Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. jún 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17Pc/7/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116215252
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3116215252.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v konaní o zapretie otcovstva k maloletej K. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T.,

ul. J. 4, zastúpenej opatrovníkom M. práce sociálnych vecí a rodiny Trenčín, za účasti matky maloletej
S. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T., ul. J. 4, zastúpenej JUDr. Jánom Kanabom ml., advokátom so
sídlom v Trenčíne, ul. J. Zemana 101, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že K. C., narodený XX.XX.XXXX, zomrelý dňa XX.XX.XXXX, n i e j
e otcom maloletej K. C., rodenej C., narodenej dňa XX.XX.XXXX z matky S. C., rodenej H., narodenej
XX.XX.XXXX.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresnému súdu Trenčín bol dňa 25.08.2016 doručený návrh maloletej navrhovateľky zastúpenej
opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Trenčín, ktorým sa domáha určenia, že K. C.,

narodený XX.XX.XXXX, zomrelý dňa XX.XX.XXXX, nie je jej otcom. Tento návrh odôvodnila tým, že
Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Trenčín, ďalej aj ako „opatrovník“, bol uznesením tunajšieho súdu
sp.zn. 31P/85/2016 z 06.06.2016 ustanovený za opatrovníka navrhovateľke, a ktorý je na základe tohto
uznesenia oprávnený podať v jej mene tento návrh na zapretie otcovstva. Rodičom navrhovateľky
uplynula zákonná lehota na podanie návrhu na zapretie otcovstva. Ich manželstvo bolo rozvedené
rozsudkom súdu zo dňa 13.01.2006. Navrhovateľka sa narodila dňa 18.01.2003. V zmysle Dohovoru
o právach dieťaťa má každé dieťa právo poznať svojich rodičov, preto je v jej záujme, aby súd začal

toto konanie.

2. Uznesením zo dňa 08.09.2016 súd ustanovil maloletej navrhovateľke za procesného opatrovníka v
tomto konaní Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Trenčín, pretože uznesením tunajšieho súdu sp.zn.
31P/85/2016 z 06.06.2016 bol opatrovník oprávnený iba na podanie návrhu.

3. K doručenému návrhu sa matka navrhovateľky, ako účastníčka tohto konania podľa § 108

ods.3 Civilného mimosporového konania (zák.č. 161/2015 Z.z.) písomne nevyjadrila.

4. Za účelom rozhodnutia o návrhu súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal opatrovníka
navrhovateľky a matku navrhovateľky, ktorí sa pojednávania zúčastnili. Matka navrhovateľky udelila plnú
moc na jej zastupovanie v konaní advokátovi JUDr. Jánovi Kanabovi ml., ktorý sa pojednávania takisto
zúčastnil.

5. Opatrovník navrhovateľky na pojednávaní uviedol, že zotrváva na podanom návrhu v nezmenenej
podobe.6. Právny zástupca matky navrhovateľky uviedol, že matka navrhovateľky s návrhom súhlasí. Počas
životabiologickéhootcasanepodarilodaťdosúladusoskutočnosťouotcovstvomaloletejnavrhovateľky.
Vo veci navrhol vykonať znalecké dokazovanie znalcom v odbore genetika, za účelom zistenia a

preukázania, že otec navrhovateľky K. C. nie je otcom a to tak, že túto skutočnosť zistí z biologického
materiálu biologického otca pána U. J., ktorý pred približne 2 rokmi spáchal samovraždu zastrelením.
Prípadjeuzatvorený.Napolíciijevedenývyšetrovacíspis,ktoréhosúčasťousúajbiologickéstopy,resp.
doličný predmet, na ktorom sa nachádza použiteľný biologický materiál skutočného otca navrhovateľky.
Z tohto materiálu sa dá určiť DNA skutočného otca a tým pádom vylúčiť otcovstvo úradného otca. V

prípade,žebyznalecnedokázalnazákladetohtomateriáluzodpovedaťuloženúúlohu,pripadádoúvahy
aj zistenie súrodenectva navrhovateľky s deťmi biologického otca U. J., ktorý zanechal po sebe ešte
ďalšie dve žijúce dospelé deti. Ďalšou alternatívou by mohlo byť aj skúmanie DNA brata biologického
otca pána S. J.. V ďalšom priebehu konania právny zástupca matky navrhovateľky súdu dňa 22.02.2017
písomne oznámil, že žiadna biologická stopa sa v uvádzanom vyšetrovacom spise nenachádza, a preto
nie je možné skúmať biologický materiál skutočného otca navrhovateľky.

7. Matka navrhovateľky vypovedala, že v čase narodenia maloletej navrhovateľky bola vydatá za K.
C.. Ich manželstvo však bolo nefungujúce a nakoniec bolo rozvedené. S manželom nežila v spoločnej
domácnosti od roku 1998 a naposledy sa intímne stýkali približne v roku 1991 až 1992. V máji roku 1999
začala chodiť s pánom U. J., s ktorým sa približne od mája 1999 aj intímne stýkala. Z ich vzťahu sa

narodila navrhovateľka. Okrem neho sa s nikým iným intímne nestýkala. Na rozvod čakala viac ako 3
roky od podania návrhu. V roku 2000 kúpil pán J. garsónku na ulici Západnej č. X v T. pre nich oboch,
nakoľko plánovali spoločné dieťa. Po narodení navrhovateľky sa pán J. o ne obe zaujímal. Navštevoval
ich v uvedenej garsónke. V tom čase bol tiež ženatý. Jej bývalý manžel Milan Šebán sa v rozvodovom
konaní sám vyjadril, že nie je otcom navrhovateľky.

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky navrhovateľky, ustanovil v konaní znalkyňu z odboru
genetika, odvetvia analýzy DNA, Mgr. Zuzanu H., PhD., oboznámil sa s podaným znaleckým posudkom
č. 8/2017 ustanovenej znalkyne a s listinnými dôkazmi, a to: uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn.
31P/85/2016, rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 18C/344/2015, rozsudkom Okresného súdu

Trenčín sp. zn. 13C/190/2003, odpoveďami na lustráciu v REGOB na č. l. 37, č. l. 39, č. l. 40, č. l. 41,
č. l. 42, č. l. 59, č. l. 78 a 79. Na základe takto vykonaného dokazovania zistil podstatný skutkový stav,
na ktorý aplikoval nižšie uvedené ustanovenia právnych predpisov a vec podľa nich následne právne
posúdil.

9.1 Podľa § 84 zák č. 36/2005 Z. z. o rodine, ďalej len „zákon o rodine“ otcovstvo sa určuje na základe
domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím
súdu.

9.2 Podľa § 96 ods.1, ods.2, ods.3 zákona o rodine ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak

uplynula rodičom dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa
rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené
kolíznym opatrovníkom. Ak súd rozhodne tak, že návrhu podanému podľa odseku 1 vyhovie, a určí, že
zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, môže dieťa po právoplatnosti tohto
rozhodnutia podať návrh na zapretie otcovstva. Ak jeden z rodičov nežije, môže dieťa podať návrh na

zapretie otcovstva proti druhému rodičovi; ak nežije ani jeden z rodičov, návrh nemožno podať.

10. Pre úspešné zapretie otcovstva maloletým dieťaťom po uplynutí zákonnej lehoty na jeho zapretie
rodičomdieťaťajenevyhnutné,abysúdrozhodol,žezapretieotcovstvajeprípustné.Otcovstvojemožné
zaprieť aj proti mŕtvemu rodičovi, avšak musí byť žijúci aspoň jeden z rodičov. V danom prípade je otec

navrhovateľky mŕtvy, zomrel dňa 31.12.2009, matka navrhovateľky žije a je účastníčkou tohto konania.
Domnelý otec U. J., nar. XX.XX.XXXX, zomrel dňa XX.XX.XXXX.

11. Zákonná podmienka prípustnosti zapretia otcovstva bola splnená, pretože Okresný súd Trenčín
rozsudkom č.k. 18C/344/2015-24 zo dňa 14.03.2014 rozhodol, že sa pripúšťa zapretie otcovstva

maloletou navrhovateľkou, ktoré je v jej záujme. Po splnení vyššie uvedených formálnych podmienok na
úspešné zapretie otcovstva, súd pristúpil ku skúmaniu vecnej dôvodnosti návrhu. Za tým účelom vykonal
dokazovanie spočívajúce v oboznámení sa s listinnými dôkazmi, výsluchom matky navrhovateľky
a najmä znaleckým dokazovaním ustanovenou znalkyňou Mgr. U. H., PhD.. Ustanovená znalkyňaskúmalabiologickévzorkyibažijúcichosôb,atonavrhovateľky,jejmatkyabratovdomneléhozomrelého
otca navrhovateľky. Domnelý zomrelý otec U. J. zanechal po sebe dvoch bratov, a to S. J. a S. J.,
ktorý sa podrobili odobratiu ich biologických vzoriek za účelom znaleckého skúmania. Ustanovená

znalkyňa teda neskúmala priame biologické vzorky otca navrhovateľky ani domnelého otca. Aj z takto
vykonaného dokazovania však vyplýva presvedčivý záver, že zomrelý otec navrhovateľky K. C. nemôže
byť biologickým otcom navrhovateľky.

12. Zo znaleckého posudku ustanovenej znalkyne vyplýva, že pravdepodobnosť príbuzenstva S. J.

(brata domnelého otca navrhovateľky) s navrhovateľkou je 99,9234 %, pravdepodobnosť príbuzenstva
S. J. (brata domnelého otca navrhovateľky) s navrhovateľkou je takmer 100 %, pravdepodobnosť
príbuzenstva S. J. a S. Klimeša (oboch bratov domnelého otca navrhovateľky) s navrhovateľkou
je takmer XXX % a hypotéza, že tieto osoby sú príbuzné je 2.855.770- krát pravdepodobnejšia
ako hypotéza, že príbuzní nie sú. Je teda vysoko pravdepodobné, že bratia domnelého otca
U. J. a navrhovateľka sú príbuzní. Vzhľadom k tomu, že matka navrhovateľky ani zomrelý otec

navrhovateľky nie sú príbuznými s uvedenými S. a S. J. (čo vyplýva z lustrácií v registri obyvateľov), je
dostatočne presvedčivo preukázaný záver, že tzv. úradný otec navrhovateľky, nie je skutočným otcom
navrhovateľky. Jeho otcovstvo bolo dané iba na základe zákonnej domnienky otcovstva manžela matky
dieťaťa v zmysle § 85 zákona o rodine. Uvedený záver podporujú aj skutočnosti zistené z výpovede
matky navrhovateľky, ktorá vypovedala, že s otcom navrhovateľky sa naposledy intímne stýkali približne

v roku 1991 až 1992. V máji roku 1999 začala chodiť s pánom U. J., s ktorým sa odvtedy aj intímne
stýkala. Z ich vzťahu sa narodila navrhovateľka. Okrem neho sa s nikým iným intímne nestýkala.
Otcovstvo jej manžela bolo dané preto, lebo v tom čase ešte neboli rozvedení, boli manželmi. Rovnako
tak to potvrdzuje aj skutočnosť zistená z rozsudku tunajšieho súdu sp.zn. 13C/190/2003 z 08.12.2005,
z ktorého odôvodnenia (6. odsek na 2. strane rozsudku) vyplýva, že otec navrhovateľky v písomnom

vyjadrení k návrhu na rozvod manželstva sám uviedol, že spoločnú domácnosť s matkou navrhovateľky
opustilvroku2001,tedaviacakojedenrokprednarodenímnavrhovateľky.Včasepočatianavrhovateľky
teda nežil v spoločnej domácnosti s jej matkou a intímne sa nestýkali.

13. Podľa názoru súdu tak bolo dostatočne presvedčivo preukázané, že súčasný, tzv. úradný otec

navrhovateľky, nie je jej otcom. Teda úradný stav nie je v súlade so skutočným stavom, ktorý má pred
ním prednosť. Preto návrhu navrhovateľky zastúpenej procesným opatrovníkom vyhovel.

14. O trovách tohto konania súd nerozhodoval, pretože návrh na rozhodnutie o trovách konania nebol
podaný a podľa § 57 Civilného mimosporového poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde

o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to
na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v

Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa
poprivšeobecnýchnáležitostiachpodaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie,
ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.