Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. február 2016

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 3C/4/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5811204520
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Antal

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2016:5811204520.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudcom JUDr. Milanom Antalom, v právnej veci navrhovateľa: Slovenská

kancelária poisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235, v zast.
Allianz- Slovenská poisťovňa a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151
700, proti odporcovi: W. C., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XXX, XXX XX R., právne zastúpený JUDr.
Ferdinandom Klinovským, advokátom AK so sídlom Radlinského 47, 026 01 Dolný Kubín, v konaní o
zaplatenie 37 856,52 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 37.856,52 eur spolu s úrokom z omeškania
- vo výške 9,50 % ročne zo sumy 14.477,50 eur od 15.08.2011 do zaplatenia,

- vo výške 8,75 % ročne zo sumy 8.224,25 eur od 30.07.2012 do zaplatenia,
- vo výške 5,50 % ročne zo sumy 8.311,95 eur od 13.09.2013 do zaplatenia,
- vo výške 5,15 % ročne zo sumy 6.842,82 eur od 08.10.2014 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

II. O trovách konania súd rozhodne v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 15.8.2011 a na základe posledného rozšírenia žalobného
návrhu zo dňa 11.9.2013 doručeného súdu 13.9.2013 (jeho zmena pripustená uznesením č.k.

3C/4/2012-218 zo dňa 17.10.2014) domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 37
856,52 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 14 477,50 € od 15.8.2011 do
zaplatenia, vo výške 8,75% ročne zo sumy 8 224,25 € od 30.7.2012 do zaplatenia, vo výške 5,50%
ročne zo sumy 8 311,95 € od 13.9.2013 do zaplatenia, vo výške 5,15% ročne zo sumy 6 842,82 € od
8.10.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom regresných náhrad poistných plnení vyplatených
Sociálnou poisťovňou za invalidné dôchodky poškodenému v období od októbra 2007 do októbra 2013
a titulom náhrad za stratu na zárobku po skončení PN pri invalidite, vyplatené poškodenému K. W. za

obdobie od septembra 2008 do augusta 2014 za poistnú udalosť zo dňa 17.3.1998, pri ktorej došlo k
poškodeniu zdravia poškodeného W. pri dopravnej nehode, ktorú spôsobil odporca.

Okresný súd zo dňa 18.12.2014 pod č.k. 3C/4/2012-170 uložil odporcovi povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi jeho peňažné nároky, ktoré navrhovateľ vyplatil za odporcu v dôsledku poistného plnenia
za poistnú udalosť pri dopravnej nehode zo dňa 17.3.1998, pri ktorej došlo k poškodeniu zdravia
poškodeného W., spôsobenú odporcom.

Pri rozhodovaní vychádzal okresný súd zo zistenia, že odporca dňa 17.3.1998 spôsobil dopravnú
nehodu motorovým vozidlom ev. č.: POD 66-20. Pod vplyvom alkoholu narazil do chodca K. W., pričom
mu spôsobil viaceré zranenia, ktoré mu navrhovateľ z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla vyplatil titulom regresného nároku Sociálnej poisťovni žalované sumyza invalidné dôchodky v období od októbra 2007 do októbra 2013 a titulom náhrad na stratu na zárobku
po skončení PN pri invalidite vyplatené poškodenému P. W. za obdobie od septembra 2008 do augusta
2014. Ďalej súd vychádzal zo zistenia, že rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa 23.9.1998,

sp. zn. 1T/37/1998 bol odporca uznaný vinným pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods.
1, 2, Trestného zákon a trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 201 písm. b,
d/ Trestného zákona, pretože dňa 17.3.1998 po tom, čo požil alkohol s hladinou 2,22 promile v krvi
viedol motorové vozidlo zn. Škoda 105, ŠPZ POD 66-20 po ceste I/59 v obci Podbiel, následkom požitia
alkoholických nápojov nezvládol vedenie vozidla, narazil do oplotenia kostola a následne zrazil chodca

K. W., ktorému spôsobil rozsiahle zranenia. Na motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda sa
vzťahovalo zákonné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v
zmysle § 3 ods. X vyhlášky MF SR č. 423/1991 Zb..
Súd mal za to, že nárok navrhovateľa, ktorý vychádzal z ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka
v spojení s § 11 ods. 1 písm. a/ Vyhlášky č. 423/1991 Zb. je dôvodný. Vzhľadom na to, že odporca
bol v omeškaní s plnením peňažného záväzku, uložil mu povinnosť zaplatiť podľa § 517 Občianskeho

zákonníka aj úrok z omeškania v uplatnenej výške.
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca, ktorý uviedol, že nárok uplatnený v súdnom
konaní je v rozpore s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Napriek skutočnosti, že on počas súdneho
konania namietal, že výkon práv navrhovateľa je v rozpore s dobrými mravmi, súd sa podľa jeho
názoru nevysporiadal s touto prednesenou argumentáciou v odôvodnení napadnutého rozsudku. S

prihliadnutím na výroky rozsudku je zrejmé, že konajúci súd vzhľadom na uplatnený nárok navrhovateľa
na náhradu vyplateného poistného plnenia súvisiaci s dopravnou nehodou, ktorá sa stala pred 17 rokmi
nepovažuje za nárok v rozpore s dobrými mravmi.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací uznesením zo dňa 30.11.2015 pod č.k. 10Co/254/2015 - 189

rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a to z dôvodu, že súd prvého stupňa
mal konkrétne vyargumentovať svoj názor k uvedenej obrane odporcu, avšak absentuje v rozhodnutí
argumentácia súdu prvého stupňa, ktorým by sa vyjadroval, či uplatnený nárok navrhovateľa vzhľadom
na uplynutie času od vzniku škodovej udalosti je/nie je v rozpore s dobrými mravmi. Aj prípadný názor, že
uplatnenie nároku navrhovateľa voči odporcovi uplynutím času 13 rokov nezasahuje do práv odporcu,

t.j. nie je v rozpore s dobrými mravmi, mal súd vo svojom rozhodnutí zodpovedať. V novom rozhodnutí
okresný súd opätovne posúdi, prioritne bude musieť vyriešiť obranu odporcu vznesenú z pohľadu ust.
§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorú odporca viaže k uplynutiu času od škodovej udalosti až do
podania návrhu.

Navrhovateľ sa podaním doručeným súdu dňa 7.4.2015 vyjadril k otázke námietky odporcu, že návrh
nie je uplatnený v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal na to, že práve odporca bol tým, kto konal
v príkrom rozpore so svojimi povinnosťami a aj dobrými mravmi, keď viedol motorové vozidlo pod
vplyvom alkoholu a spôsobil poškodenému trvalé poškodenie na zdraví, následkom ktorého sa stal plne
invalidným. Podľa jeho názoru neexistujú okolnosti, ktoré by odôvodňovali posúdenie uplatnenia si práva

postihu za rozporné s dobrými mravmi. Navrhovateľ okrem uplatnenia si zákonného právneho nároku
nepostupoval inak nepoctivo, šikanózne zneužívajúc svoje právo postihu voči odporcovi, či inak narúšal
rovnosť účastníkov občianskoprávneho vzťahu. Poukázal na to, že okresný súd správne právne posúdil
vec, keď návrhu v celom rozsahu vyhovel a na námietku odporcu týkajúcu sa rozporu uplatneného
nároku s dobrými mravmi neprihliadol.

Zástupca navrhovateľa aj na pojednávaní dňa 18.2.2016 uviedol, že jeho uplatnený nárok voči
odporcovi nie je v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu,
okrem iného na rozhodnutie 3Cod/257/2009, ktorým bol vyslovený názor, aplikácia ustanovenia §3
ods. 1 Občianskeho zákonníka umožňuje aj zásah do výkonu už existujúceho práva vyplývajúceho z

občianskoprávnych vzťahov, nemôže ale viesť ku vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností,
nakoľko toto ustanovenie nemá totižto vlastnú normotvornú platnosť, upravuje iba spôsob aplikácie a
interpretácie iných ustanovení.
Uviedol, že k dopravnej nehode došlo 17.3.1998, za toto obdobie do roku 2009 si navrhovateľ neuplatnil
poistné plnenie. V tomto období prebiehalo trestné konanie, ktoré bolo vedené Okresným súdom Dolný

Kubín sp. zn. 1T/37/1998, na základe ktorého bol vyhlásený rozsudok dňa 23.9.1998 a odporca bol
právoplatne uznaný vinným. Navrhovateľ si spätne pohľadávky neuplatňoval do obdobia 23.9.2008
nakoľko bol predpoklad, že tento nárok bol premlčaný. Začal si pohľadávky uplatňovať až od 23.9.2008.Jednalo sa o dávky, ktoré nemajú charakter jednorazovej dávky, ale vznikajú postupne, každý mesiac
boli vyplácané a tým pádom právo na ich náhradu vzniká postupne. Z toho dôvodu nič nebránilo
navrhovateľovi, aby uplatnil jednotlivé dávky od 23.9.2008, nakoľko boli tieto dávky uplatnené v zákonnej

lehote. Premlčané dávky neboli navrhovateľom uplatnené. Domnieva sa, že do obdobia uplatnenia
jednotlivých dávok neboli zosúladené všetky dokumenty vzťahujúce sa k postihu poškodeného, v tom
období prebiehalo trestné konanie, jeho liečba. To, že sa za predchádzajúce obdobie neuplatnil nárok
voči odporcovi bolo na internom rozhodnutí navrhovateľa. Odporca nemá nárok na krátenie dávok,
nakoľko uplatnené dávky boli uplatnené v nepremlčanej dobe v plnej výške vyplateného poistného

plnenia, čo im zákon priznáva, a preto prípadné zníženie nie je právne prípustné.
Postihové právo uplatnené poisťovateľom nebolo možné znížiť cestou uplatnenia moderačného práva
v zmysle ust. § 450 Občianskeho zákonníka, pretože postihové právo poisťovne nemá povahu práva
na náhradu škody, ale je to osobitné originálne právo poisťovateľa. Poukázal aj na rozhodnutie NS SR
sp. zn. 1McdO/3/2004, kde sa konštatuje, že súd pri rozhodovaní o postihu nie je oprávnený aplikovať
moderačné ustanovenia § 450 Občianskeho zákonníka, nakoľko moderačné právo patrí výslovne len

samotnej poisťovni, nakoľko bol u odporcu preukázateľne zistený alkohol, poisťovňa nemala dôvod
znižovať svoj nárok voči odporcovi, preto svoj nárok uplatňuje najmä s poukazom na ust. § 11 ods.
1 písm. a/ vyhlášky č. 423/1991 Zb., ktorou sa ustanovuje rozsah a podmienky zákonného poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

Právny zástupca odporcu v tejto súvislosti uviedol, že nárok navrhovateľa je v rozpore s ust. § 3 ods. 1
OZ, nakoľko navrhovateľ podal žalobný návrh po 13 rokoch po vzniku dopravnej nehody. Z tohto dôvodu
navrhol žalobu zamietnuť.

ZrozsudkuOkresnéhosúduDolnýKubín,sp.zn.1T/37/1998zodňa23.9.1998,právoplatným25.9.1998

vyplýva, že odporca bol právoplatne uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví a ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky, nakoľko dňa 17.3.1998 okolo 5:30 h. viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda
105 ŠPZ: POD 66-20 po ceste č. I/59 v obci Podbiel a v km. 96,660, následkom požitia alkoholických
nápojov nezvládol vedenie vozidla, narazil do oplotenia kostola a následne zrazil chodca K. W., nar.
27.8.1958, čím mu spôsobil zranenie zlomeniu spodiny lebečnej, ťažké pohmoždenie mozgovej tkáne,

zlomenie kostí pravého predkolenia, zlomeniu ľavej kľúčovej kosti, vnútorné odlomenie ľavej ramennej
kosti, zlomeninu 6 rebra vľavo, mnohopočetné odreniny a pohmoždeniny po celom tele s trvalou plnou
invaliditou-plneodkázanéhonapomocdruhých,odporcavčasenehodypodľaprepočtuznalcazÚstavu
súdneho lekárstva mal 2,2 promile alkoholu v krvi a takto konal aj napriek tomu, že bol rozhodnutím
veliteľa Vojenského útvaru 4558 Lešť zo dňa 3.5.1996 postihnutý za priestupok podľa § 30 ods. 1 písm.

b/ zákona č. 372/90 Zb..

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 423/1991
Zb. účinnej v rozhodnom čase prevádzkovateľ a vodič motorového vozidla, na ktorého sa vzťahuje
zákonné poistenie, "ďalej len poistený", má právo, aby poisťovňa za neho nahradila v rozsahu a vo výške

podľa osobitných právnych predpisov I/ poškodeným uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody
spôsobenej prevádzkou motorového vozidla inému.
a/ na zdraví alebo usmrtením,
b/ poškodením, zničením, stratou alebo odcudzením veci,
c/ vznikom inej majetkovej ujmy,

pokiaľ poistený za túto škodu zodpovedá podľa zákona a ak sa ďalej neustanovuje inak.

Podľa ust. § 28 ods. 3 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v platnom znení, práva a povinnosti Slovenskej poisťovne,
a.s., vzniknuté zo zákonného poistenia prechádzajú na Slovenskú kanceláriu poisťovateľov. Tieto práva

uplatňuje v mene a na účet kancelárie Slovenská poisťovňa.

Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a/ Vyhlášky MF SR č. 423/1991 Z.z., ktorou poisťovňa má právo na náhradu
súm, ktoré vyplatila z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, proti poistenému, ktorý
spôsobil škodu úmyselne alebo po požití alkoholického nápoja, ak bol zistený v krvi obsah alkoholu vo

výške 0,30 promile, alebo návykovej látky, alebo lieku označeného zákazom viesť motorové vozidlo.

Podľa ust. § 420 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka
(1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.(2) Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti
tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona
nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

(3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995, v znení novely 586/2008 Z.z. účinného od 01.01.2009 výška
úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1985, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka v platnom znení, ak záväzkový vzťah vznikol pred prvým februárom 2013 výška úrokov z
omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.01.2013 aj za dobu omeškania po 31.01.2013.

S účinnosťou od 1.1.2003 došlo k zlúčeniu spoločnosti Alliaz a Slovenská poisťovňa, a.s. v dôsledku
čoho práva a povinnosti uplatňuje právny nástupca Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského

rad 4, Bratislava.

V prejednávanej veci medzi účastníkmi nebolo sporné, že odporca dňa 17.3.1998 po požití alkoholických
nápojov riadil osobné motorové vozidlo, s ktorým bol účastníkom dopravnej nehody, pri ktorej bola
poškodenému p. W. spôsobená škoda na zdraví. Spornou bola medzi účastníkmi skutočnosť, či

uplatnený nárok navrhovateľa bol v rozpore s ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. v rozpore s
dobrými mravmi, pretože žaloba bola podaná 13 rokov po dopravnej nehode.
Odporca nenamietal právny ani skutkový základ žaloby.

Odporca bol v trestnom konaní právoplatne uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví a

trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, čo je okolnosťou významnou aj pre rozhodnutie
o nároku navrhovateľa. Zo skutkovej časti výroku rozsudku vyplýva, že odporca následkom požitia
alkoholických nápojov nezvládol vedenie vozidla, narazil do oplotenia kostola a následne zrazil chodca
K. W., čím mu spôsobil zranenia.....".
Uvedený rozsudok neznamená len konštatovanie o tom, že odporca spáchal trestný čin ublíženia na

zdraví, ale i záver o vzniku škody poškodeného K. W., ako i záver o existencii príčinnej súvislosti medzi
protiprávnym konaním odporcu a vznikom škody poškodeného.
Vzhľadom na túto skutočnosť je súd v zmysle ust. § 135 ods. 1 OSP rozhodnutím o tom, že bol spáchaný
trestný čin viazaný.

Keďže bolo preukázané, že odporca v čase dopravnej nehody viedol motorové vozidlo pod vplyvom
alkoholu, z tohto dôvodu navrhovateľovi v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 423/1991 Zb. vznikol
nárok voči nemu na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil. Poisťovňa
z dôvodov vzniknutej škody, za ktorú zodpovedá odporca vyplatila poškodenému za poškodenie
jeho zdravia finančné plnenie 37 856,52 € titulom dávok z dôchodkové poistenia formou invalidného

dôchodku a takisto dávky v zmysle ust. § 447 Občianskeho zákonníka.
Tieto dávky nemajú charakter jednorazových dávok, ale vyplácajú sa každomesačne. Tieto plnenia boli
vyplatené postupne od 23.9.2008, a teda právo na ich náhradu vzniklo postupne, a to od 23.9.2008.
Navrhovateľ si neuplatnil právo na náhradu vyplateného poistného plnenia za obdobie pred 23.9.2008,
avšak nič mu nebránilo, aby si ho uplatnil od tohto obdobia vzhľadom na možnú všeobecnú premlčaciu

dobu. Poškodenému bola vyplatená prvá suma - náhrada za stratu na zárobku dňa 23.9.2008 vo výške
105,42 €, teda nárok navrhovateľa bol uplatnený v trojročnej všeobecnej premlčacej dobe (návrh na súd
bol podaný 15.8.2011) a preto súd na uplatnenú námietku premlčania neprihliadal. V podstate aj vosvojom vyjadrení odporca netrval na vznesenej námietke premlčania po predložení špecifikácie nároku
(čl. 104 spisu).

Pokiaľ sa týka obrany odporcu vznesenú z pohľadu ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka voči
uplatnenému nároku navrhovateľa podaného už v odpore na čl. 23, 24, že postup navrhovateľa na
uplatnenie poistného plnenia 13 rokov po poistnej udalosti je v rozpore s ust. § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, nakoľko takýto výkon práv navrhovateľa je v príkrom rozpore s dobrými mravmi, súd
nepovažuje takýto postup navrhovateľa za rozpor s dobrými mravmi, a už vôbec nie v príkrom rozpore

s nimi.
Nakoľko dopravnou nehodou spôsobenou odporcom a navyše pod vplyvom alkoholu došlo k trvalému
poškodeniu zdravia s následkom invalidity M. W., vzniklo poškodenému právo na výplatu dávok z
dôchodkového poistenia formou invalidného dôchodku a takisto dávky v zmysle ust. § 447 Občianskeho
zákonníka.
Nárok navrhovateľa je osobitným priamym nárokom poisťovne proti poistenému (škodcovi) na základe

poistného vzťahu upraveného v § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 423/1991 Zb. a nejde teda o nárok na
náhradu škody, pri ktorom by súd mohol využívať moderačné právo (rozhodnutie NS SR publikované v
Zbierke súdnych rozhodnutí ako R 27/1980).
Účelom postihovaného práva poisťovateľa v zmysle citovaného ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a/
vyhlášky č. 423/1991 Zb. je primárne pôsobiť preventívne vo vzťahu k poistnému a k dodržiavaniu jeho

zákonných povinností. Sekundárnou úlohou tohto ustanovenia je sankcionovať poisteného za to, že
nehodu spôsobil pod vplyvom alkoholu. Nemožno preto súhlasiť s vyjadrením odporcu, že uplatnenie
postihu poisťovateľom je v rozpore s dobrými mravmi. Naopak, práve správanie sa odporcu spočívajúce
vo vedení motorového vozidla pod vplyvom alkoholu, keď odporcovi bolo namerané 2,2 promile alkoholu
v krvi je v príkrom rozpore nie len s jeho základnými povinnosťami, ale aj s dobrými mravmi. V súdenej

veci neexistujú okolností, ktoré by odôvodňovali posúdenie uplatnenie si práva a postihu za rozporné
s dobrými mravmi. Navrhovateľ okrem uplatnenia si zákonného právneho nároku nepostupoval inak
nepoctivo, šikanózne zneužívajúc svoje právo postihu voči odporcovi, či inak narúšal rovnosť účastníkov
občianskoprávneho vzťahu. Naopak porušenie povinnosti na strane odporcu je prvotnou príčinou vzniku
práva navrhovateľa na postih, a je jednoznačné, že odporca sa takémuto postihu mohol jednoducho

vyhnúť tým, že by si riadne plnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti a neviedol motorové vozidlo pod
vplyvom alkoholu. Navrhovateľ na základe vlastného rozhodnutia si uplatnil len sumu od 23.9.2008
(žalobný návrh na súd podaný dňa 15.8.2011). Spätné pohľadávky za obdobie od poistnej udalosti, ku
ktorejdošlodňa17.3.1998do23.9.2008sineuplatňoval,nakoľkobolpredpoklad,žetietobolipremlčané.
Keďže sa jednalo o dávky, ktoré nemajú charakter jednorazovej dávky, ale vznikajú potupne, každý

mesiac boli vyplácané, tým pádom na ich náhradu navrhovateľovi vzniká nárok postupne.
Súd konštatuje, že nič nebránilo navrhovateľovi, aby uplatnil jednotlivé dávky od 23.9.2008, nakoľko
tieto dávky boli uplatnené v zákonnej lehote v celkovej výške 37 856,52 €. Uvedené vyplýva z výpisov
z účtu navrhovateľa v banke a z predložených oznámení o poukázaní súm.
Premlčané dávky navrhovateľom neboli uplatnené. Odporca dlžnú sumu doposiaľ neuhradil.

Na základe vyššie uvedeného s poukazom na citované zákonné ustanovenia má súd za to, že
navrhovateľ má nárok na toto vyplatené poistné plnenie voči odporcovi, ktorý škodu spôsobil, a preto
návrhu v celom rozsahu vyhovel a odporcu zaviazal na úhradu dlžného poistného plnenia, ktoré vyplatil
za poškodeného.
Odporca sa neuhradením žalovanej sumy v stanovenej lehote dostal do omeškania, preto si navrhovateľ

uplatnil aj úrok z omeškania, a to v rozsahu 9,50% zo sumy 14 477,50 € od 15.8.2011 do zaplatenia
(žalobný návrh), vo výške 8,75% ročne zo sumy 8 224,25 € od 30.7.2012 do zaplatenia (uznesenie
3C/4/2012-107 zo dňa 22.11.2012 o zmene petitu návrhu), vo výške 5,50% ročne zo sumy 8 311,95 €
od 13.9.2013 do zaplatenia (uznesenie 3C/4/2012-196 zo dňa 12.3.2014 o zmene petitu návrhu), a vo
výške 5,15% ročne zo sumy 6 842,82 € od 8.10.2014 do zaplatenia ( uznesenie 3C/4/2012-218 zo dňa

17.10.2014 o návrhu navrhovateľa na zmenu petitu návrhu).
Navrhovateľ vyzval odporcu listom zo dňa 21.6.2011, doručený dňa 28.6.2011 a listom zo dňa 8.8.2011
(čl. 7,9 spisu) na úhradu dlžnej sumy v celkovej výške 14 477,50 €. Listom zo dňa 16.7.2012 (čl. 116)
navrhovateľ vyzval odporcu na zaplatenie ďalšieho poistného plnenia vo výške 8 224,25 € v lehote do 15
dní odo dňa obdržania tohto listu. Rovnako tak navrhovateľ vyzval odporcu na zaplatenie škody listom

zo dňa 1.7.2013 (čl. 185) na zaplatenie ďalšieho poistného plnenia - rozšírenie žalobného návrhu vo
výške 8 311,95 € a listom zo dňa 12.8.2014 (čl. 213) rozšírenie žalobného návrhu o ďalšie vyplatenie
poistného plnenia vo výške 6 842,82 € (čl. 205) a preto mal súd preukázané, že odporca sa dostal do
omeškania s plnením peňažného dlhu, pretože lehota na dobrovoľné zaplatenie celého dlhu na základevýziev navrhovateľa mu márne uplynula. V danom prípade je výška úrokov z omeškania 9,50%, 8,75%,
5,50% a 5,15% ročne z istiny, pretože základná úroková sadzba ECB ku dňu splatnosti dlhu bola určená
správne. K tejto sadzbe sa v zmysle platnej legislatívy pripočítava 8 resp. 5 percentuálnych bodov podľa

§ 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, preto súd priznal úrok z omeškania v navrhovateľom uplatnenom nároku.

Z týchto dôvodov rozhodol súd tak, ako to vyslovil vo výrokovej časti rozsudku.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa § 151
ods. 3 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

Podľa § 205 OSP ods. 1, 2 v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(3) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z.).