Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. september 2012

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 19C/10/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7711200506
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agáta Štefaničová

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2012:7711200506.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdMichalovce,vprávnejvecižalobcuY.,zastúpenéhoJUDr.MartinomKostrejom,advokátom,

so sídlom kpt. Nálepku č. 8, 071 01 Michalovce, proti žalovanému CO.BE.R. spol. s r.o., so sídlom
Michalovská č. 1, 073 01 Sobrance, IČO: 31704166, o ochranu vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

Konanie v časti týkajúcej sa LV č. 1348 k.ú. Moravany zastavuje.

Žalovanýjepovinnýzdržaťsaakéhokoľvekužívanianehnuteľnostívovlastníctvežalobcuzapísanýchna
- LV č. XXXX k.ú. G.., a to parc. reg. E č. 1107 - orná pôda o výmere 2262 m2, parc. reg. E č. 1519 -
orná pôda o výmere 2575 m2, parc. reg. E č. 1617 - orná pôda o výmere 608 m2, parc. reg. E č. 1768

- orná pôda o výmere 2302 m2, parc. reg. E č. 1960 - orná pôda o výmere 1953 m2, parc. reg. E č.
2064 - orná pôda o výmere 1457 m2,
- LV č. XXXX k.ú. T. a to parc. reg. E č. 1723- orná pôda o výmere 4240 m2, parc. reg. E č. 1729 - orná
pôda o výmere 4228 m2, parc. reg. E č. 1762 - orná pôda o výmere 4158 m2, parc. reg. E č. 1821 -
orná pôda o výmere 3951 m2, parc. reg. E č. 1837 - orná pôda o výmere 3732 m2, parc. reg. E č. 1876
- orná pôda o výmere 2261 m2.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným súdu 20.1.2011 domáhal, aby sa žalovaný zdržal akéhokoľvek užívania
nehnuteľnosti v jeho vlastníctve zapísaných na LV č.., k.ú. G. a na LV č. XXXX a XXXX k.ú. T..
Návrh odôvodnil tým, že časť nehnuteľnosti na uvedených LV v celkovej výmere 0,655 ha užíva
žalovaný od roku 2005 bez toho, že by mal so žalobcom uzavretú nájomnú alebo akúkoľvek inú
zmluvu. Žalovaný ma v minulosti uzatvorenú podnájomnú zmluvu s Roľníckym družstvom G., avšak
predmetné družstvo sa dostalo do konkurzu a správkyňa konkurznej podstaty uzavrela podnájomnú
zmluvu v znení dodatku s tým, že doba podnájmu bola uzatvorená na dobu určitú do 30.9.2003,

a teda od tohto termínu žalovanému zaniklo akékoľvek právo na užívanie predmetných pozemkov.
Žalobca listom zo dňa 21.4.2008 vyzval žalovaného na vypratanie pozemkov, na ktorých žalovaný
vykonáva poľnohospodársku výrobu s tým, že tomuto oznámil, že vstupuje do užívania pozemkov a
vyzvala žalovaného aby pozemky boli k 1.10.2008 vypratané a odmietnuté. Žalovaný na list žalobcu
žiadnym spôsobom nereagoval. Žalobca ďalej poukázal na to, že žiadny z podielových spoluvlastníkov
sožalovanýmnájomnézmluvyneuzavrelamedzipodielovýmispoluvlastníkmineexistuježiadnadohoda
o hospodárení s nehnuteľnosťami uvedenými na citovaných LV. Žalobca dňa 1.1.2008 ako prenajímateľ

uzavrel s obchodnou spoločnosťou J. nájomnú zmluvu na vyššie uvedené nehnuteľnosti. Napriek
uzavretiu nájomnej zmluvy žalovaný naďalej v rozpore so zákonom užíva nehnuteľnosti, a so žalobcom
odmieta komunikovať. Zo strany žalovaného dochádza de facto k okupácii nehnuteľnosti čo znamená,
že bez akéhokoľvek právneho dôvodu užíva nehnuteľnosti, ktorých je žalobca výlučným vlastníkom,resp. podielovým spoluvlastníkom, čím dochádza k porušeniu jedného zo základných ústavných práv
žalobcuzakotvenýchvčlánku46ÚstavySlovenskejrepubliky.Ajkeďžalobcaniejevýlučnýmvlastníkom
všetkých nehnuteľností, je aktívne legitimovaný ako vlastník nakoľko nie je rozhodujúce, či ide o

výlučného alebo podielového spoluvlastníka, pretože aj spoluvlastník sa môže domáhať súdnej ochrany
bez toho, aby potreboval súhlas ostatných spoluvlastníkov. V zmysle ustanovenia § 126 ods. 1
Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníctva neoprávnene
zasahuje. Najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Popri vydaní,
resp. vyprataní nehnuteľnosti právna teória i právna prax umožňuje vlastníkovi domáhať sa ochrany

vlastníckeho práva odstránením neoprávnených zásahoch do výkonu jeho vlastníckeho práva. Žalovaný
neoprávneneužívanehnuteľnostipatriacežalobcovi vovýškejehospoluvlastníckehopodielu,atakýmto
užívaním spôsobuje škodu, pretože so strany žalovaného dochádza k bezdôvodnému obohateniu,
pretože pozemky užíva bez akejkoľvek náhrady.

Žalobca na pojednávaní konanom dňa 15.8.2012 zobral svoj návrh v časti týkajúcej sa LV č. XXXX k.ú.

T. späť, žalovaný so späťvzatím návrhu súhlasil.

Žalovaný s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že nájom poľnohospodárskej pôdy sa riadi špeciálnou
zákonnou úpravou, a to Zákonom č. 504/2003 Z.z. v znení noviel a podporne Občianskym zákonníkom
v ustanoveniach o nájme. Druhá časť zákona upravuje dlhodobý nájom pozemkov, ktorý je výrazom

stability podnikateľského prostredia a pôde, keďže ide o nájom pozemkov na poľnohospodárske účely
pri prevádzkovaní podniku. Žalovaný takýmto subjektom je. Žalovaný 3.1.2002 uzavrel s bývalým
Roľníckym družstvom G. podnájomnú zmluvu, avšak zmluva je v časti článku III. doba nájmu neplatná.
Podľa vtedy platného zákona 208/1994 sa doba nájmu na poľnohospodárske pozemky tvoriace
poľnohospodársky pôdny fond uzatvárala najmenej na dobu 5 rokov. Teda dodatok k tejto zmluve o

zmene článku III., kde bola doba podnájmu určená do 30.9.2003 je neplatná, pretože päťročná lehota
podnájmu uplynula až 3.1.2007. Podľa § 12 ods. 1 Zákona č. 504/2003 Z.z., účinného od 1.1.2004,
ak prenajímateľ- vlastník rok pred uplynutím času, na ktorý bol podnájom dohodnutý písomne nevyzve
druhú stranu na vrátenie a prevzatie prenajatého pozemku. Zmluva sa obnovuje na určitý čas podľa §
8 to znamená, na ďalších 5 rokov. Žalovaného ako právnickú osobu po uplynutí zákonnej doby nájmu

3.1.2007 nik z vlastníkov nevyzval na vrátenie a prevzatie pozemkov rok pred uplynutím nájme a preto
s nájom obnovil na ďalších 5 rokov, t.j. do 3.1.2012. Zo strany vlastníka nebola podaná ani písomná
výpoveď z nájmu. Preto je žalovaný oprávneným nájomcom uvedených pozemkov žalobcu. Ak by súd
vzal do úvahy ukončenie podnájmu k 1.10.2003 a zároveň správca konkurznej podstaty vypovedal
zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov všetkým vlastníkom k tomuto dátumu, tak by došlo

k porušeniu zákona o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, nakoľko správca nezabezpečil
ďalšie obrábanie pozemkov na poľnohospodárske účely. Okrem toho výpovedná lehota je jednoročná,
takže by uplynula 30.10.2004. Po uplynutí tejto lehoty ani správca ani vlastníci nepodali písomne
výzvu na vrátenie a prevzatie pozemkov. Od uvedeného dátumu 30.10.2004 vznikol medzi žalobcom
a žalovaným riadny nájomný vzťah v zmysle platného Zákona č. 504/2003 Z.z.. Žalovaný predložil

vlastníkom zmluvy na uzatvorenie nájmu poľnohospodárskej pôdy, čo vlastníci v konaní ani nepopreli,
avšak zmluvu odmietli podpísať bez uvedenia dôvodu. Podľa zákona odmietnutím podpísania návrhu
zmluvy sa nájom neruší, trvá ďalej a žalobca vlastným pričinením spôsobil, že nebola dohodnutá aj
výška nájmu. Zákon č. 504/2003 Z.z., v § 12 a upravuje postup medzi nájomcom a vlastníkom na
vrátenie prevzatie pozemkov, ktoré nie sú prístupné, teda v danom prípade nejde o vypratanie pozemkov

podľa Občianskeho zákonníka. Vrátenie pozemkov sa riadi postupom, ktorý stanovil Ministerstvo
pôdohospodárstva a úkony vykonávajú Obvodné pozemkové úrady v správnom konaní, a nie súdi vo
vzťahu k pozemkom, ktoré tvoria poľnohospodársky pôdny fond. Ide o vymeranie nových pozemkov
podľa Zákona č. 330/1991 Zbierky v znení noviel, úhradu vlastníkov za geometrické zameranie
zaplatenie dane z pozemkov. Pri podielovom spoluvlastníctve je nutný súhlas všetkých spoluvlastníkov.

Žalobca neuviedol spoluvlastníkov a ani podiely na pozemkoch. Nepreukázal, že vlastní nadpolovičnú
výmeru pozemkov, či sa nachádzajú na prístupnom mieste alebo vnútri ucelenej plochy, výmery pôdy
vedenej v evidencii „C“ parciel v katastri nehnuteľnosti. Na konanie o vrátení pozemku podľa Zákona č.
396/2009 Z.z., § 12, 13 podieloví spoluvlastníci musia v súlade s ustanovením § 139 ods. 2 Občianskeho
zákonníka predložiť k výzve na vrátenie ( nie vypratanie ) a prevzatie pozemku ich vzájomnú písomnú

dohodu o spoločnom obhospodárení pozemku, čo u žalobcu nie je preukázané, lebo nepredložil
osvedčenie súkromne hospodáriaceho roľníka podľa Zákona č.105/1990 Zbierky. Ak ide o pozemok s
výmerou menšou ako 400m2, nevracia sa takýto pozemok, náklady na jeho vymeranie by bol vyššie ako
hodnota pozemku. Ak spoluvlastník pozemku nevlastní nadpolovičnú väčšinu výmeru pozemkov musímať súhlas spoluvlastníkov tak, aby mal nadpolovičnú väčšinu výmeru vrátene jeho podielu. Žalobca
neosvedčil, že žalovaný užíva všetky parcely uvedené v žalobnom návrhu. Vo vzťahu k parcelám,
ktoré žalovaný neužíva ide o nedostatok vecnej pasívnej legitimácie. Neuniesol dôkazné bremeno, že

žalovanému bol nejaký list z 21.4.2008 doručený. To, že žalobca uzatvorila nájomnú zmluvu s inou
osobou je účelovým tvrdením, nakoľko uvedená zmluva so spoločnosťou DK. AGRO nie je platná,
pretože nebol odovzdaný predmet nájmu, a ide o nulitný právny úkon, ktorý nepožíva ochranu. Žalovaný
ďalej poukázal na to, že je potrebné prihliadnuť aj na účelné využitie poľnohospodárskeho pôdneho
fondu. Zákon č. 504/2003 Z.z., viac chráni žalovaného, pričom tento zákon je záväzný pre družstvá,

súkromné spoločnosti, samostatne hospodáriacich roľníkov i vlastníkov.

Po vykonanom dokazovaní súd zistil tento skutkový stav:

Žalobca Y. je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. G., a na LV
XXXX. k.ú. T. ( čl. 12-16 ). Z výpovede žalobcu ( čl.50) ako aj z listu správkyne konkurznej podstaty

( čl. 18) bolo zistené, že pozemky, ktoré sú predmetom tohto konania boli predmetom nájmu zo strany
Roľníckeho družstva G. a vlastníkmi pôdy evidovaných na žalovaných listoch vlastníctva. Z výpovede
žalovaného ako aj z uvedeného listu správkyne konkurznej podstaty vyplýva, že na pozemky uzavrela
správkyňa konkurznej podstaty dňa 3.1.2002 so žalovaným zmluvu o podnájme. Zmluva bola uzavretá
na dobu určitú do 31.12.2002 pričom dodatkom k tejto zmluve bola upravená doba nájmu do 30.9.2003.

Podľa vyjadrenia správkyne konkurznej podstaty termín 30.9.2003 bol dohodnutý z dôvodu zosúladenia
trvania nájmu s vlastníkmi, ktorý mohla správkyňa vypovedať už iba k termínu 1.10.2003.

Z výpovede žalobcu ( čl. 50 ) bolo zistené, že žalobca mal v minulosti uzavretú zmluvu s Roľníckym

družstvom G., posledné roky má uzavreté zmluvy s p. W.. P. W. ho riadne oslovil a požiadal o uzavretie
nájomnej zmluvy. Žalovaný s ním nemá uzavretú žiadnu zmluvu, a nie je s ním v žiadnom právnom
vzťahu. Uviedol, že je pravda, že ho niekoľkokrát oslovil žalovaný a ponúkol mu uzavretie nájomných
zmlúv, avšak zmluvy nepodpísal, pretože o nájme s ním nikto nerokoval. K užívaciemu stavu uviedol,
že žalovaný užíva pozemky, ktoré sa nachádzajú na pravej strane G., ak sa prichádza smerom od

Michaloviec, a aj smerom od obce T.. Uviedol, že p. Krnáč mu neplatí za celú výmeru ale iba za pôdu,
ktorú reálne užíva a zvyšok pôdy podľa jeho vyjadrenia má užívať CO.BE.R. K ukončeniu nájomnej
zmluvy s Roľníckym družstvom G. , že si pamätá, že správkyňa konkurznej podstaty im zaslala nejaké
doklady ale nevedel uviesť, či im bola doručená aj výpoveď zo zmluvy o nájme poľnohospodárskej pôdy.
Tiež uviedol, že zmluvu so žalovaným neuzavrel preto, lebo podľa jeho názoru sa to nerobí tak, že najprv

sa zaberie niekoho pozemok a potom sa vyzýva na rokovania.

Svedok N. (čl. 71) vypovedal, že pre odstup času si nepamätá, ale niekedy v roku 2003 alebo 2005
prvýkrát uzavrel zmluvu o nájme poľnohospodárskej pôdy so žalobcom p. Y., druhýkrát uzatváral zmluvu
v roku 2008. Zmluvu, ktorú uzavreli v roku 2008 bola na obdobie šiestich rokov. Uviedol, že užíva

aj pozemky, ktoré sa nachádzajú v časti, ktorú užíva žalovaný. Môže ísť o výmeru okolo 27 ha. K
parcelám, ktoré sú predmetom tohto konania uviedol, že napriek uzatvoreným nájomným zmluvám ich
neužíva ani čiastočne, pretože ich užíva spoločnosť CO.BE.R. Uviedol, že po ukončení nájomných
zmlúv s Roľníckym družstvom G. ho oslovili vlastníci pôdy, že majú záujem pôdu prenechať jemu do
užívania. Uviedol, že sa to malo uskutočniť prostredníctvom vydávania pôdy cez Obvodný pozemkový

úrad, avšak vydávanie pôdy niekedy pred rokom 2008 už nebolo možné, preto pristúpili v roku 2008
k uzatvoreniu riadnych nájomných zmlúv už v súlade so Zákonom č. 504/2003 Z.z.. Oslovil všetkých
vlastníkov poľnohospodárskej pôdy v katastrálnych územiach G. a T. s tým, že vlastníci mali záujem
prenechať mu pôdu na účely poľnohospodárskej výroby, a to spoločnostiam, ktorých je spoločníkom. Išlo
väčšinou o ľudí vo vyššom veku a nerozumeli právnym vzťahom týkajúcim sa užívania a vlastníckych

práv. Všetci mu dali splnomocnenie, ktoré predložil aj súdu a splnomocnili ho, aby ich zastupoval vo
všetkých konaniach vedených podľa Zákona č. 504/2003 Z.z.. Zmluvy sa uzatvárali so spoločnosťami
O. a J. spol. s r.o. So žalovaným viedol viacero rokovaní ohľadne užívania poľnohospodárskej pôdy,
avšak k dohode o spôsobe alebo rozsahu užívania poľnohospodárskej pôdy v týchto katastroch s S.
nikdy neboli uzatvorené. Pre pretrvávajúce spory užívací stav ustálili tak, že žalovaný užíva pozemky na

pravej strane obce a spoločnosti svedka užívajú nehnuteľnosti na ľavej strane. Uviedol, že vlastníkom
poľnohospodárskejpôdyplatíibazapôdu,ktorúnaozajužíva.Kužívaniupozemkov,ktorésúpredmetom
tohto konania žalovaný uviedol, že žalovaný užíva pozemky, ktoré sú predmetom tohto konania,
pretože je dennodenne na pozemkoch. Deklarujú užívací stav aj pre účely dotácii od poľnohospodárskejplatobnej agentúry vedie sa veľa sporov so spoločnosťou S. týkajúcich sa užívacieho stavu, čiže má
vedomosť, že túto časť užíva spoločnosť S.

Z nájomnej zmluvy ( čl.22 ) bolo zistené, že žalobca Y. uzavrel so spoločnosťou J. nájomnú
zmluvu, pričom nájomný vzťah trvá od 1.1.2008 do 30.9.2015. Z potvrdenia obce T. ( čl. 58 ) bolo
zistené, že spoločnosť S. deklaruje, resp. hradí daň z nehnuteľnosti za ornú pôdu vo výmere 244,2
ha a za trvalé trávnaté porasty 55,38 ha. Identifikovať parcely obec nevedela kvôli prebiehajúcim
pozemkovým úpravám. Z potvrdenia obce G. ( čl. 59 ) bolo zistené, že spoločnosť S. predložila

zoznam parciel, ktoré v katastri obhospodaruje, pričom deklaruje užívanie parcely 2 306,21, 2 375,
2538/24,2045/1,748/1,2361,1137/1,700/1,2349,2358/1 a 2359/1.

Z potvrdenia pôdohospodárskej platobnej agentúry ( čl. 56 ) bolo zistené, že agentúra poskytuje priame
platby žiadateľom, ktorí užívajú poľnohospodársku pôdu evidovanú v registri pôdnych blokov v zmysle

§ 2 písm. c), d) Zákona č. 543/2007. Žiadatelia deklarujú užívané plochy v žiadostiach podľa LPISU to
znamená, že uvádzajú názvy a kódy tzv. Kultúrnych dielov a nie parciel. Preto agentúra nevie poskytnúť
požadovanú informáciu, ktoré parcely, a v akej výmere v jednotlivých katastroch žalovaný užíva.

Z predloženej katastrálnej mapy bolo zistené, že žalované nehnuteľnosti sa nachádzajú na pravej strane

obce G. od obce T. ( prílohová obálka v spise XXC/X/XXXX).

Z tzv. ortofotomapy (čl. 101), ktorá slúži práve na mapovanie pozemkov k užívaniu jednotlivých
poľnohospodárskych spoločností pre účely poľnohospodárskej platobnej agentúry bolo zistené, že
parcely v katastrálnych územiach sú osobitne kódované a parcely sú súhrne zjednocované do tzv. dielov

tak, ako sú deklarované poľnohospodárskou platobnou agentúrou na čl. 59. Porovnaním ortofotomapy
a katastrálnej mapy bolo zistené, že pôda, ktorú deklaruje v užívaní spoločnosť S. sa nachádza na pravej
strane obce G. pri vstupe od obce T. tak, ako to vypovedali žalobkyňa a svedok v konaní, že túto časť
užíva žalovaný. Porovnaním katastrálnej mapy a ortofotomapy bolo zistené, že žalovaný užíva diely
označené 2602/1, 2701/1, 2802/1,3303/1,3304/1,3504/1,3602/1,3604/1,3701/1,3702/1,3801/1, 4702/1

a 4801/1.

Z vyjadrenia žalovaného (čl. 80 ) vyplýva, že na LV č. XXXX k.ú. G. užíva parc. č. 1107, 1617, 1768,
1960 a neužíva parc.č. 1519 a 2064, parc. evidované na LV č. XXXX neužíva, nehnuteľnosti zapísané

na LV č. XXXX.k. ú. T. a to, 1723, 1729, 1762, 1821, 1837, užíva a par. č. 1876 neužíva.

Ďalej súd z predložených nájomných zmlúv (čl.104) zistil, že na LV č. XXXX polovica podielových
spoluvlastníkov prenajala nehnuteľnosti spoločnostiam J. a O. , na LV č. XXXX 5/6 podielových
spoluvlastníkov prenajalo nehnuteľnosti spoločnostiam J. a O.

Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto:

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje. Najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 504/2003 Z.z., nájomná zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske
účely sa spravuje ustanoveniami osobitného predpisu o nájomnej zmluve, ak tento zákon neustanovuje
inak, rovnako sa to vzťahuje na podnájom.

Podľa § 7 ods. 1 Zákona č. 504/2003 Z.z., ak prenajatý pozemok slúži na vykonávanie
poľnohospodárskej činnosti pri prevádzkovaní podniku nájomcu, spravujú sa práva a povinností
prenajímateľa a nájomcu ustanoveniami § 1 až § 6, ak nie je v tejto časti uzatvorené ináč.

Podľa § 8 ods. 1 Zákona č. 504/2003 Z.z., ak nie je dohodnuté inak, pozemok sa nájomcovi na

poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku prenajíma najmenej na 5 rokov, ak zmluva o nájme
pozemku na poľnohospodárske účely je uzavretá na určitý čas, časť nájmu je najviac 15 rokov.Podľa § 12 ods. 1 Zákona č. 504/2003 Z.z., ak prenajímateľ alebo nájomca rok pred uplynutím času, na
ktorý bol nájom dohodnutý, písomne nevyzve druhú zmluvnú stranu na vrátenie a prevzatie prenajatého
pozemku. Po skončení nájmu zmluva sa obnovuje na určitý čas podľa § 8.

Podľa § 12 ods. 3 Zákona č. 504/2003 Z.z., ak na pozemok nie je prístup, nájom sa neskončí skôr, než
sa vykonajú pozemkové úpravy podľa osobitného predpisu.

Podľa § 1 Nariadenia vlády SR č. 208/1994 Z.z., účelom nariadenia je podrobnejšie upraviť obsah práv

a povinností, starostlivosť riadneho hospodára v súvislosti s užívaním poľnohospodárskych a lesných
pozemkov podľa osobitného predpisu alebo na základe nájomnej zmluvy. Ustanoviť výpovedné dôvody
na vypovedanie nájomného vzťahu alebo nájomnej zmluvy. Podrobnejšie upraviť dôvody na odpustenie
nájomného alebo zľavu na nájomnom a náležitosti nájomnej zmluvy, ktorá má trvať dlhšie ako 5 rokov
a upraviť uzatváraním nájomnej zmluvy o nájme poľnohospodárskeho podniku alebo jeho časti a jej
náležitosti.

Podľa § 3 ods. 1, zmluva o nájme poľnohospodárskych a lesných nehnuteľností na dobu dlhšiu ako 5
rokov sa uzatvorí písomne.

Podľa § 3 ods. 2, nájomná zmluva podľa ods. 1 okrem náležitostí ustanovených osobitným predpisom

obsahuje vymedzenie účelu nájmu, dohodu o výške nájomného alebo spôsobe jeho výpočtu, určenie
spôsobu platenia nájomného, dobu nájmu, údaje o záložnom práve alebo predkupnom práve ak
nehnuteľnosti boli zriadené.

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že návrh žalobcu na uloženie povinnosti žalovanému
zdržať sa užívania jeho nehnuteľností vedených na LV č. XXXX k.ú. G., a XXXX k.ú. T. je dôvodný.

Žalobca na pojednávaní dňa 15.8.2012 svoj návrh v časti týkajúcej sa LV č. XXXX k.ú. T. zobral späť,
preto súd so súhlasom žalovaného konanie podľa § 96 ods. 1,2 O.s.p. v tejto časti zastavil.

Žalovaný s návrhom nesúhlasil. Nesúhlas odôvodňoval tým, že dodatok k podnájomnej zmluve, ktorý
uzavrel ešte so správkyňou konkurznej podstaty je neplatný, pretože podľa nar.vlády č. 208/1994 Zz.
sa nájom uzatvára najmenej na dobu 5 rokov. Keďže zmluva bola uzavretá 3.1.2002, podnájom skončil
až 3.1.2007. Skončil teda už za účinnosti zák. č. 504/2003 Z.z., ktorý v ustanovení § 12 ods. 1 určoval,

že ak prenajímateľ rok pred uplynutím času, na ktorý bol podnájom dohodnutý, písomne nevyzve druhú
stranu na vrátenie a prevzatie prenajatého pozemku po skončení nájmu, zmluva sa obnovuje na určitý
časť podľa § 8, teda na ďalších 5 rokov. Žalovaného nikto po ukončení podnájmu resp. rok pred jeho
ukončením nevyzval na vrátenie a prevzatie pozemkov, preto sa nájom obnovil na ďalších 5 rokov, t.j. do
3.1.2012. Preto je žalovaný oprávneným nájomcom uvedených pozemkov žalobcom. Žalovaný ďalej

dôvodil, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol riadny nájomný vzťah v zmysle platného zákona č.
504/2003 Z.z., pretože žalovaný predložil vlastníkom zmluvy na uzatvorenie nájmu poľnohospodárskej
pôdy, avšak vlastníci zmluvu odmietli popísať bez uvedenia dôvodu. Odmietnutím podpísania návrhu
zmluvy sa nájom neruší, trvá ďalej. Tiež tvrdil, že vrátenie pozemku sa riadi postupom, ktorý stanovilo
ministerstvo pôdohospodárstva a úkony vykonávajú obvodné pozemkové úrady v správnom konaní, a

nie súdy vo vzťahu k pozemkom, ktoré tvoria poľnohospodársky pôdny fond. Vlastník tiež nepreukázal,
ževlastnínadpolovičnúväčšinuvýmerupozemkov,čianachádzajúnaprístupnommiestealebovovnútri
ucelenej plochy. O vrátenie pozemku musia požiadať podieloví spoluvlastníci v súlade s ustanovením
§ 139 os. 2 OZ, čo žalobca nepreukázala. Žalobca tiež neosvedčil, že žalovaný užíva všetky parcely
uvedené v žalobnom návrhu. Nájomná zmluva s J. je neplatná, pretože nebol odovzdaný predmet nájmu

a ide o nulitný právny úkon, ktorý nepožíva ochranu.

Ani jeden z dôvodov uvádzaných žalovaným podľa názoru súdu neobstojí.

V prvom rade súd považuje za potrebné uviesť, že žalobca sa domáha ochrany svojho vlastnícke práva

podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka a nie vrátenia a prevzatia prenajatého pozemku podľa §
12 zák. č. 504/2003 Z.z., na ktorý sa žalovaný odvolával. O vrátenie a prevzatie pozemku by išlo v
tom prípade, ak by žalobca žiadal o vydanie nehnuteľností pre účely vlastného poľnohospodárskeho
využívania pôdy a v tom prípade by o takomto vydaní rozhodoval Obvodný pozemkový úrad podľa zák.č. 331/1991 Zb. Žalobca nežiada ani vypratanie svojich pozemkov, ale žiada, aby sa žalovaný zdržal ich
užívania. Ide teda o žalobu vlastníka na ochranu vlastníckeho práva, ktorá nevylučuje okrem návrhu na
vypratanie nehnuteľností, domáhať sa ochrany vlastníctva aj iným spôsobom. V tomto prípade žalobca

tvrdí, že žalovaný bez právneho dôvodu užíva jeho nehnuteľnosti, preto žiada, aby tieto nehnuteľnosti
neužíval, resp. zdržal sa ich užívania. V tomto kontexte je irelevantná aj požiadavka žalovaného
na presné vymeranie hraníc, geometrické plány, identifikáciu parciel, či nemožnosť reálneho vydania
pre ideálne spoluvlastníctvo. Z listov vlastníctva je preukázané, že parcely, ktoré sú predmetom tohto
konania, vlastní žalobca, resp. je ich podielovým spoluvlastníkom. Z predloženej katastrálnej mapy

je preukázané, kde sa predmetné parcely nachádzajú, to znamená na pravej strane obce. Správou
poľnohospodárskej platobnej agentúry, porovnaním ortofotomapy s touto správou, výpoveďou žalobcu,
svedka W., ale aj účastníkov v konaniach 19C/6,7,8,9/2012 je preukázané, že v tejto časti katastra
poľnohospodársku pôdu obhospodaruje žalovaný mimo pôdy, ktorú vyčlenil pri výpovedi svedok W..
Podstatouochranyvlastníckehoprávavtomtoprípadeje,abyžalovanýnepracovalnanehnuteľnostiach,
na užívanie ktorých nemá žiadny právny titul. Žalobca nežiada vydanie nehnuteľností, ani sa nechystá

pozemky sám obhospodarovať, preto nie je podstatné, či na pozemky je alebo nie je prístup, alebo či
sú v prírode podiely žalobcu reálne vyčlenené. Podstatným pre rozhodnutie vo veci je to, že žalovaný
užíva pozemky bez súhlasu ich vlastníkov a bez akéhokoľvek právneho dôvodu.
Podľa názoru súdu, žalobca ako vlastník, resp. podielový spoluvlastník nehnuteľností, ktoré sú
predmetom tohto konania, nebol nikdy v žiadnom právnom vzťahu so žalovaným, a to ani na základe

zmluvy ani na základe zákona, preto ak žalovaný využíva nehnuteľností žalobcu na poľnohospodársku
výrobu, robí tak v rozpore so zákonom a preto je potrebné poskytnúť žalobcovi súdnu ochranu pred
zásahom do jeho vlastníckeho práva. Žalovaný povýšil nájomné, resp. podnájomné práva nad práva
vlastníka s odôvodnením ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, resp. spoločenským záujmom
na obrábaní pôdy. Je pravda, že nájmom poľnohospodárskych pozemkov sa sleduje aj ochrana

poľnohospodárskeho pôdneho fondu, a je spoločenský záujem na tom, aby sa poľnohospodárska pôda
obrábala (zák.č.220/2004 Z.z., predtým 307/1992 Zb.). Tento dôvod však nemôže byť ospravedlnením
alebo legalizáciou neoprávneného užívania cudzieho pozemku na úkor vlastníka a bez jeho súhlasu.

Súd uvádza, že nariadením vlády SR č. 208/1994 Z.z. aj zákonom 504/2003 Z.z., sa iba podrobnejšie

upravovali práva a povinnosti pri uzatváraní nájomných zmlúv, alebo nájomných vzťahov, ktoré vznikli
zo zákona, napr. podľa zák. č. 229/1991 Zb. O nájme pozemkov platí všeobecná úprava nájomného
vzťahu podľa § 663 až 684 Občianskeho zákonníka so zohľadnením špecifík oboch uvádzaných noriem.
To platí aj pre podnájomné vzťahy (§ 1 ods. 1 zák. č. 504/2003 Z.z.). Ide preto o úpravu zmluvných
vzťahov a nie úpravu týkajúcu sa neoprávneného užívania cudzích vecí.

Pokiaľ ide o tvrdenú neplatnosť podnájomnej zmluvy uzavretej medzi správkyňou konkurznej podstaty
úpadcu Roľnícke družstvo G. a žalovaným, súd udáva, že nariadenie vlády č. 208/1994 Z.z. neurčovalo
minimálnu dobu nájmu, iba v ustanovení § 3 ods. 1 sa uvádzalo, že zmluva o nájme na dobu dlhšiu
ako 5 rokov sa musí uzatvoriť písomne. Minimálna doba nájmu 5 rokov bola zavedená ustanovením

§ 8 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z., ktorý zrušil nariadenie vlády č. 208/1994 Z.z. V čase účinnosti
tohto zákona mal žalovaný podnájom ukončený uplynutím doby, a to dňa 30.9.2003. Od tohto dátumu
žalovaný nemal na podnájomné pozemky žiadny právny nárok. Nemohol si podnájom preto ani predĺžiť
tak, ako do uvádzal, to znamená 5 rokov od uzavretia zmluvy o podnájme 3.1.2002, a následne podľa
§ 12 ods. 1 zák. 504/2003 do 3.1.2007. Aj pre podnájomný vzťah sa aplikujú ustanovenia Občianskeho

zákonníka, ktoré v ustanovení § 676 ods. 1 (resp. analogicky aj v ustanovení § 719 ods. 3 OZ) stanovuje,
že nájom, a teda aj podnájom končí aj uplynutím doby.
Nevzťahuje sa na žalovaného ani ustanovenie § 12 ods. 1 zák. č. 504/2003 Z.z., na ktoré sa odvolával,
a to, že nebol vyzvaný rok pred ukončením podnájmu na vrátenie pozemkov, preto sa nájom obnovil na
ďalších 5 rokov podľa § 8 citovaného zákona. Ak je prenajatá poľnohospodárska pôda, nie je vylúčené,

aby ju nájomca dal do podnájmu, ak to nevylučovali zmluvné dojednania medzi prenajímateľom a
nájomcom(§ 666 ods. 1 OZ) Ide teda o právny vzťah medzi nájomcom a podnájomcom, z ktorého
pre prenajímateľa, resp. vlastníka neplynú žiadne práva a povinnosti. Z dokazovania vyplynulo, že
nájom poľnohospodárskych pozemkov medzi vlastníkmi a nájomcom Roľníckym družstvom G. bol
ukončený ku dňu 30.9.2003, a z toho dôvodu bola aj dodatkom upravená doba nájmu medzi roľníckym

družstvom a žalovaným. Keďže bol ukončený nájomný vzťah ku dňu 30.9.2003, nemohol pokračovať
ani podnájomný vzťah. Odporuje to zmluvnej dohode medzi zúčastnenými stranami a odporuje to aj
samotnej podstate podnájomného vzťahu upravenej v Občianskom zákonníku. Podnájomný vzťah
končí aj uplynutím doby (§ 676 ods. 1 OZ, resp. 719 ods. 3 OZ), čo sa v prípade žalovaného aj stalo,jednak doba podnájmu nesmie presiahnuť dobu nájmu. Vyplýva to z konštrukcie ustanovenia § 666
ods. 1 OZ, ktoré uvádza, že nájomca je oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu, ak zmluva neurčuje
inak. Ak teda niekto nie je nájomcom, nemôže poskytovať podnájom a ak netrvá nájom, nemôže trvať

ani podnájom. Prípadná aplikácia ustanovenia§ 676 ods. 2 OZ aj v náväznosti na ustanovenie § 12
ods. 1 zák. č. 504/2003 Z.z. by prichádzala do úvahy v tom prípade, ak by nájom medzi družstvom a
vlastníkmi naďalej trval a nájomca by podnájomcu po ukončení doby podnájmu nevyzval na vydanie
pozemkov a podnájomca by ich riadne ďalej užíval. V prípade žalobcu, žalovaného a bývalého nájomcu,
bol nájom aj podnájom ukončený súčasne, a to ku dňu 30.9.2003, čomu zodpovedali právne úkony

zúčastnených strán. Žalovaný na tomto mieste namietal, že vlastníkom neboli doručené výpovede z
nájomnej zmluvy, resp., že sú neplatné. V tomto smere však nenavrhoval žiadne dôkazy, ani svoje
tvrdenia ničím nepreukázal. Súd vychádzal zo zhodného vyjadrenia žalobcu a zo správy správkyne
konkurznej podstaty, že nájomné zmluvy boli vypovedané ku dňu 30.9.2003 a súd nemal dôvod týmto
tvrdeniam neveriť.

Pokiaľ ide o aplikáciu ustanovenie § 12 ods. 5 zák. č. 504/2003, na ktoré sa tiež žalovaný odvoláva,
toto ustanovenie nadobudlo účinnosť až od 1.11.2009, teda po ukončení podnájmu. Je však pravda,
že v tom čase žalovaný užíval nehnuteľnosti žalobcu bez zmluvy. Preto je možné vychádzať z tohto
ustanovenia zákona, ktoré uvádza, že ak užívateľ, ktorý pozemok užíva bez nájomnej zmluvy, preukáže,
že vlastníkovi jej uzatvorenie navrhol a ten uzatvorenie nájomnej zmluvy neodmietol alebo nevyzval

užívateľa pozemku na jeho vrátenie a prevzatie, predpokladá sa, že medzi nimi vznikol nájomný vzťah
podľa tohto zákona; to neplatí, ak vlastník uzatvoril nájomnú zmluvu s inou osobou, ako je užívateľ
pozemku.
Žalovaný uviedol, čo potvrdil aj žalobca, že mu navrhol uzavretie nájomnej zmluvy, návrh však časovo
nešpecifikoval, ani návrh zmluvy nepredložil, preto nie je možné určiť, či tak urobil pred alebo po

1.11.2009, kedy ustanovenie § 12 ods. 5 nadobudlo účinnosť. Postup podľa § 12 ods. 5 je však vylúčený,
ak vlastník uzatvoril nájomnú zmluvu s inou osobou ako je užívateľ. Žalobca preukázal, že od roku 2008,
tedapred1.11.2009, máuzavretúnájomnúzmluvusospoločnosťouJ.,pretonedošlozozákonakvzniku
nájomného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v zmysle ustanovenia § 12 ods. 5 zák. č. 504/2003 Z.z.

Žalovaný ďalej tvrdil, že žalobca neosvedčil, že užíva všetky pozemky, ktoré sú predmetom konania.
Žalobca tvrdí, že žalovaný užíva 12 parciel v katastroch obcí G. a T.y. Žalovaný uznal, že zo
žalovaných parciel užíva 9, 3 parciel teda podľa jeho vyjadrenia neužíva. Porovnaním polohy užívaných
a neužívaných parciel v katastrálnej mape však bolo zistené, že nehnuteľnosti, ktoré žalovaný nemá
užívať sa nachádzajú na pravej strane obce G. po vchode zo smeru T., sú v blízkosti parciel, ktoré

užíva žalovaný a tvoria súčasť honov v katastri. Je preto nepravdepodobné, aby parcely, ktoré žalovaný
podľa vlastného tvrdenia neužíva, pri poľnohospodárskych prácach obchádzal, alebo vynechával, ak
tvoria súčasť honu. Žalovaný napriek tomu, že priznal užívanie 12 parciel, ktoré patria žalobcovi, za ich
využívanie žalobcovi nikdy neplatil ani neplatí žiadnu náhradu.

Nedôvodné sú aj tvrdenia žalovaného o tom, že žalobca nepreukázal, že je väčšinovým podielovým
spoluvlastníkom žalovaných parciel, a teda či väčšinoví podieloví spoluvlastníci nenaložili s pozemkami
inak, alebo ich neprenajali inej osobe (§ 139 ods. 2 OZ). Žalobca predložil súdu nájomné zmluvy, z
ktorých je preukázané, že podieloví spoluvlastníci na všetkých listoch vlastníctva prenajali pozemky
ako celok, alebo nadpolovičnú väčšinu spoločnostiam O. alebo J. Väčšinou hlasov alebo zhodne teda

rozhodli o tom, že pozemky prenajmú spomínaným spoločnostiam.

Z vyššie uvedených dôvodov súd vyhovel návrhu žalobcu a uložil žalovanému povinnosť zdržať sa
užívania nehnuteľností jemu patriacich tak, ako sú uvedené vo výroku rozhodnutia súdu.

O trovách súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej ( § 151 ods.3 O.s.p. )

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť:
- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
- v akom rozsahu sa napáda,
- v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
- a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., to znamená, že sa rozhodlo vo veci,
ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej
istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal

návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým,
že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo
bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také

dôvody neexistovali,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

§ 42 ods. 3 O.s.p.
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné:
- ktorému súdu je určené

- kto ho robí
- ktorej veci sa týka
- čo sa podaním sleduje
- musí byť podpísané a datované

Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (položka 21 Sazdobníka súdnych poplatkov)