Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Nové Zámky
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Lívia Gombárová
Oblasť právnej úpravy – Občianske právo – Zmluvy
Forma rozhodnutia – Rozhodnutie
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 17C/367/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415211275
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lívia Gombárová
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2017:4415211275.8
Rozhodnutie
Okresný súd Nové Zámky sudkyňou Mgr. Líviou Gombárovou v právnej veci žalobcu: V. W., nar.
XX.X.XXXX, bytom W., K. 1, právne zastúpená: JUDr. Ľubomír Kaščák, advokát, AK so sídlom Banská
Bystrica , Horná 35 proti žalovanej: F., nar. XX.X.XXXX, bytom M., A. XX, právne zastúpená: Mgr.
Helena Farkašová, advokátka, AK so sídlom Nové Zámky, Žerotínova bašta 1, o zaplatenie 850 Eur s
príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 850,- eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od
14.06.2012 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Súd žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1.Žalobkyňa sa žalobným návrhom doručeným súdu dňa 3.6.2015 domáhala voči žalovanej o zaplatenie
850,- eur s príslušenstvom, ktorý návrh odôvodnila tým, že medzi žalobkyňou ako veriteľkou a žalovanou
ako dlžníčkou došlo dňa 13.6.2010 k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, na základe ktorej žalovaná prevzala
od žalobkyne sumu 850,- eur. Písomne uzatvorená zmluva o pôžičke nebola, avšak dňa 10.10.2011
podpísala žalovaná listinu označenú ako uznanie dlhu a dohoda o zaplatení pôžičky. Žalovaná v lehote
splatnosti svoj dlh neuhradila a preto žalobkyňa sa domáha nároku súdnou cestou.
2.Súd žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu pod sp. zn. 17C/367/2015-10 z 31.8.2015, proti
ktorému v zákonnej lehote podala žalovaná odpor v ktorom dôvodila, že žiadne peniaze si od žalobkyne
nepožičiavala, doklad podpísala len z dôvodu, že po smrti manžela nebola v stave zisťovať okolnosti, za
ktorých si peniaze požičiaval. Dôvodila, že dňa 13.6.2010 si žiadne peniaze od žalobkyne neprevzala.
Taktiež odporovala vyčíslenie úroku z omeškania, pričom poukázal na priloženú prílohu, v rámci ktorej
žalobkyňa prehlásila, že peniaze zatiaľ od žalobkyne a jej manžela nechce, ktorý krok žalobkyne
žalovaná považovala za nováciu dlhu a preto jej prejav o vrátenie pôžičky je účinný až momentom
podania návrhu na vydanie platobného rozkazu.
3. Podľa § 180 CSP súd pojednával v neprítomnosti žalobcu a žalovanej.
4.Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej a následne žalobkyne formou písomnej odpovede na
otázky o tvrdených skutočnostiach, oboznámením predložených listinných dôkazov a to - uznaním dlhu
a dohodou o zaplatení pôžičky, odporom a jeho prílohou, vyjadrením z 15.6.2016, odpoveďou na otázky
z 30.11.2016, predloženým diárom a vyjadrením z 24.2.2017, zápisnicou zo dňa 23.4.2013 zo spisu
Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 13C135/2012 a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
5. Z predloženej listiny uznanie dlhu a dohoda o zaplatení pôžičky z 10.10.2011 mal súd preukázané,
že žalovaná uznala svoj dlh voči žalobkyni vo výške 850.- eur, keď potvrdzovala, že uvedenú sumu
prevzala dňa 13.6.2010 od žalobkyne ako finančnú pôžičku, ktorú mala vrátiť do 13.6.2012. Listina bola
opatrená podpisom žalobkyne a žalovanej, ktorú skutočnosť žalovaná ani nepopierala.
6. Žalobkyňa vo svojej odpovedi na otázky o tvrdených skutočnostiach zo dňa 30.11.2016 uviedla, že
má vedomosť o podanej žalobe, ktorú podávala z dôvodu, že žalovaná jej doposiaľ peniaze nevrátila.
Uviedla, že vzťah k synovi by charakterizovala ako vzťah rodiča a dieťaťa, pričom vzťah k žalovanej
bol neutrálny, žalobkyňa nebola nadšená týmto zväzkom, avšak pokým žalovaná patrila do rodiny
akceptovala ju . V odpovedi žalobkyňa uviedla, že so synom si vzájomne pomáhali počas celej doby
rôznymi spôsobmi, finančne prácami na statku. Uvádzala, že synovi požičala ďaleko vyššiu sumu, ktorá
sa netýka žalovaných 850,- eur. Zmluvy z predošlých pôžičiek žalobkyňa nespisovala, pôžičky mala
zapísané v zošite. Uviedla, že uznanie dlhu a dohodu o zaplatené pôžičky dala žalovanej podpísať až po
smrti jej manžela C. z dôvodu, že žalovaná sa po smrti manžela C. - syna žalobkyne odvrátila od rodiny
a prestala žalobkyňu navštevovať. Žalobkyňa uvádzala, že pôžička vo výške 850,- eur bola v hotovosti
odovzdaná do rúk žalovanej dňa 13.6.2010 osobne, pričom poukázala, že uvedené má poznačené
v zošite. Ďalej uvádzala, že pôžičky pred smrťou jej syna C. neboli spisované, žalobkyňa ich mala
zaznamenané v zošite. K vyhláseniu zo dňa 23.4.2013 vo veci Okresného súdu Nové Zámky sp. zn.
13C/135/2012 uviedla, že pôvodne dlh od žalovanej nechcela vymáhať, čakala že ich vráti a uvedomí
si že je dlžná. Čo sa týka dôvodu podania žaloby uvádzala, že tento je uvedený v žalobnom návrhu na
ktorom zotrváva. Na otázku, prečo si nárok neuplatnila v rámci dedičského konania po nebohom synovi
uviedla, že z dôvodu, že peniaze si požičiavala žalovaná.
7. Na pojednávaní konanom dňa 15.2.2017 žalovaná vypovedala, že manželstvo s C. W. uzatvorila
v roku 2000, s rodinou manžela spolu dobre nažívali, vzájomne si pomáhali. Vypovedala, že nemala
žiadny dôvod požičiavať si peniaze, nakoľko v obci W. s manželom prenajímali rodinný dom, z ktorého
mali celoročný stabilný príjem. Vypovedala, že manžel zomrel dňa 23.7.2011. Žalovaná po predložení
listiny o uznaní dlhu na č.l.2 súdneho spisu sa vyjadrila, že listina je opatrená jej vlastnoručným
podpisom. Ďalej vypovedala, že po smrti manžela ju neustále navštevoval vnuk žalobkyne T. za účelom
rôznych dohôd ohľadne dedičstva, v tom čase sa žalovaná liečila, navštevovala psychiatra. Vypovedala,
že predloženú listinu pred podpisom nečítala, podpísala ju. Tvrdila, že žalobkyňa jej dňa 10.10.2011
850,- eur nepožičala a nespomínala si, či by jej žalobkyňa pred smrťou manžela požičala kedykoľvek
a akúkoľvek menšiu finančnú pôžičku. Vypovedala, že žalobkyňa žalovanú na vrátenie sumy 850,-
eur nevyzývala. Čo sa týka vzťahu žalovanej k žalobkyni, vypovedala, že po smrti manžela ju rodina
W. vyhodila z domu a z tohto dôvodu prestala navštevovať žalobkyňu a prestala jej pomáhať i keď
tak predtým robila. Žalovaná nemala vedomosť o tom, že by sa ohľadne požičaných peňazí viedla
akákoľvek evidencia. K pôžičke od spoločnosti Provident, ku ktorej boli predložené listinné dôkazy v
konaní 13C/135/2012 sa vyjadrila, že potom ako bola vyhodená z domu, nemala dostatok finančných
prostriedkov ani na pohreb a z uvedeného dôvodu si zobrala úver od nebankovej spoločnosti. vo februári
2012, ktorý je v súčasnosti už splatený. K predloženému notesu a záznamu na strane 2 uvedeného
notesu z 13.6.2010 „mamce vrátiť 850,- eur“ sa žalovaná vyjadrila, že notes nepozná a uvedený
záznam nespisovala a nespisoval žiadny záznam v uvedenom notese, pričom podpisy pod záznamami
z 28.11.2008 ako aj pod záznamom o pôžičke 10.000,- Sk nie sú jej podpismi.
8.Z predloženého notesu jeho prvej a druhej strany mal súd preukázané, že v notese sa nachádzajú
záznamy z 13.6.2012 - mamce vrátiť 850,- eur, tento záznam nie je podpísaný, je napísaný tlačeným
písmom a nachádza sa pod záznamom, ktorý je písaný celkom odlišným písaným písmom. Na ďalšej
strane notesa sa nachádza záznam z 28.11.2008 - mamce vrátiť 310,- eur a záznam 10.000,- Sk ,
ktorý je preškrtnutý, pričom pod uvedenými záznamami sa nachádza podpis , ktorý by podľa vyjadrenia
právneho zástupcu žalobkyne, mal byť podpisom žalovanej, avšak v konaní nebol navrhnutý žiadny
dôkaz na preukázanie pravosti podpisu resp. na preukázanie skutočnosti, kto záznamy spisoval.
9. Zo spisu Okresného súdu Nové Zámky 13C/135/2012 mal súd preukázané, že v konaní ide o celkom
odlišnú vec žalobkyne F. W. proti žalovanému T. W. o zaplatenie 16.500,- eur s príslušenstvom, ke
´d v uvedenom konaní sa žalobkyňa domáha zaplatenia vyššie uvedenej sumy ako zaplatenia kúpnej
ceny z kúpnej zmluvy zo dňa 2.3.2011, ktoré konanie s vecou samou nesúvisí. Zo zápisnice zo dňa
23.4.2013 na č.l.90 uvedeného spisu vyplýva, že bol vykonaný výsluch svedkyne V. W. v tomto konaní
v postavení žalobkyne, ktorá sa pri výsluchu vyjadrila, že po troške požičiavala peniaze navrhovateľke
v tomto konaní žalovanej a jej manželovi od roku 2008 spolu asi 850,- eur, pričom ich nevrátili, nepýtala
ich od nich a zatiaľ ich pýtať ani nechce.
10.Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do
dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Podľa § 517 odsek 1, odsek 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania;
výška úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. účinného od 1.1.2015 ak záväzkový vzťah vznikol pred
1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj
za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa § 3 odsek 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. účinného od 01.07.2010 do 31.01.2013 výška
úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
11.V danom prípade mal súd za preukázané, že nárok žalobkyne je dôvodný a na základe vykonaného
dokazovania mal preukázané, že žalovaná dňa 10.10.2011 podpísala listinu s názvom Uznanie dlhu
a dohoda o zaplatení pôžičky, pričom uvedenú skutočnosť potvrdzovala samotná žalovaná pri svojej
výpovedi.
Uznanie dlhu plní zabezpečovaciu funkciu tým, že zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku o existencii
dlhu v dobe uznania. Na základe uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka nevzniká namiesto
pôvodného záväzkového vzťahu nový záväzkový vzťah medzi dlžníkom a veriteľom. Zakladá sa ním iba
právna domnienka, že dlh v čase jeho uznania existoval, ktorá je však vyvrátiteľná dôkazom opaku (§
133 O.s.p.). Procesným dôsledkom uznania dlhu je presun dôkazného bremena z veriteľa na dlžníka.
Veriteľ má tak v prípade sporu uľahčenú pozíciu tým, že nemusí preukazovať vznik dlhu a jeho výšku
v čase uznania dlhu. Uznanie dlhu je druhom určovacej zmluvy, ktorou sa odstraňuje spornosť alebo
pochybnosť o existencii alebo rozsahu pohľadávky veriteľa, a to na základe ústupkov dlžníka. Uznanie
dlhu je akcesorickým právnym úkonom vo vzťahu k pôvodnému záväzkovému vzťahu. Uznanie dlhu má
konštitutívny charakter, pretože veriteľovi vznikne nový právny titul na vymáhanie dlhu. Uznanie dlhu
dlžníkom má pre veriteľa význam spočívajúci predovšetkým v tom, že sa tým potvrdzuje, že v dobe
uznania dlhu dlh trval, t.j. dlžník uznaním dlhu potvrdzuje jeho existenciu. Táto domnienka existencie
dlhu je vyvrátiteľná, dlžník, ktorý svoj dlh uzná, môže namietať, že dlh nevznikol alebo, že v čase
uznania netrval, resp. namietať, že dlh je neplatný alebo stratil platnosť. Vyvrátiteľnú právnu domnienku
po tom, že v dobe uznania dlhu záväzok existoval, nemožno vyvracať samotným negatívnym tvrdením
žalovaného o neexistencii záväzku. Ani všeobecné popretie záväzku nie je dôvodom na preskúmanie
nároku súdom. Z procesného hľadiska prechádza dôkazné bremeno na preukázanie existencie dlhu v
dobe uznania na žalovaného. Rozhodovacia prax súdov pripúšťa možnosť vyvrátiť právnu domnienku
existencie dlhu preukázaním skutočnosti, že dlh nevznikol. Predpokladom existencie dlhu je totiž jeho
vznik. Ak je preukázané, že dlh vôbec nevznikol, potom táto skutočnosť je spôsobilá vyvrátiť právnu
domnienku existencie dlhu, keďže je jej opakom.
Žalovaná sa v konaní bránila len negatívnym tvrdením, že dlh nevznikol a tým, že v čase podpisu
uvedenej listiny o uznaní dlhu z 10.10.2011 sa liečila u psychiatra a bola v zlom psychickom stave
po smrti manžela a podpisovanú listinu si vôbec nečítala. Žalovaná však súdu žiadnym spôsobom
nepreukázala, že dlh nevznikol. Vypovedala a bránila sa tým, že z prenájmu nehnuteľnosti v obci W.
mala stabilný príjem a že nemala dôvod požičiavať si, avšak v konaní uvedené skutočnosti a ani samotnú
skutočnosť, že by dlh nevznikol žiadnym spôsobom nepreukázala. Čo sa týka predloženého notesu, na
tento dôkaz súd v konaní neprihliadal a nemal z neho ani preukázanú skutočnosť o vzniku dlhu, nakoľko
v notese na jeho 1. strane sa nachádza záznam z 13.6.2010 - „mamce vrátiť 850,- eur, ktorý nie
je podpísaný a v konaní nebol navrhnutý ani dôkaz na preukázanie skutočnosti, kto uvedený záznam
spisoval. Žalovaná spísaním vyššie uvedenej dohody o uznaní dlhu z 10.10.2011 potvrdila existenciu
dlhu v čase spísania a v sporovom konaní neuniesla dôkazné bremeno tvrdenia o tom, že dlh nevznikol
a ani súdu nepredložila dôkazné prostriedky preukazujúce uvedenú skutočnosť. Obranu žalovanej, že
vyjadrenie žalobkyne zo dňa 23.4.2013, kedy žalobkyňa prehlásila, že od žalovanej peniaze zatiaľ pýtať
nechce a ktoré žalovaná považovala za nováciu dlhu, súd považoval za účelovú obranu žalovanej,
nakoľko v danom prípade išlo o výsluch žalobkyne v konaní vo veci Okresného súdu Nové Zámky sp.
zn. 13C/135/2012 s odlišným predmetom konania, pričom súd poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa
disponovala listinou o uznaní dlhu a bolo jej právom resp. jej rozhodnutím ako s uvedenou listinou naloží,
resp. či si dlh bude vymáhať cestou súdu a kedy. Z vyššie uvedených dôvodov súd návrhu v plnom
rozsahu vyhovel.
12.Zároveň súd žalovanú v zmysle § 517 odsek 1, 2 OZ s poukazom na § 3 nariadenie vlády SR č.
87/1995 Zb. účinného v čase vzniku omeškania zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania, nakoľko
mal preukázané z predloženej listiny o uznaní dlhu z 10.10.2011, že žalovaná mala pôžičku vo výške
850 eur vrátiť do 13.6.2012 t.j. 14.6.2012 bola žalovaná preukázateľne v omeškaní s úhradou dlhu.
13.O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 odsek 1 C.s.p. s poukazom na § 255
odsek 1 C.s.p. a nárok na náhradu trov konania súd priznal žalobcovi, ktorý bol v konaní v plnom
rozsahu úspešný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.