Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia, Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. máj 2017

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Cdo/205/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112203256
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Petríková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:1112203256.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne W. D., bývajúcej v I., zastúpenej advokátskou
kanceláriou FUTEJ & Partners, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Radlinského 2, proti žalovanej Slovenskej
republike,zaktorúkonáNárodnábankaSlovenska,sosídlomvBratislave,ImrichaKarvaša1,onáhradu
škody 9 021,67 € s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 16 C 22/2012,
o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 17. marca 2015 sp. zn. 11 Co

139/2014, 11 Co 168/2014, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava I (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) rozsudkom z 3. júla 2014 č. k. 16 C

22/2012-168 návrh žalobkyne vo veci samej zamietol a žalovanej nepriznal náhradu trov konania.
Rozhodol tak s odôvodnením, že v prejednávanej veci nebola preukázaná podmienka nesprávneho
úradného postupu, ako jedna z podmienok pre úspešné uplatňovanie práva na náhradu škody podľa §
9 zákona č. 514/2003 Z.z. Výrok tohto rozsudku vo veci samej napadla žalobkyňa odvolaním.
2. Okresný súd Bratislava I uznesením z 29. septembra 2014 č. k. 16 C 22/2012-215 uložil žalobkyni
povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 20 €. Toto uznesenie napadla žalobkyňa

odvolaním.
3. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 17. marca 2015 sp. zn. 11 Co 139/2014, 11 Co 168/2014
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.), zároveň potvrdil
ako vecne správne (§ 219 O.s.p.) aj uznesenie súdu prvej inštancie o vyrubení súdneho poplatku za
odvolanie a žalovanej nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Výrok, ktorým potvrdil napadnutý
rozsudok, odôvodnil vecnou správnosťou skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie.

Na odôvodnenie výroku potvrdzujúceho uznesenia uviedol, že konanie vo veciach náhrady škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom
niejeod1.októbra2012oslobodenéodsúdnychpoplatkov.Odvolaciekonaniebolozačatépo 1. októbri
2012, a preto žalobkyni vznikla povinnosť zaplatiť poplatok za podané odvolanie podľa zákona o
súdnych poplatkoch v znení účinnom v čase podania odvolania.
4. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu v potvrdzujúcich výrokoch podala dovolanie žalobkyňa

(ďalej aj „dovolateľka“). Prípustnosť jej podania vo veci samej odôvodňovala ustanovením § 241 ods. 2
písm. a/ v spojení s § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. (účastníkovi sa postupom súdu odňala možnosť konať),
ako dovolací dôvod uviedla ustanovenie § 241 ods. 2 písm. b/, c/ O.s.p. (konanie je postihnuté inou
vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnomposúdeníveci).Dovolateľkaodvolaciemusúduvytýkala,žepristúpilkrozhodnutiuojejodvolaní
svojvoľne, arbitrárne a formalisticky. Neprípustným spôsobom pracoval s doterajšou judikatúrou, keď

judikatúru, ktorú považoval za vhodnú citoval, ale ostatnú a rovnako dôležitú zamlčal, alebo ju ani
nespomenul. Podľa jej názoru sú rozhodnutia súdov nepreskúmateľné, vykonané dokazovanie neúplnéa jeho výsledky boli súdmi nižšieho stupňa nesprávne vyhodnotené. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo
tiež založené na nesprávnych právnych záveroch. Dovolanie v časti smerujúcej proti výroku rozsudku
odvolacieho súdu o súdnom poplatku odôvodnila tým, že súdy nesprávne rozhodli o poplatkovej

povinnosti, lebo v čase podania žaloby bolo konanie o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z.
oslobodenéodsúdnehopoplatku,čímjejodňalimožnosťpredsúdomkonať(§237ods.1písm.f/O.s.p.).
Žiadala napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
5. Žalovaná sa k podanému dovolaniu vyjadrila a uviedla, že rozhodnutia súdov nižšej inštancie sú vecne
správne a podané dovolanie nie je dôvodné, navrhla, aby ho dovolací súd odmietol.

6. Dovolanie žalobkyne bolo podané 20. mája 2015. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1
Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016,
platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení,

že dovolanie podala včas strana sporu, zastúpená v súlade so zákonom, bez nariadenia dovolacieho
pojednávania, preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne je potrebné odmietnuť, pretože
smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné (§ 447 písm. c/ CSP). Na stručné odôvodnenie
(§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:
8. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, t. j. za účinnosti zákona č. 99/1963

Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“), dovolací súd postupoval
v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 470 ods. 2 CSP, a procesnú prípustnosť dovolania posudzoval
v zmysle ustanovení § 236, § 237 ods. 1 a § 238 O.s.p.
9. K časti dovolania, ktorým dovolateľka napadla potvrdzujúci výrok rozsudku odvolacieho súdu
dovolací súd uvádza, že nevykazuje znaky rozhodnutí uvedených v § 238 ods. 1 a 2, 3 O.s.p., voči

ktorým bolo dovolanie prípustné.
10. Predmetné dovolanie by bolo prípustné len vtedy, ak by v konaní došlo k procesným vadám
uvedeným v § 237 ods. 1 O.s.p. Žalobkyňa procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/
až e/ a g/ O.s.p. netvrdila a ich existenciu nezistil ani dovolací súd, nepreukázaná bola tiež vada konania
namietaná žalobkyňou (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).

11.Žalobkyňavidelaodňatiemožnostikonaťpredsúdomvtom,žerozhodnutieodvolaciehosúdunebolo
preskúmateľné.
12. Pri tejto námietke dovolací súd odkazuje na zjednocujúce stanovisko občianskoprávneho kolégia
najvyššieho súdu z 3. decembra 2015 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, podľa ktorého nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá

tzv. inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne,
keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre
rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm.
f/ Občianskeho súdneho poriadku. Obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad
uplatnila druhá veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne

len celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre
ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec
žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (pozri
Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za
následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003).

13. Za neopodstatnenú dovolací súd považuje aj námietku, ktorou dovolateľka spochybňuje
predvídateľnosť rozhodovania súdov opomenutím pre ňu priaznivej judikatúry. Túto ale v dovolaní bližšie
nerozvádza. Napriek tomu dovolací súd uvádza, že rozhodnutia súdov v danej veci sa neodkláňajú
od doterajšej relevantnej a doposiaľ konzistentnej rozhodovacej súdnej praxe (prvoinštančných,
odvolacích, či dovolacieho súdu) v identických alebo obdobných prípadoch (porovnaj napr. 1 Cdo

34/2016, 1 Cdo 227/2016, 2 Cdo 932/2015, 2 Cdo 38/2016, 3 Cdo 121/2016, 3 Cdo 122/2016, 4 Cdo
7/2016, 4 Cdo 431/2015, 4 Cdo 48/2016, 5 Cdo 174/2015, 5 Cdo 175/2015, 5 Cdo 377/2015, 5 Cdo
796/2015, 5 Cdo 664/2015, 6 Cdo 143/2016, 6 Cdo 133/2016, 7 Cdo 99/2016, 7 Cdo 111/2016, 8 Cdo
142/2016, 8 Cdo 143/2016 a ďalšie), čím je rešpektovaný princíp predvídateľného rozhodovania súdov
(právnej istoty) a vylúčený prípadný negatívny dôsledok vedúci k odmietnutiu spravodlivosti (denegatio

iustitiae).
14.Prípustnosť dovolania v zmysle §237 ods.1 písm.f/ O.s.p. nezakladalo aninedostatočnézistenie
rozhodujúcich skutkových okolností, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne
vyhodnotenie niektorého dôkazu. V tomto smere najvyšší súd poukazuje na naďalej opodstatnenézávery vyjadrené v judikátoch R 37/1993 a R 125/1999, R 42/1993, ako aj v rozhodnutiach najvyššieho
súdu sp. zn. 1 Cdo 85/2010, 2 Cdo 29/2011, 3 Cdo 268/2012, 3 Cdo 108/2016, 2 Cdo 130/2011, 5
Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011, 7 Cdo 38/2012 a pre úplnosť poznamenáva, že do obsahu základného

práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nepatrí právo procesnej strany vyjadrovať sa k
spôsobu hodnotenia navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať navrhnutého spôsobu
hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj I. ÚS 97/97).
15. Pokiaľ žalobkyňa v dovolaní tvrdila, že rozhodnutie odvolacieho súdu je založené na nesprávnom
právnom posúdení veci, dovolací súd uvádza, že nesprávne právne posúdenie veci ako dovolací dôvod

v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. prípustnosť dovolania nezakladalo (viď R 54/2012 a viaceré
rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4
Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014), preto sa dovolací
súd týmito námietkami žalobkyne nemohol zaoberať.
16. Výrok, ktorým odvolací súd potvrdil výrok súdu prvej inštancie o povinnosti žalobkyne zaplatiť súdny
poplatok, má povahu uznesenia, i keď tvorí súčasť rozsudku (§ 167 ods. 1 O.s.p.). Predmetný výrok

odvolacieho súdu nemá znaky uznesení, proti ktorým bolo dovolanie prípustné (§ 239 ods. 1 a 2 O.s.p.),
prípustnosť dovolania proti nemu mohla preto vyplývať len z ustanovenia § 237 ods. 1 O.s.p. Pokiaľ
žalobkyňa tvrdila, že jej bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) vyrubením
súdneho poplatku
za odvolanie bez opory v zákone, dovolací súd poukazuje na stanovisko R 1/2016 a pripomína,

že samotným vyrubením súdneho poplatku sa účastníkovi neodnímali žiadne procesné oprávnenia a
nedochádzalo k odňatiu jeho možnosti pred súdom konať (viď tiež rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn.
1 Cdo 218/2014, 2 Cdo 151/2015, 3 Cdo 688/2015, 4 Cdo 468/2014, 7 Cdo 461/2015 a 8 Cdo 27/2016).
17. V danom prípade prípustnosť dovolania žalobkyne nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p.
a § 239 ods. 1 a 2 O.s.p., ani z ustanovenia § 237 ods. 1 O.s.p., preto najvyšší súd dovolanie odmietol

podľa § 447 písm. c/ CSP ako procesne neprípustné.
18. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§
451 ods. 3 veta druhá CSP).
19. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 11. 5. 2024. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.