Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. jún 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/547/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715215400
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6715215400.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a členov

JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu: K. G., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom G., prechodne bytom Z. M. XX, XXX XX B., právne zastúpený advokátskou kanceláriou
AK Dlhopolec s.r.o., so sídlom Nám. SNP 27, 960 01 Zvolen, IČO: 36 867 306, proti žalovanému:
Ministerstvo vnútra SR, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, o vydanie vecí, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen číslo konania 13C/396/2015 - 50 zo dňa
01. 08. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť vydať žalobcovi 1 ks J.
prsteň zo žltého kovu Y. tvaru, v ktorom je tvar P. s L. kamienkom, 1 ks retiazku zo žltého kovu o
hmotnosti 23 g a 1 ks masívny prívesok zo žltého kovu tvaru S. rozmerov X x X. cm o hmotnosti
32,6 g, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca
má právo na náhradu trov konania v plnej výške. Rozhodol tak s odôvodnením, že žalobca v konaní
preukázal, že je vlastníkom predmetných hnuteľných vecí, keďže súdu predložil jednotlivé nákupné

doklady ohľadom vyššie uvedených troch hnuteľných vecí, a preto bol dôvod na vydanie veci žalovaným
žalobcovi, ktorému boli v rámci trestného konania zadržané.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch odvolania poukazoval na to,
že na veci, ktoré sú predmetom konania, si nárokovala vlastnícke právo aj iná osoba C. R., a preto
výlučne v občianskom súdnom konaní malo byť rozhodnuté o tom, kto je vlastníkom predmetných vecí.

Za daného stavu, podľa názoru žalovaného, neprichádzala do úvahy žaloba o vydanie veci, keďže sa
žalobca nedomáhal aj určenia vlastníckeho práva, ale len vydania vecí. Súd tak nemohol rozhodnúť o
tom, že žalobca je vlastníkom predmetných vecí a predmetné veci tomuto vydať. Žiadal preto rozhodnúť
v zmysle podaného odvolacieho návrhu.

3. Na odvolanie žalovaného sa vyjadril žalobca. Tento považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za
vecne správne a žiadal ho potvrdiť a žalovaného zaviazať aj na náhradu trov odvolacieho konania.

Poukazoval na to, že súd v danej veci správne rozhodol, keď súd otázku vlastníctva riešil v danom
súdnom konaní ako otázku predbežnú v rámci toho, či vec bolo možné žalobcovi vydať alebo nie. Z
dikcie ustanovenia § 97 ods. 1 Trestného poriadku v spojení aj s § 94 nevyplýva to, že by prichádzala
do úvahy len žaloba o určenie, že žalobca je vlastníkom predmetných hnuteľných vecí. Obranužalovaného nepovažoval za dôvodnú, pretože podľa jeho koncepcie v podanom odvolaní by muselo
najskôr nasledovať konanie o určenie vlastníckeho práva a následne konanie o vydanie veci, pretože
pôvodné konanie o určenie vlastníckeho práva by žalovaného nezaväzovalo aj k vydaniu predmetných

hnuteľných vecí. Poukázal pritom na to, že jeho vlastnícke právo k predmetným hnuteľným veciam
nebolo spochybnené, pretože predložil doklady o kúpe týchto vecí, pričom C. R. si v žiadnom súdnom
konaní neuplatnila svoj vlastnícky nárok k predmetným hnuteľným veciam.

4. Za daných okolností žiadal rozhodnúť v zmysle podaného vyjadrenia.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu danom ustanovením § 379 a § 380 ods.
1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a tento v zmysle ustanovenia § 387 ods.
1, 2 CSP potvrdil.

6.Zobsahuspisuvyplýva,žesúdprvejinštanciepristúpilnapojednávanídňa01.08.2016kprocesnému
postupu, ktorým vyzval strany sporu na záverečné reči ako aj k vyjadreniu sa k otázke dokazovania. Z
obsahu spisu je nesporné, že strany zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a právnej stránke
veci, pričom z ich vyjadrení nesporne vyplýva, že nemali žiadne návrhy na doplnenie dokazovania v
danej veci. Vzhľadom na to, že neboli žiadne návrhy na doplnenie dokazovania, tak súd prvej inštancie

pristúpil uznesením k vyhláseniu dokazovania za skončené.

7. Ani z podaného odvolania zo strany žalovaného nevyplýva, že by bolo navrhované doplnenie
dokazovania v danej veci.

8. V zmysle ustanovenia § 383 CSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd
prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Vzhľadom na to, že odvolací súd
nezistil dôvody pre to, aby boli dôkazy vykonané súdom prvej inštancie zopakované alebo dokazovanie
bolodoplnené,takajkrajskýsúdvychádzalzoskutkovéhostavuzistenéhosúdomprvejinštancie.Pritom
bol v zmysle ustanovenia § 389 a § 380 ods. 1 CSP viazaný jednak rozsahom podaného odvolania ako

aj odvolacími dôvodmi.

9. V zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania zo strany žalovaného dospel krajský súd k
záveru, že súd prvej inštancie v danej veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, vykonané
dôkazy vyhodnotil v súlade s § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil v súlade s § 220

ods. 2 CSP. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a na tieto poukazuje.

11. Predmetom konania v danej veci bolo zo strany žalobcu žalobou uplatnené právo na vydanie
hnuteľných vecí, ktoré mu boli zadržané v rámci trestného konania. V tejto súvislosti žalobca tvrdil,
že predmetné veci nadobudol on a predložil o tom aj nadobúdacie doklady. Z obsahu trestného spisu

vyplýva, že v priebehu trestného konania družka žalobcu tvrdila, že veci, ktoré sú predmetom vydania v
danom súdnom spore, nadobudla ona do svojho výlučného vlastníctva, a preto vlastnícke právo patrí jej
a nie žalobcovi. Nepredložila však o tom žiaden doklad a ako vyplýva aj z obsahu súdneho spisu nebolo
zistené, že by iniciovala nejaké súdne konanie, v ktorom by sa domáhala určenia, že je vlastníčkou
hnuteľných vecí, ktoré sú predmetom tohto súdneho konania. Pokiaľ ide o nadobudnutie predmetných

vecí, tak žalobca v trestnom konaní uvádzal, že tieto nadobudol za finančné prostriedky získané z výhier
v hracích automatov, ale aj z pôžičky, ktorá mu bola poskytnutá dcérou C. R. C. R., pričom právny vzťah
pôžičky vo vzťahu k nej uznal s tým, že jej zaplatil na túto pôžičku sumu 500,- Eur a je jej dlžný ďalšiu
čiastku 1 500,- Eur. Výpoveď C. R. sa však nezhoduje s výpoveďou jej dcéry C. R., pretože C. R. v
trestnom konaní tvrdila, že suma 2 000,- Eur jej bola zo strany jej dcéry darovaná. Toto jej tvrdenie však

jej dcéra v rámci trestného konania pri výsluchu poprela. Nepoprela však to, že to bol práve žalobca,
ktorý jej vracal finančné prostriedky na danú pôžičku. C. R. v rámci trestného konania teda spochybnila
to, že hnuteľné veci mali byť nadobudnuté výlučne za peniaze, ktoré boli jej darované dcérou. Tým sama
spochybnila svoje vlastnícke právo k uvedeným veciam už v rámci trestného konania.12. Za daných okolností sa súd prvej inštancie preto správne prejudiciálne zaoberal otázkou, či je
dôvod pre vydanie veci v prospech žalobcu, teda, či tento osvedčil svoje vlastnícke právo k predmetným

hnuteľným veciam. Krajský súd v súlade aj so záverom súdu prvej inštancie je tiež toho názoru, že
svoje vlastnícke právo k uvedeným hnuteľným veciam žalobca osvedčil, pretože jednak predložil v rámci
prvoinštančného konania doklady o nadobudnutí týchto vecí, ako aj to, z akých finančných prostriedkov
tieto veci nadobudol. Pokiaľ C. R. neiniciovala žiadne súdne konanie, v ktorom by sa domáhala určenia,
že je to práve ona, ktorá je vlastníčkou predmetných hnuteľných vecí, tak ako sa to snažila tvrdiť v rámci

trestného konania, tak súd prvej inštancie v rámci konania o vydanie vecí správne vyriešil prejudiciálnu
otázku, či žalobca osvedčil svoje vlastnícke právo v rámci daného súdneho konania. Správne potom
súd prvej inštancie rozhodol, keď žalovanému uložil povinnosť vydať hnuteľné veci žalobcovi.

13. V podanom odvolaní žalovaný tvrdil, že súd nesprávne postupoval, keď riešil otázku vlastníctva k
predmetným hnuteľným veciam, ako prejudiciálnu otázku, pretože podľa jeho názoru mala byť podaná

žaloba o určenie vlastníctva k predmetným hnuteľným veciam. S takýmto záverom žalovaného sa
krajskýsúdnestotožňuje,pretožetobolžalobca,ktorývpriebehutrestnéhokonaniaodpočiatkutvrdil,že
jevlastníkompredmetnýchhnuteľnýchvecí,pričompreukázalotomnadobúdaciedoklady,akoajoznačil
spôsob z akých finančných prostriedkov predmetné veci nadobudol. Bol to práve on, ktorý nepoprel
právny vzťah pôžičky finančných prostriedkov vo vzťahu k dcére C. R., ktorá bola jeho družkou, C. R.

a uznal, že časť týchto finančných prostriedkov jej vrátil a zostáva ešte dlžný zaplatiť dcére jeho družky
C. R.iastku 1 500,- Eur.

14. Nadobudnutie hnuteľných vecí do svojho výlučného vlastníctva však spochybnila samotná C. R. v
rámci trestného konania, keď tvrdila, že predmetné hnuteľné veci tvorili jej výlučné vlastníctvo, pretože

boli kúpené za finančné prostriedky, ktoré jej boli darované dcérou. Jej dcéra pritom v rámci trestného
konania toto jej tvrdenie nepotvrdila. Bola to teda C. R., ktorá takýmto spôsobom už v rámci trestného
konania spochybnila nadobudnutie predmetných hnuteľných vecí do svojho výlučného vlastníctva.
Keďže žalobu o určenie vlastníckeho práva k predmetným hnuteľným veciam nepodala, tak nebol
právny dôvod, aby sa žalobca v osobitnom konaní určovacou žalobou domáhal určenia vlastníckeho

práva k predmetným hnuteľným veciam, keď túto otázku bolo možné vyriešiť v danej konkrétnej veci
prejudiciálne v rámci konania o vydanie hnuteľných vecí s ohľadom na skutkové okolnosti danej veci.

15. Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd nepovažoval odvolanie žalovaného za dôvodné, a
preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správny.

16. Žalobca mal v odvolacom konaní úspech. Žalovaný v odvolacom konaní úspech nemal. V zmysle
ustanovenia § 255 ods. 1 CSP krajský súd rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu, pretože v rámci odvolacieho konania bol v celom rozsahu
úspešný a náhradu trov odvolacieho konania uplatnil. O výške trov konania bude rozhodnuté súdom

prvej inštancie postupom podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.

17. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).