Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. jún 2012

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 18C/47/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111205352
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Podbehlá

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2012:4111205352.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Marianou Podbehlou v právnej veci navrhovateľa : S. Y., bytom Q.,

ul. T. č. XXX/X, zast. Aequitas s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, ul. Na Troskách č. 26, proti odporcom:
1/ P. A., bytom Q., ul. T. č. XXX/XX, 2/ H. U., bytom Q., ul. X. č. XXX/XX, 3/ Z.. M. A., bytom Q., ul. T.
č. XXX/XX, zastúpené JUDr. Svoradom Petruškom, advokátom, so sídlom Nitra, ul. Kupecká č. 18, o
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.
O náhrade trov konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa písomne podaným návrhom zo dňa 25.2.2011 domáhal, aby súd rozhodol o určení
vlastníckeho práva. Svoj návrh odôvodnil tým, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nemohli

právni predchodcovia odporcov vydržať, pretože o žijúcom univerzálnom dedičovi vedeli, nemohli
byť dobromyseľní. Na danej žalobe existuje naliehavý právny záujem, nakoľko právne postavenie
navrhovateľa je neisté a spochybnené.
Na pojednávanie sa nedostavil navrhovateľ, súd podľa § 101 ods. 2 OSP pojednával v neprítomnosti.
Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že právny úkon, na základe ktorého došlo k prevodu na
právnych predchodcov odporkýň v l. až 3. rade je v rozpore s právnym poriadkom. Navrhovateľ
je neopomeniteľným dedičom. Pani X. nemohla byť vlastníčkou sporných nehnuteľností, nemohla

nehnuteľnosti dediť a následne ani previesť. Z fotografie nie je zrejmé, že ide o totožnú nehnuteľnosť a
na fotografii nie je uvedený ani dátum. Výpoveď pána X. bola v rozpore s listinnými dôkazmi, pretože
sa vyjadroval, že jeho otec prišiel do Q. v roku 1948 resp. v roku 1949 a pritom v už v roku 1947 bol
podielovým spoluvlastníkom. Čo sa týka potvrdenia o trvalom pobyte W. A. , z tohto potvrdenia vyplýva,
že W. A. sa mal prisťahovať do Q. až v roku 1949, avšak podielovým spoluvlastníkom sa mal stať už
v roku 1947.
Odporkyne v l. až v 3. rade nemohli byť dobromyseľné, pretože neboli dobromyseľní ani ich právni

predchodcovia a preto nehnuteľnosť nemohli vydržať. Poukázal na výpoveď F. Y., ktorá sa vyjadrila, že
prvý krát do Q. prišla v roku 1990, s nejakou osobou sa rozprávala o vlastníctve spornej nehnuteľnosti
a to v tom smere, že nemôže byť vlastníkom táto osoba celej nehnuteľnosti . Do Q. prišli ešte tri krát,
pritom aj svedok pán R. sám potvrdil, že navrhovateľ tu bol naposledy v roku 2000 a že aj sám s pani
F. Y. chodili po Q.. Návštevou navrhovateľa v roku 1990 došlo k pretrhnutiu plynutia vydržacej lehoty.
Z týchto dôvodov navrhol návrhu vyhovieť v plnom rozsahu.
Právny zástupca odporkýň v l. až 3. rade navrhol návrh v plnom rozsahu ako nedôvodne podaný

zamietnuť a priznať náhradu trov konania. Právni predchodcovia odporkýň nadobudli nehnuteľnosť na
základe kúpnej zmluvy zo dňa 12.12.1947 a to W. A. a W. X., aj keď táto zmluva je v dvoch rôznych
dátumoch. Bol predaný celý majetok a to za kúpnu cenu 600.000.-Kčs, pričom v zmluve je konštatované,
že budú vyplatené všetky ťarchy, ktoré sa viažu na nehnuteľnosti. Poukázal na vložku číslo 213, z ktorejvyplýva, že majetok bol zaťažený ťarchami a aby mohli nadobudnúť vlastnícke právo W. A. a W. X.
museli byť vysporiadané všetky ťarchy, čo aj splnili tým, že aj D. X. bolo vyplatených 20.000.-Kčs.
Poukázal na dedičské konania a to výťah dedičského konania, ide o rozhodnutie štátneho orgánu a to

súdu z roku 1949, keď bolo prejednané dedičstvo po Y. Y. . Za dediča bola uznaná vdova D. X., ktorá
bola sestrou Y. Steinera. D. rozhodnutie prezumuje správnosť aktu, súd nie je oprávnený rozhodnutie
skúmať, nakoľko toto rozhodnutie je právoplatné. V zákonom stanovenej lehote nebolo napadnuté.
Odporkyne v l. až v 3. rade sa stali vlastníčkami nehnuteľnosti s poukazom na schválenú kúpnu
zmluvu z roku 1947, keď platilo obyčajové právo a predmetná kúpna zmluva bola riadne zapísaná. Zo

všetkých týchto listín jednoznačne vyplýva, na základe akého právneho aktu sa stali vlastníkmi spornej
nehnuteľnosti právni predchodcovia odporkýň a to kúpna zmluva, kúpna cena bola riadne vyplatená.
Právnipredchodcoviaodporkýňnadobudlinehnuteľnosťlegálne,nešloonejakúdomnienku.Zopatrnosti
poukázal aj na to, ak by súd mal iný právny názor tak v tom prípade boli splnené podmienky potrebné pre
vydržanie a to s poukazom na dedičské rozhodnutia, keď vydržacia lehota začala plynúť v roku 1947,
1949 najneskôr uplynula 1.1.1961. Dedičské konania prebehli v súlade so zákonom, ide o rozhodnutia

štátnych orgánov. Výpoveď svedkyne F. Y. iba potvrdzuje skutkový stav, svedok R. nič nepotvrdil, to že
niekto sa prechádza pred domom neznamená pretrhnutie vydržacej lehoty a dobromyseľnosti . Taktiež
poukázal, že navrhovateľ jednoznačne prejavil záujem o určenie, že je vlastníkom až podaním
návrhu a to 25.2.2011, pričom od roku 1990 uplynula doba 21 rokov do podania návrhu. Keď sa
navrhovateľ cítil byť vlastníkom, neurobil žiadny prejav. Svedok J. X. je synom pôvodného nadobúdateľa,

v tom období mal asi 12,13 rokov a preto je zrejmé, že na niečo si pamätal a na niečo nie. Potvrdením o
trvalom pobyte W. A. chceli preukázať, že tento nikdy nerobil tovariša, nemohol byť tovarišom, pretože
pred týmto dátumom bol v Q., kde pracoval.
Odporkyňa v l. rade uviedla, že s návrhom nesúhlasí, sporné nehnuteľnosti užíva od roku 1950, narodila
sa tam a tieto zdedila po svojom otcovi, ktorý sa volal W. A., ktorý zomrel 4.11.1979, nikdy nebola rušená

v užívaní nehnuteľností.
Odporkyňa v 2. rade uviedla, že jej otec W. A. kúpil nehnuteľnosti právoplatne, jej rodičia sa na
nehnuteľnostiach narobili, nadreli a teraz navrhovateľ po 60. rokoch si začne uplatňovať právo a tvrdiť,
že mu to patrí.
Odporkyňa v 3. rade uviedla, že v žiadnom prípade s návrhom nesúhlasí, nehnuteľnosť bola

zbombardovaná a následne postavená, jej otec J. A. bol partizánom, vrátil sa po vojne, pričom
navrhovateľ bol deportovaný v roku 1942.
Cestou dožiadaného súdu bola vypočutá svedkyňa F. Y., ktorá uviedla, že predpokladá, že sporné
nehnuteľnosti užívajú odporcovia a v l. až 3. rade. Spolu s navrhovateľom navštívila Q. po prvý krát
v roku 1990, kedy chcel navrhovateľ vidieť svoj dom, ktorý mal zdediť po svojom otcovi. Navrhovateľ

zazvonil, pričom vyšla žena, ktorá uviedla, že dom odkúpila a je majiteľkou. Navrhovateľ uviedol, že
daná osoba nemohla byť majiteľkou, keďže majiteľom je on. Ešte 3 krát navštívil nehnuteľnosť, išlo
o vonkajšiu obhliadku. Z vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam sa nedomáhal, nakoľko žil v
domnienke, že sestra otca navrhovateľa D. X. nehnuteľnosti predala, bol s ňou v kontakte až do jej smrti.
Svedok H. R. uviedol, že pozná navrhovateľa ako i F. Y., s ktorými sa zoznámil pred 15 rokmi v kúpeľoch

v R.. Vôbec sa nevie vyjadriť ako to bolo s užívaním nehnuteľností, bol požiadaný, aby ich odviezol
do Q., boli sa pozrieť aj na dom, pretože sa navrhovateľovi zastískalo, keď sa po 50-60 rokoch vrátil.
Nehovorili o tom, žeby mali na to nárok. Naposledy ich priviezol asi pred 12 rokmi. Navrhovateľ si pozrel
dom, asi chcel vedieť v akom stave je, či v dobrom.
Svedok J. X. uviedol, že si pamätá, keď bol chlapec asi v roku 1948 prišiel spolu s otcom do

Q., nehnuteľnosť bola vypálená, vyhorená a otec začal nehnuteľnosť reparovať spolu s W.. Otec
nehnuteľnosť predal J. A.. Otec bol zamestnaný ako sklenár.
Súd okrem výsluchu účastníkov konania, výsluchom svedkov, doplnil dokazovanie oboznámením
sa s výpisom z obchodného registra právneho zástupcu navrhovateľa, rodným listom navrhovateľa,
vložkou číslo 213, odpisom číslo 1325/1947, výpisom z LV číslo 428, fotokópiou občianskeho preukazu

navrhovateľa,rozhodnutímD2209/79-13,výpisomzevidencienehnuteľností,rozhodnutímD893/91-11,
kúpno-predajnou zmluvou, výťahom Čd 1407/48, uzneseniami, notárskou zápisnicou Nz 187/67,
lekárskou správou, fotografiou,
čestným prehlásením zo dňa 18.5.2012, potvrdením o trvalom pobyte, čestným uznaním, pamätnou
medailou, osvedčením zo dňa 20.10.1948, spisom D 893/91, D 2209/79, Čd 2818/49 a zistil nasledovný

skutkový stav :
Z výpisu z LV číslo 428 vyplýva, že odporkyne v l. až v 3. rade sú podielové spoluvlastníčky nehnuteľností
nachádzajúcich sa v kat. úz. Q., parc. č. 1425 o výmere 518 m2 zastavané plochy a nádvoria a parc.
č. 1426 o výmere 25m2 zastavané plochy a nádvoria s tým, že odporkyňa v l. rade je podielovouspoluvlastníčkou vo výške ?-ice a odporkyne v 2. a v 3. rade sú podielové spoluvlastníčky každá
po ?-ine. Nehnuteľnosti nadobudli na základe dedičských rozhodnutí a to dedičského rozhodnutia D
2209/79, D 893/91. Dňa 12.12.1947 bola predložená na D. úrad Q. kúpnopredajná zmluva, ktorá

bola uzatvorená medzi P. Y., zastúpeným splnomocnencom vdovou D. X., ako výlučnou dedičkou po
nebohom Y. Y. ako odpredávateľmi a z druhej strany medzi W. A. a W. X. ako kupiteľmi. Predmetom
kúpy bola celá nehnuteľnosť zapísaná vo vložke číslo 213, pre kat. úz. Q., parc. číslo 555 to jest.,
dom, popisné číslo 252 s dvorom ,v ulici Mlynskej v Q., za kúpnu cenu 600.000.-Kčs. Do držby a
úžitku odkúpené nehnuteľnosti kupitelia vstupujú dňom podpísania tejto zmluvy. Kupitelia prevzali na

seba všetky intabulované dlžoby na odpredanej nehnuteľnosti viaznuce a zaplatili mimo toho ešte
odpredávateľom 20.000 Kčs v hotovosti. Z odpisu číslo 1325/1947 vyplýva, že Y. Y., nar.v roku 1886 a
jeho manželka A. boli ako príslušníci židovskej národnosti v roku 1942 deportovaní za hranice štátu ,
nevrátili sa, nepodali žiadnu správu a preto sú považovaní za nezvestných. Svedectvo bolo vystavené
pre D. X. v záležitosti menovania opatrovníka na nehnuteľný majetok. Z výťahu pod sp. zn. D XXXX/
XX, zo dňa 12.5.1949 súd zistil, že zo zápisnice o pojednávaní pozostalosti po neb., keď za mŕtveho

bol vyhlásený Y. Y., vyplýva ,že predmetom dedenia sú i nehnuteľnosti v kat. úz. Q., vo vložke číslo
213. Zo zákona bola povolaná dediť jeho sestra vd. D. X., ktorá vyhlásila, že pozostalosť prevzala
a vyplatí pozostalostné dlžoby, prevodný poplatok, dávku z obohatenia a útraty pokračovania. Bola
predložená kúpnopredajná zmluva číslo A 8105/47, na základe ktorej dedička vyššie nehnuteľnosti
odpredala rovným dielom W. A. a W. X. a žiadala, aby sa tieto nehnuteľnosti v rámci kúpy na kupiteľov

prepísali. Z uznesenia následne vyplývalo, že nehnuteľnosti vo vložke číslo 213, parc. č. 555, budú
zapísané v 7/16-inách W. A. a 7/16-inách W. X.. Z vložky č.213 bolo preukázané, že podiel W. A. a
W. X. je pre každého 1/16 titulom kúpy a titulom dedenia 2818/1949 pre každého 7/16. Dňa 24.4.1967
bola spísaná notárska zápisnica Nz 187/67 z ktorej vyplýva, že W. X. a J. A. žiadali spísať do notárskej
zápisnice kúpnu zmluvu s tým, že W. X. ako predávajúci odpredáva J. A. celé svoje nehnuteľnosti

nachádzajúce sa v kat. úz. Q. vo vložke číslo 213 parc. č. 555 dom číslo 252 a dvor v Mlynskej ulici
vo výmere 157štv. siah za kúpnu cenu 64.876.-Kčs a dáva súhlas, aby nehnuteľnosti boli zapísané na
kupujúceho J. A.. J. A. zomrel dňa 15.2.1991, dedičské konanie prebiehalo pod sp. zn. zn. D 893/91 a
dedičkou sa stala Z.. M. A. a to o.i. i nehnuteľností zapísaných na LV číslo 428 parc. č. 1425, dom číslo
33, zast. plocha ,parc. č. 4126, zast. plocha pod A1 v ?-ine to jest., odporkyňa v 3. rade. W. A. zomrel

dňa 4.11.1979, pričom predmetom dedenia boli nehnuteľnosti zapísané vo vložke číslo 213, parc. č. 555
dom s dvorom pod B22/a, 24/a, v 8/16-inách parc. č. 767, pričom dedičkami sa stala H. U. v ?-ine a
P. A. v ?-ine.
Podľa § 126 ods. 1 K.. zák. vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Súd v danej veci sa zaoberal, či odporkyne v l. až v 3. rade resp., ich právni predchodcovia sa stali
vlastníkmi na základe zmluvy, ktorá bola uzatvorená v roku 1947. Podľa obyčajového práva platného
na území terajšej Slovenskej republiky vlastnícke právo k nehnuteľnosti veci zapísanej v pozemkovej
knihe sa neprevádzalo už uzavretím zmluvy, ale až zápisom prevodu vlastníckeho práva do pozemkovej
knihy tento tzv., konštitutívny charakter zápisov do pozemkovej knihy zanikol účinnosťou občianskeho

zákonníka z roku 1950. ( zák. č. 141/1950 Zb. ).
Na základe vykonaného dokazovania, predovšetkým s poukazom na listinné dôkazy, súd mal za
preukázané, že odporkyne v1.až 3.rade sú vlastníčkami sporných nehnuteľností. Nehnuteľnosti
nadobudol na základe kúpnej zmluvy ich právny predchodcovia W. A. spolu s J. A., čo bolo preukázané
jednak kúpnou zmluvou z roku 1947 ako i dedičským konaním po neb. Y. Y. .Jeho jedinou dedičkou

bola sestra D. X., ktorá v rámci dedičského konania predložila kúpnu zmluvu zo dňa 10.12.1947, a ako
dedička požiadala, aby boli dotknuté nehnuteľnosti prepísané priamo na W. A. a W. X., ktorý neskôr svoj
podiel odpredal J. A... Na základe kúpnej zmluvy bolo zapísané vlastnícke právo do pozemkovej knihy. /
vl. č.213/. Súd sa nestotožňuje s tvrdením navrhovateľa, že kúpna zmluva z roku 1947 je absolútne
neplatný právny úkon, nakoľko spĺňala všetky náležitosti a jej písomná forma bola aj predmetom zápisu

do pozemkovej knihy. V čase dedičského konania po Y. Y., neboli známi iní zákonní dedičia, čo vyplýva
z dedičského spisu, dedičstvo nadobudla v dobrej viere v tej dobe jediná známa zákonná dedička D.
X../D1407/48/.
Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že ak by bola vyhodnotená kúpna zmluva z roku 1947 za
neplatnú, právni predchodcovia odporkýň by sa stali oprávnenými držiteľmi nehnuteľností a nadobudli

by vlastnícke právo titulom vydržania, ktorú dobromyseľnosť odvodzovali od predmetnej kúpnej zmluvy,
nehnuteľnosť užívali zákonom stanovenú dobu od roku 1947, ktorá skončila najneskoršie uplynutím
10 ročnej lehoty počítanej od 1.1.1951, t.j. k X.X.XXXX, išlo o spôsobilý predmet vydržania.Pri uplatňovaní inštitútu vydržania vlastníckeho práva treba rozlišovať jednotlivé obdobia platnosti
právnej úpravy, a to obdobie platnosti obyčajového práva na území Slovenska do XX.XX.XXXX, ďalej
obdobie platnosti ( tzv. stredného) občianskeho zákonníka - zákona č. 141/1950 Zb., účinného od

1.1.1951 do 31.3.1964 a obdobie platnosti súčasného platného Občianskeho zákonníka č.40/1964 Zb.
účinného od 1.4.1964 so zreteľom na jeho novely, najmä zákon č.131/1982 Zb. účinný od 1.4.1983 a
zákon č. 509/1991 Zb. účinný od 1.1.1992. Podľa obyčajového práva platného na území Slovenska
do 31.12.1950 vlastnícke právo nadobudol ten, kto mal nehnuteľnosť po dobu 32 rokov ako svoju
v pokojnej držbe. Zápis v pozemkovej knihe mal v tom čase hmotnoprávny a nie len registračný

charakter. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti nemohol nadobudnúť ten, kto nebol dobromyseľný pri
začiatku svojej držby. Pri skutočnej držbe sa predpokladalo, že je po práve. Opak sa musel dokazovať.
Podľa intertemporálneho ustanovenia § 562 OZ č.141/1950 Zb. sa od 1.1.1951 ustanoveniami tohto
zákona spravovali aj právne vzťahy vzniknuté za platnosti obyčajového práva. Vydržacia doba, ktorá
začala plynúť pred 1.1.1951 sa v zmysle § 566 OZ č.141/1950
Zb. skončila najneskoršie uplynutím 10 ročnej lehoty počítanej od 1.1.1951, ak už medzi tým neuplynula

skôr.
Navrhovateľ sa začal svojho vlastníckeho práva domáhať až podaním žaloby dňa 25.2.2011, ani
vypočutí svedkovia nepreukázali, že by sa navrhovateľ svojho vlastníckeho práva už skôr domáhal.
Súd poukazuje na výsluch svedka H. R., ktorý iba potvrdil, že navrhovateľ si išiel pozrieť rodinný dom,
nedomáhal sa vlastníckeho práva. Svedkyňa F. Y. potvrdila , že sa spolu s navrhovateľom boli pozrieť

na jeho rodičovský dom. Aj keď neskôr prišli do Q., vždy išlo iba o vonkajšiu obhliadku domu a samotná
svedkyňa so svojej výpovedi potvrdila, že navrhovateľ vedel, že nehnuteľnosť bola predaná, pretože
potvrdila, že navrhovateľ žil v domnienke, že sestra otca navrhovateľa D. X. nehnuteľnosti predala.
Z týchto dôvodov súd návrh navrhovateľa ako nedôvodne podaný zamietol.
O náhrade trov konania rozhodne súd podľa § 151 ods. 3 OSP do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia

vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. ( 205 ods. 1 OSP ) .
Podľa § 205 ods.2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.