Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. marec 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/369/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112227677
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Ján Gandžala, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6112227677.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD.

a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu BL Telecom debt, s.
r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 81108 Bratislava, IČO: 45 535 108, právne zastúpeného Advokátskou
kanceláriou SOUKENÍK-ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom so sídlom Šoltésovej 14, 81108 Bratislava, IČO:
36 862 711, proti žalovanému E. M., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom V. XXXX/X, XXX XX
V. V., za účasti Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie Legionárov
5, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778 (do 30. 06. 2016 vystupujúceho v pozícii vedľajšieho účastníka
na strane žalovaného), do 30. 06. 2016 právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom

Advokátska kancelária so sídlom ul Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie 825,48
Eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica
č.k. 14C/392/2012-95 zo dňa 02. 05. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica vo výroku, ktorým žalobu žalobcu v prevyšujúcej časti
zamietol (druhý výrok) a v závislých výrokoch, ktorými žalobcovi nepriznal náhradu trov konania (tretí
výrok) a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť (pôvodnému) vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného
trovy konania predstavujúce trovy právneho zastúpenia (piaty výrok), p o t v r d z u j e.

Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie Legionárov 5, Prešov, IČO: 42
176 778 (do 30. 06. 2016 vystupujúce v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného), m á nárok
na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. 1. Okresný súd Banská Bystrica ako súd prvej inštancie (ďalej aj „súd prvej inštancie“ event.
„prvoinštančný súd“) rozsudkom zo dňa 02. 05. 2013 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 327,57 Eur spolu s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 158,88 Eur od 12. 12. 2009
do zaplatenia, zo sumy 103,39 Eur od 12. 01. 2010 do zaplatenia, zo sumy 63,64 Eur od 12. 02. 2010

do zaplatenia a zo sumy 1,66 Eur od 12. 03. 2010 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku (prvý výrok). Vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol (druhý výrok). Žalobcovi náhradu trov konania
nepriznal (tretí výrok). Rovnako nepriznal náhradu trov konania ani žalovanému (štvrtý výrok). Žalobcovi
uložil povinnosť nahradiť (pôvodnému) vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania
predstavujúce trovy právneho zastúpenia vo výške 48,98 Eur, na presne špecifikovaný účet jeho
právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku (piaty výrok).
1. 2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca sa žalobou doručenou súdu

dňa 08. 11. 2012 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 825,48 Eur s príslušenstvom. Žalobu
odôvodnil tým, že jeho zmluvný predchodca uzavrel so žalovaným zmluvu o pripojení, na základe
ktorej vyfakturoval žalovanému štyrmi faktúrami cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby v
sumách 63,64 Eur, 1,66 Eur, 158,88 Eur a 103,39 Eur. Piatou faktúrou mu vyfakturoval zmluvnú pokutuvo výške 497,91 Eur. Žalovaný vyfakturované sumy neuhradil. Zároveň súd prvej inštancie poukázal na
to, že žalobca v podaní doručenom súdu dňa 27. 03. 2013 uviedol, že dodávateľ predal žalovanému
mobilný telefón za zľavnenú cenu 0,03 Eur, pričom štandardná predajná cena bola 251,94 Eur. Tým,

že žalovaný porušil zmluvné podmienky a neplnil vyfakturovanú cenu, spôsobil mu (žalobcovi) škodu,
ktorá predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu 251,94 Eur a uhradenou zľavnenou
cenou 0,03 Eur.
1. 3. Z vykonaného dokazovania prvoinštančný súd zistil, že žalobca je obchodnou spoločnosťou,
ktorá (ako postupník) uzavrela dňa 06. 12. 2011 so spoločnosťou Slovak Telekom a. s. (pôvodne -

T-Mobile Slovensko, a. s.), ako s postupcom zmluvu o postúpení pohľadávok podľa § 524 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Predmetom postúpenia bola aj pohľadávka voči žalovanému pod referenčným
číslom X.XXXXXXXX.
1. 4. Ďalej prvoinštančný súd uviedol, že „T-Mobile Slovensko, a. s. ako dodávateľ a žalovaný ako fyzická
osoba nepodnikateľ uzavreli dňa 21. 07. 2007 písomne zmluvu o pripojení podľa § 43 a nasledujúcich
zákona 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení noviel. V ten istý deň uzavreli aj dodatok

ku zmluve, z ktorého je zrejmé, že žalovanému bol aktivovaný zvolený program služieb. Zmluvné strany
sa dohodli na predaji mobilného telefónu Nokia 6300 za zľavnenú kúpnu cenu 0,03 Eur. Ďalej sa dohodli,
že aktivácia zvoleného programu bude trvať po dobu 24 mesiacov. V bode 5 v prípade porušenia
zmluvných povinností zo strany účastníka uvedených v bode 1 písm. b) včas a riadne platiť cenu za
poskytnuté služby alebo v bode 3 záväzok účastníka, že po dobu viazanosti nepožiada o aktiváciu

alebo zmenu dohodnutého programu služieb s nižším mesačným poplatkom alebo v článku 3 a článku 5
všeobecnýchpodmienokzaplatípodnikuzmluvnúpokutuvovýške331,94Eur(10000,--Sk).Zaplatením
akejkoľvek zmluvnej pokuty podľa dodatku nezaniká právo podniku na náhradu škody v plnom rozsahu,
ktorá mu vznikla porušením povinnosti, na ktorú je viazaná zmluvná pokuta. Účastník je zároveň povinný
uhradiť podniku náhradu škody presahujúcu sumu zmluvnej pokuty. Zmluva aj dodatok sú podpísané

oboma zmluvnými stranami. Súčasťou zmluvy sú aj všeobecné podmienky poskytovania verejných
elektronických komunikačných služieb spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s. Žalobca predložil listinný
dôkaz, z ktorého je zrejmé, že mobilný telefón, ktorý žalovaný kúpil od zmluvného predchodcu žalobcu
mal v čase kúpy predajnú cenu 251,94 Eur (7 590,-- Sk). Zmluva o pripojení a aj dodatok je bez uvedenia
čísla, ale z listín je zrejmé, že žalovanému bolo pridelené číslo mobilného telefónu XXXX/XXXXXX.“

Následne prvoinštančný súd uviedol, že „žalobca predložil faktúry pod číslom 7000598701 na sumu
63,64 Eur, ktorá je splatná 11. 02. 2010 za fakturované obdobie 22. 12. 2009 až 21. 01. 2010, ďalej
faktúru 7001706147 na sumu 1,66 Eur, ktorá je splatná 11. 03. 2010 za fakturované obdobie 22. 01. 2010
až 21. 02. 2010, faktúru č. 7910825876 na sumu 158,88 Eur, ktorá je splatná 11. 12. 2009 za obdobie 22.
10. 2009 až 21. 11. 2009 a faktúru 7911879347 na sumu 103,39 Eur splatnú 11. 01. 2010 za fakturované

obdobie 22. 11. 2009 až 21. 12. 2009. Všetky vyfakturované sumy sa týkajú ceny mesačných poplatkov
a iných poplatkov a služieb za hlasové a nehlasové služby a za oneskorenie platby.“
1. 5. V súvislosti s odôvodnením rozhodnutia, ktorým žalobe žalobcu čiastočne vyhovel (prvý výrok)
prvoinštančnýsúduviedol,že„zpredloženýchlistinnýchdôkazovjepreukázané,žezmluvnýpredchodca
žalobcu so žalovaným uzavreli zmluvu o pripojení podľa § 43 zákona 610/2003 Z. z., súčasťou ktorej sú

aj všeobecné podmienky. Z nich, ako aj z § 42 ods.4 písm. b) citovaného zákona vyplýva účastníkovi
povinnosť platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení podľa tarify na základe
predloženia dokladu o vyúčtovaní. Žalobca predložil faktúry, ktorými cenu za poskytnuté elektronické
služby vyfakturoval, pričom žalovaný nepreukázal, že by k dobe vyhlásenia rozsudku bol žalovanému čo
i len čiastočne uhradil. Žaloba žalobcu na priznanie žalovaných súm 63,64 Eur + 1,66 Eur + 158,88 Eur +

103,39 Eur, spolu 327,57 Eur je dôvodná a preto jej súd vyhovel.“ Priznaný úrok z omeškania k priznanej
istine odôvodnil súd prvej inštancie aplikáciou ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka s
použitím nariadenia vlády č. 586/2008 Z.z.
1. 6. V odôvodnení rozhodnutia, ktorým žalobu žalobcu v prevyšujúcej časti (o zaplatenie zmluvnej
pokutyvovýške497,91Eurspríslušenstvom,vyúčtovanejfaktúrouč.7007873475splatnou11.09.2010

za fakturačné obdobie 22. 07. 2010 až 21. 08. 2010) zamietol (druhý výrok), prvoinštančný súd poukázal
na ustanovenie § 544 ods. 1 a 2 a na ustanovenie § 545 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a následne
uviedol: „Zmluvný vzťah uzavretý medzi zmluvným predchodcom žalobcu a žalovaným zmluvou o
pripojení a dodatkom je zároveň spotrebiteľskou zmluvou ako ju upravuje ako typovú zmluvu § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú

obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné (§ 53 ods.5 Občianskeho zákonníka). Pri spotrebiteľských zmluvách súd musí posudzovať
rovnováhu práv a povinností zmluvných strán. Pri značnej nerovnováhe v právach a povinnostiachzmluvných strán v neprospech spotrebiteľa musí súd skúmať ujmu (poškodenie spotrebiteľa) vždy
s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu, teda, či ide o neprimeranú rovnováhu v právach a
povinnostiach spotrebiteľa. Súd vychádza z povahy plnenia, okolností uzatvárania zmluvy ako aj ďalších

dojednaní v zmluve. Podľa osobitnej právnej úpravy zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
účinného v čase uzavretia posudzovanej zmluvy, podľa § 3 ods. 3 zákona, každý spotrebiteľ má právo
na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách (týmito zmluvami sú zmluvy
uzavreté podľa občianskeho zákonníka, obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah

zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje). Podľa § 4 ods. 5 tohto zákona je zakázané konanie v
rozpore s dobrými mravmi. Tými sa okrem iného myslí aj výrazná nerovnosť zmluvných strán. Nerovnosť
zmluvných strán spočíva v tom, že žalovaný nemohol obsah typovej zmluvy predkladanej právnym
predchodcom žalobcu nijako meniť.“ V tejto súvislosti prvoinštančný súd ďalej uviedol: „Zo zmluvy o
pripojení a z dodatku je preukázané, že žalovaný má povinnosť zaplatiť dodávateľovi zmluvnú pokutu
vo výške 331,94 Eur (č.l. 65). Ak dodávateľ vyfakturoval žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 497,91

Eur, nie je preukázané, z čoho takúto výšku zmluvnej pokuty odvodil, preto z tohto dôvodu by nebolo
možné vyhovieť celej žalovanej sume. Porušenie zmluvných povinností, na ktoré sa viaže povinnosť
žalovaného platiť zmluvnú pokutu bolo dohodnuté na dobu 24 mesiacov od uzavretia dodatku ku zmluve
21. 07. 2007, teda do 21. 07. 2009. Žalobca však preukazuje nezaplatenie ceny žalovaným za iné
obdobie, konkrétne od 22. 10. 2009 do 21. 02. 2010, ako je to zrejmé z predložených faktúr a v nich

uvedených zúčtovacích období (č.l. 13, 15, 17, 28). Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca nepreukázal,
že po dobu viazanosti by bol žalovaný porušil zmluvnú povinnosť týkajúcu sa včasného a riadneho
zaplatenia vyfakturovanej ceny (predložené faktúry svedčia o inom zúčtovacom období). V dodatku ku
zmluve o pripojení sú porušenia povinnosti účastníka uvedené v bode 1 písm. b), v bode 2 a v bode 3
dodatku. V bode 5 sa uvádza «v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka, najmä

hociktorej povinnosti atď.», takéto znenie signalizuje neurčitý okruh rôznych porušení alebo vzťahov.
Zmluvné pokuty za porušenie povinností, ktoré dodávateľ označí len indikatívne sú neakceptovateľné a
predstavujú neprijateľnú zmluvnú podmienku (§ 53 ods.5). Žalobca uplatňuje od žalovaného sankciu v
podobe zmluvnej pokuty za porušenie akejkoľvek zmluvnej povinnosti vo výške, ktorá je nezmenená bez
ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Neprimeranosť sankcie sa zároveň prejavuje v

spojení s časovým aspektom, keďže spotrebiteľ je viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty bez ohľadu
na to, či dôjde k porušeniu zmluvnej povinnosti na začiatku alebo na konci doby viazanosti. Naviac,
v tomto prípade je preukázané, že žalovaný mal porušiť zmluvnú povinnosť v inej dobe, ako je doba
viazanosti. Problémová zmluvná pokuta tak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v
neprospech slabšej zmluvnej strany. Žalobca ako osoba podnikajúca na trhu elektronických komunikácií

má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, a preto od neho možno očakávať, že voči spotrebiteľom sa
bude správať poctivo. Ak takýmto spôsobom nepostupuje, spreneverí sa princípu dôvery, resp. princípu
právnej istoty druhého účastníka zmluvného vzťahu. Takémuto konaniu nemožno poskytnúť právnu
ochranu.“ Okrem toho prvoinštančný súd poukázal i na to, že „žalobca v podaní zo dňa 25. 03. 2013
(č. l. 62) uvádza, že mu nárok na zmluvnú pokutu prináleží do výšky spôsobenej skutočnej škody a túto

odvodzujeodpredajnejcenymobilnéhotelefónu251,94Eurpoodpočtežalovanýmzaplatenejzľavnenej
ceny 0,03 Eur, teda škodu vo výške 251,91 Eur. Ako vyplýva z dodatku ku zmluve, zaplatením zmluvnej
pokuty nezaniká podniku právo na náhradu škody v plnom rozsahu. Účastník je povinný uhradiť podniku
náhraduškodypresahujúcejsumuzmluvnejpokuty.Akoužbolovyššieuvedené,zmluvnápokuta331,94
Eur predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku a žalobcom požadovaná náhrada škody 251,91 Eur

túto sumu neprevyšuje. Podľa § 545 ods.2 Občianskeho zákonníka nemožno žalobcovi priznať náhradu
škody,leboneprevyšujevýškuzmluvnejpokuty,ktorájeneprijateľnouzmluvnoupokutou(náhradaškody
vo výške 251,91 Eur a neprijateľná zmluvná pokuta vo výške 331,94 Eur).“ Z uvedených dôvodov preto
prvoinštančný súd žalobu žalobcu o zaplatenie sumy 497,91 Eur s príslušenstvom zamietol.
1. 7. V odôvodnení rozhodnutia o trovách konania prvoinštančný súd uviedol, že žalobcovi, ktorý

bol v spore (pôvodne - v konaní) úspešný len čiastočne, trovy konania podľa v tej dobe platného a
účinného ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku nepriznal. Trovy konanie nepriznal
ani žalovanému, pretože i tento bol v konaní čiastočne úspešný a náhradu trov konania nežiadal. V
súvislosti s priznaním náhrady trov konania (pôvodnému) vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na
strane žalovaného uviedol, že „vedľajší účastník vystupujúci na strane žalovaného bol v písomnom

vyjadrení k žalovanej zmluvnej pokute úspešný, požiadal o náhradu trov konania. Celé trovy vedľajšieho
účastníka predstavujú trovy právneho zastúpenia z nároku na 497,91 Eur, z čoho je odmena advokáta vo
výške 33,19 Eur za jeden úkon, k tomu režijný paušál 7,63 Eur za úkony príprava, prevzatie, vyjadrenie
podľa vyhlášky 655/2004 Z. z. Právny zástupca vedľajšieho účastníka je platiteľom DPH, prináleží muaj 20 % DPH, spolu na odmene, režijnom paušále a DPH 97,96 Eur (66,38 + 15,26 + 16,32). Jemu
prináleží náhrada trov konania podľa § 142 ods.1 OSP, ale vzhľadom na to, že u vedľajšieho účastníka
sa jedná o opakované podania v obdobných veciach, súd mu priznáva náhradu trov konania v rozsahu

1/2-ice, t. j. 48,98 Eur.“

2. 1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca (prostredníctvom právneho zástupcu) v zákonnej
lehote odvolanie, ktorým napadol rozsudok vo výroku, ktorým súd jeho žalobu v prevyšujúcej časti
zamietol (druhý výrok) a v závislých výrokoch, ktorými mu súd nepriznal náhradu trov konania (tretí

výrok) a uložil mu povinnosť nahradiť (pôvodnému) vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy
konania predstavujúce trovy právneho zastúpenia (piaty výrok). Žiadal, aby odvolací súd rozsudok
prvoinštančného súdu v zamietajúcom výroku zmenil a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu sumu
497,91 Eur a nahradil mu trovy konania. Zároveň sa domáhal, aby odvolací súd zmenil i výrok rozsudku
prvoinštančného súdu, ktorým priznal (pôvodnému) vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania tak,
že mu náhradu trov konania nepriznáva.

2. 2. V odôvodnení odvolania poukázal na konštatovanie súdu prvej inštancie, že nepreukázal, z čoho
odvodil uplatňovanú výšku zmluvnej pokuty. Z tohto dôvodu preto predložil nový dôkaz - Dodatok k
Zmluve o pripojení zo dňa 0 4.11.2008 a konštatoval, že tento dôkaz nemohol „procesne uplatniť v
procese dokazovania v konaní pred prvoinštančným súdom“, čiže ho „nemohol bez svojej viny označiť
ani predložiť, nakoľko o ňom nevedel“, pretože jeho „právny predchodca mu poskytol len Dodatok k

zmluve o pripojení zo dňa 21. 0 7. 2007.“
2. 3. V súvislosti s konštatovaním prvoinštančného súdu, že neprimeranosť sankcie v podobe zmluvnej
pokuty sa prejavuje v spojení s časovým aspektom, keďže spotrebiteľ je viazaný rovnakou výškou
zmluvnej pokuty bez ohľadu na to, či dôjde k porušeniu zmluvnej pokuty na začiatku alebo na konci
doby viazanosti, poukázal na konkrétne rozhodnutie Krajského súdu v Prešove. Zároveň uviedol, že

„objektívne nemá možnosť zabezpečiť plnenie záväzkov zo strany žalovaného iným spôsobom, ako
dojednaním zmluvnej pokuty. Funkcia zmluvnej pokuty, ako zabezpečovacieho prostriedku spočíva
predovšetkým v tom, že hrozbou majetkovej ujmy núti dlžníka, aby sa včas a riadne pripravil na splnenie
zmluvnej povinnosti a potom včas a riadne plnil. Zmluvná pokuta má navyše povahu paušalizovanej
náhrady škody. (...) Výšku zmluvnej pokuty je potrebné posudzovať vo vzťahu k rozdielu štandardnej

akciovej ceny mobilného telefónu ako i hodnote benefitu, ktorým žalovaný na základe Dodatku k Zmluve
o pripojení dostal.“ Dojednanie zmluvnej pokuty nemožno považovať za nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán, ako to tvrdí prvoinštančný súd. Okrem toho žalobca nesúhlasil so
záverom prvoinštančného súdu, že Dodatok k Zmluve o pripojení je potrebné považovať za formulárový
typ zmluvy, ktorý žalovanému neumožňoval ovplyvniť jej obsah.

2. 4. V ďalšej časti odôvodnenia odvolania poukázal na výpočet dojednanej zmluvnej pokuty.
2. 5. V súvislosti s odvolaním do výroku, ktorým mu bola uložená povinnosť nahradiť (pôvodnému)
vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania, namietal neúčelnosť vynaložených trov
právneho zastúpenia (pôvodného) vedľajšieho účastníka. V tejto súvislosti poukázal na to, že (pôvodný)
vedľajší účastník je združenie založené za účelom ochrany spotrebiteľov a preto by malo byť schopné

zastupovať spotrebiteľov bez potreby právneho zastúpenia. Zároveň namietal, že (pôvodný) vedľajší
účastník vstúpil do konania bez toho, aby mal na to súhlas od žalovaného.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. 1. Pôvodný vedľajší účastník žalovaného (prostredníctvom právneho zástupcu) v písomnom vyjadrení
k odvolaniu žalobcu žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu v napadnutej časti ako
vecne správny potvrdil a aby žalobcovi uložil povinnosť nahradiť mu trovy konania predstavujúce trovy
právneho zastúpenia, ktorých výšku presne špecifikoval.
4. 2. V úvode vyjadrenia nesúhlasil s argumentáciou žalobcu, že žalovaný ako spotrebiteľ mohol

ovplyvniť zásadný obsah zmluvy
4. 3. V ďalšej časti vyjadrenia poukázal na to že je neziskovou organizáciou založenou za účelom
ochrany spotrebiteľa, zloženou z laikov v oblasti práva a bez pomoci advokátov by nebol schopný
zvládnuť množstvo spotrebiteľskej agendy. Zároveň poukázal na článok 47 ods. 2 Ústavy slovenskej
republiky z ktorého vyplýva, že každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdom. Ďalej uviedol,

že pokiaľ žalobca tvrdí, že ako združenie by mal disponovať takým personálnym substrátom, ktorý je
schopný poskytnúť právne služby a s prehľadom sa orientovať v oblasti spotrebiteľského práva, tak v
tejto súvislosti poukázal na to, že aj žalobca disponuje osobou na poste riaditeľa pre právne záležitosti a
teda podľa logiky žalobcu vyplýva, že nie je dôvod súdne vymáhať nezaplatené faktúry prostredníctvomadvokátskej kancelárie, ale toto mal realizovať sám. Okrem toho uviedol argumentáciu proti námietkam
žalobcu, týkajúcim sa jeho vstupu do konania. V súvislosti s právom vedľajšieho účastníka na náhradu
trov konania poukázal na množstvo konkrétnych rozhodnutí všeobecných súdov.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu (pôvodného) vedľajšieho účastníka k jeho odvolaniu
poukázal na to, že v dôsledku zmeny procesnoprávneho kontextu „subjekt, s ktorým súd do 30. 06. 2016
konal ako s vedľajším účastníkom konania, po 01. 07. 2016 viac v konaní ako vedľajší účastník konania
vystupovať nemôže a jeho postavenie ako vedľajšieho účastníka konania k 30. 06. 2016 zaniklo.“ Ďalej

uviedol, že „tým, že vedľajší účastník žiada priznať trovy právneho zastúpenia, priznáva, že žalovanému
neposkytol pomoc pri ochrane jeho práv ako spotrebiteľa, čo je jeho základným poslaním. V uvedenom
prípade poskytol žalovanému právnu pomoc advokát, za služby ktorého žiada vedľajší účastník priznať
trovy právneho zastúpenia.“

6. Odvolanie žalobcu bolo podané ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej aj „O.s.p“), ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z., Civilný
sporový poriadok. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny kódex - Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza: „Ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Z
citovaného ustanovenia vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že rozhodovanie o odvolaní prebieha

už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s
poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle ktorého „právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP, zostávajú zachované.“

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379, §

380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s použitím § 219 ods. 3
CSP a rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti, t. j. vo výroku, ktorým žalobu žalobcu
v prevyšujúcej časti zamietol (druhý výrok) a v závislých výrokoch, ktorými žalobcovi nepriznal náhradu
trov konania (tretí výrok) a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť (pôvodnému) vedľajšiemu účastníkovi na
strane žalovaného trovy konania predstavujúce trovy právneho zastúpenia (piaty výrok), podľa § 387

ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

6. Ako vyplýva z vyššie uvedeného odôvodnenia, prvoinštančný súd žalobu žalobcu v časti o zaplatenie
zmluvnej pokuty vo výške 497,91Eur s príslušenstvom zamietol z dôvodu, že v spore zo žalobcom
predložených dôkazných prostriedkov nemal preukázané, z čoho odvodil opodstatnenosť a výšku

uplatňovanej zmluvnej pokuty, pričom poukázal na to, že z ním predložených dôkazov vyplýva, že
povinnosť žalovaného platiť zmluvnú pokutu bola viazaná na porušenie zmluvných povinností do 21. 07.
2009, pričom žalobca preukazoval nezaplatenie ceny poskytnutých služieb (teda porušenie zmluvných
povinností) za iné obdobie, konkrétne za obdobie od 22. 10. 2009 do 21. 02. 2010. Zároveň však
poukázal na to, že predmetná zmluva pokuta predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku (§ 53 ods.

5 Občianskeho zákonníka).

7. Odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie v uvedenom výroku je vecne správne a v súlade s
ustanovením § 387 ods. 2 CSP sa stotožňuje i s odôvodnením týkajúcim sa tejto časti rozhodnutia, ktoré
je dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava

so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritéria
odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP.

8. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s citovaným § 387 ods.
2 CSP) preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalobcu

uvedené v odvolaní.

9. Z Dodatkov k zmluve o pripojení uzatvorených medzi právnym predchodcom žalobcu ako
poskytovateľom služby a žalovaným ako účastníkom nesporne vyplýva, že ide o spotrebiteľské
zmluvy, pretože boli uzatvorené medzi dodávateľom, ktorý pri ich uzatváraní konal v rámci predmetu

svojej obchodnej, respektíve podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom (žalovaným) ako fyzickou
osobou, ktorá pri ich uzatváraní a ich plnení nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti tak, ako to definuje ustanovenie § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho
zákonníka. Takéto spotrebiteľské zmluvy v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka nesmúobsahovať ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Vysoký počet súdnych sporov mobilných
operátorov so spotrebiteľmi indikuje potrebu podrobnejšej súdnej kontroly zmluvných podmienok

a postupu operátorov v súlade s článkom 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, článku 38
Charty základných práv EÚ a s judikatúrou Súdneho dvora EÚ (viď rozhodnutia Océano Grupo
Editorial, Cofidis). Zmluvná pokuta je v prejednávanom prípade pre spotrebiteľa neprijateľnou zmluvnou
podmienkou - neprijateľnou sankciou pre jej konštrukciu, keďže ju mobilný operátor uplatňuje v
rovnakej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Predmetná zmluvná

pokuta je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa a subjektívny postoj
zmluvných strán. Súd prvej inštancie dostatočným spôsobom zdôvodnil, v čom spočíva nerovnováha
medzi zmluvnými stranami v danom konkrétnom prípade. Dojednanie o zmluvnej pokute so žalovaným
nebolo dojednaním individuálnym, čo je postačujúce v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre
vyhlásenie neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky. Okrem toho odvolací súd konštatuje, že žalobca
žiadnym spôsobom nepreukázal, že k dojednaniu zmluvnej pokuty medzi jeho právnym predchodcom a

žalovaným došlo na základe vzájomnej predzmluvnej komunikácie, pri zohľadnení potrieb a preferencií
žalovaného. Predmetné zmluvy sú jednoznačne zmluvami formulárovými, kedy pri uzatváraní došlo len
k vyplneniu vopred vytlačeného zmluvného formulára.

10. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobu

žalobcu v prevyšujúcej časti (t. j. o zaplatenie uplatňovanej zmluvnej pokuty) zamietol (druhý výrok) a v
závislom výrok, ktorým žalobcovi nepriznal náhradu trov konania (tretí výrok), podľa ustanovenia § 387
ods. 1, 2 CSP potvrdil.

11. Ako už bolo uvedené, žalobca sa odvolal i do výroku rozsudku prvoinštančného súdu, ktorým mu

uložil povinnosť nahradiť (pôvodnému) vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania
predstavujúce trovy právneho zastúpenia (piaty výrok).

12. Už bolo konštatované, že v prejednávanom spore je predmetom konania nárok vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy (v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Vzhľadom na spotrebiteľský

charakter sporu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, (resp.
akýkoľvek subjekt, ktorého predmetom činnosti bola ochrana práv spotrebiteľa) malo oprávnenie
vystupovať v tomto v spore (pôvodne - konaní) ako vedľajší účastník na strane žalovaného, pričom
nemuselo preukazovať „právny záujem na jeho výsledku“, pretože možnosť, aby vystupovalo ako
vedľajší účastník na strane žalovaného (spotrebiteľa) mu dávala priamo špeciálna zákonná úprava

uvedená v ustanovení § 93 ods. 2 O.s.p. Účinky vstupu vedľajšieho účastníctva podľa § 93 ods. 2
O.s.p. nastávali už okamihom doručenia oznámenia o jeho vstupe súdu (bez ohľadu na konkrétnu
fázu právoplatne neskončeného konania); výslovný súhlas podporovaného účastníka so vstupom
vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane nebol potrebný. Odvolací súd zdôrazňuje, že vyššie
uvedené závery sa v plnej miere mohli uplatniť len vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, ktorým bola

právnická osoba založená za účelom ochrany práv podľa osobitného predpisu a ktorej vstup do konania
bol realizovaný do 31. 12. 2014. Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 O.s.p. výslovne upravovalo, že vedľajší
účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver
a to, že vedľajší účastník mal (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc
pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v

rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie
splnomocneným právnym zástupcom - advokátom a samozrejme mal i právo na náhradu trov konania,
kam podľa ustanovenia § 137 ods. 1 O.s.p. bez akýchkoľvek pochybností patrila i náhrada trov právneho
zastúpenia. Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi mohla byť priznaná náhrada trov konania (teda i
náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vzniklo tomu

účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval.

13. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie svoje rozhodnutie ohľadne náhrady trov
konania (pôvodného) vedľajšieho účastníka odôvodnil náležitým spôsobom (špecifikáciou aplikovaného
právneho predpisu, špecifikáciou účelne vynaložených úkonov i špecifikáciou výšky tarifnej

odmeny vrátane režijného paušálu za ten - ktorý úkon právnej služby). Prvoinštančným súdom
uvádzané argumenty zdôvodňujúce priznanie náhrady trov konania (pôvodného) vedľajšieho účastníka
vystupujúceho na strane žalovaného sú správne, a preto odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1,
2 CSP potvrdil napadnutý rozsudok i vo výroku, ktorým uložil žalobcovi povinnosť nahradiť (pôvodnému)vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania predstavujúce trovy právneho zastúpenia
(piaty výrok).

14. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie Legionárov 5, Prešov, IČO:
42 176 778 (do 30. 06. 2016 vystupujúce v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného) bolo v
odvolacom konaní úspešné a preto mu odvolací súd podľa § 396 ods. 1 s použitím § 262 ods. 1 a §
255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho
konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu satoto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).