvodu ich neúčelného vynaloženia.

4. Žalobca vzal žalobu späť pred začatím predbežného prejednania sporu alebo pojednávania v
celom rozsahu, preto súd podľa citovaného ustanovenia zákona konanie zastavil. Prípadný nesúhlas
žalovaného so späťvzatím žaloby je irelevantný. Pri rozhodovaní o náhrade trov zastaveného konania
súd skúmal aj zavinenie na zastavení konania, pričom konštatuje, že zastavenie konania zavinil žalobca,
pretože vzal žalobu späť, a to nie pre správanie žalovaného. Preto pri rozhodovaní o trovách konania

rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 256 Civilného sporového poriadku. Žalovanému v priebehukonania nevznikli žiadne trovy konania, čo je dôvodom hodným osobitného zreteľa, a preto mu súd
náhradu trov konania v zmysle § 257 Civilného sporového poriadku nepriznal.

5. Ako je vyššie uvedené, v konaní vystupoval aj vedľajší účastník. V tejto súvislosti je potrebné uviesť,
že s účinnosťou od 01.07.2016, teda s účinnosťou Civilného sporového poriadku, prestal počas tohto
konania platiť Občiansky súdny poriadok. Nakoľko nový procesný predpis doterajší inštitút vedľajšieho
účastníka neustanovuje a z jeho ustanovení (najmä prechodných ustanovení) nie je možné vyvodiť
možnosť pokračovania s vedľajším účastníkom, od 01.07.2016 sa ex lege tohto konania nezúčastňuje

vedľajší účastník. Obdobný záver v súčasnosti platí aj pre inštitút opatrovníka podľa § 29 Občianskeho
súdneho poriadku.

6. Okresný súd neprijal záver, že ak v konaní vystupoval do 30.06.2016 vedľajší účastník, dňom
01.07.2016 mu automaticky vzniklo postavenie osobitného subjektu podľa § 95 Civilného sporového
poriadku. Tento záver nerešpektuje znenie ustanovenia § 95 ods.1 Civilného sporového poriadku,

podľa ktorého na ochranu práv strany môže súd do konania pribrať právnickú osobu, ktorej predmetom
činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ak s tým strana, na ochranu práv ktorej má
vystupovať, súhlasí. Podľa uvedeného ustanovenia sa pre účasť osobitného subjektu v konaní vyžaduje
jednak rozhodnutie súdu o jeho pribratí do konania (takto rozhodnuté nebolo) a takisto súhlas
strany, na ochranu práv ktorej má vystupovať (takýto súhlas žalovanými udelený nebol). K záveru

o automatickom vzniku postavenia osobitného subjektu nie je možné dospieť, ak podmienkou jeho
účasti v konaní je rozhodnutie súdu a súhlas chránenej strany. Takýto záver nemá podľa názoru súdu
oporu v uvádzaných ustanoveniach 470 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku a ani v iných
ustanoveniach Civilného sporového poriadku. Ak by zákonodarca mienil uskutočniť takúto (automatickú)
transformáciu vedľajšieho účastníka na osobitný subjekt v konaniach začatých do 01.07.2016, urobil

by tak v prechodných ustanoveniach Civilného sporového poriadku, čo býva štandardným legislatívnym
riešením. Ako je zrejmé z ich znenia, neurobil tak.

7. Vzhľadom na tomu, že v priebehu účasti vedľajšieho účastníka v tomto konaní mu vznikli trovy,
súd rozhodoval aj o práve združenia na ochranu spotrebiteľov na náhradu trov konania. Rozhodnutie o

trovách vedľajšieho účastníka, aj napriek jeho neúčasti v konaní v tomto štádiu konania, súd považuje
za naplnenie princípu spravodlivého usporiadania vzťahov vzniknutých v tomto konaní. V opačnom
prípade, by o trovách konania vedľajšieho účastníka, ktoré mu vznikli, nebolo rozhodnuté vôbec, čím
by mohlo dôjsť k poškodeniu jeho práv. Súd vzal do úvahy pri tomto rozhodnutí aj ustanovenie čl. 4
Civilného sporového poriadku, podľa ktorého ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe

výslovného ustanovenia tohto zákona (čo je daný prípad a daná procesná situácia), právna vec sa
posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu
najbližšiu posudzovanej právnej veci. Najbližšie k posudzovanej právnej veci sú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ktoré upravujú trovy konania strán a ich náhradu (§ 251 a nasl.). Aj podľa súdnej
praxe vyvinutej podľa Občianskeho súdneho poriadku, teda do 30.06.2016, patrilo právo na náhradu

trov konania vedľajšiemu účastníkovi rovnako ako účastníkovi konania. Teda súd na základe uvedeného
uzatvára, že vedľajší účastník, ktorý vystupoval v konaní iba do 30.06.2016 má právo na náhradu
účelne vynaložených trov konania, a teda aj na rozhodnutie o jeho trovách. Nakoniec samotný žalobca
v späťvzatí žaloby sám navrhol, aby súd rozhodol aj o trovách vedľajšieho účastníka, pričom navrhol,
aby mu súd náhradu trov konania nepriznal.

8. Pri následnom rozhodovaní o nároku vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania sa súd riadil
nasledujúcou právnou úvahou:

9. Právne postavenie vedľajšieho účastníka v občianskom súdnom konaní, teda procesné práva a

povinnosti vedľajšieho účastníka bolo do 30.06.2016 upravené v ustanoveniach § 93, § 153d, § 201
Občianskeho súdneho poriadku. Pre jeho právne postavenie bolo najpodstatnejšie, že ustanovenie §
93 ods.4 Občianskeho súdneho poriadku mu priznávalo rovnaké práva a povinnosti aké má účastník.
Z uvedeného bol súdnou praxou vyvodený záver, že vedľajší účastník ma rovnaké procesné práva a
povinnosti ako účastník, pričom nie je zástupcom tohto účastníka, pretože koná iba za seba. Ak má

účastník právo na náhradu trov konania, také isté práva má aj vedľajší účastník. V danej veci, ak má
žalovaný právo na náhradu trov konania, má toto právo aj vedľajší účastník na jeho strane.10. Nemenej významnou právnou otázkou, ktorou sa súd zaoberal v súvislosti s rozhodovaním o nároku
na náhradu trov konania vedľajšieho účastníka je otázka, či právne zastúpenie vedľajšieho účastníka,
ktorý je združením na ochranu spotrebiteľa, je účelné. Túto skutočnosť musí pri rozhodovaní o trovách

konania súd posúdiť aj v zmysle Občianskeho súdneho poriadku, platného do 30.06.2016 a takisto v
zmysle Civilného sporového poriadku.

11. Podstatou existencie vedľajšieho účastníka na strane žalovaného je ochrana práv spotrebiteľov.
Vedľajší účastník bol založený za týmto účelom a za týmto účelom aj existuje. Vedľajší účastník

je zo svojej podstaty odborníkom na podporu a ochranu záujmov práv spotrebiteľa, ktorého ďalšie
odborné zastupovanie nie je možné chápať automaticky ako účelné. Je samozrejmé, že relevantnú,
skutočnú ochranu práv spotrebiteľov môže poskytovať len odborne vzdelaný personál, znalý všeobecne
záväzných právnych predpisov a judikatúry súdov. Suplovať plnenie tejto úlohy udelením plnomocenstva
advokátomvkaždomobčianskomsúdnomkonanísapretosúdujavíakoúčelové.Podľanázorusúdutak
právne zastúpenie vedľajšieho účastníka advokátom v tomto konaní nebolo účelné, a to aj vzhľadom k

obsahu písomných vyjadrení, ktoré vedľajší účastník urobil v konaní a k tomu, že sa vopred ospravedlnil
z neúčasti na pojednávaniach. V prejednávanom prípade právny zástupca vedľajšieho účastníka urobil
v konaní, okrem svojho oznámenia o vstupe do konania a udelení plnej moci na jeho zastupovanie
advokátom, päť úkonov právnych služieb, za ktoré si uplatnil právo na náhradu trov konania. Išlo o
písomné vyjadrenia k žalobe, ktoré sú obsahovo podobné (až sa opakujúce). Po posúdení obsahu týchto

vyjadrení súd konštatuje, že ide o vyjadrenia, ktoré právny zástupca vedľajšieho účastníka zasiela v
mnohých prípadoch, ktoré prejednáva konajúci súd. Teda toto vyjadrenie mohol urobiť vedľajší účastník
aj bez svojho právneho zástupcu. Vedľajší účastník nemal ani vedomosť o tom , do akého konania
vstupuje(čosatýkaokolnostíkonkrétnejveci,jejnáročnostiapod.),nakoľkopožadovaldoručeniežaloby
a jej príloh, a už v tom čase udelil plnú moc na jeho zastupovanie advokátovi. Aj to nasvedčuje účelovosti

trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. Nemenej významnou okolnosťou je aj to, že vedľajší
účastník vstúpil do konania dňa 22.09.2014, teda v čase, kedy bol účinný aj § 5b zákona o ochrane
spotrebiteľa, podľa ktorého súd prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by

inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

12. Uvedený názor súdu o potrebe skúmania účelnosti vynaložených trov konania je v súlade aj s
rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, čo vyplýva napr. z jeho uznesenia
sp.zn. 6 MCdo 9/2013 z 20.06.2014. V ňom dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k obdobnému

záveru, ktorý je aplikovateľný aj na toto konanie. Najvyšší súd v ňom okrem iného uviedol, že pre všetky
prípady rozhodovania súdu o náhrade trov konania platí zásada, podľa ktorej môže byť účastníkovi
konania priznaná náhrada len tých trov, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
(teda nie všetky náklady majúce povahu trov konania). Pojem "účelnosť" treba chápať ako určitú poistku
pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, resp. pred nákladmi nadbytočnými, či nadmernými.

Pri posudzovaní účelnosti nákladov vynaložených na právne zastúpenie treba dôsledne rozlišovať, či
právnezastúpenieadvokátomjevyužitímústavnezaručenéhoprávanaprávnupomoc,alebočisajedná
skôr o zneužitie tohto práva na úkor protistrany (napr. zastúpenie v celkom banálnej veci, opakované
zastúpenie v tzv. hromadných - skutkovo a právne takmer totožných veciach, alebo zrejmá snaha
zvýšiť náklady konania protistrane (v tejto súvislosti najvyšší súd poukázal aj na nález Ústavného súdu

Českej republiky z 25.3.2014 sp.zn. I. ÚS 3819/13). Zásada účelnosti trov potrebných na uplatnenie
alebo bránenie práva je vyvoditeľná zo všeobecných zásad efektivity a spravodlivosti občianskeho
súdneho konania ako celku a z ústavnoprávneho princípu proporcionality, chrániaceho primeranosť ako
hodnotu právneho štátu. Primeranosť súvisí s rozumnosťou v práve, ktorá je chápaná ako vyhľadávanie
praktickej rovnováhy v rámci aplikácie práva. Najvyšší súd Slovenskej republiky už v uznesení z

19. marca 2014 sp.zn. 6 MCdo 5/2013 vyslovil záver, že trovy konania vzniknuté zastupovaním
advokátom v tzv. hromadných (skutkovo a právne takmer totožných) veciach, kde sa obsah jednotlivých
podaní, vyhotovených advokátom, mení len o aktualizáciu a individualizáciu tej - ktorej veci, nemožno
považovať za trovy nevyhnutne (účelne) vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na
súde. Vedľajší účastník zastúpený advokátom hromadne vstúpil do skutkovo a vecne porovnateľných

vecí, pričom v konaní urobil písomné vyjadrenie k žalobe (prakticky formulárové). Za tejto situácie,
ako aj s prihliadnutím na skutočnosť, že v tomto písomnom podaní zároveň uviedol, že súhlasí s
rozhodnutím bez pojednávania, a že prípadného pojednávania sa on ani jeho zástupca nezúčastní
a žiada konať a rozhodnúť v ich neprítomnosti, sa zastúpenie vedľajšieho účastníka advokátom voveciach, ktoré spolu napĺňajú charakteristiku tzv. hromadných vecí, javí ako odporujúce rozumnosti, a
tedaakozneužitieprávanaprávnuochranu.Tomázanásledokpovinnosťsúdovkonštatovaťneúčelnosť
nákladov vynaložených na právne zastúpenie, a teda ich nepriznanie účastníkovi, ktorý by inak na ich

náhradu mal právo. Vedľajší účastník by svoju úlohu, spočívajúcu v pomoci žalovaným v postavení
spotrebiteľa, mohol efektívne splniť aj bez vynaloženia nadbytočných nákladov na právne zastupovanie
v každej skutkovo a právne takmer totožnej veci. Požiadavke rozumnosti by zodpovedal napríklad taký
jeho postup, ktorým by si vyžiadal právnu službu len na vyhotovenie námietky premlčania, ktorú by
potom sám, či už v postavení vedľajšieho účastníka alebo zástupcu, použil v súdnom konaní vo všetkých

porovnateľných veciach. K záveru o potrebe skúmania účelnosti trov, ktoré pozostávajú z trov právneho
zastúpenia vedľajšieho účastníka dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v uznesení sp.zn. 7 MCdo
15/2014 z 24.03.2015.

13. Ako je uvedené vyššie, pri rozhodovaní o náhrade trov konania musí súd vždy posúdiť aj účelnosť
vzniknutých trov, pričom na tejto skutočnosti nič nemení právo účastníka, resp. vedľajšieho účastníka

dať sa v konaní zastúpiť advokátom. V opačnom prípade vzniká legitímna pochybnosť o tom, či právo
dať sa zastúpiť nie je iba zneužitím tohto práva, ktorého cieľom je získanie peňažného plnenia, v
podobe priznaných trov právneho zastúpenia, a to aj s ohľadom na okolnosti, ktoré sú uvedené vyššie.
Ako vyplýva z tohto odôvodnenia, súd považuje trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka v
prejednávanom prípade za neúčelné, a preto mu nárok na ich náhradu nepriznal.

14. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca vzal žalobu späť pred prvým pojednávaním, zároveň rozhodol
podľa § 11 ods.3 zákona o súdnych poplatkoch o vrátení súdneho poplatku žalobcovi, ktorý zaplatil za
žalobu v sume 271 eur, pričom ho krátil o sumu 6,70 eur podľa § 11 ods.4 zákona.

15. Proti tomuto uzneseniu, výroku III., ktorým súd nepriznal Občianskemu združeniu Všeobecná
ochrana práv spotrebiteľov trovy konania, podalo v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho
zástupcu odvolanie Občianskeho združenie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom.
Dôvodil, že keďže späťvzatie žaloby zavinil žalobca, je žalobca povinný niesť zodpovednosť za
vzniknuté trovy konania. Nesúhlasil s názorom súdu o tom, že trovy konania vynaložené Občianskym

združením, t.j. trovy právneho zastúpenia, boli neúčelné. Je toho názoru, že poukázal v priebehu
konania na absenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu . V odôvodnení napadnutého rozhodnutia
okresný súd uviedol, že združenie vykonalo 5 úkonov právnej služby . Vyjadrenia , ktoré združenie
zasielalo .Poukázal na rozhodovaciu prax súdov (napr. uznesenie KS TN č.k. 6Co/364/2016 - 63 zo
dňa 12. júla 2016, č.k. 6Co/213/2016 - 190 zo dňa 13. septembra 2016, č.k. 4Co/708/2015 zo dňa

08. septembra 2016, uznesenie KS v Banskej Bystrici č.k. 14Co/630/2015 - 111 zo dňa 27. júla 2016,
sp.zn. 16Co/800/2015 zo dňa 04.10.2016 atď.). Nesúhlasil s názorom súdu, že združenie bolo založené
za účelom poskytovania ochrany spotrebiteľovi a malo by byť teda samé schopné poskytovať právnu
ochranu. Výklad, ktorý by z uplatňovania práv vedľajšieho účastníka vylúčil možnosť dať sa právne
zastúpiť, je absurdný a odporujúci zákonom SR a predpisom EÚ, nakoľko pri jeho aplikovaní by nebolo

možné prostredníctvom združenia riadne, účelne a efektívne chrániť práva spotrebiteľov / viď uznesenie
Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.03.2012, sp. zn. 7Co/34/2012, Krajského súdu v Banskej Bystrici
zo dňa 09.08.2012, sp. zn. 15Co/169/2012/.Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie v napadnutej časti
zmenil a Združeniu priznal nárok na náhradu prvoinštančného konania 100% .

16. K odvolaniu Občianskeho združenia sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom svojho právneho
zástupcu s tým, že odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu vo výroku o nepriznaní náhrady trov konania
Občianskemu združeniu, považuje za správne. Občianskym združením uplatnené trovy konania sú
neúčelné, procesné podanie sa nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, procesne významných
skutočností. Obdobný názor vyslovil Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.zn. 7MCdo 15/2014 zo dňa 24.

marca2015,sp.zn.6MCdo5/2013zodňa19.marca2014,vktoromjeuvedené,žesúdneskúmalotázku
tzv. hromadného podávania podaní zo strany vedľajšieho účastníka na strane odporcu spotrebiteľských
veciach. Súhlasí s názorom, že právo na právnu pomoc a náhradu trov konania sú dve rozdielne
veci, ktoré spolu súvisia, avšak nie sú neoddeliteľné. Právo na náhradu trov konania totiž závisí od
iných predpokladov, než možnosť nechať sa zastupovať advokátom. Ak teda súd neprizná náhradu trov

konania úspešnému účastníkovi, keď dospeje k záveru, že trovy nevynaložil účelne, nejde o porušenie
práva na právnu pomoc. Ďalej uviedol, že Združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť samé z podstaty
svojej existencie schopné poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach,
keďže jeho účelom je okrem iného kolektívna ochrana spotrebiteľov, zastupovanie spotrebiteľov predsúdom a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii osobitného subjektu podľa § 95 ods. 1 CSP. Je
toho názoru, že úmyslom zákonodarcu pri umožnení vstupu právnickej osoby do konania bolo umožniť
kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktoré budú spôsobilé

poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc a ktoré budú v danej oblasti aj materiálne aj personálne
vybavené a odborne kompetentné. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok o trovách konania
potvrdil. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 107,21 € s DPH, pozostávajúce z 1 - ice
úkonu právnej služby vo výške 96,61 € s DPH a režijného paušálu vo výške 10,61 € s DPH.

17. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že uznesenie okresného
súdu v napadnutom výroku o nepriznaní náhrady trov konania Občianskemu združeniu, je potrebné
podľa § 388 CSP zmeniť.

18. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

19. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

19. Od 01.07.2016 došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, kedy nadobudol
účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok.

21. Okresný súd konanie v predmetnej veci zastavil pre späťvzatie žaloby žalobcom. Nakoľko žalobca

vzal žalobu späť, čím zavinil zastavenie konania, mal súd priznať náhradu trov konania žalovaným,
ale keďže im v konaní žiadne trovy nevznikli, rozhodol tak, že im nárok na ich náhradu nepriznal.
Rovnako tak Občianskemu združeniu Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom v Bratislave,
vystupujúcemu v postavení vedľajšieho účastníka na strane úspešného žalovaného, nepriznal nárok na
náhradu trov konania, keď tieto posúdil ako neúčelne vynaložené.

22. Odvolaním Občianskeho združenia bolo napadnuté uznesenie okresného súdu iba vo výroku o
nepriznaní náhrady trov konania Občianskemu združeniu, preto odvolací súd preskúmaval iba túto
odvolaním napadnutú časť uznesenia s tým, že výroky I, II a IV uznesenia ostali právoplatné a týmto
rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.

23. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v predmetnej veci bolo rozhodnuté už za účinnosti Civilného
sporového poriadku. Čo sa týka rozhodovania o trovách konania a právnych účinkov úkonov s nimi
spojených, je potrebné poukázať na ust. § 470 ods. 1, 2 veta prvá C.s.p..

24. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

25. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Čo sa týka náhrady trov konania - Občianskemu združeniu, ešte v postavení vedľajšieho účastníka,
odvolací súd nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, keď Združeniu nepriznal nárok na ich náhradu.
V danej situácii je potrebné poukázať na ust. § 470 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 93 ods. 4 prvá veta O.s.p.
(účinný do 30. júna 2016).

27. Podľa názoru odvolacieho súdu vedľajší účastník tak, ako ktorákoľvek iná fyzická alebo právnická
osoba, mal do 30.06.2016 (za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku) právo zvoliť si advokáta, ktorý
ho zastupuje v konaní. Toto jeho právo vyplýva aj z Ústavy Slovenskej republiky, článok 47, ods. 2. V
danej veci vedľajší účastník vstúpil do konania v záujme ochrany spotrebiteľa - žalovaného .

28.PostavenieZdruženiaako vedľajšiehoúčastníkado30.06.2016upravoval §93O.s.p.Akoprávnická
osoba, predmetom činnosti ktorej je ochrana práv podľa osobitného predpisu (§ 93 ods. 2 O.s.p.),
mal okrem práva zúčastniť sa konania, rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania (§ 93 ods.4 O.s.p.). S nástupom účinnosti novej právnej úpravy Civilného sporového poriadku (od 01.07.2016)
inštitút vedľajšieho účastníka, v podobe, v akej ho poznal Občiansky súdny poriadok, zanikol.

29. V našom právnom poriadku vo všeobecnosti platí, že v prípade stretu starej právnej úpravy (lex
priori) a právnej úpravy novej (lex posterior) zásadne platí nepravá retroaktivita, t.j. že od účinnosti
novej právnej normy sa aj právne vzťahy vniknuté podľa zrušenej právnej normy, riadia novou právnou
normou. Vznik právnych vzťahov existujúcich pred nadobudnutím účinnosti novej právnej normy, právne
nároky, ktoré z týchto vzťahov vznikli, ako i vykonané právne úkony sa však riadia zrušenou právnou

normou (aplikuje sa princíp ochrany minulých právnych skutočností a právnych konaní). Dôsledkom
opačnej interpretácie stretu právnych noriem by totiž bola pravá retroaktivita ( lex posterior by rušil resp.
neuznával právne účinky úkonov vzniknutých v dobe účinnosti lex priori), ktorá je v našom právnom
poriadku neprípustná, až na striktne vymedzené výnimky.

30. Odvolací súd pri rozhodovaní o nároku Združenia na náhradu trov konania vychádzal z príslušných

ustanovení Občianskeho súdneho poriadku s poukazom na ust. § 93 ods. 4 prvá veta) pri zachovaní
právnych účinkov úkonov (§ 470 ods. 2 C.s.p.), nakoľko k ich vzniku došlo za účinnosti predchádzajúcej
právnej úpravy.

31. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodnutie okresného súdu podľa § 388 CSP zmenil a Združeniu

priznal nárok na náhradu trov konania. O výške a o tom, ktoré trovy konania je potrebné považovať za
účelne vynaložené, rozhodne s poukazom na ust. § 262 CSP okresný súd, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

32. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 CSP tak,

že Občianskemu združeniu Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov so sídlom v Bratislave, Šafárikovo
nám. 7 nepriznal nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v odvolacom konaní v súvislosti s podaným
odvolaním po 01.07.2016, nakoľko od 01.07.2016 jeho účasť ako vedľajšieho účastníka v konaní zo
zákona zanikla.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).