Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. február 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoE/7/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413230101
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4413230101.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra
Pribulu a JUDr. Renáty Pátrovičovej, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s. r. o.,
so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený Advokátskou kanceláriou, TOMÁŠ
KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti povinnému: I. C., nar. XX.
XX. XXXX, bytom S. B. XXX, o vymoženie pohľadávky vo výške 6 521,63 eura s príslušenstvom, o

odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 28. augusta 2014, č. k.
17Er/192/2013-20, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky (súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej len „CSP“ a ako exekučný súd v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.
z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov) uznesením zo dňa 28. 08. 2014, č. k. 17Er/192/2013-20 zamietol žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 44
ods. 2 Exekučného poriadku, § 35, § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

2. V odôvodnení uznesenia súd poukázal na to, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie
domáhal voči povinnému vykonania exekúcie na peňažné plnenie, na podklade exekučného titulu -
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave sp. zn.
II/2012/3015 zo dňa 07. 12. 2012, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 27. 01. 2013. Rozhodcovským
rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému 6521,63 eura s príslušenstvom.

3. Vydaniu rozhodcovského rozsudku predchádzalo uzavretie Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru
uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného - spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.
s., ako veriteľom a povinným ako dlžníkom dňa 14. 12. 2006, súčasťou ktorej sú Všeobecné obchodné
podmienky VUB, a. s., na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom obsahujúce
v hlave IX. Záverečné ustanovenia v bode 3 rozhodcovskú doložku. Podľa nej všetky spory, ktoré by

v budúcnosti medzi nimi vznikli z tejto zmluvy budú rozhodované v rozhodcovskom konaní v zmysle
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk podľa
zákonač.510/2002Z.z.oplatobnomstyku.Rozhodcovskékonaniesakonávsídlerozhodcuarozhodca
rozhoduje vo veci bez ústneho pojednávania, iba na základe písomných materiálov predložených
stranami v lehote rozhodcom stanovenej. Rozhodca môže nariadiť ústne pojednávanie, ak nebude
považovať predložené listiny za dostačujúce. Písomnosti v rozhodcovskom konaní zasiela rozhodca

stranám na adresu, ktorú strana uviedla alebo jej zvolenému právnemu zástupcovi. Účinky doručenia
nastanú aj vtedy, ak adresát písomnosť odmietol prevziať, alebo ak aj napriek oznámeniu pošty si juako poštovú zásielku nevyzdvihol. Rozhodcovský rozsudok je konečný a záväzný a dňom doručenia
nadobúda účinku právoplatného súdneho rozhodnutia. Banka a dlžník vyhlasujú, že sa dobrovoľne
podriadia rozhodnutiu rozhodcu. Táto rozhodcovská doložka je súčasťou zmluvy a zaväzuje právnych

nástupcov obidvoch zmluvných strán. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý následne požiadal exekučný
súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

4. Uvedené skutočnosti viedli súd k tomu, že exekučný súd podrobil súdnej kontrole rozhodcovskú
doložku berúc do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a

teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý
nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Ďalej exekučný súd poukázal na
to, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní,
znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred
spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne
nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol

len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným obchodným podmienkam,
a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Exekučný s konštatoval,
že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, a preto nie je
spôsobilým exekučným titulom.

5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, žiadajúc odvolací súd,
aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že súd
nesprávne právne vec posúdil. Namietal skutočnosť, že dojedanie rozhodcovskej doložky v predmetnej
spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a mal za to, že exekučný súd prekročil
rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu zákonom č. 233/1995 Z. z. Exekučný súd nie

je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, skúma iba jeho materiálnu a formálnu
vykonateľnosť. Dodal, že zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že exekučný súd môže skúmať platnosť
rozhodcovskej zmluvy.

6. Ďalej uviedol, že súdy často zastávajú nesprávny názor v tom smere, že rozhodnutie ASTURCOM

ukladá exekučnému súdu členského štátu imperatív, preskúmať platnosť rozhodcovskej doložky, a
tým zasiahnuť do princípu nezmeniteľnosti konečných rozhodnutí bez ohľadu na to, či právna úprava
členského štátu preskúmanie platnosti rozhodcovskej doložky v exekučnom konaní umožňuje alebo
vylučuje. Nesprávna interpretácia vychádza z nesprávneho prekladu rozhodnutia publikovaného v
Úradnom vestníku EÚ. Taktiež poukázal na ust. § 35 zákona o rozhodcovskom konaní a § 159 OSP, z

ktorýchvyplýva,žerozhodcovskýrozsudokmátieistévlastnostiakoprávoplatnýrozsudokvšeobecného
súdu SR, a teda je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty
na plnenie je vykonateľný. V súvislosti s neprijateľnosťou rozhodcovskej doložky poukázal na rozsudok
ASTURCOM, z ktorého vyplýva, ž e slovenský rozhodcovský súd by bol podľa tohto rozsudku povinný
vyhodnotiť rozhodcovskú doložku ex offo ako nekalú podmienku, ak by slovenské procesné právo

umožňovalo exekučnému súdu, aby vyhodnotil rozhodcovskú doložku v rámci exekučného konania ako
neplatnú, a to z hmotnoprávneho dôvodu vyjadreného v slovenskom hmotnom práve. V slovenskom
právnom poriadku je príslušný na posúdenie platnosti rozhodcovskej zmluvy súd, ktorý rozhoduje o
žalobe účastníka rozhodcovského konania proti rozhodcovskému rozsudku, pričom ak tento súd vysloví
neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, je povinný vecne rozhodnúť o žalovanom nároku.

7. Neprijateľnosť rozhodcovskej doložky teda nie je možné skonštatovať ani s odvolaním sa na
ustanovenia Smernice 93/13/EHS v kontexte úvah vyplývajúcich z prílohy 1 písm. q/ tejto smernice,
ktorá hodnotí, čo je možné považovať za neprijateľnú podmienku. Interpretácia súdov pritom vychádza
z nesprávneho prekladu tohto ustanovenia. V zmysle uvedeného nemožno dojednanie rozhodcovskej

doložky hodnotiť za nekalú podmienku, keďže rozhodcovské konanie je súčasťou legislatívne
upraveného procesu a je súčasťou civilného práva. Vzhľadom k uvedenému nemožno zo slovenského
alebo z európskeho práva za súčasného právneho stavu vyvodzovať záver, podľa ktorého by exekučný
súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o
svojich právach, no neuplatnil si ich. Pokiaľ ide o nedodržanie náležitostí rozhodcovskej doložky uviedol,

že písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom
zmluvnými stranami, teda tak, ako je to aj v prejednávanej veci. Okrem iného oprávnený poukázal na
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa ktorého
má právo, aby vecne príslušný súd priznal jeho nároku ochranu spôsobom a v rozsahu aký ustanovujezákon. Mal za to, že namietaným postupom a rozhodovaním súdu dochádza k neoprávnenému zásahu
do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a k porušovaniu princípov právnej istoty, čím mu
je znemožňované efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v prebiehajúcom exekučnom konaní, pričom

takýto postup súdu môže založiť zodpovednosť štátu za škodu. Záverom poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3M Cdo 11/2010 zo dňa 26. 09. 2011. Pokiaľ ide o rozpor s dobrými
mravmi uviedol, že tento rozpor je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná spotrebiteľská
zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku, keďže nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná
podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Rozhodujúcim je to, či plnenie, ktoré má

byť vykonané, odporuje alebo neodporuje dobrým mravom, pričom len tento zákonný dôvod umožňuje
zastaviť exekučné konanie.

8. Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

9. Vo veci rozhodla vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Nové Zámky. Sudkyňa súdu prvej inštancie

predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu s vyjadrením, že odvolaniu nemieni vyhovieť.
10. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej
lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380
CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie

oprávneného nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil.

11. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že exekučné konanie sa začalo návrhom
na vykonanie exekúcie spísaným vo forme zápisnice súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým,

so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka 60, dňa 02. 12. 2013 v neprospech
povinného o vymoženie sumy 6 521,63 eura s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu, ktorým
je rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR II/2012-3015 zo dňa 07. 12. 2012 vydaný Stálym rozhodcovským
súdom Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.
01. 2013 a vykonateľnosť dňa 27. 01. 2013. Exekučným titulom bola povinnému (žalovanému) uložená

povinnosť zaplatiť oprávnenému (žalobcovi) dlžnú istinu vo výške 6 735,63 eura, úroky z omeškania vo
výške 9 % p. a. zo sumy 4 181,81 eura od 15. 12. 2011 do zaplatenia a trovy právneho zastúpenia vo
výške 865,14 eura, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 587,94 eura a iných trov vo
výške 277,20 eura, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Vo zvyšnej
časti ostatného príslušenstva a poplatkov rozhodcovský súd žalobu zamietol.

12. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v
súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava
dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že
nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP

s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

13. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa
primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania,
exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo
postihuje majetok.

Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských
súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného
poriadku).

Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 01. 2015, exekučné konanie na
podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor
spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len
do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného
po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva
účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.01.2015, na exekučné konania
začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v
rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a
ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

14. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory,
ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodujú
v rozhodcovskom konaní, ktoré môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k
zmluve podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Bez ohľadu na formu, ako

aj znenie rozhodcovskej doložky uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je potrebné považovať
rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku, ak vyznieva v neprospech spotrebiteľa a to vtedy,
ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v
neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná, čo platí aj pre daný prípad. Okrem iného
odvolací súd uvádza aj to, že týmto postupom bolo spotrebiteľovi odňaté právo zaručené článkom 46

ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože rozhodcovská doložka mu bránila uplatniť a domáhať sa
svojho práva na všeobecnom súde a nútila ho podrobiť sa rozhodnutiu, ktorým došlo k zneužitiu práv
dodávateľom.

15. Rozhodnutie, ktoré nie je exekučným titulom, nie je spôsobilé byť podkladom pre nútený výkon

rozhodnutia (exekúciu). Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia
zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd
okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul. Exekučný
súd je už v štádiu tohto posudzovania povinný ex offo skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na
vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul)

je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch vykonateľné tak po stránke formálnej
(z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z
aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia
subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať).
V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové

a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd
nedisponujeprávomocourušiťčimeniťrozhodnutie,ktoréjeexekučnýmtitulom;nemôženaprávaťchyby
a nedostatky exekučného titulu. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný
titul rozsudok, je exekučný súd -tak v prípade rozsudku všeobecného súdu, ako aj v prípade rozsudku
rozhodcovského súdu- povinný skúmať, či ide o rozsudok vykonateľný (§ 39 ods. 2 a § 41 Exekučného

poriadku); v rámci toho exekučný súd skúma, či rozsudok vydal orgán s právomocou vydať takýto
rozsudok (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/225/2011 zo dňa 11. 12. 2012).

16. V exekučnom konaní je možno nútene vykonať vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo,
zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Taktiež možno vykonať exekúciu aj na podklade iných

vykonateľnýchrozhodnutí,napr.napodkladerozsudkovrozhodcovskýchsúdov.Súdvzásadepostupom
podľa§44ods.2EPnepreskúmavavecnúsprávnosťexekučnýchtitulov,pretožebysatýmnezákonným
spôsobom fakticky rozširovala pôsobnosť opravných konaní, ktorých účelom je v rámci nachádzacieho
konania preskúmavať možné vecné pochybenie príslušného orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. Sprehlbovaním potreby ochrany spotrebiteľov v európskom priestore však dochádza, prostredníctvom
normatívnych aktov Európskej únie a legislatívnej činnosti zákonodarných orgánov jednotlivých
členských štátov, k prelamovaniu uvedenej zásady „nepreskúmateľnosti“ vecnej správnosti niektorých

rozhodnutí - exekučných titulov, ktorá je úzko prepojená so samotnou právomocou vydať exekučný titul.
Tak tomu je aj v prípade predpisov na ochranu spotrebiteľa, kedy všeobecný súd ale aj iný povolaný
orgán, ktorý rozhoduje právnu vec spotrebiteľského charakteru, musí z úradnej povinnosti prihliadať na
všetky aspekty nedovolenosti, resp. neprijateľnosti praktík, ktoré znevýhodňujú spotrebiteľa. V najširšom
zmyslejepotrebnépovažovaťzatakútozákonnúúpravupríslušnéustanoveniaObčianskehozákonníka,

ktoré okrem iného vymedzujú charakteristiku spotrebiteľského právneho vzťahu a demonštratívny
výpočet charakteristických neprijateľných zmluvných podmienok, na neprijateľnosť ktorých (neplatnosť)
prihliada súd z úradnej povinnosti vždy vtedy, keď mu to zákon umožňuje. Zákonnou úpravou
umožňujúcou prehĺbenie uvedenej ochrany je aj činnosť súdu výkonu rozhodnutia alebo exekučného
súdu pri nútenom výkone rozhodcovského rozsudku vydaného orgánmi a postupom podľa zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. V procesnom postupe exekučného súdu podľa § 44

ods. 2 EP, ustanovenie § 45 ods. 1 v spojení s § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní
umožňuje a zároveň súd v exekučnom konaní zaväzuje (ex offo), aby v prípade, ak rozhodcovský
rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/, alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje
účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo
odporuje dobrým mravom, aby toto konanie zastavil. Exekučný súd pritom nemôže byť obmedzený pri

posudzovaní uvedených nedostatkov izolovane iba čo do objektívne nemožného, právom nedovoleného
plnenia, poprípade plnenia, ktoré odporuje dobrým mravom, výroku rozhodnutia samotného, ale pre
naplnenie cieľov aproximačných právnych nástrojov Európskej únie (Smernica Rady č. 93/13/EHS zo
dňa 05. 04. 1993) a postupom v súlade so zákonom sa vyžaduje, aby toto posudzovanie prekročilo
rámec skúmania len formálnej stránky právoplatnosti a vykonateľnosti predmetného rozhodcovského

rozsudku. Vo všetkých prípadoch je spotrebiteľ zaviazaný na povinnosť zaplatiť peňažnú sumu,
pričom zo samotného výroku rozhodnutia (rozhodcovského rozsudku) nemožno bez ďalšieho vyčítať
„vnútornú stránku“ nemožného, právom nedovoleného plnenia, poprípade plnenia, ktoré odporuje
dobrým mravom. Navonok (preskúmavaním len výroku) totiž nemožno ustáliť tento súlad ani v prípade,
ak by bola rozhodnutím priznaná nezvykle vysoká (nízka) suma - istina, alebo nezvykle vysoký (nízky)

úrok z omeškania (poprípade zmluvná pokuta), pretože len preskúmaním vnútornej, obsahovej stránky
plnenia možno záver o nemožnom, právom nedovolenom, alebo dobrým mravom odporujúcom plnení
vyvodiť. S plnením, ktoré možno označiť za exekučne nevykonateľné, sa totiž súd vo svojej praxi
nestretolataktoponímanýúčelnoriemumožňujúciibatakétopreskúmanierozhodcovskéhorozsudkuby
sa míňal práve eurokonformnému výkladu a cieľu, ktorý si kladie európska legislatíva. Z preskúmavanej

pôsobnosti exekučného súdu v tomto prípade nemôže byť vylúčená vecná správnosť rozhodcovského
rozsudku (vo veciach na ktoré musí príslušný orgán reagovať z úradnej povinnosti, pričom do skúmania
vecnejsprávnostipatríajposudzovanieexistencieprávomociorgánukonaťarozhodnúť),pretoželentak
môže byť naplnený účel, cieľ ochrany spotrebiteľa pred nekalými praktikami dodávateľov - podnikateľov
v situácii, kedy bola deklarovaná povinnosť spotrebiteľa v rozhodnutí rozhodcovského súdu, ktorému je

možné zjavne vyčítať nedôslednosť pri zákonnej ochrane spotrebiteľa.

17. Spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná v ustanovení § 52 Občianskeho
zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je najmä tá skutočnosť, že zmluvnými

stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ a jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje
do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti
individuálneho ovplyvnenia týchto podmienok zo strany spotrebiteľa. Jedná sa o adhézny typ zmluvy,
kde sú podmienky a pravidlá vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na osobitné
dojednávanie prípadne zmenu. Tým dochádza k naštiepeniu individuálnej autonómie zmluvných

partnerov.

18. V danej právnej veci ide o spotrebiteľský vzťah, pretože účastníci bez pochýb vystupujú v postavení
spotrebiteľa a dodávateľa. Súd je v exekučnom konaní oprávnený aj bez návrhu skúmať nekalú povahu
sankcie obsiahnutú v zmluve o úvere, uplatnenú v rozhodnutí rozhodcovského súdu, ale aj preskúmať

rozpor rozhodcovskej doložky s vnútroštátnymi predpismi v oblasti verejného poriadku, ako aj musí
preskúmať aj bez návrhu nekalú povahu tejto doložky v súvislosti s článkom 6 Smernice rady 93/13/
EHS. Článok 6 ods. 1 tejto smernice má kogentnú povahu.19. Právnym základom ochrany spotrebiteľa a spotrebiteľskej zmluvy je článok 153 Zmluvy o založení
Európskej únie, ktorý sa po vstupe Slovenskej republiky aplikuje aj na našom území a smernica Rady
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

20. Podľa názoru odvolacieho súdu bol právny vzťah medzi oprávneným a povinným správne posúdený
ako vzťah spotrebiteľský, ktorý požíva zvýšenú právnu ochranu v zmysle osobitných právnych predpisov
o ochrane spotrebiteľa. Rozhodcovský súd od počiatku nepristupoval pri svojom rozhodovaní vo
veci ako ku konaniu, ktorého účastníkom je spotrebiteľ. Na základe uvedených skutočností odvolací

súd preskúmal exekučný titul z hľadiska všeobecného občianskeho práva alebo z hľadísk ochrany
spotrebiteľa podľa osobitných právnych predpisov.

21. Tento záver je napokon aj v súlade so zásadou hospodárnosti exekučného konania. Exekučný súd
je v zmysle tejto zásady povinný v rámci svojich možností dbať o to, aby trovy exekúcie tak na strane
súdneho exekútora, ako aj na strane účastníkov (aj na strane súdu) boli čo najmenšie. Nemožno totiž

strácaťzozreteľa,ževydanímpovereniaexekútorovivznikápovinnosťpostaraťsaovykonanieexekúcie
(§ 46 ods. 1 Exekučného poriadku), teda povinnosť vydať upovedomenie, na ktoré môže povinný
reagovať námietkami. Vydanie upovedomenia, ako aj námietky povinného sú pritom procesné úkony,
ktoré sú na strane exekútora, resp. povinného spojené s trovami. Navyše, tento postup exekučného
súdu by predstavoval i plytvanie časom, silami a v neposlednom rade i rozpočtovými prostriedkami

súdu na zbytočné vydávanie viacerých aktov (súdneho poverenia a uznesenia o zastavení exekúcie),
ich následné doručovanie a pod. Predpokladom materiálnej a formálnej vykonateľnosti akéhokoľvek
rozhodnutia, ktoré má byť exekučným titulom je, že takéto rozhodnutie vznikne pred orgánom, ktorý
koná a rozhoduje v súlade so svojou právomocou a podľa vopred stanovených pravidiel. Rozhodcovský
súd odvodil svoju právomoc od čl. II. bod 5 Zmluvy o úvere v spojení s čl. IX Záverečné ustanovenia,

bod 3 Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a. s., na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým
osobám-občanom,ktorémajúvopredpredtlačenúpodobupredpodpísanímzmluvy.Odvolacísúdkveci
ďalej uvádza, že ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách
vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v
slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať

so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok
zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla
faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro C
168/05, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98). Na základe rozhodcovskej doložky konštatoval,
že zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú v budúcnosti budú rozhodované v

rozhodcovskom. Takto dohodnutá rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach strán, v neprospech spotrebiteľa. V danej veci je rozhodcovská doložka súčasťou
všeobecných podmienok poskytnutia úveru k formulárovej zmluve, ktorú oprávnený v rámci svojej
podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu,
obsah tejto zmluvy nemal povinný ako spotrebiteľ reálnu možnosť ovplyvniť, pričom dojednanie takejto

doložkyvspotrebiteľskejzmluvejeneprijateľnoupodmienkou,ktorájevzmysle§53ods.5Občianskeho
zákonníka neplatná. Odvolací súd má za to, že nemožno založiť právomoc rozhodcovského súdu
na základe neplatnej rozhodcovskej doložky. Takto vydal rozhodnutie orgán, ktorý nemal vo veci
právomoc konať, preto ak dané rozhodnutie síce existuje kauzálne, je normatívne nezáväzné a
exekučnenevykonateľné,atedasúdprvejinštancieprizamietnutípoverenianavýkonexekúciesúdneho

exekútora postupoval správne.

22. Ochrana spotrebiteľov, ktorú legislatíva európskej únie a členských štátov zabezpečuje, má za
cieľ nad rámec základných zásad súkromného práva ako autonómia zmluvných strán, či pacta sunt
servanda, zvýšiť ochranu záujmov spotrebiteľov. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní

a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti. Táto zákonná definícia vymedzuje jeden zo subjektov spotrebiteľskej zmluvy
(ak je táto za spotrebiteľskú zmluvu považovaná), pričom dôvodom zavedenia a konkretizácie subjektu
vzťahov „obchodných“ - spotrebiteľských v právnom poriadku je zvýraznenie potreby ochrany týchto
subjektov pred „silnejšími“ subjektmi. Dôvody takejto potreby možno hľadať v charaktere priemerného

spotrebiteľa, ktorý vstupuje do právnych vzťahov najmä pre aktuálnu potrebu uspokojenia svojich
spotrebiteľských potrieb. Iná kvalita bdelosti v procese kontraktácie sa vyžaduje od subjektu - zmluvnej
strany - nespotrebiteľa, a iná kvalita bdelosti sa vyžaduje od spotrebiteľa. Každý sa má predovšetkým
starať o svoje veci sám, tzn. sám musí niesť dôsledky svojich rozhodnutí, preto možno uzavrieť, ženemožno zbaviť ani spotrebiteľa civilnej zodpovednosti za neplnenie si povinností vyplývajúcich zo
spotrebiteľských zmlúv. Súdnu ochranu však nemožno uprieť ani menej bdelému, či skoro pasívnemu
až ľahostajnému spotrebiteľovi. Jeho ochrana je založená a rozsahom upravená zákonom, preto

možno ochrániť spotrebiteľa len v obmedzenom rozsahu. Ak teda zákon stanovuje, že neprijateľnou
podmienkou (s dôsledkom neplatnosti) je najmä ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní,
potom stanovenie konkrétneho rozhodcovského orgánu, ktorý vec prejedná, patrí tiež do množiny
neprijateľnej praktiky, t. j. podmienky, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

práve z dôvodov uvedených v predchádzajúcich odsekoch tohto rozhodnutia.

23. Odvolací súd nechce stanovovať všeobecný návod na prijateľnú rozhodcovskú doložku, dovolí
si však uviesť, že v prípade, ak rozhodcovská doložka bude so svojimi dôsledkami ozrejmená
spotrebiteľovi v čase a spôsobom (bez pridaných „motivačných“ podmienok) kedy si aj priemerný
spotrebiteľ dôsledky založenia právomoci rozhodcovského orgánu uvedomí, pričom doložka nevylúči a

ozrejmí spotrebiteľovi možnosť vec prejednať v súdnom konaní, pôjde o väčšmi prijateľnú podmienku v
spotrebiteľskom právnom vzťahu. Napokon možnosť alternatívne si vybrať rozhodcovské, alebo súdne
konanie nemá byť len napísané (v čase zníženej bdelosti spotrebiteľa), ale musí sa javiť byť naplnené
vo vzťahu k priemernému spotrebiteľovi aj fakticky.

24. Odvolací súd teda zhodne so súdom prvej inštancie má za to, že predmetný exekučný titul je v
rozpore so zákonom, lebo zaväzuje povinného na plnenia, ktoré sú právne nedovolené a v rozpore s
dobrými mravmi, preto v ďalšom odkazuje na dôvody uvedené súdom prvej inštancie v napadnutom
rozhodnutí ako na svoje vlastné a stotožňuje sa so záverom súdu prvej inštancie a na zdôraznenie
správnosti uvádza, že dojednania ohľadom rozhodcovskej doložky vyplývajúce z čl. II. bod 5 Zmluvy

o úvere v spojení s čl. IX Záverečné ustanovenia, bod 3 Všeobecných obchodných podmienok VÚB,
a. s., na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom, vyznievajú jednoznačne v
neprospech spotrebiteľa, keďže povinný toto dojednanie pri uzatváraní zmluvy nijakým spôsobom
ovplyvniť nemohol. Následne súd zdôrazňuje aj mimoriadnu dôležitosť rozhodcovskej doložky, keďže
v prípade spornosti nároku, napríklad neplnenia odporcom na základe uzatvorenej zmluvy, dochádza

prakticky automaticky k podávaniu návrhov zo strany dodávateľov na rozhodcovský súd ako tomu bolo
i v tomto prípade.

25. Podľa názoru odvolacieho súdu vyššie uvedená rozhodcovská doložka de facto vylučuje
všeobecný súd z prejednania veci,pretožeznejjednoznačnevyplýva,ževšetkysporyzozmluvymôžu

byť prejednané iba pred rozhodcovským súdom určeným v rozhodcovskej doložke. Odvolací súd dospel
k záveru, že táto rozhodcovská doložka odníma spotrebiteľovi (povinnému) v celom rozsahu domáhať
sa svojho práva zo zmluvy na všeobecnom súde. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozhodcovskú
doložku posúdil ako neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy podľa ustanovenia § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka, ktorá spôsobuje jej neplatnosť.

26. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol
vo výroku vecne správne, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa §
387 ods. 1 CSP potvrdil.

27. Odvolací súd o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v
spojení s § 396 ods. 1 tak, že v tomto štádiu konania procesne úspešnému povinnému nárok na náhradu
trov konania nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli a ani si žiadne neuplatnil.

28. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta

Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručeniaopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).