Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. apríl 2017

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 16C/214/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316214270
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Fekete
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2017:1316214270.4

Uznesenie

Okresný súd Bratislava III, v spore o zaplatenie 4 000,- eur s príslušenstvom žalobcu: L. X., nar.
XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom P. Ú.L. XX, Q. P., zastúpeného Advokátska kancelária Ivan Syrový,
s.r.o., IČO: 47 232 765, so sídlom Kadnárova 83, Bratislava, proti žalovanému v 1. rade: T. K., nar.
XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom J.D. XXXX/XX, B. a žalovanej v 2. rade: T. U., nar. XX.XX.XXXX, s
trvalým pobytom X.J. XXXX/XX, B., o návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh zo dňa 13.03.2017 na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .

II. O nároku na náhradu trov konania o návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia rozhodne súd
v konečnom rozhodnutí vo veci samej, pričom o ich výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 23.08.2016 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaných v 1/ a 2/ rade spoločne
a nerozdielne na zaplatenie sumy 4 000 euro spolu so zmluvnými úrokmi v sume 3 000 euro a úrokmi
z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 4 000 euro od 26.06.2016 do zaplatenia. Právnym titulom
uplatnených nárokov bola Zmluva o pôžičke zo dňa 24.06.2011, ktorú uzavrel otec žalovaných a ktorý
dňa 15.03.2015 zomrel, na základe čoho predmetný záväzok prešiel v zmysle osvedčenia o dedičstve
Dnot 120/2015 zo dňa 08.10.2015, právoplatného dňa 08.10.2015, na žalovaných v 1/ a 2/ rade.

2. Podaním doručeným súdu dňa 13.03.2017 žalobca navrhol zmenu žaloby spočívajúcu v rozšírení
žalobného návrhu o ďalšie peňažné plnenie, konkrétne istinu pohľadávky v sume 2 000 euro spolu so
zmluvnými úrokmi v sume 1 500 euro a úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2 000 eur od
02.10.2016 do zaplatenia z titulu ďalšej zmluvy o pôžičke zo dňa 01.10.2011, uzatvorenej medzi otcom
žalovaných a žalobcom.

3. Zároveň za účelom zabezpečenia žalovanej pohľadávky, uvedeným podaním zo dňa 13.03.2017
žalobca navrhol podľa § 343 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), aj zriadenie
zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva podľa § 343 ods. 1 a 2 C.s.p. k nehnuteľnosti -
rodinnému domu, súp. č. 621, postaveného na parcele registra „C“ č. 31/5 o výmere 118m2, zapísaného
na LV č. XX, okres Pezinok, obec Svätý Jur, k.ú. Z., na zabezpečenie pohľadávky žalobcu vo výške

6.000 Euro s príslušenstvom a trov konania. Návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil
žalobca tým, že z vyjadrenia žalovanej v 2/ rade, ktorá popiera pohľadávku žalobcu a nie je ju ochotná
dobrovoľne uspokojiť a predpokladá, že ani žalovaný v 1/ rade je zrejmé, že nemajú úmysel plniť
žalobcovi dobrovoľne. Preto žalobca má obavu, že žalovaní ho chcú ukrátiť a prevedú pred rozhodnutím
súdu vlastníctvo k nehnuteľnosti na tretiu osobu. V tejto súvislosti poukázal na to, že žalovaní sa
snažia predmetný dom predať prostredníctvom realitnej kancelárie a preto je nanajvýš vhodné aby súd

poskytol právnu ochranu nároku žalobcu, ktorého sa voči žalovaným domáha v podobe navrhovaného
zabezpečovacieho opatrenia.4. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia na pripojil ako dôkaz výtlačok inzerátu na intrenetovej
stránke „reality.bazos.sk“ zo dňa 07.03.2017, ohľadom predaja rodinného domu v obci Q. P. Z.,

Podhradie, lokalita Pezinok, bez bližšej identifikácie (ulice, súpisné číslo a pod.) za cenu 149.900 Euro.

5. Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok úč. od 01.07.2016 (ďalej len
„C.s.p.“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na
iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že

exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 343 ods. 3 C.s.p. výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

7. Podľa § 344 C.s.p. ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie

opatrenie.

8. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

9. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

Podľa § 326 ods. 1 C.s.p., k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

10. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

11. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

12. S účinnosťou od 01.07.2016 došlo k rekodifikácii procesných predpisov, týkajúcich sa civilného
konania pred súdom, v rámci ktorej vstúpil do účinnosti okrem iných aj zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), ktorý v tretej hlave, tretej časti zaviedol nové právne inštitúty
a to neodkladné, zabezpečovacie a iné opatrenia súdu. Nová právna úprava, vychádza z pôvodne
označovaného predbežného opatrenia, avšak s niekoľkými zásadnými zmenami. Okrem toho, že nová
právna úprava upustila od koncepcie predbežného a dočasného charakteru poskytovanej ochrany a
prípustná je aj trvalá úprava pomerov medzi stranami sporu nariadením neodkladného opatrenia, novým

inštitútom je práve zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva na zabezpečenie pohľadávky
veriteľa, ktoré predchádzajúca právna úprava (predbežným opatrením) neumožňovala.

13. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo na
iných majetkových hodnotách dlžníka a slúži len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, v

prípade odôvodnenej obavy, že exekúcia bude ohrozená. Predpokladom je naliehavosť úpravy pomerov
medzi stranami sporu, pre reálne ohrozenie výkonu práva (exekúcie) a zabezpečuje sa týmto opatrením,
aby budúci výkon pohľadávky, právoplatne priznanej súdnym rozhodnutím, bol uspokojený. O návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nerozhoduje súd na základe vykonaného dokazovania
na pojednávaní, ale rozhodné skutočnosti, ktorými sa odôvodňuje potreba zriadenia navrhnutého

záložného práva, je povinný súdu preukázať, resp. osvedčiť, navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia.
Znamená to, že navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia je povinný predložiť súdu dôkazy, na ktoré
sa v návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia odvoláva a ktorými svoje tvrdenia osvedčuje ( §
344 a § 326 ods. 2 C.s.p.).

14. Žalobca ako navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia v danom prípade neosvedčil predpoklady
na vydanie ním navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva na zdedený
rodinný dom žalovaných a ani iným spôsobom neosvedčil tvrdenú obavu, že by uspokojenie jeho
spornej pohľadávky v sume 6000 Euro (po zmene žaloby) a to aj prípadným núteným a výkonom(exekúciou), bolo ohrozené. Z predloženého inzerátu z internetovej stránky vôbec nevyplýva, že by
inzerovaný dom v obci Q. P. Z., Podhradie, ponúkaný na predaj za cenu 149.900 Euro, bol domom vo
vlastníctve žalovaných, ktorý žiada zaťažiť záložným právom za účelom zabezpečenia svojej spornej

pohľadávky. Žalobca neosvedčil také správanie žalovaných, ktorí by sa znižovaním svojho majetku
sa snažili žalobcu ukrátiť na jeho budúcich, doposiaľ sporných právach. Samotná existencia dlžnej
pohľadávky veriteľa, nie je sama osebe dôvodom pre zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti dlžník
(-ov). Až ich správanie, ktorým sa reálne a bezprostredne snažia ohroziť možnosť uspokojenia tejto
pohľadávky (ohroziť jej exekúciu), pokiaľ o nej rozhodne právoplatne súd ako zákonnej (dôvodnej),

je takýmto dôvodom. Žalobca takéto bezprostredné chovanie žalovaných, ktorým podstatnou mierou
znižujú svoj majetok, z ktorého by bolo možné v budúcnosti uspokojiť spornú pohľadávku žalobcu,
neosvedčil. Navyše žalobca neosvedčil ani to, že žalovaní sú spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti,
resp. či na nehnuteľnosti neviaznu aj iné ťarchy, resp. či nemajú práva k nehnuteľnosti aj ďalšie subjekty.
Bez osvedčenia uvedených skutočností, a predovšetkým bez osvedčenia zákonného predpokladu -
bezprostrednej hrozby a odôvodnenej obavy, že by prípadný budúci výkon rozhodnutia mohol byť

zmarený, súd nemôže zriadiť za účelom zabezpečenia uplatňovanej pohľadávky, navrhované záložné
právo uvedenej nehnuteľnosti.

15. Nakoľko v danom prípade neboli splnené zákonné predpoklady, keď žalobca ako navrhovateľ
zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil tvrdenú obavu, že bez ním navrhovaného zabezpečovacieho

opatrenia bude prípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia v spornej veci, ktorým mu má byť
priznaná voči žalovaným uplatnená pohľadávka, bude reálne ohrozený, súd jeho návrh na zriadenie
zabezpečovacieho opatrenia zamietol ako nedôvodný.

16. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

17. V zmysle citovaného ustanovenia súd o náhrade trov konania v súvislosti s podaním návrhu na
zriadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva nerozhodoval, nakoľko o trovách
konania bude rozhodnuté až v konečnom rozhodnutí vo veci samej, na základe výsledku konania (§ 255

C.sp.), príp. podľa procesného hľadiska (§ 256 C,s,p,).

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého
uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.