Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. marec 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/529/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814200998
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7814200998.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a sudcov
JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu U. L., M.. XX.X.XXXX, Q.Ý. F. D., G.
Č.. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Hedvigou Gallovou, advokátkou so sídlom v Rožňave, Čučmianska
dlhá č. 45, proti žalovanému AUTO DISKONT s.r.o., so sídlom v Pezinku, Šenkvická cesta č. 14/F, IČO:
35 899 620, zastúpenému Mgr. Mariánom Balážom, advokátom so sídlom v Bratislave, Tešedíkova č.

59, o zaplatenie 1.192,- eur s príslušenstvom oproti vráteniu predmetu kúpy, o odvolaní žalobcu proti
uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 24. júna 2016 č.k. 10C/23/2014 - 90 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j euznesenie.

Žalobcovi p r i z n á v aplnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zaviazal žalobcu v lehote do troch dní od právoplatnosti
uznesenia uhradiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške 781,99
eur z titulu trov právneho zastúpenia.

2. V odôvodnení uviedol, že o žalobe žalobcu, ktorou žiadal zaviazať žalovaného uhradiť mu sumu
1.192,- eur a žalobca by bol povinný vydať žalovanému osobné motorové vozidlo S.. W. K. X.Xi, V.: B.

XXX Q., Č. B. P., N. S. L., Č. L. R., Č. A. P. ako aj odovzdať mu všetku dokumentáciu týkajúcu sa tohto
vozidla, rozhodol rozsudkom zo dňa 13.10.2014 č.k. 10C/23/2014 - 56 tak, že žalobu zamietol a uložil
žalobcoviuhradiťžalovanémunáhradutrovkonaniavovýške735,49eura.Pretožeprotivýrokuotrovách
konania podal žalobca odvolanie, rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby nadobudol právoplatnosť dňa
13.12.2014 a o odvolaní žalobcu rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 26.08.2015 č.k.
1Co/32/2015 - 81 tak, že zrušil rozsudok vo výroku o trovách konania a vec vrátil súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie z dôvodu, že súd prvej inštancie neprihliadol k možnosti aplikácie § 150 Občianskeho
súdneho poriadku.

3. O trovách konania súd prvej inštancie opätovne rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku tak, že priznal v celom rozsahu úspešnému žalovanému náhradu trov jeho právneho
zastúpenia, ktoré vyčíslil podľa § 10 ods. 1, § 13a, § 15 písm. b), § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.,

pozostávajúcu z troch úkonov právnej služby (prevzatie zastúpenia dňa 07.02.2014, písomné vyjadrenie
vo veci zo dňa 22.04.2014 a účasť na pojednávaní dňa 13.10.2014), k týmto úkonom prislúchajúci režijný
paušál,zvýšenéo20%DPH,spoluvsume250,02eur,znáhradyzastratučasu(cestazosídlaprávneho
zástupcu žalovaného v Bratislave na súdne pojednávanie do Rožňavy a späť) v sume 257,28 eur, z
náhrady cestovných výdavkov na trase Bratislava - Rožňava a späť v sume 228,19 eura, spolu 735,49
eur. Súd tiež priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania, a to odmenu za jeden úkon právnej

služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 22.12.2014, k tomto úkonu prislúchajúci režijný paušál v sume
8,04 eur, zvýšené o 20% DPH, spolu vo výške 46,50 eura.4. Dôvodil, že po posúdení dôvodnosti priznania trov konania aj v súlade s ustanovením § 150 ods. 1
a 2 Občianskeho súdneho poriadku dospel k záveru, že v prejednávanom spore sa nejedná o prípad

hodný osobitného zreteľa, na základe ktorého by bolo možné procesne úspešnému žalovanému trovy
konania nepriznať, prípadne ich krátiť. Uviedol, že žalobca síce tvrdil, že predmet sporu je hodný
osobitného zreteľa, avšak nijakým spôsobom toto svoje tvrdenie neupresnil, pričom z právoplatného
rozsudku možno jednoznačne konštatovať, že v spore neboli zistené porušenia zákonných ustanovení
ohľadom ochrany spotrebiteľa ani ustanovenia Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka, lebo

samotná skutočnosť, že žalobca si kúpu vozidla rozmyslel, nemohla byť dôvodom na odstúpenie od
riadneho a platne uzavretého právneho úkonu a na splnenie podmienky pre aplikáciu ustanovenia §
150 Občianskeho súdneho poriadku nemôže mať vplyv ani skutočnosť, že žalobca uzatváral zmluvu v
neskorých večerných hodinách. Dodal, že ak žalobca tvrdil, že jeho majetkové pomery mu neumožňujú
zaplatenie trov konania, svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal, lebo nedoručil súdu žiadne
listinné dôkazy, ktoré by svedčili o jeho nedobrých majetkových pomeroch, ani o tom, že by bol

nezamestnaný, zadlžený, alebo ktoré by preukazovali nejaké zdravotné obmedzenia žalobcu, ktorý bol
v priebehu sporu zastúpený právnym zástupcom. Nakoniec zdôraznil aj tú skutočnosť, že žalobca podal
žalobu na Okresnom súde Rožňava, teda v mieste svojho bydliska, pričom žaloval obchodnú spoločnosť
so sídlom v Pezinku. V prípade, že by si bol uplatnil nároky voči žalovanému na súde príslušnom podľa
sídla žalovaného, nevznikli by náklady na cestovné a stratu času pre zástupcu žalovaného. Zástupca

žalovaného sa zúčastnil pojednávania, nakoľko bol na neho riadne predvolaný súdom, pričom vo veci
sa nejednalo o drobný spor pod 1.000,- eur, kedy by nebolo potrebné nariaďovať pojednávanie.

5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žiadal zmeniť napadnuté
uznesenie a stranám sporu náhradu trov konania nepriznať. Mal za to, že trovy konania žalovaného

vo výške 735,49 eur sú neúmerne vysoké k hodnote predmetu sporu vo výške 1.192,- eur a bolo
tiež neúčelné posielať na súdne pojednávanie do Rožňavy právneho zástupcu z Bratislavy, hoci
pobočka žalovaného je v Košiciach. Podčiarkol, že je osobou vo veku 28 rokov, bez skúsenosti
uzatvárať obchodnoprávne vzťahy a zaplatenie trov konania v takejto výške by bolo pre neho likvidačné.
Zopakoval, že jeho majetkové pomery mu neumožňujú zaplatenie trov konania v súdom určenej výške.

Podľa žalobcu vzhľadom na fakt, že v spore posudzovaná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, je vhodné
aplikovať dôvody hodné osobitného zreteľa a trovy konania žalovanému nepriznať.

6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť uznesenie ako vecne správne. Uviedol,
že sa stotožňuje i s odôvodnením napadnutého uznesenia, majúc za to, že žalobca nepreukázal

existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, ani svoje nepriaznivé majetkové pomery. Žiadal priznať
náhradu trov odvolacieho konania za vyjadrenie k odvolaniu vo výške 47,14 eura.

7. Žalobca v duplike na vyjadrenie žalovaného k odvolaniu uviedol, že trvá na svojom odvolaní,
opätovne poukazujúc na to, že súd by nemal priznať žalovanému náklady cestovného a straty času jeho

právneho zástupcu, pretože ich považuje za neúčelné, a tiež na to, že ide o drobný spor a navyše spor
spotrebiteľský.

8. Žalovaný vo vyjadrení k duplike žalobcu opäť zdôraznil, že trovy jeho právneho zastúpenia boli
vynaložené účelne a v danom prípade podľa jeho názoru neexistujú okolnosti hodné osobitného zreteľa

pre nepriznanie trov konania. Uplatnil si tiež náhradu trov odvolacieho konania aj za svoje vyjadrenie
vo výške 47,14 eura.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinného od 01.07.2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou

osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa §
385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP v spojení s ust. § 470 ods. 2
prvej vety CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 4.2.2014

domáhal zaplatenia sumy 1.192 eur oproti povinnosti žalobcu vydať žalovanému v žalobe označené
osobné motorové vozidlo. Rozsudkom zo dňa 13.10.2014 č.k. 10C/23/2014 - 56 súd žalobu právoplatne
zamietol a na náhradu trov konania zaviazal neúspešného žalobcu podľa § 142 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (ďalej len „O.s.p.“), podľa ktoréhoúčastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

11. Žalobca žiadal náhradu trov konania žalovanému nepriznať, majúc za to, že v danej veci sú splnené
podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 150 O.s.p., podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitného
zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä
na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri
prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

12. V citovanom ustanovení § 150 ods. 1 O.s.p. je zakotvené moderačné právo súdu zmierniť dôsledky
právnych noriem upravujúcich platenie náhrady trov konania. Je výrazom toho, že tam, kde zákon
nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským
výkladom. Zákon ustanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému
záveru, ako vyplynul z dispozície právnej normy. Je ale vecou konkrétneho prípadu, či dôjde k takým

okolnostiam, ktoré budú podkladom na rozhodnutie súdu o zmiernení účinkov právnych noriem, ktoré
upravujú náhradu trov konania. Súdna prax je pritom ustálená v závere, že stanovenie § 150 ods.
1 O.s.p. nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania
o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnému účastníkovi konania. Ustanovenie § 150
ods. 1 O.s.p. totiž predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok sporového konania

aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie na zastavení konania a náhodu. Jeho aplikácia tak musí
zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať výnimočný charakter, ktorý musí
byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený.

13. Odvolací súd z obsahu spisu a odôvodnenia preskúmavaného uznesenia o trovách konania je v

prejednávanom spore toho názoru, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania postupoval
v súlade s vyššie uvedenými judikatórnymi zásadami, správne zistil skutkový stav veci vo vzťahu k
trovám konania a ten následne aj správne právne posúdil podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a § 150 ods. 1 O.s.p.
a rovnako správne uzavrel, že dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ust. § 150 ods. 1 O.s.p. nie sú
dané ani okolnosťami na strane sporových strán a ani konkrétnymi okolnosťami sporu. Právne závery

prvoinštančného súdu zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania a zákonu. Odvolací súd je v
zhode so súdom prvej inštancie, že na použitie tohto ustanovenia neboli splnené podmienky, keďže
žalobca nepreukázal žiaden ním tvrdený dôvod, pre ktorý žiadal náhradu trov právneho zastúpenia
žalovaného nepriznať. Žalobca v odvolaní uvádza skutočnosti a námietky, ktoré nie sú spôsobilé
spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia z hľadiska zistených skutočností (skutkového

stavu) a právneho posúdenia veci a neumožňujú záver, že by prvoinštančný súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil niektorej zo sporových strán, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere tak, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Zo všetkými odvolacími námietkami,
prednesenými v jeho odvolaní, sa dôsledne vysporiadal súd prvej inštancie v odôvodnení svojho
rozhodnutia, preto odvolací súd v tomto smere odkazuje na správne a zákonu zodpovedajúce dôvody

napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§
387 ods. 2 CSP).

14. S poukazom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil.

15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní procesne úspešnému žalovanému odvolací súd priznal plnú
náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný a preto na náhradu trov
odvolacieho konania nemá právo.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v
prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422
ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosťpodľaodseku1neplatí,akjea)dovolateľomfyzickáosoba,ktorámávysokoškolsképrávnické

vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu
koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej
strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na
ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní
a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý

za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).