Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. máj 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/198/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113222419
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Chamula
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5113222419.5

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom Mgr. Dušanom Chamulom, v právnej veci žalobcu:
CETELEM SLOVENSKO, a.s., Panenská č. 7, Bratislava, IČO: 35787783, právne zastúpeného
advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly, a.s., so sídlom Ventúrska 16, Bratislava, proti
žalovanému: A. C., nar. X.X.XXXX, bytom U. č. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného : Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, IČO 42176778,

právne zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov,
v konaní o zaplatenie 4.160,83 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý z a p l a t i ť žalobcovi 583,50 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne
zo sumy 583,50 Eur od 01.09.2012 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobouzodňa3.7.2013vznenípodaniaz28.8.2013sažalobcadomáhalvočižalovanémuzaplatenia

4.160,83 Eur s úrokom vo výške 15,29 % ročne zo sumy 3.835,79 Eur od 5.6.2012 do zaplatenia, s
úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 4.120,93 Eur od 1.9.2012 do zaplatenia a náhrady
trov konania.

2. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že dňa 20.11.2008 žalobca ako veriteľ uzavrel so žalovaným ako
dlžníkom zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo

výške 6.638,78 Eur. Dlžník porušil povinnosť splácať predmetný úver riadne a včas. Dlh žalovaného vo
výške 4.160,83 Eur predstavuje 3.835,79 Eur zvyšok istiny, 237,14 Eur zmluvné úroky, 48,- Eur poistenie
úveru, 39,90 náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Po splatnosti úveru sa žalobca domáha v žalobe
uplatneného úroku aj úroku z omeškania.

3. Dňa 30.8.2013 zahlásil vstup do konania na strane odporcu vedľajší účastník: Združenie na ochranu

občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, so sídlom v Prešove, ul. Važecká č. 16, v ktorom namietal
neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, nekalé praktiky a z opatrnosti vzniesol i
námietku premlčania. Na námietku žalobcu súd uznesením č.k. 8C/198/2013-58 zo dňa 8.4.2014 vstup
tohto vedľajšieho účastníka do konania pripustil.

4. Žalovaný sa vo veci samej písomne nevyjadril, aj keď bol na vyjadrenie vyzývaný. Žalovaný si zásielky

doručované v tomto konaní fyzicky nepreberal, aj keď doručovanie zásielok súdu zodpovedalo podľalustrácie súdu doručeniam na adresu trvalého pobytu v SR, pričom žiadna prekážka doručenia nebola
poštovým doručovateľom vyznačená, ani inak súdu známa.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 30.5.2016. Žalobca ani žalovaný sa na pojednávaní nezúčastnili,
neúčasť ospravedlnil iba žalobca.

6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil:

7. Z listiny zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 20.11.2008 súd zistil, že žalobca ako
veriteľ predložil žalovanému ako dlžníkovi zmluvu, ktorej text zmluvy pokrýval rôzne formy úveru. V
časti B zmluvy - klasický úver - bol dojednaný úver v „maximálnej“ výške 200.000,- Sk (6.638,78 Eur).
Povinnosťou dlžníka bolo vrátiť úver v počte mesačných splátok 60, výška mesačnej splátky 5.080,-
Sk (168,63 Eur), termín splatnosti 15-ty deň v mesiaci od 15.12.2008. V zmluve bol uvedený údaj o
úroku15,29%,oznámenábolaročnápercentuálnamieranákladov(RPMN)úveru20,55%,ajpriemerná

RPMN 19,29 %, celkové náklady spotrebiteľa 108.300 Sk (3.594,90 Eur), poplatok za uzavretie zmluvy
splatný v deň čerpania úveru 3.500,- Sk (116,18 Eur), mesačný poplatok za správu úveru platný ku
dňu podpisu zmluvy 50,- Sk (1,66 Eur). Drobným písmom po zvýraznených náležitostiach zmluvy v
časti B nasleduje zakotvenie mesačného poplatku za správu úveru zahrnutého do výšky splátky, na
ktorý nasleduje text časti zmluvy C kreditná karta. V časti C zmluvy bola predtlačená žiadosť dlžníka o

zaradenie žiadateľov o poskytnutie platobnej karty, ktorá mala umožniť dlžníkovi čerpať úver do výšky
úverového rámca.

8. V časti D zmluvy boli uvedené ustanovenia o poistení, podľa obsahu ktorých dlžník vyhlasuje, že sa
oboznámil s rámcovými zmluvami o poistení medzi Cetelemom a poisťovňou, ... a svojím podpisom

vyjadruje súhlas s poistením, ktoré si vybral, ... vybraný súbor poistenia je uvedený vo variantoch,
dlžník súhlasí s tým, že poplatok za poistenie uvedený v základných podmienkach zmluvy je vyjadrený
percentom z mesačnej splátky a je zahrnutý do výšky mesačnej splátky.

9. Súčasťou zmluvy boli časť F - dohoda o zrážkach zo mzdy, ako aj Všeobecné zmluvné ustanovenia

uvedené drobným písmom na opačnej strane podpisovanej listiny zmluvy.

10. Listom zo dňa 7.6.2012 (č.l. 9 spisu) nazvaným ako odstúpenie od zmluvy veriteľ vyzval dlžníka na
zaplatenie splatného dlhu.

11. Podľa obsahu výtlačku tabuľkového prehľadu so záhlavím banky Caylon, s.a., (č.l. 10 spisu) veriteľ
poskytol dlžníkovi 196.500,- Sk (= 6.522,61 Eur - pozn. súdu).

12. Podľa obsahu prehľadu transakcií (č.l. 11 - 22 spisu) veriteľ poskytol dlžníkovi 6.638,78 Eur, dlžník
reálne splatil (osobitne položky „platba zloženkou - pozn. súdu) 5.939,11 Eur, veriteľ pritom účtoval rôzne

príslušenstvo úveru „vstup do omeškania, náklady spojené s uplatnením pohľadávky“.

13. Osobitne podľa príloh podania z 28.8.2013 - tabuľkových potvrdení, veriteľ poskytol dlžníkovi
6.638,78 Eur, dlžník reálne splatil 5.939,11 Eur, v osobitnej tabuľkovej prílohe tiež vyčíslil náklady
spojené s uplatnením pohľadávky ako poštové, telekomunikačné, mzdové a ostatné režijné náklady.

14. Podľa § 34 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej OZ) Právny
úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré
právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

15. Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej ObZ)
Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

16. Podľa § 499 ObZ Za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky

možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

17. Podľa § 503 ObZ1) Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota
na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého
kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné

aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
2) Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky
splatné aj úroky z tejto splátky.
3) Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je
povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.

18. Podľa § 506 ObZ Ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky
po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil
dlžnú sumu s úrokmi.

19. Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z. (o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení

zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov) účinného do 10.6.2010 (ďalej zák. č. 258/2001 Z.z.),
a) Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej
právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

20. Podľa § 4 ods. 2 písm. g), h), j), k) zák. č. 258/2001 Z.z. : Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitostí musí obsahovať :
21. g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
22. h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom
úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo
referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

23. Podľa § 3 ods. 10 zák. č. 258/2001 Z.z. : Odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie
prevýšiť výšku ustanovenú nariadením vlády.

24. Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. : Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o

spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
25. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až
j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

26. Podľa § 1 Nar. vl. č. 238/2008 Z.z. účinného do 10.6.2010
1) Výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru, s výnimkou podľa odseku 2, nesmie prevýšiť
sumu, ktorá zodpovedá dvojnásobku priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov pre
príslušný typ spotrebiteľského úveru platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a

zverejnenej podľa § 7a ods. 2 zákona (č. 258/2001 Z.z.), a súčasne nesmie prevýšiť sumu, ktorá
zodpovedá štvornásobku hodnoty váženého priemeru priemerných hodnôt ročnej percentuálnej miery
nákladov a priemernej úrokovej miery za všetky typy spotrebiteľských úverov platnej ku dňu podpisu
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zverejnenej podľa § 7a ods. 2 zákona.2) Výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru na kreditnú kartu nesmie prevýšiť sumu, ktorá
zodpovedá dvojnásobku priemernej úrokovej miery pre kreditné karty platnej ku dňu podpisu zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a zverejnenej podľa § 7a ods. 2 zákona.

27. Podľa § 52 OZ:
1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.
2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne

vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

28. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. k), 5, 6, 9 OZ v znení účinnom do 31.5.2010:
1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná

podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané.
4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré ...
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
6) Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov a nejde o spotrebiteľský
úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle
požadovanú bankami za spotrebné úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzavretia zmluvy.
9) Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na

ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia
zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

29. Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

30. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z

omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

31. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

32. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

33. Súd skutkovo a právne vyhodnotil, že žalovanému bol poskytnutý spotrebiteľský úver podľa zák. č.
258/2001 Z.z. účinného do 10.6.2010, a to podľa jeho cit. ust. § 2 písm. a) vo forme zmluvy o úvere podľa
§ 497 Obchodného zákonníka. Lenže pokiaľ podpísaná zmluva o úvere (časť B „klasický“ úver) mala byť
zároveň zmluvou o úvere čerpanom používaním platobnej karty dodatočne zaslanej veriteľom dlžníkovi(časť C „úverová karta“, podľa zmluvnej praxe známej súdu z rozhodovacej činnosti obdoba zmluvy
o „revolvingovom“ úvere), tak vzhľadom na zákonnú náležitosť dojednať zmluvu o úvere v písomnej
forme súd fakticky nepovažuje prejav vôle jedným podpisom dlžníka za daný k potenciálne viacerým

rôznym zmluvám o úvere. Pre technickú podobu danej zmluvy, keď náklady dlžníka sú definované ako
úrok a ďalšie náklady popri sebe, včítane mesačného poplatku za správu úveru uvedeného drobným
písmom po zvýraznených náležitostiach zmluvy, na ktorý nasleduje text časti zmluvy C kreditná karta,
súd považuje dojednanie zmluvných strán v časti B „klasický“ úver a v časti C „úverová karta“ pre účely
posúdenia platnosti zmluvných ustanovení za neoddeliteľné. Pre vady prejavu vôle dlžníka podľa cit. ust.

§ 34 OZ pri danej technickej podobe zmluvy predloženej veriteľom, súd považuje zmluvu za neplatnú
podľa § 39 OZ pre rozpor so zákonom.

34. Systematicky nezávisle súd považuje zmluvu v časti C „úverová karta“ za neplatnú podľa § 39 OZ
pre obchádzanie zákona, s ohľadom na účel zmluvy o úvere podľa cit. ust. § 497 ObZ, ako aj osobitne
zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa cit. ust. § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z.. Obchádzanie

zákona súd vidí v nedojednaní konečnej výšky úveru, iba úverového rámca, pričom veriteľ poskytnutím
úverového rámca vôbec nespravuje peniaze dlžníka, v spojení s ďalším obsahom predmetnej zmluvy,
keď ďalšie zmluvné ustanovenia boli uvedené s odkazom na Úverové podmienky na osobitnej listine.
Obdobne súd považuje takúto zmluvu o „revolvingovom“ za neplatnú pre nedojednanie úveru s jasným
dojednaním výšky, počtu a termínov splátok úveru (istiny, úrokov a iných poplatkov) podľa § 4 ods. 2

písm. j) zák. č. 258/2001 Z.z. účinného do 10.6.2010, resp. obdobne podľa § 9 ods. 2 písm. l) zák.
č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v súčasnosti. Na uvedenom podľa názoru súdu nič nemení ani
potenciálna interpretovateľnosť dojednania o výške povinnosti dlžníka vzhľadom na samotné trvanie
úveru, prípadne vzhľadom na aktuálnu výšku dlžnej čiastky.

35. Účelom zmluvy u úvere podľa cit. ust. § 497 ObZ, ako aj osobitne zmluvy o spotrebiteľskom
úvere podľa cit. ust. § 2 písm. a), b) zákona zák. č. 129/2010 Z.z. je dočasné preklenutie potreby
použitím cudzích peňazí. Samotný pojem „revolvingový úver“ použitý v predmetnej zmluve podlieha v
súčasnosti vývoju predovšetkým práve činnosťou veriteľov poskytujúcich úvery, či už bankových alebo
nebankových subjektov, ako je žalobca. V súčasných učebniciach ekonómie sa tento pojem vyskytuje

u foriem financovania podnikov, teda podnikajúcich subjektov aj v postavení dlžníka : Prof. Ing. Štefan
Cisko, Csc., doc. Ing. Tomáš Klieštik, Phd.: Finančný manažment podniku I, vyd. Žilinská univerzita
v Žiline, r. 2009, str. 392: „Revolvingový úver je určitou modifikáciou kontokorentného úveru. V rámci
dohodnutého revolvingového úveru banka poskytuje klientovi krátkodobý úver do určitej výšky, ktorá sa
nesmie prekročiť - požiadavky nad dohodnutú sumu sa berú ako nový úver. Tento úver sa poskytuje

spoľahlivým a bonitným podnikom, ktoré v určitých intervaloch opakovane žiadajú úver na tie isté účely“,
obdobne podľa kontextu o formách financovania podniku (ako dlžníka) viď tiež Doc. Ing. Ignác Prno:
Bankovníctvo, vyd. IRIS, r. 2000, str. 67. Na rozdiel od toho keď veľké množstvo subjektov (väčšina
podľa prednostných výsledkov internetového vyhľadávania hesla „revolvingový úver“) ponúka takto
koncipované úvery aj nepodnikateľom - spotrebiteľom, podľa názoru súdu tieto obchádzajú zákon, a

to bez ohľadu na ich dominanciu, fakticky až s dopadom na ich stanovovanie noriem správania v
súčasných pomeroch. Títo veritelia tak nedodržiavajú zásadu, že spotrebu je možné zásadne vykonávať
iba z vlastných peňazí, zatiaľ čo úver musí predstavovať výnimočný spôsob financovania spotreby. Je
príznačné, že na rozdiel od podnikania, ktorého účelom je dosiahnutie zisku, teda ďalších peňazí, ktoré
umožňujú splácať úvery aj s ich nákladmi, spotreba podľa jej účelu takéto peniaze negeneruje.

36. Základný obsah prejavu vôle v zmluve uzatvorenej podľa účelu zmluvy o spotrebiteľskom úvere
podľa názoru súdu má spočívať na jednej strane v dojednaní povinnosti veriteľa dočasne poskytnúť
plnenie v dojednanej výške úveru a na druhej strane v dojednaní povinnosti dlžníka peniaze vrátiť,
spravidla v splátkach v dojednanej výške a lehotách ich splatnosti, spravidla aj s odplatou za úver

dojednanou v splátkach. Čo sa týka odplaty za úver, tak východisková právna terminológia o hlavných
náležitostiach úveru v cit. ust. § 497 ObZ pomenúva akúkoľvek odplatu za poskytnutie úveru ako
úrok (podľa staršej právnej literatúry vo všeobecnosti ani nemusel byť dojednaný ročne - pozn.
súdu). Terminológia cit. ust. § 499 ObZ, ako aj terminológia zákona o spotrebiteľských úveroch,
zavádza pojem aj inej odplaty spojenej s úverom, osobitne zákon o spotrebiteľských úveroch pritom

narába so všeobecným pojmom nákladov spotrebiteľského úveru. Vo vzťahu k zložito vyžadovaným
náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom úvere je príznačné, že keby v písomnej zmluve nebolo jasne
uvedené určité záväzné dojednanie, zmluva by bola minimálne v príslušnej časti neplatná už aj podľa
základných interpretačných pravidiel, aj bez tejto osobitnej právnej úpravy. Preto vysoké množstvozdanlivo rovnorodých ustanovení zákona o črtách spotrebiteľského úveru, je v skutočnosti zakotvením
nielen základných náležitostí zmluvy, podľa názoru súdu vyjadrených vyššie, ale aj ďalších osobitných
požiadaviek podľa obsahu zákona. Na tento stav právnej terminológie zákona o spotrebiteľských

úveroch nadväzuje osobitná povinnosť podnikajúceho veriteľa podľa cit. ust. § 11 ods. 1 písm. b), d)
zák. č. 129/2010 Z.z. (obdobne ako § 4 ods. 3 predchádzajúceho zák. č. 258/2001 Z.z.,) uviesť celkovú
sumu splatnú spotrebiteľom, ako aj ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN), pod špecifickým
právnym následkom bezodplatnosti a bezúročnosti úveru. Preto súd uvedenie RPMN považuje nie
za konštitutívne dojednanie o právach a povinnostiach zmluvných strán, ale za osobitnú informačnú

povinnosť veriteľa, ktorá má význam ako jednotková cena u nákupu fyzického tovaru, udávaná
spravidla za 100 gramov alebo 100 mililitrov. Táto informácia musí materiálne zodpovedať záväzným
ustanoveniam zmluvy, a to podľa prílohy zákona podľa matematického vzorca, ktorý v prípade viacerých
poskytnutí, alebo viacerých splátok, vyžaduje špeciálnu matematickú vzdelanosť, ktorého činiteľmi sú
náklady úveru a časové aspekty jeho splácania. Riadne uvedenie RPMN, v spojení s budovaním
finančnej gramotnosti obyvateľov, by mohlo byť faktorom orientácie spotrebiteľa v poskytovanom úvere.

37. Je pravdou, že k danému obsahu zmluvy dlžníkovi boli dané informácie o RPMN daného úveru
20,55%, aj o celkových nákladoch spotrebiteľa 108.300 Sk (zodpovedá násobku 60 splátok po 5.080
Sk + poplatok strhnutý pri uzatvorení zmluvy 3.500,- Sk), už aj bez ohľadu na akékoľvek ustanovenia,
najmä výslovné dojednanie mesačného poplatku za správu úveru, ktoré každopádne bol zahrnutý v

mesačných splátkach. Lenže všetky tieto náklady by boli relevantné iba v prípade ohraničenia trvania
zmluvy na zmluvu uzatvorenú do splatnosti konečného počtu splátok (časť B „klasický“ úver). Aj to podľa
názoru súdu podporne ilustruje neprípustnosť takto koncipovaného úveru poskytovaného spotrebiteľovi,
na uvedenom podľa názoru súdu nič nemení, že v ust. § 19 zák. č. 129/2010 Z.z. účinného od 1.6.2010
je zakotvená možnosť oznamovať RPMN úveru aj iba z predpokladaných údajov.

38. Pritom zo strany veriteľa ide o marketingovú pomôcku predaja, ak predloží dlžníkovi možnosť
obnovovania úveru, ktorý by inak aj s jeho ďalšími nákladmi musel opakovane ponúkať s požiadavkou
vždy nového prejavu vôle dlžníka, príznačne s požiadavkou zásadne skúmať bonitu klienta. Na dosiaľ
uvedenom podľa názoru súdu nič nemení ani to, že zák. č. 129/2010 Z.z. v § 10 príznačne upravuje aj

úver poskytnutý formou prečerpania, lebo žalobca ako tunajší veriteľ nie je subjektom, ktorý by spravoval
účet jeho klienta, obdobne ako banka, ktorá ako doplnkovú službu poskytuje kontokorentný úver jej
známemu klientovi, ale úverový účet je v tomto prípade účtovnou pomôckou veriteľa.

39. Je tiež pravdou, že zmluvu na dobu neurčitú, ktorej predmetom je záväzok na nepretržitú alebo

opakovanú činnosť, možno vypovedať v lehote troch mesiacov ku koncu kalendárneho štvrťroka podľa §
582Občianskehozákonníka.Lenžeanitopodľanázorusúduniejeokolnosť,ktorábyprávneaprobovala
zmluvuorevolvingovomúverepodľaskutkovejkoncepciežalobcu,lebonaopakpodľanázorusúdunieje
v súlade s účelom cit. ust. § 497 Obchodného zákonníka, aby úverová zmluva predložená spotrebiteľovi
bola podľa tejto koncepcie fakticky uzatvorená na dobu neurčitú.

40. Aj keď cit. ust. § 53 ods. 6 v znení účinnom do 31.5.2010 nezakotvuje exaktne horný strop nákladov
úveru, príznačne počíta s vonkajším kritériom posúdenia ich prijateľnosti. Už pri „klasickom“ úvere
podľa skutkovej koncepcie zmluvy celkové náklady spotrebiteľa predstavujú 108.300 Sk a ilustračne
„absolútnym úrokom“ tohto úveru je (108.300 : 200.000,- x 100 =) cca 54 %, čiže s vedomím, že úver je

splácaný od obdobia jedného mesiaca do piatich rokov od jeho poskytnutia. Relatívne vyššie náklady
úveru v čase by súd toleroval u nižších a kratších úverov, s vedomím prítomnosti „fixných nákladov“,
už aj personálnej pozornosti, pri uzatváraní každej zmluvy veriteľom, t.j. za vzniku nižších absolútnych
nákladov spotrebiteľského úveru, príznačne keď spotreba negeneruje peniaze, ktoré by odôvodňovali
očakávania, že dlžník môže splatiť vysoké, dlhodobé, alebo opakujúce sa úvery. Ďalšie automatické

trvanie predloženej zmluvy o úvere, už poskytovanom používaním platobnej karty dodatočne zaslanej
veriteľom, by viedlo k vzniku ďalších absolútnych nákladov daného úveru, aj keď spojených s čerpaním
ďalšej istiny úveru.

41. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere vykazuje znaky hromadného predloženia spotrebiteľovi

zo strany dodávateľa, preto súd zároveň právne podriadil hodnotenie tejto zmluvy aj ustanoveniam
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv súd interpretuje ako
systematicky špecifický okruh ustanovení o prejave vôle, vedúci k materiálnej ochranu spotrebiteľov
pred podmienkami, ktoré zákon označuje ako neprijateľné, teda podľa interpretácie súdu ako bežnenepredvídateľné u obstarania tovaru alebo služby, ak neboli individuálne dojednané, teda s ohľadom na
pozornosť, čas a energiu, akú môže spotrebiteľ tomuto bežnému obstaraniu venovať. V tomto fakticky
zákon uprednostňuje úpravu vzájomných zmluvných práv a povinností v hlavných ustanoveniach

zmluvy, teda v predmete a cene plnenia, a to určito, jasne, zrozumiteľne (viď cit. ust. § 53 ods. 1
OZ). Automatický prieskum platnosti týchto podmienok súdom navyše podľa názoru tunajšieho súdu
znamená, že ich platnosť je súčasťou samotného sporu o právo, t.j. bez ohľadu na vzdelanostné
alebo sociálne postavenie spotrebiteľa. Právnym následkom tohto právneho preskúmania by mohlo
byť nepriznanie časti plnenia ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá by bola z toho dôvodu bola

absolútne neplatná. Pre neplatnosť zmluvy, podľa názoru súdu už v jej základných dojednaniach, už súd
osobitné neprijateľné zmluvné podmienky neskúmal.

42. Súd zaviazal dlžníka na zaplatenie 583,50 Eur ako rozdielu skutočne čerpaných peňazí vo výške
6.522,61 Eur a vrátených vo výške 5.939,11 Eur. V podrobnostiach o výške skutočne čerpaných
peňazí sa súd riadil výtlačkom tabuľkového prehľadu so záhlavím banky Caylon, s.a., podľa ktorého

veriteľ poskytol dlžníkovi 196.500,- Sk (6.522,61 Eur), nie z následného účtovania poskytnutých peňazí
veriteľom vo výške 6.638,78 Eur, lebo táto suma by zodpovedala ekvivalentu 200.000 Sk zvýšeného
práve o poplatok vo výške 3.500,- Sk, ktorý veriteľ zrazil už pri uzatvorení zmluvy. Vo výške dlžníkom
vrátených peňazí súd vychádzal z oznámenia veriteľa bez jeho dôkazného bremena, pričom žalovaný v
rámci svojho dôkazného bremena inú úhradu tohto úveru ani len netvrdil. Vo zvyšnej časti podľa vyššie

uvedeného právneho názoru súd žalobu zamietol.

43. Úrok z omeškania súd priznal podľa § 369 ods. 1 poslednej vety Obchodného zákonníka vo výške
podľa predpisov občianskeho práva, a to podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení § 3 Nar.
vl. č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013 vzhľadom na východisko v staršom zmluvnom vzťahu

zmluvných strán. Súd priznal uplatnený úrok z omeškania v sadzbe ECB zvýšenej o 8% v sadzbe 8,75 %
ročne od dňa 1.9.2012 do zaplatenia, keď jeho základ boli predmetom právneho hodnotenia súdu vyššie.

44. O náhrade trov konania súd rozhodol (už vo výroku vo veci samej) podľa § 142 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku účinného do 30.6.2016 (ďalej OSP), podľa ktorého v tomto konaní bol v prevažnom

rozsahu úspešný žalovaný, ale náhradu trov konania si neuplatnil, preto mu ju súd nepriznal.

45. Osobitne súd nepriznal náhrade trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného, lebo
právna úprava OSP účinná do 30.6.2016 umožňovala účasť v konaní vedľajším účastníkom popri
hlavnom účastníkovi, ktorý je spotrebiteľom, výhradne na základe ohlásenia vstupu a samotného

predmetu činnosti vedľajšieho účastníka, bez ohľadu na alternatívnu procesnú možnosť zastúpenia pred
súdom, tobôž za stavu do 31.12.2015 až bez ohľadu na súhlas hlavného účastníka s touto účasťou
vedľajšieho účastníka. Za týchto okolností súd spravodlivo nevníma vzťah vedľajšieho účastníka k
výsledku konania, obdobne, ako by ho súd spravodlivo nevidel, keby napriek čiastočnému významu
vstupu vedľajšieho účastníka do konania by bol hlavný účastník na jeho strane stále prevažne

neúspešný. Za týchto okolností súd vedľajšiemu účastníkovi na strane hlavného účastníka - spotrebiteľa
náhradu trov konania nepriznáva. Osobitne v konkrétnom priebehu konania keď k odstúpeniu od zmluvy
veriteľom, s ktorým je spojené aj právo veriteľa na zaplatenia úroku podľa cit. ust. § 506 ObZ, listom
z 7.6.2012, tak akékoľvek premlčanie v konaní začatom doručením žaloby na súd dňa 12.7.2013,
podporne namietnuté vedľajším účastníkom, neprichádzalo do úvahy. Z dôvodu, že o trovách konania

vedľajšieho účastníka bolo rozhodnuté súdom, do vyriešenia tejto právnej otázky ho súd pokladá za
účastníka konania aj za platnej právnej úpravy civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

Všeobecnými náležitosťami podania účastníka podľa § 127 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (CSP) účinného od 1.7.2016, sú, uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka, čo sa ním sleduje, podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania
je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.V odvolaní podľa § 363 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (CSP) účinného od 1.7.2016
sapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa

odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
(CSP) účinného od 1.7.2016 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (CSP) účinného od 1.7.2016

1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (CSP) účinného od 1.7.2016,
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.