Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. júl 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5CoE/12/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713203847
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Babjak
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6713203847.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja
Babjaka a členov senátu JUDr. Jozefa Mikluša a JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD., v exekučnej veci
oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598,
právne zastúpeného Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141,
proti povinnému: Z. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. č. XXXX/XX, XXX XX K., s prechodným

pobytom hláseným v V., M. č. XXXX/XX, o vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 1 581,-
eur a príslušenstva, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom
Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod spisovou značkou EX 3517/13, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 17Er/168/2013-12 zo dňa 08.04.2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 20.02.2013 domáha vykonania
exekúcie na podklade vykonateľného exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho

rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom, Karloveské
rameno č. 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761 (ďalej len „rozhodcovský súd“) pod spis. značkou
SR 19860/09 zo dňa 15.10.2010. V exekučnom titule bola povinnému uložená povinnosť na zaplatenie
sumy 1 581,- eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne zo sumy 1 581,- eur od 22.05.2009 do
zaplatenia, zákonný úrok 6 % ročne zo sumy 1 581,- eur od 25.09.2009 do zaplatenia a náhradu trov
rozhodcovského konania do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Základným právnym rámcom

nároku priznaného oprávnenému rozhodcovským súdom bol nárok veriteľa z titulu poskytnutého úveru
dlžníkovi na základe Zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 26.01.2009 (ďalej
len „zmluva o úvere“).

3. Súd prvej inštancie preskúmal žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, pričom zistil, že oprávnený a

povinný uzavreli zmluvu o úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru v sume 800,- eur, pričom
dlžník sa zaviazal vrátiť túto sumu zvýšenú o 772,- eur, ktorá je odplatou za poskytnutie úveru vo
výške 96,5 % poskytnutej sumy úveru. Plnenie zo zmluvy bolo zabezpečené blankozmenkou, ktorej
vystaviteľom bol povinný a remitentom oprávnený. Keďže povinný si svoju povinnosť vyplývajúcu z
uzavretého záväzkového vzťahu riadne a včas nesplnil, dlh sa stal splatným a oprávnený vyplnil
blankozmenku v zmysle Dohody o vyplnení zmenky. Povinný ako vystaviteľ zmenky podpísal predtlač

blankozmenky, na ktorej je predtlačená výška zmenkového úroku 0,25 % denne a doplnená výška
zmenkovej sumy a deň, od ktorého sa má úročiť. Povinnému bola zrejme predložená predtlač zmenkys vopred vyznačenou výškou zmenkového úroku 0,25 %, t.j. 91,25 % ročne, ako to vyplýva aj z iných
exekučných spisov známych súdu z jeho činnosti. Priznané plnenie odplaty za poskytnutie úveru vo
výške 96,5 % a zároveň aj zmenkového úroku vo výške 91,25 % ročne súd prvej inštancie považoval za

plnenie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní v spojení s ust. § 45 ods. 1, písm. b/, c/ cit. zákona.

4. Na základe uvedeného súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol.

5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie s návrhom, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Ako
dôvody podania odvolania uviedol § 205 ods. 2 písm. b/ a f/ O.s.p. účinného do 30.06.2016. V odvolaní
tvrdil, že súd prvej inštancie prekročil v prejednávanej veci rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú
mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní

(ďalej aj „ZoRK“). Súd v prejednávanej veci okrem § 44 ods. 2 Exekučného poriadku aplikoval na
zistený skutkový stav aj § 45 ZoRK, s čím oprávnený nesúhlasil a mal za to, že súd na správne
zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis napriek tomu, že ustanovenie § 45
ods.1, ods. 2 ZoRK upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade,
ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom. Exekučný súd v

konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie z predložených podkladov posudzuje exekučný
titul z formálnej a materiálnej stránky. Preskúmaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či
sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. Exekučný súd nemôže skúmať samotné
rozhodcovské konanie, pretože rozhodcovský rozsudok, a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k
niečomu nedovolenému. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne

nemožnému, právom nedovolenému alebo niečomu čo je v rozpore s dobrými mravmi však musí mať
povahu zjavného nedostatku exekučného titulu.

6. Ďalej tvrdil, že exekučný súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného
exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu

skutkovo zjavných dôvodov. V prípade, ak súd na zistený skutkový stav aplikoval § 45 ods. 2 ZoRK
spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného
konania o práva, ktoré im priznáva zákon o rozhodcovskom konaní, ako aj Občiansky súdny poriadok,
a to hlavne právo na prejednanie veci pred príslušným súdom. Strana exekučného konania sa takto
môže vyjadriť k zisteniam exekučného súdu až v odvolaní podanom proti rozhodnutiu súdu prvej

inštancie. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom § 45 ZoRK dochádza k nahradzovaniu konania
o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom
a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnený namietal inú procesnú vadu konania, ktorá
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Za inú vadu s možnými relevantnými následkami
považoval nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia musí byť tak dostatočné

a zrozumiteľné, aby u účastníkov konania vzbudzovalo dôveru v jeho zákonnosť a správnosť. V
odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje postup konajúceho súdu, na základe ktorého dospel k
záveru o aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd sa v konaní vôbec nezaoberal so splnením
podmienok pre vznik spotrebiteľského vzťahu t.j. existencia spotrebiteľa a dodávateľa a v tomto smere
nevykonal dokazovanie. Z uvedeného dôvodu považoval rozhodnutie súdu založené na konštatovaní,

ktoré nie je možné preskúmať pre nedostatok dôvodov v odvolacom konaní.

7. V danej veci podľa názoru oprávneného súd prvej inštancie konal nad rámec zákonných ustanovení,
keď exekučný titul posudzoval aj z jeho vecnej a právnej stránky - teda vykonával dokazovanie ohľadne
nesúladu exekučného titulu so zákonom. Navyše, súd pri svojej rozhodovacej činnosti má postupovať

prioritne tak, aby dodržiaval zásadu pacta sunt servanda a z toho vyplýva zásada vykladať dôvody
neplatnosti právneho úkonu skôr reštriktívne. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu
Českej republiky, sp. zn. II. ÚS 87/04.

8. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

9. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385
ods. 1 CSP v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného je dôvodné.10. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 20.02.2013 bola pred súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým, PhD. spísaná zápisnica obsahujúca návrh oprávneného na vykonanie exekúcie.

Následne bola súdu prvej inštancie dňa 14.03.2013 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

11. V prejednávanej veci oprávnený predložil exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave sp. zn. 19860/09

zo dňa 15.10.2010. Podľa rozsudku rozhodcovského súdu bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť
oprávnenému sumu 1 581,- eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1 581,-
eur od 22.05.2009 do zaplatenia, zákonný úrok vo výške 6% ročne zo sumy 1 581,- eur od 25.09.2009
do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 330,16 eur, to všetko do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola zmluva o úvere
uzavretámedzioprávnenýmapovinnýmdňa26.01.2009.Účelomzmluvyoúvereboloposkytnutieúveru

vo výške 800, - eur. Plnenie zo zmluvy o úvere bolo zabezpečené blankozmenkou, ktorej vystaviteľom
bol povinný a remitentom oprávnený. Pri neplnení povinností dlžníka zo zmluvy o úvere riadne a včas
oprávnený dňa 20.09.2009 blankozmenku vyplnil v zmysle Dohody o vyplnení zmenky na sumu 1 581,-
eur s predznačeným zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 22.05.2009. Súd prvej inštancie následne
v napadnutom rozhodnutí zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie z dôvodu, že rozhodcovským rozsudkom vydaným dňa 15.10.2010 bol povinný zaviazaný
zaplatiť oprávnenému plnenie v rozpore s dobrými mravmi.

12. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.07.2016, ak to povaha veci
nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku.

13. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

14. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

15. Oprávnený podal odvolanie proti napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie ešte za účinnosti
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený k 30.06.2016. Odvolací súd
o tomto odvolaní rozhoduje podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného
od 01.07.2016, ktorý sa v zmysle vyššie uvedených prechodných a záverečných ustanovení, ako aj v

zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku použije aj v tomto exekučnom konaní, pričom podľa § 470 ods.
2 CSP zostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti
zachované.

16. V prejednávanej veci, v ktorej exekučné konanie začalo spísaním návrhu do zápisnice pred súdnym

exekútorom dňa 22.02.2015, odvolací súd s poukazom na prechodné ust. § 243h Exekučného poriadku,
aplikoval Exekučný poriadok v znení zákona účinného do 31.03.2017. V ďalšom ( i predošlom ) texte
odôvodnenia tohto rozhodnutia preto nie je osobitným spôsobom zvýrazňované, že sa jedná o právnu
úpravu pred prijatím zákona č. 2/2017 Z. z., ktorý novelizoval Exekučný poriadok.

17. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2014, súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor

žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.18. Súd môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého
exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka
konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného

konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom na zastavenie exekučného konania. Pokiaľ
teda súd zistí, že exekučný titul, predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové náležitosti,
môže exekúciu zastaviť. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje odvolaciu námietku oprávneného,
podľa ktorej mal súd prvej inštancie prekročiť rámec svojej preskúmavacej právomoci, keď posudzoval
súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom, za nedôvodnú. V tejto súvislosti

odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 456/2011-19
zo dňa 23. novembra 2011, v ktorom Ústavný súd uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj
povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a
nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie
dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“. Ústavný súd v nadväznosti
na uvedené poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí

sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R
58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po
stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek
tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“.

19. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. platného a účinného k 26.01.2009, spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

20. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na

prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

21. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

23. Podľa § 53 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu
plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. a individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom

zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

24. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

25. V ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka je obsiahnutá úprava neprijateľných podmienok
v spotrebiteľských zmluvách. Ide o podmienky, s ktorými sa spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť
pred uzavretím zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah. Ustanovenie odseku 1 vyššie citovaného
ustanovenia zakotvuje všeobecnú zásadu, podľa ktorej spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa, teda nesmie obsahovať neprijateľné podmienky. Zároveň však v druhej vete
upravuje podmienky, za splnenia ktorých sa na zmluvné ustanovenia nehľadí ako na neprijateľné.
Zákon č. 575/2009 Z. z. novelizujúci Občiansky zákonník s účinnosťou od 1. marca 2010 zmenil znenie
druhej vety tak, že rozšíril okruh zmluvných podmienok, ktoré nemožno považovať za neprijateľné.
Okrem už predtým upravených neprijateľných podmienok, medzi ktoré nepatrili tie podmienky, ktoré boli

dohodnuté individuálne, novelou boli rozšírené podmienky o také, ktoré za neprijateľné nepovažovali ani
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak sú tieto zmluvné
podmienky vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne.26. Podľa § 45 ods. 1 písm. c/ ZoRK účinného do 31.12.2014, súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený
výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak

rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

27. Ustanovenie § 45 ods. 2 ZoRK účinného do 31.12.2014 priamo ukladá v prípadoch vymenovaných
v § 45 ods. 1 ZoRK aj bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku.

Rozhodcovský rozsudok síce nadobúda účinky právoplatného rozsudku, ale zákonodarca právnou
úpravou platnou do 31.12.2014 upravil postup ako zabrániť, aby sa plnenie priznané rozhodcom
nevymohlo v prípade, ak sa jedná o plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo
odporujúce dobrým mravom.

28. Vzhľadom na vyššie uvedenú povinnosť súdu prvej inštancie posudzovať splnenie zákonom

stanovených procesných predpokladov, za ktorých možno súdneho exekútora poveriť vykonaním
exekúcie, je zrejmé, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď sa v tomto štádiu konania
nezaoberal aj skúmaním spotrebiteľského charakteru právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným,
právomocou rozhodcovského súdu ich vzájomný spor rozhodnúť a prosto sa zaoberal jedine tým, že
rozhodcovský rozsudok vydaný proti povinnému ho zaväzuje na plnenie, ktoré je v rozpore s dobrými

mravmi. Odvolací súd po preskúmaní veci nepovažuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne
správne. Postupom súdu, v ktorom sa zaoberal hodnotením práv a povinností, dohodnutých zmluvnými
stranami v zmluve o úvere ohľadne dohodnutých odplát za poskytnutie úveru a peňažných plnení
sankčného charakteru, konkrétne zmenkového úroku v prípade nesplnenia povinnosti dlžníka zo zmluvy
o úvere a ich súladu s dobrými mravmi došlo k porušeniu rovnosti účastníkov konania, keď kritérium

dobrých mravov aplikoval súd len na oprávneného ako veriteľa a vôbec nezohľadnil, že dlžník, resp.
povinný, ktorému bol úver skutočne poskytnutý, tento nevrátil.

29. Odvolací súd považoval za potrebné k záveru súdu prvej inštancie o tom, že rozhodcovský rozsudok
zaväzujeúčastníkarozhodcovskéhokonanianaplnenie,ktoréodporuje,okreminéhoajdobrýmmravom

uviesť, že na rozdiel od iných exekučných titulov, ktoré sú uvedené v § 41 ods. 2 Exekučného poriadku
mal exekučný súd do 31.12.2014 právo preskúmavať rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska hmotného
práva, a teda preskúmať aj jeho materiálnu správnosť, a to v zmysle § 45 ZoRK. Pri preskúmaní
správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom postupom podľa ustanovenia 45 ods. l písm.
c/ zákona č. 244/2002 Z. z. súd musel vychádzať zo znenia tohto zákonného ustanovenia a posudzovať

nedovolenosť plnenia a jeho rozpor s dobrými mravmi len vo vzťahu k plneniu, na ktoré rozhodcovský
rozsudok povinného zaväzuje.

30. Odvolací súd je toho právneho názoru, že extenzívna interpretácia ust. § 45 ods. 1 písm. c/ ZoRK by
nemala byť zneužívaná ako ďalšia inštancia prieskumu rozhodcovského rozhodnutia. V tejto súvislosti

poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 23 Cdo 3728/2011, zo dňa 9. mája
2012, publikované v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu Českej republiky pod č. 100/2012,
v ktorom Najvyšší súd Českej republiky konštatoval, že „za „nedovolené“ možno považovať plnenie,
ktoré nie je aprobované vnútroštátnym právom. Pôjde o plnenie, ktoré je vyhradené len niektorým
subjektom, najmä štátu alebo podliehajúce štátnemu dozoru alebo štátnemu povoleniu (napr. strelné

zbrane, drogy, nerastné bohatstvo, časti ľudského tela a pod.), pri ktorých je možnosť dispozície s
nimi obmedzená alebo vylúčená. Uvedené znamená, že „nedovolené plnenie“ je spojené s predmetom
záväzku, a teda s plnením žalovanej strany a nie s okolnosťami, pre ktoré by mal byť výkon práva na
požadované plnenie pre rozpor s dobrými mravmi nepovolený“.

31. Dovolenosť, resp. nedovolenosť plnenia pri aplikácii ust. § 45 ods. 1 písm. b/ a c/ zákona o
rozhodcovskom konaní mal preto súd posudzovať z hľadiska súladu plnenia s platným právom, pričom
peňažné plnenie, na ktoré bol povinný zaviazaný je dovolené a neodporuje dobrým mravom.

32. Keďže súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, odvolací súd napadnuté uznesenie podľa

§ 389 ods. 1, písm. c/ CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1, ods. 2 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie, v
ktorom súd prvej inštancie opätovne rozhodne o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.33. Súd prvej inštancie sa v ďalšom konaní bude zaoberať predovšetkým posúdením otázky, či exekučný
titul, predložený v tomto prípade so žiadosťou exekútora o udelenie poverenia spĺňa formálne a
materiálne náležitosti vykonateľného rozhodnutia, na základe ktorého by sa mohla viesť exekúcia.

34. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie

sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).