Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. máj 2017

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 3Cb/34/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3614202231
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Szabo

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2017:3614202231.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske samosudcom JUDr. Eduardom Szabom v právnej veci žalobcu CD Consulting

s.r.o., so sídlom v Prahe, Politických vězňů, Česká republika, IČO: 26429705, proti žalovanému: : H. X.,
nar. XX.X.XXXX, bytom R., W. XXX/XX, o zaplatenie 376,- € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,06% denne zo sumy 376,00 € od 17.04.2011
do zaplatenie zamieta.

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

(1.) Žalobca sa žalobou podanou podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu domáhal

proti žalovanému zaplatenia zmenkovej sumy 376,- €, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne
zo sumy 376,- € od 17.4.2011 do zaplatenia, zákonného 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy
376,- € od 1.7.2011 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 1,25 €
a náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo
zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 16.11.2010 na zmenkovú sumu 376,- €, pričom sa zaviazal aj k
úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 17.4.2011. Indosovaná zmenka je vistazmenkou
opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa

16.11.2010 (dátum vystavenia) na sumu 376,- €, pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovaného
zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 %
denným úrokom od 17.4.2011. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa.
Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 0,-€. Keďže zmenková listina
je opatrená doložkou „bez protestu“ indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou
listinou. Súd vo veci samej rozhodol rozsudkom zo dňa 27.8.2014 č.k. 3Cb/34/2014-23 tak, že
žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 376,- €, 6 %-ný ročný úrok zo zmenkovej sumy 376,- € od

1.7.2011 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 1,25 €, do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. V tejto časti nadobudol rozsudok právoplatnosť dňa 25.10.2014. Vo zvyšku
súd návrh zamietol, a to v tej časti, v ktorej sa žalobca domáhal priznania zmenkového úroku 0,25%
denne zo zmenkovej sumy.

(2.) Proti výroku o zamietnutí zvyšku návrhu podal žalobca včas odvolanie. O odvolaní rozhodol Krajský

súd v Trenčíne uznesením zo dňa 28.7.2015 č. k. 16Cob/591/2014-65 tak, že výrok rozsudku súdu
prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozhodol tak z dôvodu, že súd
prvého stupňa nedodržal v konaní procesný postup vyplývajúci z § 120 Občianskeho súdneho poriadku,
keď nepoučil účastníkov o dôkaznej povinnosti. Súd pripojil listiny nad rámec účastníkmi navrhnutýchdôkazovbeztoho,abystranyoboznámil,žetakétodokazovaniemienivykonať,anáslednepredtým,než
bez nariadenia pojednávania verejne vyhlásil rozsudok, vykonal dokazovanie. Týmto postupom zaťažil
konanie vadami v zmysle § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho

poriadku. Krajský súd nariadil súdu prvého stupňa odstrániť vady konania spočívajúce v procesnom
postupe a rozhodnúť a riadne odôvodniť rozhodnutie aj o trovách konania. Žalobca písomným podaním
doručeným súdu dňa 22.12.2015 vzal návrh na začatie konania v časti o zaplatenie zmenkového úroku
vo výške 0,19 % denne späť. V konaní si naďalej uplatňuje len zmenkový úrok vo výške 0,06 % denne.

(3.) Tunajší súd žalobu opätovne prejednal a rozhodol vo veci rozsudkom č.k. 3Cb/34/2014-81 zo dňa
11.02.2016, pričom konal v neprítomnosti žalobcu a žalovaného podľa § 101 ods. 2 OSP tak, že žalobu o
zaplatenie zmenkového úroku zamietol a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadnej zo strán nárok
na náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie z
dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa §
205 ods. 2 písm. b) OSP, pričom v konaní navyše došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP a to

tak, že sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom a rozhodnutie súdu prvého stupňa.
V dane veci súd mohol a mal rozhodnúť len z predloženej zmenky ako predpokladu vydania rozsudku,
pričomsúdvykonalnadrámecdokazovaniaajtiedôkazy,ktoréžalovanýnenavrhol,čomalozanásledok
údajné preukázanie pozície žalovaného ako subjektu, ktorý je spotrebiteľom. Žalovaný sa tejto obrany
nedomáhal a pohľadávku nerozporoval, preto súd zasiahol týmto procesným postupom do práva na

spravodlivý proces žalobcu. V súhrne žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa
zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalobcovi prizná náhradu trov odvolacieho konania.

(4.) Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd rozhodol o odvolaní žalobcu uznesením č.k.
16Cob/170/2016-113 zo dňa 30.11.2016 tak, že v napadnutej časti výroku, ktorým súd žalobu v časti

o zaplatenie zmenkového úroku zamietol a v časti výroku o náhrade trov konania rozsudok tunajšieho
súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd dôvodil, že tunajší súd
údajne vykonal podľa obsahu odôvodnenia odvolaním opätovne napadnutého rozsudku dokazovanie aj
zmluvou o úvere a všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, aj keď sa tieto v spise nenachádzali a
do tohto spisu neboli súdom prvej inštancie ani predložené, resp. pripojené. Rovnako nie je odvolaciemu

súdu známe, že by tieto listiny boli súdom prvej inštancie vyžiadané od pôvodného majiteľa zmenky.
Súd prvej inštancie teda bez dôkazov získaných z dôkazných prostriedkov, čiže bez opory v zistenom
skutkovom stave vyvodil, že zmenka bola vystavená ako zabezpečovací prostriedok úveru poskytnutého
právnym predchodcom žalobcu, ktorý bol spotrebiteľským úverom. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej
inštancie teda nemá náležitosti stanovené § 157 ods. 2 OSP, pretože obsahuje dôkazy, ktoré neboli

náležite zistené právne relevantným spôsobom a postupom. Tým bola porušená zásada presvedčivosti
odôvodnenia rozsudku, ako aj základné procesné podmienky v konaní pred súdom prvej inštancie.

(5.) Od 01.07.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“),
ktorým bol zrušený OSP.

(6.) Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom jeho účinnosti.

(7.) Vyššie uvedené pochybenie prvostupňového súdu zakladá dôvod zrušenia rozhodnutia podľa § 389

ods. 1 písm. a) a b) CSP, nakoľko okrem iného ním došlo k porušeniu práva žalobcu a žalovaného
na spravodlivý proces. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP. V súlade s § 391 ods. 3 CSP
odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie poučí strany sporu o vykonaní dokazovania aj zmluvou o
úvere a všeobecnými obchodnými podmienkami poskytnutia úveru ako jej súčasťou a po zadovážení

týchto listín vykoná dokazovanie listinou podľa § 204 CSP. Súd prvej inštancie zároveň v súlade s §
9 CSP vrátane § 182 CSP umožní stranám sporu vyjadriť sa k dôkazom a v písomnom vyhotovení
rozsudku uvedie súd prvej inštancie povinné náležitosti rozsudku upravené v § 220 CSP.

(8.) Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu spisu, najmä návrhu, zmenky, tlačiva C, rozsudku,

odvolania, uznesenia KS v Trenčíne zo dňa 28.7.2015 č. k. 16Cob/591/2014-65, čiastočného späťvzatia
návrhu a obsahu pripojeného spisu 5Er/744/2012, odvolania žalobcu voči rozsudku tunajšieho súdu
sp.zn. 3Cb/34/2014-81 zo dňa 11.02.2016, uznesenia KS v Trenčíne sp.zn.: 16Cob/170/2016-113 zo
dňa 30.11.2016, doplnil dokazovanie oboznámením sa s obsahom zmluvy o úvere a všeobecnýmiobchodnými podmienkami poskytnutia úveru nachádzajúcimi sa na čl. 4 až 5 pripojeného súdneho
exekučného spisu 5Er/744/2012, vec prejednal v neprítomnosti strán podľa § 180 CSP a z vykonaného
dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav:

(9.) Žalobca je indosatár zmenky vystavenej v Partizánskom dňa 16.11.2010 na zmenkovú sumu
376,00 €, v ktorej sa žalovaný zaviazal zaplatiť pri predložení na rad pôvodného zmenkového veriteľa
Pohotovosť s.r.o., so sídlom v Bratislave sumu 376,00 € a zmenkový úrok 0,25% denne od 17.04.2011.
Miesto splatnosti zmenky je v sídle pôvodného zmenkového veriteľa. Na zmenke sú doložky „bez

protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Na rube zmenky sa nachádza
indosament, ktorým bola zmenka prevedená pôvodným zmenkovým veriteľom ako indosantom na
žalobcu ako indosatára. Žalobca vo svojej odpovedi na žiadosť súdu tvrdí, že sa domáha majetkových
práv zo zmenky, nie z pohľadávky.

(10.) Z obsahu pripojeného spisu, najmä zo Zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 16.11.2010 medzi právnym

predchodcom žalobcu a žalovaným vyplýva, že uzavreli spotrebiteľskú zmluvu o úvere, predmetom
ktorej bola okrem iného aj dohoda o vyplnení zmenky (č.l. 13 a 14 Všeobecných podmienok poskytnutia
úveru),podľaktorejnazabezpečeniepeňažnéhozáväzkudlžníkaakovystaviteľazmenkyvyplývajúceho
z úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi zmenky vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú
vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že

zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa stane celý dlh splatný okamžite,
t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo
neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo
sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia
zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní za zmenke remitent tak, že ním bude deň,

kedy sa stal splatný celý dlh.

(11.) Súdu je z jeho činnosti známe, že spoločnosť Pohotovosť s.r.o. ako veriteľ uzatvára veľké množstvo
spotrebiteľských zmlúv o úvere, ktoré sú zabezpečené blankozmenkami vystavenými spotrebiteľmi na
rad veriteľa. V týchto zmenkách je ustanovený zmenkový úrok vo výške 0,25% denne (t.j. 91,25%

ročne). Súd vykonanie týchto dôkazov považoval za nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Dokazovanie
bolo vykonané na pojednávaní, obe procesné strany mali možnosť vyjadriť sa k obsahu dôkazných
prostriedkov.
(12.) Podľa čl. I. § 5 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. Zákona zmenkového a šekového (ďalej len „ZZŠ“)
v zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie

zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

(13.) Podľa čl. I. § 11 ods. 1 ZZŠ každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť
indosamentom (rubopisom).

(14.) Podľa čl. I. § 17 ods. 1, ods. 2 ZZŠ kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky,
ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak
majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho
zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky,
ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy. V

konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na
skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol
uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

(15.) Podľa čl. I. § 34 ods. 1 ZZŠ zmenka na videnie je zročná pri predložení. Musí byť predložená na

platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu.
Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

(16.) Podľa čl. I. § 48 ods. 1 ZZŠ majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola
zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané; 2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti;

3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta
zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

(17.) Podľa čl. I. § 75 ZZŠ, vlastná zmenka obsahuje:1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;

3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

(18.) Podľa čl. 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak,
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v
ktorom sa konanie vedie.

(19.) Podľa čl. 5 ods. 1 veta prvá a druhá citovaného Nariadenia Európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné
alebo ak o to požiada niektorá zo strán.

(20.) Podľa § 4 ods. 6, 7 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu

23.1.2010 v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh
zmenkoualebošekom.Veriteľsmieprijaťoddlžníkazmenkualebošeknazabezpečeniesvojichnárokov
zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia
je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30

% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
Veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom.

(21.) Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím
obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

(22.) Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

(23.) Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

(24.) Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil

svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

(25.) Súd sa v prvom rade zaoberal námietkami žalobcu spočívajúcimi v tom, že vo veci nemalo byť
nariadené pojednávanie a konanie malo byť písomné, respektíve v tom, že ak súd vo veci nariadil
pojednávanie, mal to urobiť odôvodneným uznesením. Ustanovenie čl. 5 ods. 1 Nariadenia uvádza,

že konanie je síce v zásade písomné, ale ak to považuje súd za potrebné, možno nariadiť ústne
pojednávanie. Súd považoval za potrebné nariadiť ústne pojednávanie, pretože vo veci bolo potrebné
vykonať dokazovanie na objasnenie skutkového stavu. Spôsob a rozsah vykonávania dôkazov určuje
výlučne súd (čl. 9 Nariadenia). Vzhľadom k tomu, že súd ako najvhodnejší a zároveň najspravodlivejší
spôsob vykonania dôkazov považoval ich vykonanie na pojednávaní, kde majú účastníci bezprostrednú

možnosť k dôkazom sa vyjadriť a zároveň aj reagovať na vyjadrenia druhej procesnej strany, nariadil vo
veci pojednávanie V zmysle čl. 19 Nariadenia sa konanie riadi procesným právom slovenským, preto
nebolo potrebné nariaďovať pojednávanie uznesením.(26.)Následnesasúdzaoberalvecnýmiskutočnosťamipodstatnýmiprerozhodnutieotejčastipredmetu
konania, ktorá ostala jeho predmetom po rozhodnutí krajského súdu. Súd sa najskôr vysporiadal s
námietkami žalobcu, že žalovaný nenamietal kauzálne skutočnosti týkajúce sa vystavenia zmenky

(týkajúce sa dôvodu jej vystavenia). K tomu súd uvádza, že v zmysle čl. I § 17 ods. 2 ZZŠ súd musel
skúmaťajvlastnývzťahžalovanéhokvystaviteľovizmenky.Citovanézákonnéustanoveniemáprocesný
charakter (upravuje postup súdu v konaní, v ktorom sa uplatňuje právo na priznanie plnenia zo zmenky).
Zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým bolo toto ustanovenie do ZZŠ s účinnosťou od 23.12.2015 doplnené,
neobsahuje v čl. II prechodné ustanovenia. Preto sa toto nové ustanovenie použije aj na toto konanie.

Z uvedeného dôvodu súd vykonal dokazovanie aj oboznámením zmluvy o úvere, plnenie z ktorej bolo
zabezpečené zmenkou.

(27.) Z uvedenej zmluvy o úvere súd zistil, že žalobca sa domáha proti žalovanému práva zo zmenky,
ktorá bola vystavená ako zabezpečovací prostriedok úveru poskytnutého spoločnosťou Pohotovosť
s.r.o. žalovanému ako spotrebiteľovi. Zmenka bola indosovaná spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. na

žalobcu.

(28.) Zmenka je cenným papierom, ktorým sa zmenkový dlžník zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť
v mieste a v čase uvedenom v zmenke určenú sumu. Dlžník zo zmenky môže podľa zákona podať
námietku proti majiteľovi zmenky, ak však bola zmenka prevedená, môže podať v zásade námietky

týkajúce sa právneho vzťahu s pôvodným majiteľom proti novému majiteľovi len ak ten pri nadobúdaní
zmenky konal v zlej viere alebo sa previnil hrubou nedbanlivosťou. To však neplatí, ak vznikol záväzok
dlžníka v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. V takom prípade môže majiteľovi robiť námietky, ktoré
sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom a súd v konaní
musí na také skutočnosti prihliadnuť ex offo, aj ak by námietky vznesené neboli.

(29.) V zmenke bol na základe dohody o vyplnení zapísaný zmenkový úrok 0,25% denne zo sumy
vyplnenej do zmenky, čo súd považuje za rozporné s dobrými mravmi a za dojednanie vychádzajúce z
neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Zmenkový úrok vo výške 91,25% ročne súd považuje
za taký, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi. Vychádzal pritom z toho, že z povahy zmenky, ktorá

je zmenkou zabezpečovacou, vyplýva, že úrok má mať funkciu sankcie sa omeškanie dlžníka so
splácaním dlžnej sumy veriteľovi. Má teda rovnakú funkciu ako zákonný úrok z omeškania. Zákonný
úrok z omeškania v čase začatia úročenia zmenky bol vo výške 9% ročne. Dohodnutý zmenkový úrok
ho prevyšuje viac ako 10-násobne. Takýto úrok je v hrubom nepomere vo vzťahu k zabezpečovanej
zmluvnej povinnosti a je neprimeraným plnením a obchádzaním zákona.

(30.) Súd nespochybňuje, že zmenkové právo je založené na formálnosti zmenkových vzťahov,
avšak táto formálnosť nesmie v nijakom prípade spôsobovať bezdôvodnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v prospech jednej strany, v tomto prípade majiteľa zmenky. Takisto
súd nespochybňuje, že je založené na autonómnej vôli subjektov zmenkového práva, avšak aj tu

je potrebné dbať na ochranu práv účastníkov právneho vzťahu vyplývajúcu z iných skutočností (z
právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, z verejného záujmu a pod.). Zmenka môže byť uplatnená
medzi subjektmi, ktoré zo svojej povahy nie sú subjektmi rovnými. Takým prípadom môže byť aj
vystavenie zmenky spotrebiteľom ako zabezpečovacieho prostriedku na zabezpečenie svojho záväzku
voči veriteľovi - dodávateľovi. Je potrebné inak posudzovať zmenkový právny vzťah v prípade, keď sú

na oboch jeho stranách rovnocenné subjekty (napríklad podnikatelia) a keď je na jednej strane subjekt
silnejší (veriteľ, majiteľ zmenky) a na druhej subjekt slabší (dlžník, spotrebiteľ). Výkon práv majiteľa
zmenky (hoci v súlade so zákonom zmenkovým a šekovým) môže neprimerane zasiahnuť do práv
zmenkového dlžníka - spotrebiteľa.

(31.) V posudzovanej veci je nepochybné, že žalovaný uzavrel zmluvu o spotrebiteľskom úvere
so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. s tým, že jeho záväzok bol zabezpečený blankozmenkou, ktorá
bola neskôr indosovaná na žalobcu. Spoločnosť Pohotovosť s.r.o. v právnom vzťahu s žalovaným
vystupoval ako podnikateľ, predmetom činnosti ktorého je poskytovanie úverov. Musela teda poznať
všetky okolnosti uzatváraného právneho vzťahu i zmenkové právo. Z vlastnej činnosti je súdu známe,

že indosácia blankozmeniek vystavených spotrebiteľmi na rad spoločnosti Pohotovosť s.r.o. na žalobcu
nie je pre pôvodného zmenkového veriteľa výnimočná, z množstva žalobcom podaných žalôb vyplýva,
že ju vykonáva systematicky. Táto skutočnosť vyvoláva pochybnosti o skutočnom účele indosácie
zmenky. Došlo ňou totiž k významnej ujme na právach spotrebiteľa, ktorý nemohol až do 22.12.2015vznášať kauzálne námietky týkajúce sa pôvodného právneho vzťahu so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o.
voči novému majiteľovi zmenky. Pritom dojednanie zmenkového úroku vo výške takmer 100% ročne
je okolnosťou, ktorú by dlžník - spotrebiteľ mohol voči veriteľovi - dodávateľovi namietať. Takýmto

spôsobom mohol veriteľ v spotrebiteľských právnych vzťahoch obísť zákonné ustanovenia na ochranu
spotrebiteľa a fakticky znemožniť spotrebiteľovi brániť sa proti neprijateľným (nekalým) podmienkam v
spotrebiteľských zmluvách, ak si voči spotrebiteľovi vymieni zabezpečenie plnenia zo zmlúv zmenkou,
čo súd považuje za neprípustné.

(32.) Výkon takého právneho úkonu, hoci v súlade s právom, ktorý by bol zároveň (na podklade iného
právneho predpisu) úkonom protiprávnym, nemôže požívať ochranu súdu (§ 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Nie je možné akceptovať výlučne formalistický výklad práva, ak by sa takým spôsobom
odôvodňovala zrejmá nespravodlivosť. Zmenkové právo pre svoju formálnosť neumožňovalo poskytnúť
účastníkovi právneho vzťahu takú ochranu, ktorá by mu patrila podľa iných právnych predpisov (na
ochranu spotrebiteľa). Táto formálnosť je potom ľahko zneužiteľná na dosiahnutie nedôvodného zisku

podnikateľského subjektu, ktorý sa stane majiteľom zabezpečovacej zmenky vystavenej spotrebiteľom.
Na základe ustanovení o ochrane spotrebiteľa by mu takýto zisk nepatril (§ 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka), na základe zmenkového práva by však nebolo možné ani len posúdiť, či mu taký zisk patrí
alebo nie a súd by mu ho musel priznať. Podľa názoru súdu je preto potrebné v zmenkových právnych
vzťahoch, v ktorých je zo všetkých okolností zrejmé, že ich subjektom je na jednej strane subjekt,

ktorý bol v pôvodnom (kauzálnom) právnom vzťahu spotrebiteľ, vykladať zákon takým spôsobom, aby
spotrebiteľ nebol ukrátený na svojich právach, ktoré mu priznáva jednak európska legislatíva (napr.
smernica č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách), ale aj vnútroštátne
právne predpisy, do ktorých je európske právo transponované (napr. Občiansky zákonník, Zákon o
spotrebiteľských úveroch, Zákon o ochrane spotrebiteľa a pod.). Len taký výklad zákona totiž bude v

súlade s požiadavkou vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa, ktorá je zakotvená okrem iného aj v Zmluve
o fungovaní Európskej únie (čl. 169). Je zrejmé, že tieto skutočnosti si uvedomil aj zákonodarca, keď
zákonom č. 438/2015 Z.z. novelizoval ustanovenia predpisov zmenkového práva.

(33.) Zmenkový úrok vo výške takmer 100% ročne je podľa názoru súdu dojednaný neplatne (pre rozpor

s dobrými mravmi i pre rozpor s ustanovením § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka), a keďže
ide o neplatnosť absolútnu, súd na ňu prihliadol ex offo.

(34.) Absolútna neplatnosť dopadá na celé dojednanie zmenkového úroku, na právny vzťah účastníkov
pôsobí ex tunc (od počiatku) a nie je možné konvalidovať ju tým, že žalobca si uplatní plnenie len

časti tohto (neplatného) dojednania. Skutočnosť, že návrh v časti o zaplatenie zmenkového úroku
0,19% denne vzal späť, nekonvaliduje neplatnosť dojednania zmenkového úroku 0,25% denne. Toto
dojednanie je neplatné v celom rozsahu, preto nie je možné žalobcovi priznať ani znížený zmenkový
úrok 0,06% denne. Z uvedeného dôvodu súd žalobu v tejto časti zamietol.

(35.) O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán sporu nemá
na náhradu trov konania právo, pretože každá zo strán bola v konaní čiastočne úspešná a čiastočne
neúspešná. Preto rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v dvoch vyhotoveniach (§ 355 ods. 1, § 362 ods.
1 prvej vety CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v
podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje
a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby

každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov apríloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Odvolanie možno odôvodniť len
tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku,

ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné
uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v
odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.