Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. jún 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/235/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114203717
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7114203717.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu W.. T. C., narodeného XX.X.XXXX,
bytom J. XX, T., proti žalovaným 1/ Najvyšší súd Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, 2/
I.. Š. Y., sudca Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, 3/ Krajský súd v Košiciach, Štúrova 29, Košice,
4/ I.. W. E., G. T. D. E. T., 5/Okresný súd Trebišov, Námestie mieru 838/2, Trebišov, 6/ I.. C. G., G. M.
D. P., 7/ I.. C. I., sudca Okresného súdu Trebišov, o ochranu osobnosti s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 10. marca 2015, č.k. 17C 71/2014-85, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom zo dňa
10.3.2015, č.k. 17C 71/2014-85 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uložiť predsedovi
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky povinnosť :

1/ vykonať všetky opatrenia tak, aby prejednávanie konaní s účasťou žalobcu prebiehalo pred
nezaujatým a nestranným súdom, bez akýchkoľvek pochybností mimo vplyvu žalovaných žalobcu,

2/ v mene Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a zároveň všetkých doteraz zainteresovaných
podriadených súdov a sudcov písomne sa ospravedlniť žalobcovi za ujmu spôsobenú na právach
žalobcu,
3/ doriešil sťažnosť na predsedu Krajského súdu v Košiciach a informovať žalobcu o výsledkoch
prešetrenia sťažnosti a vykonaných opatreniach.

2. Zároveň navrhol uložiť povinnosť žalovaným nahradiť žalobcovi trovy konania.

3. Rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom prípade ide o sporové konanie, a tak žalobca mal uviesť
konkrétne skutočnosti, ktoré uplatnený nárok odôvodňujú a označiť dôkazy preukazujúce tieto tvrdenia.

4. Žalobca neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok, ani akého
neoprávneného zásahu sa mali žalovaní dopustiť a aká ujma a na akých osobnostných právach žalobcu
mala byť spôsobená. Žalobca sa obmedzil iba na všeobecné tvrdenia ohľadne jeho šikanovania a

dehonestácie, nátlaku a porušovania jeho práv bez toho, aby označil konkrétne, ktorým konaním
žalovaných malo dôjsť k takémuto zásahu. Okrem odkazu na spisy Okresného súdu Trebišov sp.zn.
4T 12/2011 a Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 19C 125/2013 neoznačil žiadne konkrétne dôkazy
preukazujúce jeho tvrdenia. Žalobca bližšie neurčil, akú jeho sťažnosť a v akej veci voči svojej osobe malv rozpore s jeho kompetenciami vybavovať predseda Krajského súdu v Košiciach, kedy a akým konaním
navádzal, ktorých sudcov k šikanovaniu žalobcu, kedy a ako mal Najvyšší súd Slovenskej republiky
nabádať sudcov nižších súdov k agresivite voči žalobcovi. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno.

Súd poznamenal, že v petite žaloby sa žalobca nedomáhal voči žalovaným v 3. až 7. rade žiadnych
nárokov. Žalobný petit smeroval výlučne voči predsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V
samotnej žalobe opisuje rozhodujúce skutočnosti nekorešpondujúce s petitom žaloby, keď okrem iného
spochybňuje postup Okresného súdu Košice I pri postúpení veci - inej žaloby na ochranu osobnosti.

5. Po citácii § 11 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) súd konštatoval, že pre úspešné uplatnenie
práva na ochranu osobnosti musia byť splnené všetky tri predpoklady :
-existencia neoprávneného zásahu,
-objektívna spôsobilosť zásahu privodiť ujmu na osobnostných právach a
-príčinná súvislosť medzi neoprávneným zásahom a vznikom nemajetkovej ujmy.

6. O neoprávnený zásah ide, ak je v rozpore s právami či povinnosťami pôvodcu zásahu, ktoré sú
stanovené právnym poriadkom.

7. O neoprávnený zásah do osobnostných práv fyzickej osoby nejde v prípade, ak existujú okolnosti
vylučujúce neoprávnenosť zásahu. Jednou z takýchto okolností je aj výkon zo zákona vyplývajúceho

práva alebo plnenia zákonom uloženej povinnosti. Postup súdov, vrátane rozhodovania o námietke
zaujatosti, postúpení veci, vytyčovanie pojednávaní je upravený procesnými predpismi Občianskym
súdnymporiadkomaTrestnýmporiadkom,apostupprivybavovanísťažnostinapostupsúdujeupravený
zákonom o súdoch, čo vylučuje zodpovednosť žalovaných v 2., 4., 6. a 7. rade ako fyzických osôb za
prípadný neoprávnený zásah (za predpokladu, že tento by bol preukázaný), nakoľko menovaní konali

v mene štátneho orgánu - súdu, na ktorý sú zaradení, teda je vylúčená ich pasívna vecná legitimácia v
tomto konaní. Pokiaľ ide o postup žalovaných súdov, tieto pri vytýkanom konaní vykonávali právomoc,
ktorá im vyplýva zo zákona.

8. Súd konštatoval, že skutočne bolo zasiahnuté do práv žalobcu, lebo sa voči nemu viedlo trestné

konanie, ktorému sa musel podriadiť. Avšak v danom prípade nešlo o neoprávnený zásah do osobnosti
fyzickej osoby, lebo takéto konanie bolo vedené v zmysle platného Trestného poriadku a do základných
práv a slobôd žalobcu zasiahlo len v miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu trestného konania.
Keďže žalovaní si plnili len zákonom stanovené povinnosti, v žiadnom prípade nemožno hovoriť o
neoprávnenom zásahu do osobnostných práv žalobcu. Súd zdôraznil, že právne predpisy presne

upravujú postup, akým možno postupovať, ak sa účastník domnieva, že v súdnom konaní boli porušené
jeho práva a ktorý orgán je oprávnený o jeho námietkach, sťažnostiach, odvolaniach, mimoriadnych
opravných prostriedkoch, či ústavných sťažnostiach rozhodnúť. Žalobca ako obžalovaný v trestnom
konaní, má právo využiť všetky procesné prostriedky slúžiace na jeho obhajobu a je len na ňom, akým
spôsobom ich využije. V konaní nebolo preukázané, aby príslušný orgán konštatoval nesprávny úradný

postup, či nezákonnosť rozhodnutí dotknutých súdov. Ohľadom navrhovaného petitu žaloby uviedol, že
všetci žalovaní musia postupovať podľa platných právnych predpisov, ktoré upravujú aj mechanizmy
zaisťujúcenezaujatosťanestrannosťsúduaplatnýzákonukladáajurčitépovinnostiaprocesnépostupy,
ktoré sa musia dodržiavať a každý orgán i občan sú povinní sa im podriadiť, a nie je potrebné ukladať
rozsudkom najvyššiemu súdu to, čo vyplýva priamo zo zákona.

9. Predsedovia súdov vybavujú sťažnosti na postup súdov a ich postup je upravený zákonom o súdoch.
Súd dal do pozornosti ustanovenie § 67 ods. 1 zákona o súdoch, podľa ktorého oprávneným orgánom
na prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom krajského súdu je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky (poznámka odvolacieho súdu). V konaní nebolo preukázané, aby sa žalovaní dopustili konania

v rozpore s objektívnym právom, ktorým by zasiahli do práv žalobcu chránených ustanovením § 11 OZ.

10. Porušenie práv priznaných v § 11 OZ nemôže nastať rozhodnutím štátneho orgánu, ktorým tento
orgán uplatní svoju právomoc. Keďže súd nezistil, aby ktorýkoľvek zo žalovaných neoprávnene zasiahol
do osobnostných práv žalobcu, nebol dôvod nariadiť predsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

aby sa v mene Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ako aj v mene zainteresovaných súdov a sudcov)
písomne ospravedlnil žalobcovi za spôsobenú ujmu.11. Na zistený skutkový stav aplikoval súd ustanovenia § 79 ods. 1 O.s.p., § 118a ods. 1, 3 O.s.p., § 101
ods. 1 O.s.p., § 11 OZ, § 13 ods. 1 OZ, § 1, § 2, § 3, § 4 a nasl. zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, § 2 a nasl. zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch.

12. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil súd aplikáciou § 142 ods. 1 O.s.p. Žalobca nebol úspešný v
konaní, a tak nemá právo na náhradu trov konania. Žalovaní nežiadali rozhodnúť o povinnosti nahradiť
im trovy konania, a preto súd o ich trovách konania nerozhodoval.

13. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zrušiť napadnuté
rozhodnutie a vrátiť vec na prejednanie už nestrannému a nezaujatému súdu. Rozhodnutie bolo vydané
zaujatým súdom. Vyjadrenie žalovaných z veľkej časti mohol súd poňať ako stanoviská vyšších súdov,
a preto predpokladá, že pri svojom rozhodovaní súd konal pod nátlakom žalovaných.

14. Z vyjadrení žalovaných v 1., 3. a 4. rade k odvolaniu žalobcu vyplýva, že považujú napadnutý

rozsudok za vecne správny a navrhli ho potvrdiť.

15. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu uplatneného odvolacieho dôvodu a dospel

k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

16. Rozsudok súdu je vecne správny, a preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

17. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 27. júna 2017 o 13.30 hod. v

pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach dňa 21.6.2017 podľa § 219 ods. 1, 3 CSP.

18. Žalobca podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie dňa 30.4.2015, t.j. za účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku. Odvolací súd prejednával vec v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z.

(CSP), ktorý nadobudol účinnosť dňom 1. júla 2016.

19. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

20. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

21. Keďže odvolanie žalobcu bolo podané pred 1. júlom 2016, krajský súd posúdil vec podľa právneho
stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p. Dôvodom

pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivej ochrane
porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane
naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti
skoršej právnej úpravy procesného práva (Článok 2 ods. 1, 2 CSP), ako aj o potrebe ústavne
konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Článok 3 ods. 1 CSP).

22. Odvolací súd ešte poznamenáva, že ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon,
nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď tiež závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp.zn. PL ÚS 36/95).

23. Aj keď žalobca v odvolaní neoznačil odvolacie dôvody, z obsahu odvolania možno vyvodiť, že
uplatňuje odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p., písm. d/ O.s.p. a písm. f/ O.s.p.

24. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. je naplnený vtedy, ak v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. Žalobcom je konkrétne namietaná vada v zmysle § 221 ods. 1 písm. g/

O.s.p., t.j., že rozhodoval vylúčený sudca alebo, že bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto sudcu
rozhodoval senát.25. Ďalší odvolací dôvod uvedený v § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. (t.j. že súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) je v súdnej praxi vykladaný tak, že
skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom nie je

v súlade s § 132 O.s.p. a to vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa buď vzal do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania
najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo
vyšli za konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na
vadnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne

poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo, kde výsledok hodnotenia dôkazov
nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až § 135 O.s.p.

26. K odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu

právnunormunazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímjeomylsúdupriaplikáciipráva
na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis,
než ktorý mal použiť alebo, ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na
daný prípad.

27. Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci uvedené odvolacie dôvody neboli naplnené.

28. Rozhodnutiu okresného súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by
vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli a
nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými

dôkazmi preukázané alebo, že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok
jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení
§ 133 až § 135 O.s.p. alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia
alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

29. Súd prvého stupňa vykonal vo veci patričné dokazovanie a náležite zistil skutkový stav. Vykonané
dôkazy vyhodnotil podľa § 132 O.s.p., a to každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo
uviedli účastníci v písomných podaniach a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam,
na ktorých aj založil svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver.

30. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným
spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanej veci, výsledky
vykonaného dokazovania, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednaný prípad a z ktorých
vyvodil aj svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku

nevyplýva jednostrannosť a ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecných záväzných právnych
predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.

31. Mimoriadne podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku,
s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto v podrobnostiach odkazuje (§ 387 ods.

2 CSP).

32. K dôvodom uvedeným v odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa a s prihliadnutím na dôvody
odvolania žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné :

33. Občiansky zákonník v ustanovení § 11 OZ priznáva každej fyzickej osobe právo na ochranu
osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena
a prejavu osobnej povahy. Zákon nepodáva výpočet konkrétnych foriem zásahov, ktorými môžu byť
dotknuté osobnostné práva, stanovuje, aké znaky a za prítomnosti ktorých treba určité správanie
považovať za zásah do osobnosti (objektívna spôsobilosť zásahu negatívne dopadnúť na osobnosť

fyzickej osoby, neoprávnenosť zásahu a príčinná súvislosť medzi určitým konaním a porušením alebo
ohrozením osobnostných práv).34. Ak sú v konkrétnom prípade tieto znaky dané, má fyzická osoba právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie (§ 13 ods. 1 OZ).

35. K odvolacej námietke žalobcu, že rozhodnutie bolo vydané zaujatým „súdom“ odvolací súd uvádza,
že táto námietka nie je dôvodná.

36. Žalobca počas konania podaním zo dňa 27.4.2014 vzniesol námietku zaujatosti proti „všetkým

sudcom Okresného súdu Košice I“. Uvedenú námietku odôvodnil tým, že sudcovia Okresného súdu
Košice I v predchádzajúcich rokoch a úkonoch boli vylúčení z konania vo veci, ktorá je teraz dôvodom
jeho žaloby a konanie na danom súde bolo práve jednou z príčin, ktoré naštartovali nekonečný kolotoč
prieťahov, poškodzovanie práv žalobcu a útokov voči jeho osobe“.

37. Okresný súd postúpil vec nadriadenému súdu na rozhodnutie o námietke zaujatosti.

38. Nadriadený súd (Krajský súd v Košiciach) vrátil vec bez meritórneho rozhodnutia (listom zo dňa
13.10.2014, č.k. 6 NcC 27/2014-43), v ktorom po citácii § 15a ods. 3, 5 O.s.p. a § 16 ods. 2 O.s.p.
uviedol, že v danej veci žalobca námietku zaujatosti uplatnil voči všetkým sudcom Okresného súdu
Košice I neadresne a bez konkretizácie dôvodov zaujatosti. Takáto námietka zaujatosti nespĺňa preto

požiadavku, že u každého sudcu, ktorého zaujatosť účastník konania namieta, musí uviesť konkrétnu
skutočnosť, pre ktorú toho-ktorého konkrétne označeného a zákonného sudcu považuje za vylúčeného
z prejednávania a rozhodovania veci (R 3/1980).

39. Vzhľadom na tento zásadný nedostatok (neúplnosť) námietky zaujatosti (neoznačenie konkrétneho

sudcu konajúceho okresného súdu so skutkovo vymedzenými a konkretizovanými dôvodmi, na ktorých
zakladá svoju pochybnosť o jeho nezaujatosti a nestrannosti), ktorý žalobca neodstránil ani na výzvu
krajského súdu zo dňa 5.8.2014 uviedol, že v námietke zaujatosti chýba aj ďalšia zákonom stanovená
náležitosť - údaj o tom, keby sa žalobca dozvedel o dôvode vylúčenia.

40. Nadriadený súd poznamenal, že zákon v § 15a ods. 3 O.s.p. stanovuje podstatné obsahové
náležitosti námietky zaujatosti, a v prípade, ak podanie účastníka konania takto stanoveným
požiadavkám nezodpovedá, na podanie žalobcu z 27.2.2014 nemal okresný súd prihliadať.

41. Ani ďalšia námietka žalobcu, že vyjadrenia žalovaných z veľkej časti mohol súd poňať ako stanoviská

vyšších súdov a predpokladá, že pri svojom rozhodovaní konal pod nátlakom žalovaných, nie je
opodstatnená.

42. Vyjadrenia žalovaných neboli súdom posudzované ako „stanoviská“ vyšších súdov, čo vyplýva z
odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu.

43. Nepatričné sú teda úvahy žalobcu o konaní súdu pod „nátlakom“ žalovaných.

44. K žiadosti žalobcu „aby nestranný a nezaujatý odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil
nestrannému a nezaujatému súdu“ odvolací súd poznamenáva, že odvolací súd túto časť podania

považoval za námietku zaujatosti voči všetkým sudcom odvolacieho súdu, t.j. Krajského súdu v
Košiciach a predložil vec na rozhodnutie nadriadenému súdu - Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky
v Bratislave.

45. Najvyšší súd Slovenskej republiky listom zo dňa 19.4.2017 sp.zn. 7 Nc 2/2017 vrátil vec Krajskému

súdu v Košiciach bez vydania rozhodnutia o vylúčení (resp. nevylúčení) sudcov Krajského súdu v
Košiciach, pretože na takýto postup dosiaľ nevznikol dôvod.

46. Najvyšší súd konštatoval, že podľa § 15a ods. 3 O.s.p. (zákona platného a účinného aj v deň
30.4.2015, ktorý Okresnému súdu Košice I došlo odvolanie žalobcu, z ktorého odvolací súd vyvodil

námietku zaujatosti voči všetkým sudcom Krajského súdu v Košiciach) v námietke zaujatosti (uplatnenej
účastníkom konania) musí byť uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený
a kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o dôvode vylúčenia dozvedel. Na podanie, ktorénespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, súd neprihliadne; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu
nepredkladá.

47. Nad rámec odvolacieho prieskumu odvolací súd pripomína, že podľa ustálenej súdnej praxe
neoprávneným zásahom v zmysle ust. § 11 a nasl. OZ je zásah do osobnosti fyzickej osoby, ktorý
je v rozpore s objektívnym právom, t.j. právnym poriadkom. Niektoré zásahy, hoci zdanlivo odporujú
objektívnemu právu, nemožno napriek tomu posúdiť ako neoprávnené. Podstatou toho je existencia
okolnosti vylučujúcich neoprávnenosť zásahu. O neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby nejde,

okrem iného v prípadoch, kedy je zásah dovolený (resp. jeho možnosť je predpokladaná) zákonom.
Ide najmä o tzv. zákonné licencie, resp. prípady, keď k zásahu do osobnosti fyzickej osoby dochádza
pri výkone iného práva ustanoveného zákonom alebo, keď iný subjekt plnil právnu povinnosť, ktorú mu
ukladá zákon. Pravda, za výkon zákonnej (úradnej) licencie nie je možno považovať každé konanie
alebo proces, ale iba také konanie alebo proces, ktoré výslovne upravuje zákon. Neoprávnenosť zásahu
do práva na ochranu osobnosti je teda vylúčená aj vtedy, ak došlo k zásahu v rámci úradného konania, a

ak zásah nevybočil z rámca daného platnými predpismi. Legálnosť konania alebo procesu príslušného
orgánu nemožno posúdiť na základe výsledku tohto konania alebo procesu, ale iba na základe
podmienok stanovených zákonom pre ich začatie a priebeh. Pokiaľ teda je v súlade so zákonnými
podmienkami začaté príslušné konanie, v ktorom bolo vydané zákonom predpokladané rozhodnutie, nie
je vydanie takéhoto rozhodnutia neoprávneným zásahom do osobnostných práv účastníka konania, a

to ani v prípade, že po jeho vydaní sa preukáže, že nebolo vydané dôvodne.

48. Nemožno pritom opomenúť, že otázku nezákonnosti rozhodnutia nemožno posudzovať zo strany
súdu ako otázku predbežnú. Súd vychádza z toho, že rozhodnutie je nezákonné iba vtedy, ak
rozhodnutie bolo príslušným rozhodnutím kompetentného orgánu zrušené ako nezákonné. „Nebolo

by možné pripustiť žalobu na ochranu osobnosti pre obsah vydaného rozhodnutia (odôvodnenie
rozhodnutia) proti orgánu, ktorý je povolaný takéto rozhodnutie urobiť. Náprave tu totiž slúžia opravné
prostriedky proti rozhodnutiu, prípadne návrh na opravu dôvodov rozhodnutia súdu podľa § 165
O.s.p.“ (porovnaj Zborník III Najvyššieho súdu SEVT Praha 1980, str. 196, 197).

49. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvého
stupňa, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, odvolací súd rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny potvrdil.

50. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v

spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaní boli v odvolacom konaní plne úspešní, avšak
trovy odvolacieho konania im preukázateľne nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol, že nepriznáva
stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi. Žalobca v odvolacom
konaní nemal úspech, a preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

51. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).