Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Liptovský Mikuláš

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Renáta Krajčiová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 3Cpr/2/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616204958
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Krajčiová

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2016:5616204958.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Renátou Krajčiovou v spore žalobcu: EUROPERSONAL &

FABRIKA, s.r.o., Mlynské Nivy 70, 821 05 Bratislava, IČO: 44972911, zast. JUDr. Julián Lapšanský,
advokátska kancelária, spol. s. r. o., so sídlom Pribinova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 45941815, proti
žalovanej: E. P., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N. XXX, t.č. bytom V. XXX/XX, V. N., o zaplatenie sumy
891,61 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 891,61 eur spolu s úrokmi z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 891,61 eur od 16.6.2016 až do zaplatenia, a to všetko v splátkach vo výške
40,00 eur mesačne splatných vždy do 25. dňa v kalendárnom mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim

po mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť, až do úplného zaplatenia dlžnej sumy,
pod sankciou straty výhody splátok.

Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou okresnému súdu Lipt. Mikuláš dňa 12.7.2016 domáhal, aby súd uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 891,61 eur, úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
891,61 eur od 16.6.2016 do dňa zaplatenia. Žalobca uviedol, že je obchodnou spoločnosťou, ktorej
hlavným predmetom podnikania je činnosť agentúry dočasného zamestnávania. Žalobca a žalovaná

uzatvorili dňa 1.10.2015 pracovnú zmluvu a dohodu o dočasnom pridelení zamestnanca, na základe
ktorejbolažalovanádočasnepridelenánavýkonprácekužívateľskémuzamestnávateľoviPCASlovakia
s.r.o. so sídlom Automobilová ulica 1, 917 01 Trnava. Dňa 8.3.2016 žalovaná požiadala žalobcu
o skončenie pracovného pomeru dohodou podľa ust. § 60 Zákonníka práce ku dňu 31.3.2016. V
prípade neakceptovania žiadosti o skončenie pracovného pomeru mal žalobca túto žiadosť žalovanej
považovať za výpoveď pracovného pomeru podľa ust. § 61 Zákonníka práce. Žalobca uviedol, že
žiadosť žalovanej o skončenie pracovného pomeru dohodou neakceptoval a túto považoval za výpoveď

z pracovného pomeru. Žalobca žalovanú súčasne upozornil, že jej pracovný pomer sa skončí až
uplynutím výpovednej doby. Od 1.4.2016 žalovaná viac nenastúpila na výkon práce k užívateľskému
zamestnávateľovi.Žalovanánezotrvalaužalobcupočasplynutiavýpovednejdoby,čímžalobcovivznikol
nárok na zaplatenie peňažnej náhrady vo výške priemerného mesačného zárobku žalovanej za 1
mesiac, t.j. 891,61 eur, ktorý bol vypočítaný v zmysle ust. § 134 a nasl. Zákonníka práce ako súčin
priemerného hodinového zárobku žalovanej za prvý štvrťrok r.2016 (5,4683 eur / hod.) vynásobený
priemerným počtom pracovných hodín v r.2016 podľa ustanoveného 7,5 hodinového týždenného

pracovného času žalovanej (163,05 hodín). Žalobca uviedol, že vyzval žalovanú výzvou zo dňa 1.6.2016
na úhradu dlžnej sumy vo výške 891,61 eur v lehote do 15.6.2016. Žalovaná dlžnú sumu ku dňu podania
návrhu neuhradila. Žalobca poukázal na ust. článku XIII. ods.13.2 pracovnej zmluvy, v zmysle ktorého
výpovedná doba sa spravuje ustanoveniami § 62 Zákonníka práce v závislosti od dôvodov výpovede adĺžky trvania pracovného pomeru u ADZ. ADZ sa so zamestnancom dohodli, že ak bola daná výpoveď
a zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u ADZ, ADZ má právo na peňažnú náhradu v
sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby.

2. Okresný súd Lipt. Mikuláš postúpil vec tunajšiemu súdu ako súdu kauzálne príslušnému podľa § 23
písm. e) CSP listom zo dňa 13.7.2016, ktorý bol tunajšiemu súdu doručený dňa 26.7.2016.

3. Žalovaná vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 22.11.2016 uznala nárok žalobcu uplatňovaný v

tomto konaní v celom rozsahu čo do základu aj výšky. Žiadala, aby súd jej povolil na splácanie nároku
splátky vo výške 40,00 eur mesačne splatné vždy do 25. dňa v mesiaci, nakoľko je t.č. nezamestnaná,
nemá žiaden príjem. Dňa 2.4.2016 vycestovala do Francúzska, avšak prácu si tam zatiaľ nenašla,
zúčastňuje sa kurzu francúzštiny. Vo Francúzsku je evidovaná na úrade práce, nepoberá žiadne dávky
v nezamestnanosti, keďže ešte nič neodpracovala. Finančne jej vypomáha uhrádzať životné náklady
jej priateľ.

4. Pojednávania konaného dňa 22.11.2016 sa nezúčastnil žalobca ani jeho právny zástupca, obaja
mali doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané. Právny zástupca žalobcu
podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 9.11.2016 ospravedlnil neúčasť na pojednávaní z dôvodu
hospodárnosti konania a vyjadril súhlas s tým,, aby súd konal v jeho neprítomnosti na základe dokladov

založených v spise. Preto súd vec prejednal v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu.

5. Súd sa v rámci vykonaného dokazovania oboznámil aj s obsahom listín založených v spise. Z
pracovnej zmluvy uzavretej dňa 1.10.2015 medzi žalobcom ako agentúrou dočasného zamestnávania a
žalovanou ako zamestnancom vyplynulo, že agentúra dočasného zamestnávania prijíma zamestnanca

do pracovného pomeru a zaväzuje sa zabezpečiť pre neho dočasný výkon práce u užívateľského
zamestnávateľa PCA Slovakia s.r.o. so sídlom Automobilová ulica 1, 917 01 Trnava, a to na výkon
práce operátor výroby, miesto výkonu práce bolo dojednané PCA Slovakia s.r.o. so sídlom Automobilová
ulica 1, 917 01 Trnava. Nástup do práce bol dojednaný dňa 1.10.2015, pracovný pomer bol uzavretý na
dobu určitú do 1.3.2016. ADZ so zamestnancom dohodli základnú mesačnú mzdu vo výške 634,00 eur

brutto. Dodatkom k pracovnej zmluve a dohode o dočasnom pridelení zamestnanca zo dňa 2.3.2016 sa
žalobca a žalovaná dohodli, že článok III. ods.3.2 pracovnej zmluvy sa ruší a nahrádza sa nasledovným
znením: pracovný pomer je uzavretý na dobu určitú do 1.8.2016. Dodatkom zo dňa 31.12.2015 žalobca
so žalovanou dojednali základnú mesačnú mzdu vo výške 664,00 eur brutto. V zmysle článku XIII. pod
názvom Skončenie pracovného pomeru a skončenie dočasného pridelenia bod 13.2 pracovnej zmluvy,

výpovedná doba sa spravuje ust. § 62 Zákonníka práce v závislosti od dôvodov výpovede a dĺžky trvania
pracovného pomeru zamestnanca u ADZ. ADZ sa so zamestnancom dohodli, že ak bola daná výpoveď
a zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u ADZ, ADZ má právo na peňažnú náhradu
v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku zamestnanca a dĺžky výpovednej doby.
Žalovaná listom zo dňa 8.3.2016 adresovaným žalobcovi požiadala ho o skončenie pracovného pomeru

dohodou podľa § 60 Zákonníka práce uplynutím dňa 31.3.2016 a v prípade neakceptovania žiadosti
o skončenie pracovného pomeru dohodou k označenému dňu žiadala považovať toto jeho podanie za
výpoveď podľa § 61 Zákonníka práce. V nadväznosti na uvedené koordinátor zamestnávateľa na tejto
písomnosti uviedol, že podanie považuje za výpoveď pracovného pomeru, ktorý týmto skončí uplynutím
výpovednej doby a zamestnanec je povinný zotrvať počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa.

V opačnom prípade má zamestnávateľ právo na peňažnú náhradu. Súd sa ďalej oboznámil so mzdovým
listom žalovanej u žalobcu za obdobie od januára 2016 do apríla 2016, v zmysle ktorého v januári 2016
dosiahla žalovaná hrubú mzdu vo výške 851,30 eur, vo februári 2016 vo výške 855,57 eur, v marci
2016 vo výške 479,46 eur, v apríli 2016 vo výške 35,00 eur. Právny zástupca žalobcu listom zo dňa
1.6.2016 adresovaným žalovanej vyzval ju na úhradu dlžnej sumy vo výške 891,61 eur do 15.6.2016

titulom peňažnej náhrady v zmysle článku XIII. bod 13.2 pracovnej zmluvy v spojení s ust. § 62 ods.8
Zákonníka práce.

6. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav.

Podľa § 60 ods.1 Zákonníka práce, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení
pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.Podľa § 61 ods.1 Zákonníka práce, výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj
zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

Podľa § 62 ods.1,2,8 Zákonníka práce:
(1) Ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby.
(2) Výpovedná doba je najmenej jeden mesiac, ak tento zákon neustanovuje inak.
(8) Ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má
právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto

zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve;
dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná.

Podľa § 67 Zákonníka práce, zamestnanec môže dať zamestnávateľovi výpoveď z akéhokoľvek dôvodu
alebo bez uvedenia dôvodu.

Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu 16.6.2016, výška úrokov z
omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

7. Súd mal preukázanú existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu, a to pracovného pomeru na

základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa 1.10.2015, na základe ktorej bola žalovaná dočasne pridelená
na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi PCA Slovakia s.r.o., so sídlom Automobilová ulica
1, 917 01 Trnava na pracovnú pozíciu „operátor výroby“. Ďalej súd mal preukázané, že žalovaná listom
zo dňa 8.3.2016 požiadala o skončenie pracovného pomeru dohodou podľa § 60 Zákonníka práce
uplynutím dňa 31.3.2016, kde zároveň uviedla, že v prípade neakceptovania jej žiadosti o skončenie

pracovného pomeru dohodou k uvedenému dňu žiada považovať toto jej podanie za výpoveď podľa §
61 Zákonníka práce. Na tejto žiadosti písomne sa vyjadril koordinátor zamestnávateľa tak, že podanie
považuje za výpoveď pracovného pomeru, ktorý končí uplynutím výpovednej doby. V konaní bolo
nesporné, že žalovaná od 1.4.2016 už na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi nenastúpila.
Vzhľadom k tomu s poukazom na ust. § 62 ods.8 Zákonníka práce a na ust. článku XIII. bod 13.2

pracovnej zmluvy má žalobca právo na peňažnú náhradu v sume, ktorá je súčinom priemerného
mesačného zárobku zamestnanca a dĺžky výpovednej doby. Priemerný mesačný zárobok zamestnanca
je vo výške 891,61 eur, čo predstavuje sumu uplatňovanú žalobcom v tomto konaní k zaplateniu.

8. Súd konštatuje, že nárok žalobcu je opodstatnený v celom rozsahu čo do základu aj výšky. Žalovaná v

tomto konaní nárok uplatnený žalobcom nenamietala. Preto súd má za to, že návrh je dôvodný v celom
rozsahu, t.j. v časti uplatnenej istiny vo výške 891,61 eur, ako aj v časti príslušenstva, a to uplatneného
úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 891,61 eur od 16.6.2016 až do zaplatenia, t.j. počnúc
dňom nasledujúcim po dni stanovenom vo výzve žalobcu adresovanej žalovanej listom zo dňa 1.6.2016
na úhradu tejto dlžnej sumy, pričom výška úroku z omeškania je v súlade s ust. § 517 ods.2 Občianskeho

zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu 16.6.2016.

9. Súd vyhovel žiadosti žalovanej povoliť splácať priznanú sumu s príslušenstvom v splátkach s
poukazom na jej osobné, sociálne, zárobkové pomery, ktoré súdu vysvetlila na pojednávaní v rámci
svojej výpovede, a to s poukazom na ust. § 232 ods.3 CSP. Podľa názoru súdu je v schopnostiach

a možnostiach žalovanej uhrádzať dlh v takýchto splátkach. Hoci aktuálne nedosahuje žiaden príjem,
finančne jej vypomáha jej priateľ, pričom vzhľadom na výšku priznaného plnenia nie je výška splátky
neprimeraná.

10. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods.1 CSP v spojení s ust. § 262 ods.1

CSP a priznal žalobcu nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu v nadväznosti na pomer jeho
úspechu vo veci.Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Ružomberok písomne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a)
ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide
o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto

konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods.1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie

prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods.3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

Po vyhlásení rozsudku sa žalovaná vzdala odvolania voči všetkým výrokovým častiam vyhláseného
rozsudku.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.