Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. august 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/97/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216214934
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7216214934.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti
S.: 1. Q. nar. XX.X.XXXX 2. G. nar. XX.X.XXXX bývajúce u matky zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice detí rodičov: G. S. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v Z. č. XX
zastúpenej Mgr. Ing. Petrom Holéczym advokátom so sídlom v Košiciach na ul. Vojenskej č. 5 a J. S.
nar. XX.X.XXXX bývajúceho v S. na ul. C. č. XX zastúpeného JUDr. Petrom Braxatorisom advokátom
Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Slavkovskej č. 14 o zvýšenie výživného, o odvolaní
matky proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 9.11.2016 č.k. 19P 275/2016-106 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom návrh zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka s návrhom, aby odvolací
súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie, alternatívne zmenil

rozsudok a zvýšil výživné na 150 € mesačne na každé maloleté dieťa a priznal matke náhradu trov
konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia. Konštatovala, že súd prvej inštancie správne
zistil, že odôvodnené potreby maloletých detí od poslednej úpravy výživného sa zvýšili v súvislosti s
prechodom detí na vyšší stupeň školského vzdelávania aj vzhľadom na potrebu komplikovanejšej a
drahšej dochádzky do školy, ktorá sa zmenila vzhľadom na presťahovanie rodiny z mesta na vidiek.
Konštatovala, že posledná úprava výživného bola v roku 2011, kedy súd schválil rodičovskú dohodu. V
súčasnostisapotrebydetízvýšilivzhľadomnavyššívekdetí.Súdprvejinštanciesprávnezistilprimerané

priemerné mesačné náklady maloletých detí na základe podkladov predložených matkou. Taktiež súd
zistil, že otec sa nepodieľa nad rámec vyživovacej povinnosti ani v prípade mimoriadnych výdavkov
pri príležitostí sviatkov, prázdnin a podobne. S deťmi sa nestýka a matke nepomáha pri ich výchove.
Považuje za nevierohodné s ohľadom na doklad otca, že poberá len 485 € čistý príjem a nepotvrdené
tvrdenia otca, že v čistom je to v priemere 450 €, čo je vzhľadom na vykonávanú funkciu a neuveriteľne
veľké množstvo skutočne odpracovaných hodín špekulatívne, najmä rozdelenie mzdy aj za pracovnú
zmluvu aj za dohodu o pracovnej činnosti, preto sa domnieva, že otec má aj osobitne nezdanené príjmy,

ktoré sú mu vyplácané priamo na ruku. Z uvedeného dôvodu poukázala na to, že súd prvej inštancie mal
v zmysle § 63 ods. 1 Zákona o rodine vychádzať pri určení výživného z výšky priemerného mesačného
príjmu, ktorý predstavuje 20-násobok sumy životného minima.3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny.
Konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie
dospel k záveru, že od predchádzajúcej úpravy pomerov došlo k zmene pomerov u všetkých účastníkov

konania. U matky sa zmenili pomery v tom, že v čase poslednej súdnej úpravy výživného bola
živnostníčkou a v súčasnosti pracuje v trvalom pracovnom pomere. Otec bol v čase poslednej súdnej
úpravy nezamestnaný s príjmom vo výške podpory v nezamestnanosti 440 € mesačne. V súčasnosti
sa zmenili aj pomery detí, nakoľko sa zmenil stupeň ich vzdelávania. Súd však pri určení výšky
výživného vychádzal zo schopností, možností a majetkových pomerov obidvoch rodičov a výživné

určené posledným súdnym rozhodnutím je zodpovedajúce príjmovým a majetkovým možnostiam a
schopnostiam otca. V súdnom konaní bolo preukázané, že také majetkové pomery otca, ktoré by
odôvodňovali a umožňovali zvýšenie výživného otec nie je schopný prispievať.

4. Otec podaním doručeným súdu prvej inštancie 1.3.2017 prostredníctvom právneho zástupcu k
vyjadreniu predložil doklady preukazujúce čistú mesačnú mzdu za obdobie rokov 2015 a 2016, ako aj

zrážky zo mzdy a stravné lístky. Súčasťou vyjadrenia je aj potvrdenie spoločnosti G1 MONITOR s.r.o.
o zaužívanej praktike spoločnosti, kde je však mzda za prácu stále spoločná. Poukázal na to, že rád
by žil dôstojnejším životom, kde by zarábal viac, ale vzhľadom na vek a zdravotný stav si nevie nájsť
lepšie platené zamestnanie.

5. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca zotrvala na podanom odvolaní. Uviedla, že z dokladov
zamestnávateľa vyplýva, že otec má s tým istým zamestnávateľom pracovnú zmluvu a rôzne dohody o
pracovnej činnosti, ktoré sú u tohto zamestnávateľa bežné. Vyslovila názor, že z dokladov nevyplýva, či
predložené doklady o výške príjmu zamestnanca sú odmenou len za výkon práce na pracovnú zmluvu
alebolenza3dohodyopracovnejčinnosti.Jepravdepodobné,žeotecpoberápriemerne478€mesačne

v čistom a 295,61 € v hrubom mesačne za výkon práce, avšak o odmene za 3 dohody o pracovnej
činnosti sa nevyjadril. Pokiaľ otec sa vyjadril, že na pracovnú zmluvu robí asi 100 hodín mesačne, je
priemerná odmena 595,61 €, čo by predstavovalo hodinovú mzdu 5,95 €, preto sa zdá, že odmeny za 3
dohody o pracovnej činnosti sú mimo predložených dokladov a dá sa predpokladať, že sú honorované,
preto vzhľadom na množstvo skutočne odpracovaných hodín a zjavne špekulatívne rozdelenie mzdy aj

za pracovnú zmluvu aj za 3 rôzne dohody o pracovnej činnosti domnieva sa, že otec má aj osobitne
nezdanené príjmy, ktoré je potrebné preukázať ešte pred rozhodnutím súdu. Preto vzhľadom na zistený
skutkový stav navrhla aplikovať § 63 ods. 1 Zákona o rodine, pretože pri sume predpokladaného príjmu
20-násobku sumy životného minima je zvýšenie výživného na 150 € na každé maloleté dieťa plne
odôvodnené.

6. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k vyjadreniu matky opätovne navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok
z dôvodu, že súd prvej inštancie pri určení výšky výživného vychádzal zo schopností, možností a
majetkových pomerov oboch rodičov prihliadajúc na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o maloleté deti
osobne stará, ako aj z odôvodnených potrieb maloletých detí. Nakoľko v konaní o zvýšenie výživného

neboli preukázané také majetkové pomery otca, ktoré by odôvodňovali a umožňovali záver, že by bol
schopný prispievať na výživu maloletých detí zvýšeným výživným, preto správne súd prvej inštancie
vzhľadom na uvedené návrh matky zamietol ako nedôvodný.

7. Vzhľadom na vyjadrenie matky predložil otec vyjadrenie, v ktorom predkladá ročné zúčtovanie

preddavkov na daň za rok 2016, ako aj mzdový list za rok 2016 a uviedol, že nesúhlasí s tvrdením matky,
že by mal aj osobitné nezdanené príjmy, ktoré by mali byť vyplácané priamo na ruku. Uviedol, že na
preukázanie svojich tvrdení navrhol vypočuť účtovníčku spoločnosti pani V.T. na ozrejmenie, prečo je v
spoločnosti praktizované tak, že existuje pracovný pomer a dohody o pracovnej činnosti. Je to spôsob
zamestnania pracovníkov a vyplácania aj ostatných zamestnancov spoločnosti, vždy sa však jedná o

jeden komplexný príjem.

8. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.

9. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.10. Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

12. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

13. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo
v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1

CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne
zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 CSP
vyhodnotil dôkazy, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo
uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací
súd v plnom rozsahu stotožňuje. Súd prvej inštancie vzhľadom na predmet konania, ktorým je zmena

rozhodnutia o výživnom, správne porovnával pomery v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom
s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania o terajšom návrhu matky na zvýšenie výživného v súlade
s ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, v zmysle ktorého zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena
tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom
predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a

musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o
výživnom. V konaní o zvýšenie výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo
predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o
návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú
zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a

5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k
deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obidvaja
rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Aj pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti
súd prihliada na to, ktorý z rodičov a a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu,

prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do
úvahyvýdavkypovinnéhorodiča,ktoréniejenevyhnutnévynaložiť.Priurčenívýživnéhosúdprihliadana
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa vzdá bez dôležitého

dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku
vyplýva, že súd prvej inštancie sa dôsledne riadil vyššie uvedenými zásadami určovania rozsahu
výživného pri zmene pomerov a dôsledne sa vysporiadal s podstatnými okolnosťami, ktoré tvoria
odvolaciu argumentáciu matky. Odvolací súd zdôrazňuje, že odôvodnené potreby maloletých detí sú

nesporne vysoké, pričom na ich uspokojovaní sa majú podieľať obidvaja rodičia primerane svojim
možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom. To znamená, že uspokojovanie odôvodnených
potrieb detí je vždy limitované možnosťami a schopnosťami rodičov, pričom príjmové pomery otca
zisťoval správne vyžiadaním potvrdení o príjme otca od jeho zamestnávateľa. Odvolací súd dospel k
rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, ktorý konštatoval, že návrh matky nie je dôvodný,

pretože nie sú splnené zákonné podmienky na zvýšenie výživného. Konajúci súd sa vysporiadal s
námietkami matky uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jej obranu už v priebehu konania na súde prvej
inštancie a matka ani v priebehu odvolacieho konania neuviedla žiadne relevantné skutočnosti majúce
za následok iné rozhodnutie o jej návrhu. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie opätovne posúdil
pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho

rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že v konaní nebola
preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného. Z uvedených dôvodov
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, nakoľkosúd prvej inštancie správne a zákonne vo veci rozhodol a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom
rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.

14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol, tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov odvolacieho konania (ust. § 396 CSP v spojení s ust. § 52 CMP), keďže v konaniach
podľa CMP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak
a zároveň nezistil žiadne okolnosti nasvedčujúce tomu, že by to bolo spravodlivé (§ 55 CMP). Navyše
ani podľa právnej úpravy platnej do 30.6.2016 žiaden z účastníkov nemal právo na náhradu trov konania

v konaniach, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu (§ 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.).

15. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická

osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).