Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Gabriela Donnerová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 15C/357/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415203968
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Donnerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2016:1415203968.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave rozhodol samosudkyňou JUDr. Gabrielou Donnerovou v právnej

veci žalobcu APS FUND ALPHA uzavřený investiční fond, a.s., so sídlom Celetná 988/38, Praha 1,
Česká republika, IČO: 015 96 039, zastúpeného JÁNSKÝ & PARTNERS s. r. o., advokátska kancelária,
so sídlom Štúrova 13, Nitra, IČO: 47 249 650, proti žalovanej F. G., nar. XX.XX.XXXX, naposledy
bytom ul. Č. I. XXXX/XXX, O., s hláseným trvalým pobytom ul. U. Q. č. X, O., t. č. na neznámom
mieste, zastúpenej opatrovníčkou I. Q., súdnou tajomníčkou OS Bratislava II v Bratislave, o 93,05 € s
príslušenstvom,

r o z h o d o l :

26.4.2012 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 39,60 € od 26.5.2012 do zaplatenia,

všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd žalobu vo zvyšku o zaplatenie 33,19 € s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 26.4.2013 do
zaplatenia z a m i e t a.

Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 18. 3. 2015, doručenou súdu dňa 19. 3. 2015, domáhal proti žalovanej
zaplatenia 93,05 € s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 20,26 € od 26.4.2012 do

zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 39,60 € od 26.5.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo
sumy 33,19 € od 26.4.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Podanú žalobu na súd žalobca odôvodnil tým, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. Bratislava uzavrela
dňa 25.02.2012 so žalovanou Zmluvu o poskytovaní verejných služieb podľa zák. č. 351/2011 Z. z. o
elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, ktorej neoddeliteľnú súčasť tvorí Dodatok
zo dňa 25.02.2012. Predmetom Zmluvy bol okrem iného aj záväzok spoločnosti Slovak Telekom, a.s.

poskytovať žalovanej program služieb uvedený v Zmluve, resp. v jej dodatkoch a záväzok žalovanej
riadne a včas platiť cenu služieb podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v
súlade so Zmluvou, všeobecnými podmienkami a cenníkom služieb.

Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. na základe Zmluvy, resp. dodatkov k nej vyúčtovala žalovanej a ako
neuhradené evidovala pohľadávky v celkovej sume 93,05 €, konkrétne boli vystavené nasledovné
faktúry:

č. XXXXXXXXXX, splatná dňa 25.4.2013 na sumu 33,19 €,
č. XXXXXXXXXX, splatná dňa 25.5.2012 na sumu 39,60 €
č. XXXXXXXXXX, splatná dňa 25.4.2012 na sumu 20,26 €.Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 09.6.2014 postúpila spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ako
postupca vyššie uvedené pohľadávky v celkovej výške 93,05 € s príslušenstvom žalobcovi, čo

spoločnosť Slovak Telekom, a.s. oznámila žalovanej listom zo dňa 01.7.2014.

Žalovaná uvedené fakturované pohľadávky neuhradila riadne a včas, čím si nesplnila svoj zmluvný
záväzokadostalasadoomeškaniasúhradoutýchtopohľadávok,pretosažalobcadomáhaajzaplatenia
úrokov z omeškania vyplývajúcich z predpisov občianskeho práva.

Súdu sa nepodarilo zistiť pobyt žalovanej, preto jej podľa § 29 ods. 2, 5, 6 O. s. p. uznesením zo dňa
30. 10. 2015, č. k. 15C/3575/2015-76 ustanovil opatrovníčku I. Q., súdnu tajomníčku Okresného súdu
Bratislava II v Bratislave.

Súd prejednal vec v súlade s § 101 ods. 2 O. s. p. v neprítomnosti opatrovníčky žalovanej, ktorá svoju

neúčasť ospravedlnila s tým, že súhlasila, aby súd o veci pojednával aj rozhodol v jej neprítomnosti, na
základe vykonaného dokazovania v súlade so zákonom.

Vykonanýmdokazovanímoznámenímobsahulistinnýchdôkazovpredloženýchžalobcomzistilsúdtento
skutkový stav veci:

Žalovaná ako účastník a Slovak Telekom, a.s. Bratislava ako podnik uzavreli dňa 25.02.2012 písomnú
Zmluvu o poskytovaní verejných služieb podľa zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách
v znení neskorších predpisov č. XXXXXXX ( ďalej len " Zmluva " ) v znení Dodatku uzavretého dňa
25.02.2012, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť Zmluvy, na základe ktorých Slovak Telekom, a.s. Bratislava

poskytol žalovanej SIM kartu a zaviazal sa poskytovať žalovanej po dohodnutú dobu program služieb
"ŠTUDENTSKÝ PAUŠÁL" za zvýhodnenú cenu.

V Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb sa žalovaná zaviazala využívať služby podniku po
dobu viazanosti 24 mesiacov uvedenú v tabuľke č. 1 od dátumu uzavretia príslušného Dodatku. Zároveň

sa žalovaná ako užívateľka v bode 4 Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb zaviazala, že
v prípade porušenia záväzku uvedeného v bode 1 písm. b) tohto Dodatku ( riadne a včas platiť cenu za
zriadenie a poskytovanie služieb podniku podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje zmluvné
povinnosti ), v dôsledku čoho dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany podniku, bude povinná
uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 (33,19 €).

Podľa časti III. článku 4. bod 3. písm. b) Všeobecných podmienok pre poskytovanie verejných služieb
prostredníctvom mobilnej siete spoločnosti Slovak Telekom, a.s., platných a účinných od 1.1.2012
( ďalej len " Všeobecné podmienky" ), ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o poskytovaní verejných
služieb uzavretej so žalovanou, podnik je oprávnený dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie

služieb alebo len niektorej z nich účastníkovi z dôvodu nezaplatenia splatnej ceny za službu, a to
napriek predchádzajúcemu upozorneniu zo strany podniku a uplynutiu dodatočnej lehoty 5 dní odo dňa
upozornenia, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy.

Podľa časti II. Všeobecných podmienok SIM karta je mikroprocesorový modul, ktorý umožňuje

účastníkovi aktívne prihlásenie sa do mobilnej siete podniku a využívanie služieb.

Slovak Telekom, a.s. Bratislava fakturoval žalovanej cenu dodaných služieb spolu s DPH faktúrou č.
XXXXXXXXXX, splatnou dňa 25.5.2012 v sume 39,60 €, faktúrou č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa
25.4.2012 v sume 20,26 €, spolu za služby 59,86 €.

Faktúrou č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa 25.4.2013, Slovak Telekom, a.s. Bratislava fakturoval
žalovanej za obdobie 08. 3. 2013 - 07. 4. 2013 zmluvnú pokutu v sume 33,19 € bez DPH.

Zmluvou o postúpení pohľadávok, uzavretou dňa 09.6.2014 medzi spoločnosťou Slovak Telekom,

a.s., Bratislava ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, boli žalobcovi postúpené pohľadávky
spoločnosti Slovak Telekom, a.s., Bratislava, vrátane pohľadávok voči žalovanej, podľa protokolu o
odovzdaní postúpených pohľadávok tvoriaceho prílohu č.1 predmetnej zmluvy.Slovak Telekom, a.s. Bratislava listom zo dňa 01.7.2014, označeným ako Oznámenie o postúpení
pohľadávky podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, oznámil žalovanej postúpenie pohľadávky voči
žalovanej vo výške 93,05 €, vyúčtované vo vyššie uvedených faktúrach v žalobe, na žalobcu na základe

uzatvorenej Zmluvy o postúpení pohľadávok dňa 09.6.2014.

Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom od

01.11.2011, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

Podľa § 43 ods. 1 písm. d) bod 2. citovaného zákona, podnik má právo dočasne prerušiť alebo obmedziť
poskytovanie verejnej služby z dôvodu nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej
v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní
verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom

náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie.

Podľa § 43 ods. 12 písm. b) citovaného zákona účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú
službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženej faktúry.

Podľa § 44 ods. 1 citovaného zákona v znení účinnom od 01.01.2012, zmluvou o poskytovaní verejných
služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať
príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva
o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb

prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú
zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom
zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno
dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 51 Občianskeho zákonníka môžu účastníci uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej

zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.Podľa § 517 ods. 1 veta prvá citovaného zákona dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 citovaného zákona, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a
všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 545a Občianskeho zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s
prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať
náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne
aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah
vzniknutej škody.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 01. 01. 2009

do 31. 01. 2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd mal z listinných dôkazov pripojených žalobcom k žalobe za preukázané, že žalovaná nezaplatila za

poskytnuté elektronické telekomunikačné služby, na ktorú povinnosť sa zaviazala ako účastník Zmluvy
o poskytovaní verejných služieb poskytovateľovi ( postupcovi ) týchto služieb, na základe vystavených
faktúr spolu 59,86 € s DPH. V tejto časti považuje súd žalobu žalobcu (postupníka) za dôvodnú, preto
zaviazal žalovanú povinnosťou zaplatiť žalobcovi cenu poskytnutých elektronických telekomunikačných
služieb v sume 59,86 €.

Keďže žalovaná nezaplatila žalobcovi dlžnú sumu 59,86 €, dostala sa do omeškania s plnením tohto
peňažného dlhu, čím jej zároveň vznikla povinnosť platiť zo sumy 20,26 € od 26.4.2012 (deň nasledujúci
podnisplatnostifaktúryč.XXXXXXXXXX)dozaplatenia,zosumy39,60€od26.5.2012(deňnasledujúci
po dni splatnosti faktúry č. XXXXXXXXXX ) do zaplatenia aj úroky z omeškania, o ktorých súd rozhodol

podľa § 121 ods. 3, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády Slovenskej
republiky č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 01. 01. 2009 do 31. 01. 2013.

Pokiaľ ide o nárok žalobcu uplatnený žalobou proti žalovanej na zaplatenie 33,19 €, tento peňažný nárok
žalobca v žalobe nevymedzil uvedením rozhodujúcich skutočností ktorými odôvodňuje toto svoje právo.

Iba z faktúry č. XXXXXXXXXX, splatnej dňa 25.4.2013, pripojenej žalobcom k žalobe súd zistil, že touto
faktúrou poskytovateľ služby Slovak Telekom, a.s. Bratislava fakturoval žalovanej za obdobie 08. 3. 2013
- 07. 4. 2013 zmluvnú pokutu 33,19 € bez DPH. Žalobca pred súdom na pojednávaní uviedol, že nárok
na zmluvnú pokutu odvodzuje od skutočnosti, že si žalovaná nesplnila svoju povinnosť podľa Zmluvy
riadne a včas platiť faktúry za služby, ktoré jej boli poskytované predchodcom žalobcu, a z tohto dôvodu

jej bola fakturovaná zmluvná pokuta, ktorá sa nachádza v Dodatku Zmluvy.

Inštitút zmluvnej pokuty je právnym nástrojom slúžiacim k zabezpečeniu záväzkov a možno ju písomne
dohodnúť pre prípad nesplnenia zmluvnej povinnosti. Účastník konania, v tomto prípade žalobca,ktorý sa od žalovanej domáha zaplatenia zmluvnej pokuty, je povinný riadne preukázať či a k akému
konkrétnemu porušeniu zmluvnej povinnosti došlo v období, za ktoré podnik fakturoval žalovanej
zmluvnú pokutu, pričom preukázanie porušenia primárnej povinnosti je nevyhnutným predpokladom pre

priznanie nároku na zmluvnú pokutu. Žalobca napriek tomu pred súdom len všeobecne uviedol, že
žalovaná porušila zmluvné povinnosti, a to povinnosť plniť svoje záväzky riadne a včas, v dôsledku čoho
však podľa Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb malo dôjsť k vypojeniu SIM karty, čo
v konaní nepreukázal. Nepreukázal teda, že mu nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty voči žalovanej
vôbec vznikol.

ZoZmluvyajejDodatkuuzavretejmedzipodnikomažalovanoujezrejmé,žesajednáozmluvuuzavretú
so žalovanou v postavení spotrebiteľa. Zmluva o poskytovaní verejných služieb ako aj jej Dodatok je
typickou štandardnou formulárovou zmluvou. V takejto zmluve nemôže spotrebiteľ zmluvné podmienky
ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu. Nakoľko Zmluva a Dodatok k nej je spotrebiteľskou zmluvou,
vzťahujú sa na ňu ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, podľa ktorých spotrebiteľské

zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Súd poukazujúc na relevantnú judikatúru slovenských súdov v obdobných sporoch (napr. rozsudok
Okresného súdu Prešov sp. zn. 17C 112/2010-35 zo dňa 16.8.2010 v spojení s rozsudkom Krajského

súdu Prešov sp. zn. 18Co 136/2010 zo dňa 9.5.2011, rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn.
4C/163/2011 zo dňa 7.12.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 16Co/31/2012 zo
dňa 15.3.2012, rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. 4C/162/2011-28 zo dňa 6.12.2011 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 16Co/32/2012, rozsudok Okresného súdu Rožňava sp.
zn. 10C/16/2014), v ktorých súdy zamietli návrhy telekomunikačných operátorov v časti požadovaných

zmluvných pokút z dôvodu ich neprijateľnosti, považuje dojednanú zmluvnú pokutu za neprijateľnú
zmluvnú podmienku. Napriek opakovaným rozhodnutiam súdov v obdobných právnych veciach žalobca
si v tomto konaní proti žalovanej ako spotrebiteľovi naďalej uplatňuje právo na plnenie zo zmluvnej
podmienky, ktorá už bola iným súdom vyslovená za neplatnú.

Posudzovaný právny vzťah účastníkov konania je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným
štandardizovanou spotrebiteľskou zmluvou. Žalovaná sa okrem výberu programu a svojho podpisu
žiadnym spôsobom nepodieľala na formulovaní obsahu Zmluvy. Spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, teda neprijateľné zmluvné podmienky, a to pod sankciou absolútnej

neplatnosti. Nevyhnutnosť tak výraznej právnej ochrany spotrebiteľov vyplýva z faktickej nerovnosti
medzi dodávateľom a spotrebiteľom pri uzatváraní zmluvy.

V prejednávanej právnej veci je jednoznačné, že postavenie zmluvných strán bolo nerovnovážne
od počiatku. V spotrebiteľskej veci už pri samotnom uzatváraní zmluvy by nemal byť v prípade

porušenia zmluvnej povinnosti výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a
to spotrebiteľ. Táto skutočnosť na prvý pohľad vyznieva v neprospech jedného účastníka zmluvy, pričom
v tomto prípade podnik ako druhý účastník zmluvy nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným
nesplnením zmluvných povinností na jeho strane.
Navyše Dodatok k Zmluve v bode 4. zaväzuje žalovanú k zaplateniu zmluvnej pokuty v nezmenenej

výške v prípade porušenia uvedených povinností počas celej doby viazanosti, t. j. 24 mesiacov. To
znamená,ževprípade,akbysižalovanáplnilasvojupovinnosťodoberaťslužbyposkytovanépodnikom,
riadne platiť ich úhradu až do doby krátko pred uplynutím doby viazanosti, aj tak by v dôsledku
nezaplatenia poslednej úhrady mala povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v celej výške (za predpokladu,
že by došlo k vypojeniu SIM karty). Tieto ustanovenia spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a neprijateľnosť zmluvnej pokuty sa osobitne
prejavuje najmä v spojení s časovým aspektom jej uloženia.
Záverom súd uvádza, že neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať neplatne
dojednanú zmluvnú pokutu. Moderačné právo slúžiace k zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty sa
uplatňuje v iných právnych vzťahoch ako spotrebiteľských, pretože vo vzťahu k ustanoveniam § 52 a

nasl. Občianskeho zákonníka ide o všeobecnejšiu úpravu.

SúdzároveňpoukazujeajnajudikatúruSúdnehodvoraEurópskejúnie,podľaktorejbynemalibyťžiadne
pochybnosti o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcichúčinkov: "Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre
spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia

existencia možná bez nekalých podmienok." (čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS). Ustanovenie čl. 6
ods. 1 smernice sa má považovať za kogentné ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami
sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného poriadku (uznesenie Súdneho dvora Európskej únie
C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50), teda pravidiel, na ktorých rešpektovaní musí štát
bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých okolností vyžadovať. Ochrana

spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu,
že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení
a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými
formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany
spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je
to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (prov. rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod 25, Océano

GrupoEditorialSc240/98-C244/98).PretojesúdakoorgánčlenskéhoštátuEurópskejúniepovinnýpri
poskytovaní ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi
nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky.

S poukazom na vyššie uvedené súd žalobu žalobcu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty 33,19 € s

príslušenstvom ako nedôvodnú zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého ak mal účastník vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov
nemá na náhradu trov právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne
v dvoch vyhotoveniach.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1,
2 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.