Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. október 2015

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 5C/213/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414214504
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2015:6414214504.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci

žalobkyne K. L., nar. X.X.XXXX, bytom L. L. XXX, zastúpená advokátkou JUDr. Luciou Sklenárovou, so
sídlom v Žiari nad Hronom, SNP 94, proti žalovanému K. J., nar. XX.X.XXXX, bytom L.Á. L., H.. K. X,
o návrhu na určenie neplatnosti zmlúv o pôžičke a iné takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobkyne z a m i e t a .

Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa podaným návrhom prostredníctvom právnej zástupkyne domáhala určenia neplatnosti
zmlúv o pôžičke, ktoré uzatvorila so žalovaným dňa 26.8.2013 a 23.12.2013 a zároveň žiadala aj určiť

neplatnosť zmlúv o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli uzavreté v rovnaký deň ako
zmluvy o pôžičke. Svoj návrh odôvodnila tým, že finančné prostriedky ani z jednej pôžičky jej žalovaný
nevyplatil, v návrhu tvrdila, že mala dlh voči WR Creditu najviac vo výške 5.250 €, pričom popiera, že dlh
vo výške 10.500 € bol uvedenej spoločnosti vyplatený, a tým jej dlh voči uvedenej spoločnosti zanikol,
pričom na pojednávaní už konštatovala, že sa dohodla so žalovaným na tom, že jej požičia finančnú
hotovosť vo výške 10.500 €, aby mohla dlh voči WR Creditu zaplatiť. Zdôraznila, že žalovaný mal záujem
od prvopočiatku získať nehnuteľnosti, ktoré patria do jej vlastníctva, a to za zlomok trhovej ceny umelým

navyšovaním dlhu, ona nemala možnosť oboznámiť sa s obsahom zmlúv a ani nevedela o tom, že si
berie ďalšiu pôžičku. Konštatovala, že požíva ochranu spotrebiteľa.

Žalovaný s podaným návrhom nesúhlasil, návrh žiadal zamietnuť, poukázal na to, že finančné
prostriedky v súvislosti s obidvomi uzatvorenými zmluvami o pôžičke boli žalobkyni riadnym spôsobom
vyplatené, konštatoval, že finančné prostriedky boli žalobkyni vyplácané za prítomnosti tretej osoby E..
E. H., pričom skutočnosti, ktoré uvádzala navrhovateľka v súvislosti s možným záujmom žalovaného

obohatiť sa na jej úkor predajom nehnuteľností jednoznačne poprel. Konštatoval, že oslovila ho samotná
žalobkyňa, aby jej poskytol finančné prostriedky, pričom on sám žiadal žalobkyňu, aby si sama zistila,
akú má reálnu výšku zostatku dlhu vo WR Credite. Následne bol zistený dlh vo výške 10.500 €. Žalovaný
konštatoval, že vzhľadom na tieto skutočnosti sa dohodli so žalobkyňou, že jej požičia 10.500 €, ktorá
suma mala slúžiť na vyplatenie dlhu v prospech WR Creditu a k tomu 3.000 €, ktoré mala záujem ešte
získať žalobkyňa, nakoľko potrebovala ešte vyplatiť ona alebo jej syn iný dlh. Žalovaný zdôraznil, že
dlh voči WR Creditu žalobkyňa vyplatila s tým, že keďže nemala možnosť úhrady v príslušnej banke,

požiadala E.. H., či by finančné prostriedky za ňu do banky nevložil a takýmto spôsobom nebol uhradený
dlh v prospech WR Creditu. Tieto finančné prostriedky E.. H. na účet aj vložil na základe žiadosti
žalobkyne. Žalovaný potvrdil aj uzavretie druhej zmluvy o pôžičke, kde žalobkyni vyplatil sumu 3.000 €,
ktorú potrebovala na pokrytie ďalších svojich dlhov s tým, že mu hovorila, že má nejaké ďalšie úvery, kdesú aj exekúcie a potrebuje si to vyriešiť. Nevedel už presne, či sa to týkalo jej alebo jej syna. Žalovaný
nepoprel, že by so žalovanou uzatvoril aj zmluvy o zriadení záložného práva.

Súd vo veci vykonal dokazovanie, a to výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov, oboznámil
sa so Zmluvami o pôžičke, so Zmluvami o zriadení záložného práva, so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere, s kvitanciou veriteľa a záložného veriteľa, s výpismi z Obchodného registra, s ostatným spisovým
materiálom.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 658 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov

plnenie primeraného väčšieho množstva alebo vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľ je fyzická

osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Z výpisu zo Živnostenského registra súd zistil, že žalovaný nie je registrovaný ako SZČO. Z výpisu
z Obchodného registra súd zistil, že spoločnosť multicredit, s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici,

Sládkovičova 25/B, IČO: 47 335 301, kde sú spoločníci E.. E. H. a K. J. bola zapísaná dňa 9.11.2013.
Predmetom činnosti uvedenej spoločnosti je okrem iného poskytovanie úverov alebo pôžičiek z
peňažných zdrojov, získaných výlučne bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt. V
čase uzavretia Zmluvy o pôžičke dňa 26.8.2013 žalovaný nebol spoločníkom uvedenej spoločnosti, pri
uzatváraní druhej Zmluvy o pôžičke už bol spoločníkom uvedenej spoločnosti, avšak žalobkyňa druhú

Zmluvu o pôžičke zo dňa 23.12.2013 uzatvárala s veriteľom K. J. ako fyzickou osobou, označenou
dátumom narodenia, rodným číslom, štátnym občianstvom a trvalým bydliskom. Z výpisu z Obchodného
registra súd zistil, že žalovaný je spoločníkom aj spoločnosti multireality s.r.o., ktorá bola zapísaná dňa
10.10.2013, ako aj spoločnosti Spravservis s.r.o., ktorá bola zapísaná dňa 17.10.2013. Ani jedna z
uvedených spoločností nemá v predmete činnosti poskytovanie úverov alebo pôžičiek.

Z uvedených skutočností súd má za preukázané, že Zmluvy o pôžičke, ktoré boli uzavreté medzi
účastníkmi konania, nie sú spotrebiteľskými zmluvami, a to z toho dôvodu, že žalovaný pri uzatváraní a
plnení zo zmlúv o pôžičke nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Finančné prostriedky formou pôžičiek žalovaný poskytol žalobkyni ako fyzická osoba, čo je zrejmé z

obidvoch písomne uzavretých zmlúv o pôžičke. V danej veci nejde ani o spotrebiteľský úver v zmysle
Zákona č. 129/2010 Z. z.

Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci, určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa
zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podstatnými náležitosťami tejto

zmluvy je dohoda o a/ prenechaní veci (o reálnom odovzdaní), b/ druhovom určení veci, c/ povinnosti
vrátiť vec rovnakého druhu, d/ určení času vrátenia.

Žalovaný ako veriteľ a žalovaná ako dlžníčka uzatvorili Zmluvu o pôžičke dňa 26.8.2013. V zmysle
uvedenej zmluvy, článku I. bod 1. je zrejmé, že veriteľ prenechal dlžníčke finančné prostriedky vo výške

13.500 €, ktoré sa dlžníčka (žalobkyňa) zaviazala vrátiť žalovanému najneskôr do 30.11.2013. V zmysle
článku I. bod 2. uvedenej zmluvy sa účastníci zmluvy dohodli, že pôžičku vo výške 13.500 € žalovaný
poskytne žalobkyni v hotovosti pri podpise zmluvy, pričom o odovzdaní a prevzatí pôžičky si zmluvné
strany nevyhotovujú osobitný doklad, ako potvrdenie dlžníka o prevzatí pôžičky slúži jeho podpis na tejtozmluve. Zároveň sa v zmluve konštatuje, že dlžník podpisom tejto pôžičky potvrdzuje, že pôžičku v plnej
výške 13.500 € od veriteľa pri podpise tejto zmluvy prevzal a veriteľ podpisom tejto zmluvy potvrdzuje,
že pôžičku v plnej výške 13.500 € dlžníkovi pri podpise tejto zmluvy odovzdal. V zmysle článku II. sa

účastníci dohodli, že pôžička je bezúročná. V zmysle článku III. bod 1. sa účastníci dohodli na tom, že
táto pôžička je účelovo viazaná na úhradu záväzku dlžníka voči spoločnosti WR Credit s.r.o., na základe
vyčíslenia dlhu spoločnosťou WR Credit s.r.o. zo dňa 19.8.2013 vo výške 10.500 €, pričom zvyšná časť
pôžičky vo výške 3.000 € je bezúčelová a jej využitie dlžník veriteľovi nedokladuje. V zmysle článku III.
bod 2. predmetnej zmluvy žalobkyňa sa zaviazala záväzok voči spoločnosti WR Credit s.r.o. uhradiť z

prostriedkov, získaných od veriteľa na základe tejto zmluvy a použitie prostriedkov veriteľovi zdokladuje
do troch dní od podpisu tejto zmluvy o pôžičke. V zmysle článku VI. bod 2. sa účastníci dohodli, že
za účelom zabezpečenia pôžičky sa zriaďuje záložné právo v prospech žalobcu k nehnuteľnostiam,
zapísaným na LV č. XXXX, k. ú. L. L..

Toho istého dňa, čiže dňa 26.8.2013 ako účastníci konania uzatvorili uvedenú Zmluvu o pôžičke,

uzatvorili aj Zmluvu o zriadení záložného práva, kde žalovaný bol v postavení záložného veriteľa a
žalobkyňa v postavení záložcu. Z článku II. bod 1. Zmluvy je zrejmé, že dochádza k zriadeniu záložného
práva na zabezpečenie pohľadávky, vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytnutí pôžičky, uzatvorenej dňa
26.8.2013 vo výške 13.500 €. Predmetom zabezpečenia bol byt s príslušenstvom, zapísaný na LV č.
XXXX, k. ú. L. L..

Účastníci konania uzatvorili aj druhú zmluvu o pôžičke, a to dňa 23.12.2013, pričom v zmysle článku
I. bod 1. predmetnej zmluvy je zrejmé, že veriteľ (žalovaný) prenecháva dlžníkovi (žalobkyni) peniaze
vo výške 3.000 €, pričom žalobkyňa sa zaväzuje vrátiť túto pôžičku najneskôr do 28.2.2014, na účet
veriteľa. V zmysle článku I. bod 2. predmetnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že veriteľ poskytne

peňažnú pôžičku vo výške 3.000 € dlžníčke v hotovosti pri podpise tejto zmluvy, pričom o odovzdaní
a prevzatí pôžičky si zmluvné strany nevyhotovujú osobitný doklad, ako potvrdenie dlžníka o prevzatí
pôžičky slúži jeho podpis na tejto zmluve. Dlžník zároveň s podpisom na tejto zmluve potvrdzuje, že
pôžičku v plnej výške 3.000 € od veriteľa pri podpise zmluvy prevzal a veriteľ podpisom tejto zmluvy
potvrdzuje, že pôžičku v plnej výške 3.000 € dlžníkovi pri podpise tejto zmluvy odovzdal. V zmysle článku

II. predmetnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že pôžička je bezúročná. V zmysle článku III. zmluvy
sa zmluvné strany dohodli, že pôžičky je bezúčelová a jej využitie dlžník veriteľovi nedokladuje. V zmysle
článku IV. bod 1., 2. sa účastníci dohodli, že na zabezpečenie uvedenej pôžičky sa zriadi záložné právo
veriteľa k nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. 1126, k. ú. Banská Belá. V rovnaký deň ako Zmluvu
o pôžičke účastníci konania uzatvorili aj Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, kde

žalovaný bol v postavení záložného veriteľa a žalobkyňa v postavení žalobcu. V zmysle článku II. bod 1.
sa zmluvné strany dohodli, že zriaďujú záložné právo na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa
voči záložcovi, vyplývajúcich zo Zmluvy o poskytnutí pôžičky, uzavretej dňa 23.12.2013 vo výške 3.000
€, pričom v zmysle článku III. bod 1. zálohom sú nehnuteľnosti, zapísané na LV č. XXXX, k. ú. L. L.,
a to byt s príslušenstvom.

Žalobkyňa ako dlžníčka, resp. ako záložca podpísala obe zmluvy o pôžičke, ako aj obe zmluvy o zriadení
záložného práva overeným podpisom.

Žalobkyňa uzatvorila Zmluvu o spotrebiteľskom úvere dňa 24.9.2012 s veriteľom WR Credit s.r.o.

Bratislava, pričom žalobkyňa bola v postavení dlžníčky. V zmysle článku I. jej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver vo výške 4.500 €. V zmysle článku III. bod 3.1 sa zaviazala žalobkyňa zaplatiť
veriteľovi sumu 5.150,21 € do 24.3.2013. Z kvitancií veriteľa a záložného veriteľa o splatení pohľadávky
zodňa28.8.2013Z907/2013súdzistil,žeWRCredits.r.o.BratislavaspoukazomnauzatvorenúZmluvu
o spotrebiteľskom úvere zo dňa 24.9.2012 potvrdzuje, že záväzok žalobkyne zanikol v celom rozsahu,

a preto spoločnosť WR Credit s.r.o. ako záložný veriteľ konštatuje aj to, že zaniklo aj záložné právo,
zriadené na základe V 704/2012 v prospech spoločnosti ako záložného veriteľa v zmysle Zmluvy o
zriadení záložného práva zo dňa 24.9.2012, a preto WR Credit s.r.o. požiadal Správu katastra Banská
Štiavnica o výmaz záložného práva. Z predloženej špecifikácie dlžnej sumy WR Credit s.r.o., ktorú voči
nemu mala žalobkyňa zo dňa 19.8.2013 je zrejmé, že dlžná suma predstavovala sumu 24.094,43 €

(vrátane úrokov, administratívneho poplatku, zmluvných pokút), pričom z uvedenej listiny je zrejmé, že
spoločnosť WR Credit s.r.o. je ochotná časť dlžnej sumy dlžníkovi (žalobkyni) odpustiť, a to v prípade
zrealizovania úhrady v termíne do 31.8.2013, kedy by predstavovala dlžná suma výšku 10.500 €. Z
mailovej komunikácie súd zistil, že žalovanému boli oznámené na základe jeho žiadosti bankové údajespoločnosti WR Credit s.r.o., pričom účet bol v Tatrabanke, a.s., číslo účtu 2922864330, kód banky
1100. Z predloženej mailovej komunikácie je zrejmé, že špecifikáciu a možnosť odpustenia časti dlhu bol
oznámenýžalovanémudňa26.8.2013zostranyzástupcuWRCredit.Zpredloženéhovkladuvhotovosti,

ktorý súdu predložil svedok E.. E. H. súd zistil, že na totožné číslo účtu vložil dňa 27.8.2013 o 13.15 hod.
sumu 10.500 € s popisom transakcie L., L. L..

Z výpovede samotnej žalobkyne na pojednávaní vyplynulo, že nespochybňovala uzavretie zmluvy s
WR Creditom a dlh voči tejto spoločnosti, pričom sama uviedla, že kontaktovala žalovaného najprv

telefonicky, ktoré telefónne číslo jej poskytla pani H., pričom sa so žalovaným predbežne dohodla
telefonicky, že jej požičia 10.500 €, aby mohla vyplatiť WR Credit. Zároveň poukázala na to, že žalovaný
jej povedal, že každý mesiac jej bude dlh navyšovať o 3.000 €. Žalobkyňa potvrdila, že pri stretnutí so
žalovaným bol vždy prítomný ešte jeden pán, predpokladá, že to bol pán H. s tým, že vlastne došlo aj k
spísaniu zmlúv. Žalobkyňa potvrdila, že zmluva 10.500 € ako výška dlhu voči WR Creditu bola uvedená
do zmluvy, pretože bolo konštatované, že sa jedná o aktuálnu výšku dlhu. Avšak zdôraznila, že finančné

prostriedky jej vyplatené neboli. Potvrdila, že do uzavretia zmluvy ju nikto nenútil, ale následne uviedla,
že bola vlastne donútená. Bližšie toto svoje tvrdenie nepreukázala.

Z notárskej zápisnice, spísanej dňa 5.11.2014 notárkou JUDr. Andreou Barancovou, zn. N 151/2014, Nz
42542/2014 súd zistil, že bolo vydané Osvedčenie o vykonaní dobrovoľnej dražby, vydražiteľom bol E..

E. H., išlo o dobrovoľnú dražbu, prvé kolo, pričom predmetom dražby boli nehnuteľnosti, zapísané na
LV č. XXXX, k. ú. L. L., byt č. 63 s príslušenstvom, cena predmetu dražby 22.000 €, navrhovateľ dražby
Róbert Petráš, cena dosiahnutá vydražením 19.800 € s tým, že námietky voči priebehu dražby zo strany
prítomných účastníkov vznesené neboli.

Z uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru Žiar nad Hronom, Odbor kriminálnej polície zo
dňa 2.12.2014, sp. zn. ČVS: ORP-558/2-VYS-ZH-2012, vyšetrovateľ odmietol s tým, že nie je dôvod
na začatie trestného stíhania alebo postupu podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku s tým, že neboli
naplnené zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu. Vec sa týkala podozrenia z prečinu podvodu,
ktorého sa mal dopustiť žalovaný.

Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že účastníci uzatvorili dve Zmluvy o pôžičke, a to
prvú dňa 26.8.2013 a druhú dňa 23.12.2013, a zároveň aj Zmluvy o zriadení záložného práva tak, ako
je vyššie konštatované. Žalobkyňa nepopierala, že by uvedené zmluvy uzatvorila. Popierala to, že by
jej žalovaný vyplatil finančné prostriedky z jednej, ako aj z druhej zmluvy. Z výpovede svedkyne, Y. H.

vyplynulo, že ju telefonicky oslovila žalobkyňa, ktorá reagovala na inzerát. Žalobkyňa ju informovala o
tom, že by potrebovala pôžičku na vyplatenie nebankovej spoločnosti WR Creditu, a to vo výške okolo
13.000 €. Svedkyňa uviedla, že dala jej telefonický kontakt na žalovaného s tým, že nech sa žalobkyňa
na neho obráti, ktorý by jej mohol pomôcť.

Z výpovede svedka, E. H. vyplynulo, že spolu so žalovaným bol prítomný v Banskej Štiavnici, kde
sa stretli aj so žalobkyňou, kontaktovali sa v reštaurácii, kde im žalobkyňa povedala, že má finančné
problémy s nebankovkou a bojí sa, aby neprišla o byt, nakoľko nesplatila dlh. Svedok uviedol, že sa
dotazovala žalovaného, či by jej nemohol nejakým spôsobom pomôcť dlh prefinancovať. Žalobkyňa im
vtedyuviedla,žedlží24.000€,svedokjejuviedol,abytakútovysokúsumuneplatila,dokoncajejponúkol,

že jej spraví žalobu proti nebankovej spoločnosti. Žalobkyňa odmietla túto spoločnosť dávať na súd,
povedala, že dlh chce zaplatiť. Svedok uviedol, že žalovaný informoval pri tomto stretnutí žalobkyňu, že
toľko finančných prostriedkov jej nedá, ale že nejaké prostriedky by jej poskytol s tým, že či má čím ručiť.
Ona konštatovala, že má byt v L. L., kde nebýva, a preto by týmto bytom vedela ručiť. Zároveň svedok
uviedol, že žalobkyňa nechcela, aby sa o tomto všetkom dozvedel jej syn. Svedok takisto poukázal na to,

že na tomto stretnutí žalovaný povedal žalobkyni, aby si zistila, aký je presný zvyšok dlhu v nebankovej
spoločnosti a či by sa s nimi nevedela dohodnúť, že by mohla zaplatiť aj menej. Svedok bol toho názoru,
že žalovaný komunikoval aj s nebankovkou, pretože so žalobkyňou nebolo pružné spojenie, pričom
mal na mysli napr. mailové spojenie. Potom bolo konštatované, že pani L. má zaplatiť nie 24.000 €,
ale 10.500 €, čomu ona bola rada. Svedok uviedol, že žalobkyňa sa vyjadrila, že má záujem takýmto

spôsobom dlh riešiť, to znamená formou pôžičky od žalovaného s tým, že bude spravené záložné právo
a on jej vyplatí peniaze. Svedok uviedol, že boli urobené dve Zmluvy o pôžičke s tým, že žalobkyňa
stále prízvukovala, že sa to nesmie dozvedieť jej syn. Z výpovede svedka jednoznačne vyplynulo, že
žalovaný vyplatil žalobkyni sumu 13.500 €, ktorá suma mala pokryť dlh voči nebankovej spoločnosti azároveň povedala, že ešte si potrebuje vykryť nejaké iné nešpecifikované veci, čiže žalovaný jej dával
13.500 €, pretože ona potrebovala byť čistá aj pred bankou a spomínala, že má možnosť získať zo
Stavebnej sporiteľne následne nejaký iný úver. Svedok uviedol, že zmluva o pôžičke, ako aj záložná

zmluva sa poskytovala na Banskej Štiavnici na Trojičnom námestí na matrike, kde on bol prítomný, čakal
ich na chodbe, aby zmluvy podpísali s tým, že keď vyšli z matriky, pred ním dal pán J. pani L. sumu
13.500 € do ruky. Svedok ďalej konštatoval, že pán J. si chcel byť istý tým, že aby nehnuteľnosť nebola
niečím ďalším zaťažená, a aby pani L. tieto peniaze hneď aj zaplatila nebankovke a dlh si vyrovnala,
tak vlastne ako aj mala záujem. Pán J. chcel, aby išla hneď do banky a tento dlh si vyrovnala, avšak

zistili, že v Banskej Štiavnici nie je pobočka Tatrabanky, preto rozmýšľali, či pôjdu do Žiaru nad Hronom
alebo niekde inam. Svedok uviedol, že pani L. povedala, že nebude nikde chodiť, dala peniaze do ruky
jemu a on ich potom vložil na účet tejto nebankovky. Svedok uviedol, že tieto peniaze zobral a vložil
ich potom na druhý deň v Banskej Bystrici, pričom súdu doklad o tom predložil. Z výpovede svedka
vyplynulo, že na účet WR Creditu ich vložil až na druhý deň preto, lebo do Banskej Bystrice sa vrátili
neskoro. Svedok uviedol, že sumu 10.500 € mu dala žalobkyňa a vlastne túto sumu on potom zaniesol

do banky. Svedok na pojednávaní konštatoval aj tú skutočnosť, že po uzavretí prvej Zmluvy o pôžičke
určitý čas išlo všetko v poriadku, následne pani žalobkyňa informovala pána J., že má problém s úverom
zo Stavebnej sporiteľne a že musí ešte nejaké finančné prostriedky riešiť, aby jej tento úver poskytli.
Mala taký záujem, že by jej bol zo Stavebnej sporiteľne vyplatený úver a týmto úverom zaplatila by
to, čo by dlžila žalovanému a úver v Stavebnej sporiteľne by potom splácala. Svedok uviedol, že on

mal ešte poznámku, že pán Petráš veľmi nechcel do toho ísť, pretože to bolo pred Vianocami. Svedok
zdôraznil, že má vedomosť o tom, že dohoda medzi žalobkyňou a žalovaným bola taká, že ak by sa
jej nepodarilo vybaviť úver, tak sa dohodli na tom, že byt, ktorý bol založený, sa bude predávať s tým,
že pán J. zabezpečí inzerciu a v podstate bude mať z toho províziu ako realitná kancelária, dohodli sa
na tom, že pokiaľ by sa to takýmto spôsobom nezrealizovalo, tak by byt od nej odkúpil asi za 19.000

€ a už potom by sa s tým trápil on. Svedok ďalej uviedol aj to, že keďže dlh z prvej Zmluvy o pôžičke
bol 13.500 €, tak že pán J. povedal, že 3.000 € jej ešte môže požičať s tým, že potom jej ešte 3.000
€ doplatil, pokiaľ by vlastne byt kúpil on. Z výpovede svedka, E.. E. H. vyplynula aj tá skutočnosť, že
pokiaľ sa týka uzavretej druhej Zmluvy o pôžičke, tak on bol takisto prítomný s pánom J., keď sa táto
zmluva podpisovala s tým, že opätovne pán J. vyplácal pani L. finančné prostriedky pred dverami, dal

jej do rúk 3.000 €, čo on videl. Následne ešte išli spolu všetci traja na kávu.

Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že účastníci konania uzatvorili dve vyššie
špecifikované Zmluvy o pôžičke, a to dňa 26.8.2013, kedy je zrejmé, že žalovaný žalobkyni reálne
vyplatil sumu spolu 13.500 € a takisto z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že účastníci

konania uzatvorili dňa 23.12.2013 druhú Zmluvu o pôžičke, v zmysle ktorej reálne vyplatil žalovaný
žalobkyni sumu 3.000 €. Tieto skutočnosti sú zrejmé nielen z výpovede samotného žalovaného, ale aj
z výpovede svedka, E.. E. H., ktorý bol pri týchto skutočnostiach prítomný. Žalovaný vierohodne súdu
ozrejmil skutočnosť, akým spôsobom bola medzi ním a žalobkyňou dohoda, pokiaľ sa týka sumy 10.500
€ v tom, že uvedená suma bola špecifikovaná od spoločnosti WR Credit s.r.o. s tým, že žalobkyňa

mala záujem túto sumu splatiť, a preto žalovaný aj viazal poskytnutie finančných prostriedkov vo výške
10.500 € na úhradu tohto dlhu s poukazom na to, že mal záujem na tom, aby nehnuteľnosť, ktorá
bola založená, nebola zaťažená týmto dlhom. Z výpovede svedka, E.. E. H., ako aj zo samotného
listinného dôkazu, a to vkladu v hotovosti vyplynulo, že reálne žalobkyňa požiadala svedka, E.. E. H.,
aby sumu 10.500 € za ňu vložil na účet WR Creditu, pričom túto sumu vo výške 10.500 € dala svedkovi

samotná žalobkyňa. Z uvedených skutočností je jednoznačne zrejmé, že žalobkyňa neuniesla dôkazné
bremeno o tom, že by zmluvy o pôžičke boli z nejakého dôvodu neplatné. Zmluvy o pôžičke boli uzavreté
riadnym spôsobom, došlo k reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov, ktoré boli druhovo určené,
boladohodnutápovinnosťžalobkynivrátiťfinančnéprostriedkyžalovanémuavzmysleuzavretýchzmlúv
o pôžičke bol určený aj čas vrátenia finančných prostriedkov. Žalobkyňa nepreukázala, že by nemala

mať vedomosť o obsahu zmluvy, že by nemala vedomosť o tom, že berie ďalšie pôžičky a nepreukázala
žiadne ňou tvrdené skutočnosti v podanej žalobe, pričom dôkazná povinnosť bola na jej strane. Naopak
žalovaný preukázal všetky svoje tvrdenia, ktorými dôvodil svoju obranu v danom spore. Uzavreté zmluvy
o pôžičke, a zároveň aj uzavreté zmluvy o zriadení záložného práva obsahujú všetky náležitosti zmlúv
a súd je toho názoru, že boli uzavreté platne a návrh žalobkyne dôvodný nie je. Účastníci konania,

vzhľadom na to, že uzatvorili zmluvy o pôžičke, kde si dohodli aj záložné právo, následne na základe
súhlasného prejavu vôle uzatvorili aj Zmluvy o zriadení záložného práva, pričom z výpovede svedka
E.. E. H. vyplynula tá skutočnosť, že žalobkyňa bola s týmto uzrozumená a takisto bola uzrozumená
aj s ďalším postupom, pokiaľ sa týka prípadného nevrátenia finančných prostriedkov. Žalovaný využilzákonný inštitút uzavretia Zmluvy o zriadení záložného práva, nakoľko pohľadávku možno zabezpečiť
aj záložnou zmluvou (§ 552 Občianskeho zákonníka). Vzhľadom na všetky horeuvedené skutočnosti s
poukazom na vykonané dokazovanie súd návrh žalobkyne zamietol ako nedôvodný s tým, že neuniesla

dôkazné bremeno na preukázanie ňou tvrdených skutočností o tom, že uzavreté zmluvy sú neplatné.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov, potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalovaný mal v konaní úspech, uplatnil si trovy konania, ako aj trovy právneho zastúpenia. Z obsahu
spisu nevyplýva, že by bol v konaní niekým právne zastúpený. Trovy konania nevyčíslil najneskôr do
troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 1 OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 OSP ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov
konania, vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak

takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov
konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Žalovaný v lehote v zmysle § 151 ods. 1 OSP trovy konania nevyčíslil, jeho trovy konania zo spisu

nevyplývajú, a preto súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám, uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zák. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej
činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.