Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. apríl 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Sžo/188/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8013201092
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Milučký

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:8013201092.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Milučkého a

členov senátu JUDr. Ivana Rumanu a JUDr. Aleny Adamcovej v právnej veci žalobcu: JUDr. C. C., bytom
D., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove, Krajský dopravný inšpektorát, so
sídlom Pionierska 33, 080 05 Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-PO-
KDI3-86/2013-P z 23. septembra 2013, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove
č. k. 4S/47/2013-43 z 5. marca 2015, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 4S/47/2013-43 z 5. marca
2015 m e n í tak, že žalobu z a m i e t a.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) podľa § 250j ods. 2 písm.
d) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-PO-
KDI3-86/2013-P z 23. septembra 2013 v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu
č. ORPZ-PP-ODI2-17-103/2013 z 12. júla 2013 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň
zaviazal žalovaného nahradiť trovy konania úspešnému žalobcovi vo výške 82,60 Eur v zmysle § 250k
ods. 1 OSP.

Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-PO-KDI3-86/2013-P z 23.
septembra 2013, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru,
Okresný dopravný inšpektorát v Poprade č. ORPZ-PP-ODI2-17-103/2013 z 12. júla 2013 o zadržaní
vodičského preukazu žalobcu č. PP-01949-08 vydaný na skupiny a podskupiny: „A1, A< 25, A>25, B1,
B, C1, C, AM, T“ Dopravným inšpektorátom v Poprade dňa 8. júla 2008, ktorého držiteľom je žalobca, a
to v zmysle § 70 ods. 5 zákona SNR č. 8/2009 Zb. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov(ďalejlen„cestnýzákon“),pretožemožnouložiťtrestalebosankciuzákazučinnostispočívajúcu

v zákaze vedenia motorového vozidla a zároveň zamietol odvolanie žalobcu.

Krajský súd vo svojom rozhodnutí konštatoval, že žaloba je dôvodná. Svoje rozhodnutie odôvodnil
tým, že v čase zadržania vodičského preukazu existovali zákonné podmienky na jeho zadržanie
policajtom na mieste podľa ustanovenia § 70 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávke a následné
vydanie rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu. Na splnenie zákonných podmienok je postačujúci
predpoklad, resp. možnosť uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti, spočívajúcu v zákaze vedenia

motorového vozidla za skutok, z ktorého spáchania je žalobca podozrivý. Už v čase vydania rozhodnutia
o zadržaní vodičského preukazu dňa 12. júla 2013, bolo žalobcovi v zmysle ustanovenia § 206 ods. 1
zákona č. 301/2005 Z.z. (ďalej len „Trestný poriadok“) s poukazom na § 204 ods. 1 Trestného poriadku
vznesené obvinenie za prečin „Ohrozenie pod vplyvom návykovej látky“ podľa § 289 ods. 1 zákona č.300/2005 Z.z. (ďalej len „Trestný zákon“), čo v dostatočnom rozsahu potvrdzovalo postup policajta a jeho
oprávnenosť zadržať menovanému vodičský preukaz podľa ustanovenia § 70 ods. 1 písm. a) zákona
o cestnej premávke, ako aj následné vydanie rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu podľa ods.

7 citovaného ustanovenia.

Podstatnou otázkou podľa krajského súdu bolo, či vzhľadom na preventívny charakter zadržania
vodičského preukazu žalobcovi a zdĺhavé rozhodovanie o vznesenom obvinení neodpadli dôvody
zadržania vodičského preukazu žalobcu z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Ďalej

uviedol, že žalovaný pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu dôvody pre ďalšie zadržiavanie vodičského
preukazu žalobcovi z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky neodôvodnil. Obmedzil sa
len na konštatovanie, že pre zadržanie vodičského preukazu postačuje predpoklad, resp. možnosť
uloženia trestu alebo sankcie zákazu činnosti, spočívajúcej v zákaze vedenia motorového vozidla za
skutok, z ktorého spáchania je žalobca podozrivý. Povinnosťou žalovaného vzhľadom na odstup času
odkedy došlo k zadržaniu vodičského preukazu žalobcovi a o skutku, ktorý je mu kladený za vinu

nebolo rozhodnuté vzhľadom na preventívny charakter rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu,
bolo skúmať odôvodnenosť ďalšieho jeho zadržiavania žalobcovi z hľadiska bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky tak ako to vyplýva z ustanovenia § 70 ods. 6 zákona o cestnej premávke a rozhodnutie
odôvodniť aj v tomto smere.

Krajský súd poukázal na to, že ďalšie námietky žalobcu sa týkajú skutku, ktorý je žalobcovi kladený za
vinu a nesúvisia s preskúmavaným rozhodnutím, preto sa nimi nezaoberal. Vzhľadom na uvedené, súd
podľa § 250j ods. 2 písm. d) OSP rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím ako
nedostatočne odôvodnené zrušil a vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 250 k ods. 1 OSP a úspešnému žalobcovi priznal
náhradu trov konania vo výške 82,60 Eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške
70,- Eur, z hotových výdavkov na doporučené zásielky 2 x 1,30 = 2,60 Eur a cestovné na pojednávania
Poprad - Prešov a späť 2x5,- Eur = 10,- Eur.

Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný a žiadal, aby
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie, resp. aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu žalobcu zamieta. V odvolaní uviedol,
že ako príslušný odvolací správny orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie o zadržaní vodičského
preukazu, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v celom rozsahu a nezistil pritom dôvody na

jeho zmenu alebo zrušenie, a preto odvolanie zamietol a rozhodnutie potvrdil. Po zhodnotení všetkých
dôkazovatokaždéhojednotlivoavšetkýchvovzájomnýchsúvislostiachdospelkzáveru,žerozhodnutie
bolo vydané príslušným správnym orgánom v súlade so zákonom ako predbežné opatrenie a doterajší
stav šetrenia skutku, zo spáchania ktorého bol, resp. je žalobca podozrivý, takýto postup odôvodňuje.
Napadnutým rozhodnutím Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, Okresný dopravný inšpektorát v

Poprade rozhodol, že vodičský preukaz žalobcu, bol zadržaný dňom 28. júna 2013 a dôvody zadržania
trvajú, t.j. za skutok, zo spáchania ktorého je podozrivý možno uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti
spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla. Správny orgán vo svojom rozhodnutí konštatoval,
že svojim konaním je menovaný dôvodne podozrivý z porušenia ustanovení § 4 ods. 2 písm. c)
zákona o cestnej premávke, s poukazom na ustanovenie § 137 ods. 2 písm. a) citovaného zákona a

tým zo spáchania prečinu „Ohrozenie pod vplyvom návykovej látky“ podľa ustanovenia § 289 ods. 1
Trestného zákona. Ďalej uviedol, že žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní v
prvom rade vychádzali z jednotlivých ustanovení zákona o cestnej premávke. O zadržaní vodičského
preukazu pojednáva vo svojich odsekoch ustanovenie § 70 zákona o cestnej premávke. Uvedené
ustanovenie oprávňuje policajta zadržať vodičský preukaz - § 70 ods. 1 písm. a) jeho držiteľovi, ak

za ním spáchaný skutok možno uložiť trest, alebo sankciu spočívajúcu v zákaze vedenia motorového
vozidla. V ďalších odsekoch § 70 zákon o cestnej premávke ukladá policajtovi povinnosti súvisiace so
zadržaným vodičským preukazom a síce jeho držiteľovi vydať potvrdenie, predložiť vodičský preukaz
orgánu Policajného zboru, ktorý vydá v zákonnej 15-dňovej lehote od zadržania vodičského preukazu
rozhodnutie o jeho zadržaní, skúmať odôvodnenosť zadržania atď. Žalovaný ďalej uvádza, že žiadnym

výkladom § 70 a jeho jednotlivých odsekov a to či už gramatickým, logickým ani žiadnym iným nemožno
dôjsť k záveru, že oprávnenie policajta zadržať vodičský preukaz jeho držiteľovi je možné využiť len na
krátky čas.Žalovaný naďalej zastával názor, že zadržanie vodičského preukazu žalobcovi bolo v súlade s
oprávnením policajta zadržať mu vodičský preukaz podľa ustanovenia § 70 ods. 1 písm. a) zákona
o cestnej premávke, čo v konečnom dôsledku konštatoval aj samotný krajský súd. Žalovaný tak aj

na základe uvedeného samotné odôvodnenie napadnutého rozsudku považuje za rozporné, resp.
zmätočné, keď krajský súd na jednej strane sám konštatuje, že v čase zadržania vodičského preukazu
existovali zákonné podmienky na jeho zadržanie policajtom na mieste a následné vydanie rozhodnutia o
zadržaní vodičského preukazu, pričom na splnenie podmienok je postačujúci predpoklad, resp. možnosť
uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti, spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla za skutok,

z ktorého spáchania je žalobca podozrivý a na strane druhej uvádza, že žalovaný sa obmedzil len na
konštatovanie, že pre zadržanie vodičského preukazu postačuje predpoklad, resp. možnosť uloženia
trestu alebo sankcie zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla za skutok, z
ktorého spáchania je žalobca podozrivý, čo považuje za nedostatočné, pričom s odkazom na uvedené
okrem rozhodnutia žalovaného zrušil aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o zadržaní
vodičského preukazu.

Žalovaný k odôvodnenosti zadržania vodičského preukazu uviedol, že jediným dôvodom na zadržanie
vodičského preukazu je skutočnosť, že možno jeho držiteľovi uložiť trest alebo sankciu spočívajúcu
v zákaze vedenia motorového vozidla. Žiadny iný dôvod v zmysle citovaného ustanovenia nie je
rozhodujúci pri zadržaní vodičského preukazu, t.j. napr. dĺžka vodičskej praxe, množstvo spáchaných

priestupkov, potreba vodičského preukazu pre výkon povolania, nebezpečnosť páchateľa pre plynulosť
cestnej premávky a pod. (pričom okrajovo poukazuje, že všetky uvedené skutočnosti sú zohľadňované
následne pri ukladaní sankcie za spáchaný skutok oprávneným orgánom). Ak by tomu tak bolo, potom
ustanovenie § 70 ods. 4 zákona o cestnej premávke by stratilo význam a bolo by nepoužiteľné,
nakoľko v zmysle tohto ustanovenia je policajt oprávnený po zadržaní vodičského preukazu jeho

držiteľovi povoliť jazdu, najviac však na 15 dní. Aj z dikcie tohto ustanovenia podľa názoru žalovaného
vyplýva, že dôvodnosť zadržania vodičského preukazu možno posudzovať len možnosťou uloženia
trestu alebo sankcie zákazu činnosti. V odôvodnení rozhodnutia o odvolaní sa v dostatočnom rozsahu
zaoberalnámietkamižalobcuuvádzanýmivpodanomodvolaní,ktorésatýkalinajmänepoužiteľnostiním
vykonanej dychovej skúšky ako dôkazného prostriedku v uvedenej veci. Námietkami, o ktoré žalobca

následne oprel svoju žalobu, a ktoré po prvý krát uvádzal až v uvedenej podanej žalobe sa žalovaný
reálne ani v rozhodnutí o odvolaní zaoberať nemohol. S ďalšími námietkami, ktoré sa týkajú skutku,
ktorý je kladený za vinu žalobcovi a nesúvisia s preskúmavaným rozhodnutím sa nezaoberal, nakoľko
sa nimi bude zaoberať v ďalšom konaní príslušný orgán.

Žalovaný sa nestotožnil ani so záverom krajského súdu, že bolo povinnosťou žalovaného vzhľadom
na odstup času, odkedy došlo k zadržaniu vodičského preukazu žalobcovi a keďže o skutku, ktorý je
mu kladený za vinu nebolo rozhodnuté, (vzhľadom na preventívny charakter rozhodnutia o zadržaní
vodičského preukazu) skúmať odôvodnenosť jeho ďalšieho zadržiavania z hľadiska bezpečnosti a
plynulosti cestnej premávky tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 70 ods. 6 zákona o cestnej premávke

a rozhodnutie odôvodniť aj v tomto smere. V uvedenom prípade nešlo o zdĺhavé rozhodovanie o
vznesenom obvinení (žalobca bol orgánmi Policajného zboru riešený v tzv. superrýchlom konaní).
Žalovaný rozhodoval v čase o cca 3 mesiace od samotného reálneho zadržania vodičského preukazu
policajtom na mieste (vzhľadom k jednotlivým lehotám na rozhodnutie uvádzaným jednak v zákone
o cestnej premávke, resp. zákone o správnom konaní), čo nepovažuje za závažný časový odstup,

resp. zdĺhavé rozhodovanie, ktorý by zakladal pominutie dôvodov zadržania vodičského preukazu. V
predmetnom čase nemohol reálne predpokladať dĺžku trvania následného súdneho konania. Každý
orgán, ktorý koná vo veci súvisiacej so zadržaním vodičského preukazu je povinný v každom štádiu
konania skúmať odôvodnenosť zadržania vodičského preukazu z hľadiska bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky, t.j. uvedenú povinnosť má, či už orgán činný v trestnom konaní, resp. prokurátor, a

v neposlednom rade aj súd, ktorý konal, resp. koná v uvedenej veci. Ani jeden z uvedených orgánov
pritom počas konania, aj napriek svojej povinnosti, a to ani konajúci súd aj s ohľadom na skutočnosť,
že konanie na súde trvalo dlhšiu dobu (resp. trvá dodnes) nedospel k záveru, že by dôvody zadržania
vodičského preukazu pominuli. Žalobcovi bol zadržaný vodičský preukaz, pretože možno uložiť trest,
alebo sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia vozidla, pričom s ohľadom na už uvedené

skutočnosti naďalej zastáva názor, že zadržanie vodičského preukazu možno dôvodiť „iba“ možnosťou
uloženia, resp. neuloženia zákazu činnosti. Obe rozhodnutia správnych orgánov boli vydané v súlade
so zákonom a obsahovali všetky predpísané náležitosti, pričom žalovaný sa s námietkami žalobcu v
odôvodnení rozhodnutia odvolania vysporiadal dostatočným a zákonným spôsobom.Čo sa týka rozhodnutia krajského súdu, ktorým zrušil obe rozhodnutia správnych orgánov a vrátil vec
žalovanému na ďalšie konanie uviedol, že vzhľadom na platnú a účinnú zákonnú úpravu nie je úplne

a celkom jasná možnosť ďalšieho postupu z jeho strany v uvedenej veci. Zákonná lehota na vydanie
rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu uplynula a zákon o cestnej premávke inú možnosť (resp.
dokonca povinnosť) orgánu Policajného zboru ako vydať rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu
do 15 dní odo dňa zadržania vodičského preukazu nedáva. Uvedenú zákonnú 15-dňovú lehotu pritom
nie je možné predĺžiť, prerušiť a pod. a po jej uplynutí orgán Policajného zboru nie je oprávnený vydať

rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu a zadržaný vodičský preukaz musí byť jeho držiteľovi
vrátený. Nové konanie v predmetnej veci si tak žalovaný nevie reálne predstaviť. Rovnako si žalovaný
nevie reálne predstaviť ani preskúmavanie dôvodov zadržania vodičského preukazu žalobcovi v tomto
štádiu konania, tak ako to krajský súd uviedol v odôvodnení svojho rozsudku v uvedenej veci, t.j. takmer
dva roky od zadržania vodičského preukazu žalobcovi, resp. od rozhodovania o zadržanom vodičskom
preukaze. Právnym názorom súdu sú pritom správne orgány v ďalšom konaní viazané. Zároveň o

samotnom skutku žalobcu v súčasnosti koná (podľa vyjadrenia samotného žalobcu na pojednávaní)
Okresný súd v Prešove.

Žalobca sa k podanému odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1
veta prvá OSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu, rozhodnutie žalovaného a konanie
predchádzajúce jeho vydaniu, v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení
s § 246c ods. 1 veta prvá OSP); odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja
ods. 2 veta prvá OSP), keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní

vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk
(§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a jednomyseľne
dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická

osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,
aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) každý sa môže domáhať zákonom
ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej
správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví
inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných

práv a slobôd.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných
prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť
možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na
zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP).

Podľa § 220 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho

potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

Podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona o cestnej premávke, vodič nesmie
viesť vozidlo v takom čase po požití alkoholu alebo inej návykovej látky, keď sa alkohol alebo iná
návyková látka ešte môžu nachádzať v jeho organizme.

Podľa § 70 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávke, policajt je oprávnený zadržať vodičský preukaz
vydaný orgánom Slovenskej republiky alebo orgánom iného štátu, ak možno uložiť trest alebo sankciu
zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla.Podľa § 70 ods. 3 zákona o cestnej premávke, za podmienok uvedených v odseku 1 písm. a) je policajt
oprávnený zadržať vodičský preukaz až do právoplatného skončenia veci.

Podľa § 70 ods. 4 zákona o cestnej premávke, policajt bezodkladne vydá o zadržaní vodičského
preukazu potvrdenie a najneskôr v nasledujúci pracovný deň po zadržaní vodičského preukazu zašle
vodičský preukaz orgánu Policajného zboru príslušnému podľa miesta, kde bol vodičský preukaz
zadržaný. V potvrdení môže policajt povoliť ďalšiu jazdu s vozidlom najviac na 15 dní, ak takou

jazdou nebude ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky; povolenie platí len na území
Slovenskej republiky.

Podľa § 70 ods. 5 zákona o cestnej premávke, policajt je oprávnený postupovať podľa odseku 1 písm.
a) aj vtedy, ak vodič nepredložil policajtovi ku kontrole vodičský preukaz, o čom mu bezodkladne vydá
potvrdenie o jeho zadržaní. Vydaním potvrdenia sa považuje vodičský preukaz za zadržaný, aj keď tento

nebol policajtovi na mieste predložený. Ustanovenia odsekov 2 až 4 a 6 až 8 sa použijú primerane.

Podľa § 70 ods. 6 zákona o cestnej premávke, orgán, ktorý koná vo veci súvisiacej so zadržaním
vodičského preukazu je povinný v každom štádiu konania skúmať odôvodnenosť zadržania vodičského
preukazu z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Ak dôvody zadržania nie sú alebo

pominuli, musí byť vodičský preukaz vodičovi bezodkladne vrátený.

Podľa§70ods.7zákonaocestnejpremávke,orgánPolicajnéhozboruvydádo15dníododňazadržania
vodičského preukazu rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu. Rozhodnutie o zadržaní vodičského
preukazu zadržaného podľa odseku 1 písm. b) až e) sa nevydáva.

Podľa § 137 ods. 2 písm. a) zákona o cestnej premávke, porušením pravidiel cestnej premávky
závažným spôsobom je jazda pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky,

Podľa § 289 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon, Ohrozenie pod vplyvom návykovej látky:

Kto vykonáva v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, zamestnanie
alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na
majetku, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav

veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy
a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe

alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre
rozhodnutie určuje správny orgán.

Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a

musí obsahovať predpísané náležitosti.

Predmetom odvolacieho konania je rozsudok krajského súdu o zrušení rozhodnutia žalovaného v
spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu
a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým bolo podľa § 70 ods. 5 s poukazom na § 70 ods. 1 písm. a)

zákona o cestnej premávke rozhodnuté o zadržaní vodičského preukazu žalobcu dňa 28. júna 2013 s
tým, že dôvody jeho zadržania trvajú. Preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako
aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal, či boli odvolacie dôvody
žalovaného schopné spochybniť zákonnosť napadnutého rozsudku a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného je dôvodné poukazujúc na nasledovné skutočnosti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa nestotožňuje s právnym názorom krajského súdu a podľa jeho
názoru neboli dané dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového
rozhodnutia správneho orgánu. Súd sa stotožňuje s názorom žalovaného. Krajský súd sám konštatuje,že existovali zákonné podmienky na zadržanie vodičského preukazu žalobcu policajtom podľa
ustanovenia § 70 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávke a následné rozhodnutie o zadržaní
vodičského preukazu, nakoľko na splnenie zákonných podmienok je postačujúci predpoklad, resp.

možnosť uloženia trestu alebo sankcie zákazu činnosti, spočívajúcej v zákaze vedenia motorového
vozidla za skutok, z ktorého je žalobca dôvodne podozrivý. Uvedené bolo podporené aj rozhodnutím
o vznesení obvinenia žalobcovi v zmysle ustanovenia § 206 ods. 1 Trestného poriadku s poukazom
na § 204 ods. 1 Trestného poriadku za prečin „Ohrozenie pod vplyvom návykovej látky“ podľa §
289 ods. 1 Trestného zákona, ako aj následné vydanie rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu

podľa § 70 ods. 7 zákona o cestnej premávke. Na druhej strane krajský súd konštatuje, že žalovaný
neodôvodnil dôvody pre ďalšie zadržiavanie vodičského preukazu žalobcovi z hľadiska bezpečnosti a
plynulosti cestnej premávky, pretože sa správny orgán obmedzil len na konštatovanie, že pre zadržanie
vodičského preukazu postačuje predpoklad, resp. možnosť uloženia trestu alebo sankcie zákazu
činnosti, spočívajúcej v zákaze vedenia motorového vozidla za skutok, z ktorého spáchania je žalobca
podozrivý. Z uvedeného je zrejmý rozpor v uvažovaní krajského súdu pri posudzovaní zákonnosti

rozhodnutia a postupu správneho orgánu.

Najvyšší súd v tejto súvislosti poukazuje na samotné ustanovenie § 70 ods. 1 zákona o cestnej
premávke, z ktorého vyplývajú dôvody, kedy je policajt oprávnený zadržať vodičský preukaz. Okrem
iného z písmena a) uvedeného ustanovenia vyplýva, že policajt je oprávnený zadržať vodičský preukaz

vydaný orgánom Slovenskej republiky alebo orgánom iného štátu, ak možno uložiť trest alebo sankciu
zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla. Dôležité je, že ide o oprávnenie
policajta zadržať vodičský preukaz, nie zákonom danú povinnosť. Nakoľko v danom prípade žalobca
riadil motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky, čo bolo v konaní aj náležite preukázané, aj
samotným priznaním žalobcu do zápisnice z výsluchu, čím porušil § 4 ods. 2, písm. c) s poukazom na

§ 137 ods. 2 písm. a) zákona o cestnej premávky a žalobcovi bolo aj vznesené obvinenie pre prečin
Ohrozovanie pod vplyvom návykovej látky, bolo zadržanie vodičského preukazu policajtom odôvodnené,
nakoľko za uvedený prečin je možnosť uloženia trestu, resp. sankcie zákazu činnosti. Na základe
uvedeného bolo vydané rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu žalobcovi a iné dôvody nebolo
potrebné skúmať. Na aplikáciu ustanovenia § 70 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávke bolo

postačujúce posúdenie možnosti použitia trestu, resp. sankcie zákazu činnosti spočívajúcej v zákaze
vedenia motorového vozidla za skutok, z ktorého je žalobca dôvodne podozrivý. Iné okolnosti totiž
nevyplývajú z uvedeného zákonného ustanovenia.

Krajský súd pri posudzovaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia mal prihliadať na ustanovenie §

250i ods. 1 veta prvá OSP, v zmysle ktorého pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd
rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ sa krajský
súd zaoberal dĺžkou trestného konania a zohľadňoval časové kritérium doby od zadržania vodičského
preukazu žalobcovi až do rozhodnutia o skutku, ktorý je mu kladený za vinu, ktorý vysloví príslušný súd,
postupoval nesprávne, nakoľko pre posúdenie zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia bolo uvedené

časovékritériumirelevantné.Podstatnájeexistenciazákonnostidôvodovpreskúmavanéhorozhodnutia,
ktoré tu boli v čase jeho vydania a práve krajský súd sám skonštatoval existenciu zákonných podmienok
pre konanie policajta, ktorý zadržal žalobcovi vodičský preukaz.

Z obsahu rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný sa s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní

náležite vyrovnal, v čase vydania rozhodnutia trvali dôvody pre zadržanie vodičského preukazu, nakoľko
od vydania rozhodnutia prvého stupňa, resp. od zadržania vodičského preukazu nedošlo k ich zmene, z
rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu, ktoré vydal prvostupňový správny orgán je zrejmé, čo bolo
podkladom pre vydanie takéhoto rozhodnutia, rovnako bolo zrejmé, že ho vydal prvostupňový správny
orgán v čase, resp. v štádiu konania, keď žalobca bol podozrivým zo spáchania prečinu ohrozenia pod

vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, resp. porušenia určitých ustanovení
zákona o cestnej premávke (§ 4 ods. 2 písm. c) s poukazom na § 137 ods. 2 písm. a) zákona o cestnej
premávke), pre ktoré je možné uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti spočívajúcej v zákaze vedenia
motorového vozidla (§ 70 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávke).

Vo vzťahu k ďalším žalobným námietkam žalobcu sa najvyšší súd stotožnil s názorom krajského súdu,
keďuviedol,žesaniminezaoberal,keďžesatýkajúskutku,ktorýježalobcovikladenýzavinuanesúvisia
s preskúmavaným rozhodnutím.Záverom najvyšší súd dáva do pozornosti ustanovenie § 245 ods. 2 <. OSP zmeniť a žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť.

O náhrade trov konania rozhodol potom vzhľadom na zmenu rozsudku krajského súdu Najvyšší súd
Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 224 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP tak,
že účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.