Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 12CoE/649/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7610200860
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7610200860.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov
senátu JUDr. Janky Kočišovej a JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. v exekučnej veci oprávneného: INKASO
Pohľadávok, spol. s r.o., IČO: 36 039 039, so sídlom vo Vranove nad Topľou, Hronského č. 2712,
zastúpený JUDr. Róbertom Gombalom, advokátom, so sídlom v Lučenci, P. Rádayho č. 14/A, proti
povinnému: M. G., D.. XX.XX.XXXX, N. G. Č.. XXX, G., vedenej u súdneho exekútora Mgr. Štefana

Marčeka, so sídlom v Lučeneci, Jiráskova č. 12, pod sp. zn. EX 9246/09, o vymoženie 82,98 eur s
príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa
20.06.2016, č. k. 11Er/41/2010-14 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil.

2. V odôvodnení uviedol, že na návrh oprávneného a žiadosť súdneho exekútora vydal dňa 01.02.2010
poverenie na vykonanie exekúcie pre vymoženie istiny 82,98 eur s prísl. a trov exekúcie. Exekučným
titulom v predmetnej veci je zmenkový platobný rozkaz vydaný Krajským súdom v Košiciach, č. k.

3Zm/992/99-4. Dňa 25.01.2016 súdny exekútor predložil súdu v súlade s ustanovením § 39 ods. 4
Exekučného poriadku doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, v ktorom oprávnený v uviedol, že
v danom prípade sa nejedná o vymáhanie nároku, ktorý by vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou. Dôkazy týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným však nevie predložiť, pretože jeho právny
predchodca (spoločnosť TRANSINVEST, a.s.) medzičasom zanikol a vzhľadom na právny stav platný
do 22.12.2015 nebol povinný podľa žiadneho právneho predpisu platného v SR preukazovať vlastný

vzťah s povinným. Preto podľa názoru oprávneného nie je možné od neho v súčasnosti žiadať
akékoľvek doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie pod sankciou zastavenia exekučného konania.
Po právnom posúdení veci podľa § 39 ods. 4 a § 243f ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) súd prvej inštancie uviedol, že informácia
o tom, že právny predchodca oprávneného, ktorý bol navrhovateľom v pôvodnom zmenkovom
konaní zanikol je irelevantná. Oprávnený je povinný k návrhu na vykonanie exekúcie pripojiť dôkazy,

ktoré skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným osvedčujú. Oprávnený súdu predmetné
rozhodujúce skutočnosti nepopísal, odkázal len na konanie v ktorom bol vydaný exekučný titul. Taktiež
nepredložil dôkazy na osvedčenie týchto skutočnosti. Súd prvej inštancie preto exekúciu zastavil.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol napadnuté uznesenie
zmeniť a rozhodnúť o pokračovaní v exekúcii.4. Uviedol, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne z dôvodu, že
rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.,
že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, v konaní došlo k vade,

podľa § 365 ods. 1 písm. d) C.s.p. a z dôvodu, že súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností podľa § 365 ods. 1 písm. e) C.s.p..
Oprávnený nesúhlasil s názorom súdu, že si nesplnil zákonom stanovenú povinnosť vyplývajúcu mu z
ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Poznamenal, že svoju povinnosť si v stanovenej lehote splnil,
keď exekučnému súdu prostredníctvom súdneho exekútora doručil doplnenie návrhu na vykonanie

exekúcie, v ktorom uviedol, že preukazuje svoje právo nepretržitým radom indosamentov, resp. zmluvou
o postúpení pohľadávok, ktoré sú obsahom exekučného spisu. Mal za to, že exekučný súd mal za
daného právneho stavu vyhodnotiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podaného oprávneným ako
dostačujúcearozhodnúťopokračovanívexekúciiatovzhľadomnaskutočnosť,ženeexistovaldôvodna
zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.1 písm. m) Exekučného poriadku, pretože v konaní nemohlo vyjsť
najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pretože v čase základného

konania ani neplatila právna úprava spotrebiteľských zmlúv. Ďalej uviedol, že exekučný súd nemal
zastaviť exekúciu, keďže predchádzajúca právna úprava, podľa ktorej oprávnený nadobudol legitímne
právo na domáhanie sa núteného výkonu rozhodnutia sa zmenila, pričom oprávnený nemohol rozumne
predpokladať, že k výkonu jeho súdom priznaného práva sa bude od neho v budúcnosti požadovať
splnenie ďalších predtým nevyžadovaných podmienok. Napokon uviedol, že v čase vystavenia zmenky

bol síce platný zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ale ten v tom čase účinnom znení
nepoznal inštitút spotrebiteľskej zmluvy. Navrhol preto, aby odvolací súd prehodnotil právne závery súdu
prvej inštancie a vykonal dokazovanie pripojením spisu základného súdneho konania, ktorý obsahuje
zmenkový platobný rozkaz, teda exekučný titul v prejednávanej veci.

5. Súdny exekútor a povinný zostali v odvolacom konaní nečinní.
6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„C.s.p.“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379
a § 380 ods. 1 C.s.p. ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania
v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že

odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

7. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté

predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.

8. Po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie

je dôvodné, a preto napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

9. Na doplnenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd dodáva
nasledovné:

10. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vykonania exekúcie proti povinnému
na podklade exekučného titulu, ktorým je Zmenkový platobný rozkaz vydaný Krajským súdom v
Košiciach dňa 29.09.1999, č. k. 3Zm/992/99-4, ktorým bol povinný zaviazaný uhradiť právnemu
predchodcovi oprávneného špecifikovanú sumu s príslušenstvom. Súd prvej inštancie dňa 01.02.2010
poveril vykonávaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Štefana Marčeka. Následne dňa 25.01.2016

oprávnený prostredníctvom súdneho exekútora s poukazom na ust. § 243f Exekučného poriadku doplnil
návrh na vykonanie exekúcie.

11. Podľa § 243f ods. 1, 4, 6 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred
účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu

na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie
exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa odseku
1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). Ak
oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvodna zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní
exekúcie.

12. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj
rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je
povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu
na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

13. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté
na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3.
rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

14. K doplneniu návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným odvolací súd uvádza, že oprávnený síce
doplnil návrh na vykonanie exekúcie v súlade s ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, avšak v
doplnenísvojhonávrhuneopísalrozhodujúceskutočnosti,týkajúcesavlastnéhovzťahu(resp.vlastného
vzťahu jeho právneho predchodcu) s povinným a nepripojil dôkazy, ktoré preukazujúcimi spotrebiteľský

resp. nespotrebiteľský vzťah medzi povinným a právnym predchodcom oprávneného. Uviedol len, že
nakoľko právny predchodca oprávneného TRANSINVEST, a.s. zanikol, oprávnený týmito dokumentmi
nedisponuje.

15. Neušlo tiež pozornosti odvolacieho súdu, že zo zmlúv o postupovaní pohľadávok nachádzajúcich

sa v spisovom materiáli vyplýva, že v každom prípade postupník preberal od postupcu kompletnú
dokumentáciu týkajúcu sa predmetnej pohľadávky, a preto z týchto listinných dôkazov oprávnený mal
možnosť podľa ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa
vlastného vzťahu s povinným.

16. Z uvedeného dôvodu námietky oprávneného o nemožnosti doloženia dôkazov preukazujúcich
spotrebiteľský resp. nespotrebiteľský vzťah medzi povinným a právnym predchodcom oprávneného
neobstojí.

17. Ďalšou námietkou odvolateľa bolo, že súd pri svojom rozhodovaní nemal podľa zásady zákazu

retroaktivity prihliadať na právnu domnienku uvedenú v § 243f ods. 4 Exekučného poriadku.

18. Podľa § 243f ods. 1, 4 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred
účinnosťou tohto zákona tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní
návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na

vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa
odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

19. Podľa názoru odvolacieho súdu sa v danom prípade nejedná o retroaktivitu, pretože citované
zákonné ustanovenie § 39 ods. 4 Exekučného poriadku stanovilo oprávnenému povinnosť do budúcna,

t.j. v lehote 30 dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z.z. ktorým bol zmenený a doplnený Exekučný
poriadok (t.j. do 30 dní odo dňa 23.12.2015) opísať rozhodujúce skutočnosti, týkajúce sa vlastného
vzťahu oprávneného (resp. vlastného vzťahu jeho právneho predchodcu) s povinným. Z uvedeného
vyplýva, že ani táto námietka oprávneného neobstojí.

20. Odvolateľ tiež navrhol doplnenie dokazovania pripojením základného spisu, ktorého obsahom je
aj exekučný titul - zmenkový platobný rozkaz č.k. 3Zm/992/99-4 zo dňa 29.09.1999 vydaný Krajským
súdom v Košiciach. K uvedenému odvolací súd uvádza, že pripojenie tohto súdneho spisu je neúčelné,
pretože podľa ust. § 175 ods. 1 O.s.p účinného v čase vydania exekučného titulu, k vydaniu zmenkového
platobného rozkazu bolo potrebné predložiť iba návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu,

originál zmenky a zaplatiť súdny poplatok. Žiadne iné dokumenty nie sú prevažne obsahom súdnych
spisov, výsledkom ktorých je vydanie zmenkového platobného rozkazu. Z uvedeného dôvodu odvolací
súd tento súdny spis, na podklade ktorého bol vydaný exekučný titul v prejednávanej veci nepovažoval
z hľadiska hospodárnosti a účelnosti konania za potrebné pripojiť.21. Vzhľadom k tomu, že oprávnený si svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu z vyššie citovaných
ustanovení Exekučného poriadku o doplnení návrhu na vykonanie exekúcie nesplnil, odvolací súd

považoval odvolacie námietky oprávneného za nedôvodné a nespôsobilé spochybniť správnosť
napadnutého uznesenia.

22. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

23. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne
potvrdil.

24. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s
§ 255 ods. 1 C.s.p. tak, že stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva, pretože oprávnený

nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a súdnemu
exekútorovi ako ani povinnému preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.

25.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho
sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený

advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).