Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. jún 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/51/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816000455
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3816000455.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Rastislava Vranku a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci proti obžalovanej V. K., nar. XX.X.XXXX
v A., trvale bytom W., Š. K. XXX/XX, trestne stíhanej pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia
podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr.zák. a pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289
ods. 1, 3 písm. a/ Tr.zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 28. júna 2017, prejednal odvolanie

obžalovanej V. K. proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 0T/72/2016, zo dňa 12. januára 2017
a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovanej zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 0T/72/2016, zo dňa 12. januára 2017 bola obžalovaná V.
K. uznaná vinnou z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr.zák a z

prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1, 3 písm. a/ Tr.zák. na tom skutkovom
základe, že napriek tomu, že jej bol trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T 6/2016
zo dňa 27.1.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 1.3.2016 a ktorým bola uznaná vinnou z prečinu
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. a ktorým jej bol uložený aj trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu na dobu 1 rok, 6 mesiacov, dňa 15.10.2016 o
00.02 hod. viedla v Prievidzi na Ul. Björnsona osobné motorové vozidlo značky T. V., evidenčné číslo W.,

pričom dychovou skúškou prístrojom Alcotest 7410, číslo ARFM-00312 bolo zistené, 0,92 mg/l alkoholu
v dychu vodičky, opakovanou dychovou skúškou bola zistená hodnota 0,92 mg/l alkoholu v dychu.

Za to bola odsúdená podľa § 348 ods. 1 Tr.zák. s použitím § 41 ods. 1 Tr.zák., § 38 ods. 2 Tr.zák.,
§ 36 písm. l/ Tr.zák., § 37 písm. h/ Tr.zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 3 mesiace, na
výkon ktorého trestu bola podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr.zák. zaradená do ústavu na výkon trestu odňatia

slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 2, 3 Tr.zák., § 38 ods. 2 Tr.zák., § 36 písm.
l/ Tr.zák., § 37 písm. h/ Tr.zák. bol obžalovanej uložený aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu na dobu 6 rokov.
Citovaný rozsudok okresného súdu vo výrokoch o treste nenadobudol právoplatnosť, pretože bol v
zákonnej lehote napadnutý odvolaním obžalovanej, ktoré zahlásila do zápisnice o hlavnom pojednávaní
ihneď po vyhlásení rozsudku. Následne odvolanie obžalovanej písomne odôvodnil obhajca obžalovanej.

V úvode písomných dôvodov odvolania poukázal na výrokovú časť napadnutého rozsudku. Podľa
názoru obhajoby uloženie nepodmienečného trestu v trvaní 3 mesiace je v prípade obžalovanej
nevhodné a neprimerané, pretože výkon takéhoto trestu bude mať mimoriadne negatívne dôsledky na
jej dcéru, keďže počas výkonu trestu nebude schopná zabezpečovať starostlivosť o ňu. Dieťa je na ňu
mimoriadne citovo naviazané a starostlivosť o ňu zabezpečuje sama. Jej situácia je o to ťažia, že jej
bývalý manžel a otec dieťaťa je vo výkone trestu a jej matka, ktorá jej so starostlivosťou o dieťa pomáha,

je ťažko zdravotne postihnutá a v dôsledku jej zdravotného stavu nie je schopná zabezpečovať výlučnú
starostlivosť o 5-ročné dieťa počas dlhšej doby. Iných blízkych príbuzných, ktorí by boli schopní a ochotnímatke so starostlivosťou o dieťa pomáhať, nemá. Jediná príbuzná matky, ktorá žije v blízkosti bydliska -
jej sestra, je v dôsledku nedávno utrpenej straty manžela vo veľmi zlom psychickom stave, nevychádza
z domu a odmieta s nimi komunikovať. Obhajoba poukázala na to, že uložený trest by mal podľa § 34

ods. 3 Tr.zák. postihnúť len páchateľa a mal by mať čo najmenší dopad na jeho rodinu a jemu blízke
osoby. Nepodmienečný trest odňatia slobody však postihne predovšetkým dieťa obžalovanej, pretože
hrozí, že by muselo byť umiestnené v ústave alebo inom preň neznámom prostredí. Obžalovaná si
je vedomá, že čin, ktorý spáchala v dôsledku svojej nezodpovednosti, je vážny, osobitne preto, že ho
spáchala v čase plynutia podmienečného odsúdenia za rovnaký trestný čin. Obžalovaná úprimne ľutuje

svoje konanie, konala skratovo a neuvážene. Jej konaním však nebola spôsobená škoda ani iný vážny
následok. Domnieva sa, že vzhľadom na jej situáciu by bolo uloženie niektorého z alternatívnych trestov,
ktorých uloženie Trestný zákon v jej prípade umožňuje dostatočne spôsobilé zabezpečiť jej nápravu.
Uložením alternatívneho trestu, či už trestu povinnej práce, o uloženie ktorého požiadala, prípadne
trestu domáceho väzenia, peňažného trestu, alebo ich kombinácie, je nepochybne možné naplniť účel
sledovaný Trestným zákonom, teda ochrániť spoločnosť, zabezpečiť nápravu, prevenčný účel trestu,

ako aj minimalizovať negatívne dopady prípadného nepodmienečného trestu odňatia slobody na jej
dieťa. Preto obhajoba navrhla, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr.por. zrušil napadnutý
rozsudok a aby bol odvolacím súdom uložený trest povinnej práce alebo niektorý z alternatívnych trestov
nespojených s výkonom trestu odňatia slobody v ústave na výkon trestu odňatia slobody.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr.por., na podklade
podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1
Tr.por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných
chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie

dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním obžalovanej
napadnutého výroku rozsudku okresného súdu o uloženom treste odňatia slobody a spôsobe jeho
výkonu, z obsahu odvolania obžalovanej a jej dôvodov vyplýva, že v podanom odvolaní nie sú vytýkané

chyby takéhoto procesného charakteru, pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu ani
existenciutakýchtoprocesnýchchýb,vodvolanínevytýkaných,ktorébyodôvodňovalipodaniedovolania
podľa § 317 ods. 1 Tr. por.
Na základe preskúmania správnosti samotných odvolaním obžalovanej napadnutého výroku rozsudku
okresného súdu o uloženom treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu, sa senát odvolacieho súdu

nestotožnil s dôvodnosťou argumentácie obžalovanej, uvedenej v dôvodoch podaného odvolania.

V rámci preskúmania samotnej správnosti napadnutých výrokov o treste, odvolací súd, súc viazaný
obžalovanou uplatneným dôvodom odvolania, namietanou neprimeranou prísnosťou trestu v zmysle
§ 321 ods. 1 písm. e) Tr. por., nezistil opodstatnenosť tohto obžalovanou uplatneného odvolacieho

dôvodu. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd pri určovaní výmery a druhu
trestu vychádzal aj z tej rozhodnej skutočnosti, ktorou je skutočnosť, že obžalovaná sa opakovane
dopustila rovnakej úmyselnej trestnej činnosti napriek tomu, že v tom čase bolo na ňu pôsobené
podmienečným trestom odňatia slobody, teda hrozbou výkonu trestu odňatia slobody. Napriek tejto
hrozbe sa obžalovaná v danom prípade dopustila rovnorodej úmyselnej trestnej činnosti, ktorá okolnosť

logicky musí viesť k záveru, že samotná hrozba výkonu najprísnejšieho druhu trestu nemala na
obžalovanú žiadny výchovný účinok a nezabezpečila ochranu spoločnosti v zmysle § 34 ods. 1 Tr.
zák. Z uvedených dôvodov preto aj podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd správne vychádzal
zo záveru, že predchádzajúce odsúdenie s hrozbou najprísnejším druhom trestu neviedlo obžalovanú
k náprave, z ktorého dôvodu je potrebné v danom prípade využiť najprísnejší prostriedok trestnej

represie, ktorým je trest odňatia slobody. Rozhodnou skutočnosťou je aj to, že okresný súd ukladal trest
obžalovanej podľa § 49 ods. 2 Tr. zák., ktoré ustanovenie zakazuje podmienečne odložiť výkon trestu
odňatia slobody v prípade spáchania úmyselného trestného o činu v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia. Vzhľadom na znenie ustanovenia § 49 ods. 2 Tr. zák. preto podľa názoru odvolacieho
súdu nemožno dospieť k záveru, podľa ktorého by rešpektovanie uvedeného zákonného ustanovenia

z hľadiska stanovenia druhu trestu malo byť posudzované ako rozporné s ustanovením § 34 ods. 3 Tr.
zák., podľa ktorého trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na
jeho rodinu a jemu blízke osoby. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd nestotožnil s názorom obhajoby,
podľa ktorého názoru by bolo možné uložiť obžalovanej iný druh trestu, ako trest odňatia slobody.Pokiaľ ide o výmeru uloženého trestu odňatia slobody v danom prípade, s poukazom na okresným
súdom správne aplikované vyššie uvedené ustanovenia Trestného zákona o ukladaní trestu odňatia

slobody je potrebné konštatovať, že okresný súd pri zistenej špeciálnej recidíve uložil obžalovanej trest
odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby (3 mesiace v rámci trestnej sadzby až do 2 rokov). Z
uvedených dôvodov odvolací súd nedospel k záveru, že trest odňatia slobody uložený obžalovanej by
bol neprimerane prísny v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por.

Keďže odvolací súd nezistil ani existenciu chýb, ktoré neboli odvolaním obžalovanej vytýkané a ktoré
chyby by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. v prospech obžalovanej, dospel k
záveru, že odvolanie obžalovanej nie je dôvodné v celom rozsahu.

K argumentácii obhajoby, ktorá poukazovala na to, že ku dňu odvolacieho konania bolo u obžalovanej
zistené tehotenstvo, odvolací súd poukazuje na to, že zákonná úprava vykonávacieho konania v rámci

trestného konania zakotvuje inštitúty zabezpečujúce ochranu tehotných odsúdených pred prípadnými
nepriaznivými účinkami výkonu trestov uložených takýmto odsúdeným. Z uvedených dôvodov odvolací
súd nepovažoval zistené tehotenstvo obžalovanej za skutočnosť rozhodnú pre posúdenie primeranosti
trestov uložených jej napadnutým rozsudkom okresného súdu.

Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom na
vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej nie je dôvodné, rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný

prostriedok.