Rozhodnuté bolo na súde Najvyšší súd Slovenskej republiky
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ivan Rumana
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Sži/1/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013200793
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Rumana
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:7013200793.1
Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Centrum ekologických informácií, Suché Mýto
č. 19, Bratislava IČO: 42 268 559, právne zastúpený: Bardač, s.r.o., advokátska kancelária, Lovinského
22, Bratislava, proti žalovanému: Obec Gyňov, Gyňovská 3, Čaňa, právne zastúpený: JUDr. Radomír
Jakab, PhD. Bočná 10, Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného
doručeného dňa 07.05.2013, konajúc o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach
č. k. 7S/124/2013-58 zo dňa 17.12.2014, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach
č. k. 7S/124/2013-58 zo dňa 17.12.2014 p o t v r d z u j e.
Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania vo výške 156,17 € na účet
právneho zástupcu žalovaného do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením Krajský súd v Košiciach podľa § 104 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zastavil konanie z dôvodu, že konaniu a rozhodnutiu vo veci bráni
neodstrániteľná prekážka konania na preskúmanie neexistujúceho (nezačatého) administratívneho
konania o poskytnutie informácie podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon č. 211/2000 Z.z.“). Tým, že nenastala fikcia vydania rozhodnutia, neexistuje rozhodnutie
napadnuté žalobou, a preto nie je daný predmet súdneho prieskumu zákonnosti.
Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie.
V priebehu odvolacieho konania Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením
č. k. I. ÚS 260/2014-14 zo dňa 21.05.2014 vo veci namietaného porušenia základného práva na
súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Sži/7/2013 z 27. novembra 2013 rozhodol, že sťažnosť
Centra ekologických informácií, Suché mýto 19, Bratislava odmieta ako zjavne neopodstatnenú.
„Po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu ústavný súd konštatuje, že
najvyšší súd konal v medziach svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia podstatné pre posúdenie
veci interpretoval a aplikoval, a jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj celkom
legitímne, právne akceptovateľné a ústavne konformné. Vzhľadom na aplikáciu príslušných na vec sa
vzťahujúcich hmotnoprávnych a procesnoprávnych zákonných ustanovení je napadnuté rozhodnutie
najvyššieho súdu aj náležite odôvodnené. Najvyšší súd vo svojom uznesení sp. zn. 7 Sži/7/2013 z 27.
novembra 2013 právne vyčerpávajúcim a ústavne súladným spôsobom zdôvodnil, prečo a na základe
akých právnych úvah sa nestotožnil so sťažovateľom predostretou argumentáciou, a predovšetkým
prečo dospel k záveru, že „... žalovaný nezačal konanie o poskytnutie informácií a ani ho začaťnemohol... teda nenastúpila fikcia, že povinná osoba vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť
informáciu“. Je teda zrejmé, že najvyšší súd oprel svoje závery o konkrétne zákonné ustanovenia
príslušných právnych predpisov, a to predovšetkým zákona č. 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vychádzajúc pritom z príslušných
ustanovení zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Zhodnotiac intenzitu možného zásahu do
sťažovateľom označených práv sa musí aj ústavný súd stotožniť so záverom najvyššieho súdu, podľa
ktorého „Na webovej stránke Národného bezpečnostného úradu, ktorý vedie zoznam elektronických
podateľni orgánov verejnej moci podľa § 10 ods. 2 písm. p) zákona o elektronickom podpise súd zistil
(a mohol tak urobiť aj žalobca, ktorého zastupujú a aj v konaní pred orgánmi obce zastupovali osoby s
právnickým vzdelaním, ktoré sú aj počítačovo gramotné), že žalovaný je orgánom verejnej moci, ktorý
nemá zriadenú elektronickú podateľňu a ani mu zákon neukladá povinnosť takúto podateľňu zriadiť.“,
k čomu dodáva, že tejto skutočnosti si bol, resp. mohol byť sťažovateľ za aktívnej pomoci svojho
právneho zástupcu vedomý už na začiatku samotného konania podľa zákona o slobodnom prístupe k
informáciám, a ústavnému súdu ani nepredložil taký dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že nemohol požiadať
o požadované informácie iným technicky prijateľným spôsobom.“
Senát najvyššieho súdu konštatuje, že vec, ktorá je predmetom tohto odvolacieho konania je druhovo
totožná s vecou v uznesení sp. zn. 7 Sži/7/2013 z 27. novembra 2013, a právny názor najvyššieho súdu
po právnom teste ústavnosti možno považovať za druhovo záväznú konštantnú judikatúru, ktorú už ďalej
nie je potrebné zdôvodňovať.
O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s
§ 246c O.s.p. Najvyšší súd uložil neúspešnému žalobcovi povinnosť zaplatiť náhradu trov odvolacieho
konania žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný. Trovy žalovaného pozostávajú z jedného
úkonu právnej služby (vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu) vo výške 147,33 €, režijného paušálu
vo výške 8,84 €, spolu 156,17 €. Tarifná odmena bola vypočítaná podľa § 11 ods. 4, § 13a ods. 1 písm.
c/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. bola žalobcovi
uložená povinnosť zaplatiť trovy odvolacieho konania advokátovi, ktorý zastupoval žalovaného. Číslo
účtu advokáta žalovaného je XXXXXXXXXX/XXXX, A..
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 01.05.2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.