Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. november 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/185/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114208810
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5114208810.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci žalobcu: M. O.,

D.. XX.XX.XXXX, H. N. XXX XX G. XXX, Š. P. Z., právne zastúpený SOLICITORS s. r .o., so sídlom
Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 47 239 000, proti žalovanému: A. R., D.. XX.XX.XXXX, H. N. XXX
XX A. XXX, Š. P. Z., o zaplatenie 5.810,- eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 5.129,47 eur spolu s úrokmi z omeškania
- vo výške 9,05 % ročne zo sumy 4.453,55 eur od 12.09.2014 do zaplatenia a
- vo výške 5,05 % ročne zo sumy 675,92 eur od 12.09.2014 do zaplatenia,
a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 60,36 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 11.03.2014 podanou na Okresnom súde Žilina dňa 11.03.2014 domáhal
vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 5.810,- eur spolu s úrokmi z
omeškania: vo výške 9,5 % ročne zo sumy 5.810,- eur od 31.07.2013 do 12.11.2013 a vo výške 9,25 %
ročne zo sumy 5.810,- eur od 13.11.2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že žalovaný uzavrel so Slovenskou sporiteľňou, a. s., so
sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 (ďalej len „SlSp“) zmluvu o splátkovom
úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mu SlSp poskytla úver vo výške 100.000,- Sk (3.319,39
eur). Ďalej žalobca uviedol, že na predmetnom úvere bol uvedený ako ručiteľ. Rozhodnutím Okresného
súdu Žilina bol žalovaný zaviazaný predmetnú čiastku splácať, čo však do dňa spísania žaloby neurobil.
Neuhradením splátok žalovaného mu vznikol záväzok, ktorý vymáhala od neho JUDr. Elena Nosková,
súdny exekútor v konaní vedenom pod spis. zn. I. XXX/XX. Žalovaný aj napriek upomienkam a výzvam

dlžnú pohľadávku žalobcu neuhradil v plnej výške a proti žalovanému tak eviduje ku dňu spísania žaloby
pohľadávku vo výške 5.810,- eur spolu s príslušenstvom.
3. Žalobca podaním zo dňa 19.08.2015 doručeným súdu dňa 20.08.2015 žiadal vydať súdne
rozhodnutie, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 5.810,- eur spolu s úrokmi z
omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 5.810,- eur od 13.11.2013 do zaplatenia, a to na tom istom
skutkovom základe, ako uviedol v pôvodnej žalobe. Súd podľa obsahu (podľa ust. § 41 ods. 2 O.s.p.
účinného do 30.06.2016) posúdil toto podanie ako čiastočné späťvzatie žaloby v rozsahu o zaplatenie

úrokov z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 5.810,- eur od 31.07.2013 do 12.11.2013 (podľa
ust. § 96 ods. 1 O.s.p. účinného do 30.06.2016) a uznesením č. k. 6C/185/2014-37 zo dňa 07.03.2016,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.04.2016, konanie o žalobe v tejto časti zastavil, pričom zároveň
rozhodol, že o trovách konania v tejto časti rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.4. Žalovaný sa k žalobe a jej prílohám, ktoré mu boli doručené náhradným spôsobom podľa v tom čase
účinného ust. § 47 ods. 2 O.s.p., v súdom určenej lehote písomne nevyjadril.
5. Súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 15.11.2016 v neprítomnosti strán sporu a

právneho zástupcu žalobcu, ktorí sa na pojednávanie do jeho začatia bez ospravedlnenia neustanovili
a nepožiadali o jeho odročenie. Od predvolania žalobcu na pojednávanie súd upustil v zmysle ust. 178
ods.1CSP,pričomjehoprávnyzástupcamalpredvolanienapojednávaniedoručenériadnedovlastných
rúk so zachovaním lehoty na prípravu pojednávania podľa ust. § 178 ods. 2 CSP. Žalovanému bolo
predvolanie na pojednávanie doručené náhradne v súlade s ust. § 111 ods. 3 CSP.

6. Zo žalobcom produkovaných listinných dôkazov súd zistil nasledovný skutkový stav.
7. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 25C/35/2012-62 zo dňa 22.05.2012, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 10.07.2012 a vykonateľnosť 21.07.2012 (o tomto má súd vedomosť zo svojej činnosti,
§ 186 ods. 1 CSP), v konaní o návrhu na začatie konania SlSp ako navrhovateľa proti žalovanému (ako
odporcovi I.) a žalobcovi (ako odporcovi II.) o zaplatenie 2.658,71 eur s prísl. rozhodol tak, že žalovaného
a žalobcu zaviazal zaplatiť SlSp istinu vo výške 2.658,71 eur spolu s dlžným úrokom vyčísleným ku

dňu 26.08.2011 na sumu 403,60 eur, s dlžnými úrokmi z omeškania vo výške vyčíslenými ku dňu
26.08.2011 na sumu 386,04 eur, s úrokom vo výške 11,60 % ročne zo sumy 2.658,71 eur od 27.08.2011
do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2.658,71 eur od 27.08.2011 do
zaplatenia a nahradiť SlSp trovy konania vo výške 443,44 eur a to všetko v mesačných splátkach vo
výške 200,- eur s prvou splátkou najneskôr do 20.07.2012 a každou ďalšou splátkou vždy najneskôr

do 20. dňa nasledujúceho mesiaca, až do úplného uhradenia pod stratou výhody splátok s tým, že
plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého odporcu. Z odôvodnenia
tohto rozsudku vyplýva, že SlSp sa ako navrhovateľ návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa
14.11.2011 domáhal voči odporcom I. (žalovanému v prejednávanej veci) a II. (žalobcovi v prejednávanej
veci) uloženia povinnosti na zaplatenie dlžnej sumy 2.658,71 eur spolu s dlžným úrokom vyčísleným ku

dňu 26.08.2011 vo výške 403,60 eur, s dlžným úrokom z omeškania vyčísleným ku dňu 26.08.2011 vo
výške 386,04 eur, s úrokom vo výške 11,60 % ročne zo sumy 2.658,71 eur od 27.08.2011 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2.658,71 eur od 27.08.2011 do zaplatenia a náhrady
trov konania vo výške 443,44 eur, a to tak, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu tohto plnenia
povinnosť druhého odporcu. Návrh na začatie konania navrhovateľ odôvodnil tým, že odporca I. dňa

22.07.2005 uzatvoril s navrhovateľom zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej
poskytol navrhovateľ odporcovi I. úver vo výške 100.000,- Sk. Odporca I. sa zaviazal vrátiť poskytnuté
prostriedky v pravidelných splátkach s dohodnutou splatnosťou. Podľa dohody o ručení uzatvorenej dňa
22.07.2005 sa odporca II. ako ručiteľ zaviazal uspokojiť pohľadávku navrhovateľa v plnej výške, ak ju
neuspokojíodporcaI.OdporcaI.oduzatvoreniazmluvypovyhláseniepredčasnejsplatnostiúverusplatil

svoj záväzok len čiastočne. Tým že navrhovateľ v zmysle Všeobecných obchodných podmienok vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru, celý úver vrátane príslušenstva sa stal predčasne splatný. Navrhovateľ si
uplatnil okrem istiny aj úrok za poskytnutý úver v dohodnutej výške 11,60 % ročne a úroky z omeškania
vo výške 8 % ročne od 27.08.2011 do zaplatenia. Ďalej Okresný súd Žilina v odôvodnení rozsudku
uviedol, že na pojednávaní odporca I. nenamietal nárok navrhovateľa, tento nárok čo do dôvodu aj výšky

uznal. Potvrdil, že uzatvoril zmluvu o splátkovom úvere dňa 22.07.2005, v zmysle ktorej mu navrhovateľ
poskytol úver vo výške 100.000,- Sk. Odporca I. uviedol, že si je vedomý, že je navrhovateľovi dlžný
istinu, ktorá je vyčíslená v návrhu, ako aj príslušenstvo pozostávajúce z riadneho úroku a úrokov z
omeškania, ako sú v návrhu uvedené. Odporca I. uviedol, že predmetný úver nesplácal, pretože nemal
dostatok finančných prostriedkov. Odporca II. na pojednávaní potvrdil, že dňa 22.07.2005 podpísal

dohodu o ručení. Uviedol, že si je vedomý svojho záväzku a žalovanú istinu s príslušenstvom uznal
čo do dôvodu a výšky. Z odôvodnenia ďalej vyplýva, že Okresný súd Žilina v dotknutej veci rozhodol
rozsudkom pre uznanie podľa ust. § 153a O.s.p.
8. JUDr. Eleonóra Nosková, súdny exekútor vydala dňa 12.03.2013 upovedomenie o začatí exekúcie
zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosť pod spis. zn. I. XXX/XX, a to na základe

vykonateľného exekučného titulu na peňažné plnenie - rozsudku Okresného súdu Žilina č. k.
25C/35/2012-62 zo dňa 22.05.2012, návrhu SlSp ako oprávneného proti žalobcovi a žalovanému
ako povinným na vykonanie exekúcie a na základe poverenia vydaného Okresným súdom Žilina č.
XXXX*XXXXXX zo dňa 19.12.2012 na vykonanie exekúcie na vymoženie: istiny v sume 2.658,71 eur;
dlžného úroku vyčíslenému ku dňu 26.08.2011 na sumu 403,60 eur; dlžných úrokov z omeškania

vyčíslených ku dňu 26.08.2011 na sumu 386,04 eur; úroku vo výške 11,60 % ročne zo sumy 2.658,71
eur od 27.08.2011 do zaplatenia; úrokov z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2.658,71 eur od
27.08.2011 do zaplatenia; trov konania vo výške 443,44 eur; súdneho poplatku za vydanie povereniana vykonanie exekúcie vo výške 16,50 eur; trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške
151,76 eur.
9. JUDr. Elena Nosková, súdny exekútor vydala dňa 01.08.2013 príkaz na nevykonávanie zrážok zo

mzdy žalobcu ako povinného II. v exekučnom konaní vedenom pod spis. zn. Ex XXX/XX adresovaný
obchodnej spoločnosti KRPA Slovakia spol. s r. o., ktorým žiadala obchodnú spoločnosť KRPA Slovakia
spol. s r. o. ako zamestnávateľa žalobcu nevykonávať zrážky zo mzdy žalobcu vzhľadom k tomu, že
došlo k vymoženiu pohľadávky oprávneného z exekúcie, ako aj jej príslušenstva a trov exekúcie.
10.PodľaoznámeniaJUDr.ElenyNoskovej,súdnehoexekútorazodňa12.12.2013Spis.zn.ExXXX/XX

adresovaného žalobcovi JUDr. Elena Nosková oznamovala žalobcovi, že v predmetnej exekučnej veci
dňa 31.07.2013 uhradil na účet súdneho exekútora pohľadávku vo výške 5.810,- eur, ktorá pozostáva
z istiny 2.658,71 eur, úroku v sume 1.794,84 eur, trov konania vo výške 443,44 eur, trov právneho
zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 151,76 eur, súdneho poplatku vo výške 16,50 eur a trov
exekúcievrátaneDPH20%vovýške740,14eur,pričomdňa09.08.2013bolžalobcovizaslanýpreplatok
v sume 4,61 eur.

11. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), právne vzťahy
uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa
týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto
predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento
zákon.

12. Podľa ust. § 261 ods. 3 písm. d) ObZ v znení zákona č. 600/1992 Zb. účinnom do 31.01.2013,
touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zo zmluvy o
predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( §
591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o
tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o

bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).
13. Podľa ust. § 261 ods. 4 ObZ v znení zákona č. 58/1996 Z. z. účinnom od 01.03.1996 do 31.01.2013
(od 01.02.2013 ust. § 261 ods. 7), touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri
zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa
predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s

dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.
14. Podľa ust. § 293 ObZ, ak je na to isté plnenie spoločne zaviazaných niekoľko osôb, pri
pochybnostiach sa predpokladá, že sú zaviazané spoločne a nerozdielne. Veriteľ môže požadovať
plnenie od ktorejkoľvek z nich, ale plnenie ponúknuté iným spoločným dlžníkom je povinný prijať.
15. Podľa ust. § 303 ObZ, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil

určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.
16. Podľa ust. § 304 ods. 2 ObZ, ručením možno zabezpečiť aj záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti
alebo ktorého vznik závisí od splnenia podmienky.
17. Podľa ust. § 306 ods. 1 ObZ, veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v
prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval.

Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj
záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.
18. Podľa ust. § 308 ObZ, ručiteľ, ktorý splní záväzok, za ktorý ručí, nadobúda voči dlžníkovi práva
veriteľa a je oprávnený požadovať všetky doklady a pomôcky, ktoré má veriteľ a ktoré sú potrebné na
uplatnenie nároku voči dlžníkovi.

19. Podľa ust. § 311 ods. 1 ObZ, ručenie zaniká zánikom záväzku, ktorý ručenie zabezpečuje.
20. Podľa ust. § 365 ObZ v znení účinnom do 31.01.2013, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a
včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne
iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania
veriteľa.

21. Podľa ust. § 365 ods. 1 ObZ v znení zákona č. 9/2013 Z. z. účinnom od 01.02.2013, dlžník je v
omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo
do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
22. Podľa ust. § 369 ods. 1 ObZ v znení zákona č. 9/2013 Z. z. účinnom od 01.02.2013, ak je dlžník
v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje

zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške
dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.23. Podľa ust. § 369 ods. 2 ObZ v znení zákona č. 9/2013 Z. z. účinnom od 01.02.2013, ak výška úrokov
z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví
vláda Slovenskej republiky nariadením.

24. Podľa ust. § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.
25. Podľa ust. § 511 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona
č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené

alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému
veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z
nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
26. Podľa ust. § 511 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak právnym
predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na
dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké. Dlžník, proti ktorému bol uplatnený nárok vyšší,

než zodpovedá jeho podielu, je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov
a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh
podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili.
27. Podľa ust. § 511 ods. 3 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak dlžník v
rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich

podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom
na všetkých ostatných.
28. Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, dlžník, ktorý svoj
dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej
mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie

veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
29. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak ide o
omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

30. Podľa ust. § 559 ods.1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, dlh musí byť
splnený riadne a včas.
31. Podľa ust. § 563 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak čas splnenia nie
je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh
prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

32. Podľa ust. § 1 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Obchodného zákonníka v znení účinnom od 01.02.2013 do 31.12.2014, sadzba úrokov z
omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky [1) § 17 ods. 1 zákona č.
659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov] platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o

deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania
s plnením peňažného záväzku.
33. Podľa ust. § 3a nariadenia Vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka v znení nariadenia Vlády SR č. 303/2014 Z. z. účinnom od 01.01.2015, ak došlo
k omeškaniu pred 1. januárom 2015, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do

31. decembra 2014.
34. Podľa ust. § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z. účinnom od 01.02.2013, výška
úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky [2) § 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a

o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov] platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.
35. Z predloženého rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 25C/35/2012-62 zo dňa 22.05.2012, že medzi
SlSp ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom vznikol záväzkovo-právny vzťah založený zmluvou o
splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretou dňa 22.07.2005 v zmysle ust. § 2 písm. b) zákona č.

258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č.
71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, ktorú je ako zmluvný typ
potrebné posudzovať podľa cit. ust. § 497 ObZ. Súd súčasne poukazuje na znenie cit. ust. § 261 ods. 3
písm. d) ObZ, z ktorého vyplýva, že zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom a teda bez ohľadu naúčastníkov zmluvy sa všetky ich záväzkové vzťahy vyplývajúce z tejto zmluvy riadia treťou časťou ObZ,
ktorá upravuje obchodné záväzkové vzťahy. SlSp sa ako veriteľ tak zaviazala na požiadanie žalovaného
ako dlžníka poskytnúť mu peňažné prostriedky vo výške 100.000,- Sk (3.319,39 eur). Žalovaný sa

zaviazali vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky spolu s úrokom v dojednaných pravidelných splátkach.
36. Ďalej z predloženého rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 25C/35/2012-62 zo dňa 22.05.2012
vyplýva, že ručiteľským prehlásením zo dňa 22.07.2005 obsiahnutým v dohode o ručení uzavretej medzi
SlSp ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom sa žalobca zaviazala uspokojiť SlSp, ak pohľadávku z
predmetnej zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.07.2005 neuspokojí žalovaný ako

dlžník. Medzi SlSp a žalobcom tak vznikol záväzkovo-právny vzťah podľa cit. ust. § 303 ObZ.
37. Keďže, ako to vyplýva opätovne z rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 25C/35/2012-62 zo dňa
22.05.2012, žalovaný svoj záväzok vyplývajúci z uzavretej o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo
dňa 22.07.2005 neplnil riadne a včas a dostal sa do omeškania so splácaním dohodnutých splátok,
SlSp jednostranne vyhlásila mimoriadnu splatnosť predmetného úveru, čím sa stal celý úver vrátane
príslušenstvapredčasnesplatný.Vzhľadomkuskutočnosti,žežalovanýakodlžníkdlhnezaplatil,vzniklo

SlSp právo požadovať dlžné plnenie od žalobcu ako ručiteľa a žalobcovi povinnosť toto dlžné plnenie
SlSp poskytnúť v zmysle cit. ust. § 303 a § 306 ods. 1 ObZ.
38. Následne vzhľadom k tomu, že strany sporu (žalovaný ako dlžník a žalobca ako ručiteľ), si svoje
vyššie uvedené záväzky voči SlSp nesplnili, Okresný súd Žilina na návrh SlSp doručený súdu dňa
14.11.2011 zaviazal rozsudkom č. k. 25C/35/2012-62 zo dňa 22.05.2012 žalovaného a žalobcu zaplatiť

SlSp istinu vo výške 2.658,71 eur spolu s úrokom v sume 403,60 eur a súčasne vo výške 11,60 % ročne
zo sumy 2.658,71 eur od 27.08.2011 do zaplatenia a s úrokmi z omeškania v sume 386,04 eur a vo
výške 8 % ročne zo sumy 2.658,71 eur od 27.08.2011 do zaplatenia a nahradiť SlSp trovy konania vo
výške 443,44 eur s tým, že plnením jednej strany sporu (žalobcu a žalovaného) zaniká v rozsahu tohto
plnenia povinnosť druhej strany sporu.

39. Ako v ďalšom vyplynulo z predložených dôkazov žalobcom na uvedený spoločný záväzok strán
sporu žalobca ako ručiteľ poskytol SlSp (už v rámci prebiehajúcej exekúcie vedenej na návrh SlSp ako
oprávneného na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 25C/35/2012-62
zo dňa 22.05.2012 súdnym exekútorom JUDr. Eleonórou Noskovou poverenou na vykonanie exekúcie
Okresným súdom Žilina dňa 19.12.2012 pod č. XXXX*XXXXXX) celkovo sumu 4.453,55 eur, ktorá

zodpovedala pohľadávke SlSp v sume 2.658,71 eur (istina) spolu s úrokmi a úrokmi z omeškania
v celkovej sume 1.794,84 eur ako príslušenstvom (§ 121 ods. 3 OZ, podľa ktorého príslušenstvom
pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením) voči
žalovanému vyplývajúcej z predmetnej zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.07.2005.
Žalobca tak ako ručiteľ uspokojil pohľadávku veriteľa - SlSp aj s jej príslušenstvom. Z tohto dôvodu tak

žalobca podľa cit. ust. § 308 ObZ nadobudol vo vzťahu k žalovanému ako dlžníkovi práva veriteľa.
40. Ručenie je subsidiárny a akcesorický právny vzťah medzi ručiteľom (t. j. osobou odlišnou od dlžníka)
a veriteľom, ktorý slúži na zabezpečenie pohľadávky veriteľa z hlavného právneho vzťahu (medzi
veriteľom a dlžníkom) a ktorého obsahom je záväzok ručiteľa uspokojiť konkrétnu (ručením zaistenú)
pohľadávku veriteľa, ak ju neuspokojí dlžník. Tým, že ručiteľ splní veriteľovi dlžníkov dlh, zaniká právo

veriteľa domáhať sa ďalej úhrady tejto pohľadávky a to nielen voči dlžníkovi, ale (prípadne) aj voči
ďalším osobám, ktoré túto pohľadávku svojím majetkom zaisťovali; inak povedané zaniká tým veriteľova
pohľadávka voči dlžníkovi. Ručiteľ, ktorý uhradil záväzok dlžníka, sa stáva namiesto „uspokojeného“
veriteľa „novým“ veriteľom dlžníka v rozsahu, v akom uhradil záväzok a súčasne vzniká ručiteľovi
nové právo voči veriteľovi (je oprávnený požadovať všetky doklady a pomôcky, ktoré má veriteľ a

ktoré sú potrebné na uplatnenie nároku voči dlžníkovi). Plniaci ručiteľ tak nenadobúda nárok, ktorý
mal veriteľ voči dlžníkovi, ale nárok „nový“ na náhradu plnenia poskytnutého veriteľovi. (k tomu napr.
rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 29 Odo 1030/2005 zo dňa 28.02.2006; vzhľadom k totožnosti
právnej úpravy, z ktorej vychádzal Najvyšší súd ČR s právnou úpravou platnou na území SR sú závery
obsiahnuté v uvedenom rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR aplikovateľné aj v podmienkach právnej

úpravy platnej na území SR)
41. Žalobcovi tak v súlade s ust. § 308 ObZ vzniklo právo požadovať od žalovaného ako dlžníka
zaplatenie sumy 4.453,55 eur.
42. Čo sa týka splatnosti záväzku žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 10.511,09 eur, súd konštatuje, že
medzi stranami sporu splatnosť záväzku žalovaného nebola dojednaná. Vzhľadom k tomu, že právna

úprava obsiahnutá v ObZ upravuje v ust. § 340 ObZ a nasl. čas plnenia len pokiaľ ide o zmluvné
záväzky, pričom v danom prípade medzi stranami konania nešlo o zmluvný záväzok žalovaného, ale
o jeho záväzok vyplývajúci z ust. § 308 ObZ, súd s poukazom na ust. § 1 ods. 2 ObZ mal za to, že je
potrebné aplikovať v danom prípade ust. § 563 OZ, v zmysle ktorého ak čas splnenia nie je dohodnutý,ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po
tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. V tejto rovine sporu sa tak súd nestotožnil so žalobcom, ktorý
počiatok omeškania žalovaného s úhradou jeho peňažného záväzku vo výške 4.453,55 eur odvodzoval

odo dňa 13.11.2013, keďže v konaní nebolo preukázané, že by žalobca požiadal žalovaného o plnenie
skôr, ako bola žalovanému doručená žaloba, t. j. skôr ako dňa 10.09.2014 (podľa toho času účinného
ust. § 47 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných
rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí,
že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o

doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom
vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa
deň, keď bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel. Zásielka
súdu adresovaná žalovanému, ktorej obsahom bola žaloba, sa vrátila súdu ako neprevzatá v odbernej
lehote dňa 10.09.2014 - viď č. l. 21 spisu). Žalobca tak preukázateľne požiadal žalovaného o plnenie
až žalobou, ktorú je (podľa v tom čase účinného ust. § 41 ods. 3 O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2

CSP) z hľadiska hmotného práva potrebné považovať za výzvu veriteľa na plnenie a ktorá bola doručená
žalovanému, ako už bolo v predchádzajúcej vete uvedené, dňa 10.09.2014. Súd tak pri aplikácii cit. ust.
§ 563 OZ vychádzal z toho, že žalovaný bol povinný plniť svoj záväzok voči žalobcovi v sume 4.453,55
eur dňa 11.09.2014, t. j. dňa nasledujúceho po dni, kedy mu bola žaloba doručená. Vzhľadom na to, že
žalovaný nesporne svoj peňažný záväzok vo výške peňažného plnenia 4.453,55 eur žalobcovi doposiaľ

nesplnil, súd vychádzal z toho, že sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania dňom
12.09.2014 (cit. ust. § 365 ods. 1 ObZ).
43. Vzhľadom k omeškaniu žalovaného súd zaviazal žalobcu zaplatiť žalobcovi sumu 4.453,55 eur tak,
ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
44. Ak ide o žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie príslušenstva žalovanej pohľadávky na zaplatenie

sumy 4.453,55 eur, t. j. o nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy
4.453,55 eur od 13.11.2013 do zaplatenia, súd vychádzal z toho, že žalobcovi vzhľadom na omeškanie
žalovaného s plnením jeho peňažného záväzku vo výške 4.453,55 eur vzniklo podľa cit. ust. § 369
ods. 1 ObZ právo požadovať od žalovaného z nezaplatenej sumy 4.453,55 eur úroky z omeškania vo
výške podľa cit. ust. § 369 ods. 2 ObZ, keďže výška úrokov z omeškania nebola medzi stranami sporu

dohodnutá, t. j. vo výške podľa cit. ust. § 1 ods. 1 a § 3a nariadenia Vlády SR č. 21/2013 Z. z., teda vo
výške 9,05 % ročne (keďže základná úroková sadzba ECB bola k prvému dňu omeškania 12.09.2014 vo
výške 0,05 % ročne, o čom má súd vedomosť zo svojej činnosti, § 186 ods. 1 CSP), a to od prvého dňa
omeškania 12.09.2014 do zaplatenia. Vzhľadom k tomu, že žalovaný, ako už bolo vyššie uvedené, nebol
s plnením svojho peňažného záväzku v omeškaní v období od 13.11.2013 do 11.09.2014, súd žalobu

v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 4.453,55 eur od 13.11.2013
do 11.09.2014 zamietol. V ďalšom, pokiaľ ide o časť žaloby na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške
9,25 % ročne zo sumy 4.453,55 eur od 12.09.2014 do zaplatenia, súd žalobe v tejto časti vyhovel v
rozsahu zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 4.453,55 eur od 12.09.2014
do zaplatenia a vo zvyšnom rozsahu o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 0,20 % ročne zo sumy

4.453,55 eur od 12.09.2014 do zaplatenia žalobu v tejto časti zamietol.
45. Pokiaľ ide o ďalšiu časť žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie istiny vo výške 1.351,84 eur,
ktorá suma zodpovedala žalobcom uhradeným trovám konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod
spis. zn. 25C/35/2012 (443,44 eur) a trov exekúcie [celkovo v sume 908,40 eur; § 200 ods. 1 veta prvá
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene

a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom v čase dotknutého exekučného konania], súd považuje
za potrebné objasniť, že rozsah nároku ručiteľa voči dlžníkovi je daný rozsahom nároku veriteľa voči
dlžníkovi a tým, čo v rámci tohto nároku ručiteľ za dlžníka zaplatil. Ak teda ručiteľ v rámci prebiehajúcej
exekúcie na vymoženie ručením zabezpečenej pohľadávky veriteľa ako oprávneného z exekúcie s
jej príslušenstvom uhradil veriteľovi trovy súdneho konania o žalobe veriteľa na zaplatenie ručením

zabezpečenej pohľadávky, išlo tak o záväzok dlžníka (ak bol tiež popri ručiteľovi žalovaný veriteľom v
súdnom konaní), ako aj o záväzok ručiteľa, keďže povinnosť nahradiť veriteľovi trovy súdneho konania
vzniká až na základe rozhodnutia súdu v konaní, ktorého bol ručiteľ stranou sporu. Inak povedané
nárok na náhradu trov súdneho konania je odlišným nárokom od nároku na zaplatenie príslušenstva
pohľadávky a je osobitným nárokom v súdnom konaní úspešnej strany sporu voči v súdnom konaní

neúspešnej strane sporu. Argumentom podporujúcim tento záver súdu je skutočnosť, že veriteľ sa môže
domáhať plnenia svojej zmluvnej pohľadávky zabezpečenej ručením v súdnom konaní žalobou podanou
výlučne len voči ručiteľovi bez toho, aby žaloval aj dlžníka. Ak veriteľovi ako žalobcovi v takomto súdnom
konaní vznikne nárok na náhradu trov konania proti ručiteľovi ako žalovanému, dlžník na toto plnenielogicky veriteľovi zaviazaný nie je, keďže nie je zúčastnený na tomto súdnom konaní. Súčasne, pokiaľ by
bol ručiteľ splnil svoj záväzok voči veriteľovi podľa cit. ust. § 306 ods. 1 ObZ, k podaniu žaloby veriteľom
by s určitosťou nedošlo a nedošlo by ani k vzniku nároku veriteľa na náhradu trov súdneho konania.

Obdobne je tomu aj pri nároku oprávneného na nahradenie trov potrebných na účelné vymáhanie jeho
nároku (trovy exekúcie oprávneného). Súčasne, ak ručiteľ v rámci prebiehajúcej exekúcie na vymoženie
ručením zabezpečenej pohľadávky veriteľa ako oprávneného z exekúcie s jej príslušenstvom uhradil
súdnemu exekútorovi trovy exekúcie spočívajúce v odmene súdneho exekútora a hotových výdavkov
súdneho exekútora, nedošlo zo strany ručiteľa logicky k plneniu nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ale k

plneniu na nároky súdneho exekútora na odmenu a náhradu jeho hotových výdavkov. Možno tak zhrnúť,
že ručiteľ nemá titulom nároku podľa cit ust. 308 ObZ voči dlžníkovi nárok na náhradu trov súdneho
konania a exekúcie, ktoré netvoria príslušenstvo pohľadávky veriteľa. Súdnym konaním a exekúciou bol
totiž voči nemu vymáhaný dlh, za ktorý sa zaručil. V takom prípade ide o vlastný záväzok ručiteľa, ktorý
nesplnil za dlžníka, ale za seba.
46. Vzhľadom k uvedenému výkladu ohľadom nároku veriteľa na náhradu trov konania vedeného

na Okresnom súde Žilina pod spis. zn. 25C/35/2012 a súčasne vzhľadom k tomu, že predmetné
exekučné konanie bolo vedené na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného SlSp ako v exekúcii
oprávneným veriteľom proti všetkým žalovaným účastníkom konania vedenom na Okresnom súde Žilina
pod spis. zn. 25C/35/2012 (t. j. tak proti žalobcovi ako ručiteľovi, ako aj žalovanému ako dlžníkovi)
ako povinným z exekúcie, možno dospieť k záveru, že vo vzťahu k nárokom veriteľa na náhradu trov

súdneho konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod spis. zn. 25C/35/2012, ako aj na náhradu
trov potrebných na účelné vymáhanie jeho nároku (trovy exekúcie oprávneného) a napokon vo vzťahu
k nárokom súdneho exekútora (na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri
vykonaní exekúcie) boli zaviazaní obaja povinní z exekúcie (t. j. tak žalobca ako ručiteľ, ako aj žalovaní
ako dlžník) ako spoločne. V tomto prípade však z hmotno-právneho hľadiska už nešlo o vzťah podľa

ust. § 261 ObZ, ktorý by sa mal spravovať ObZ. Na postavenie povinných z exekúcie ako spoločne
zaviazaných subjektov (t. j. na postavenie strán sporu) je nevyhnutne potrebné aplikovať ust. § 511 OZ.
Z povahy dotknutého plnenia strán sporu ako žalovaných v súdnom konaní vedenom na Okresnom
súde Žilina pod spis. zn. 25C/35/2012, a to že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu tohto plnenia
povinnosť druhého z nich, vyplýva, že strany sporu ako povinní mali tieto nároky veriteľa a nároky

súdneho exekútora uspokojiť spoločne a nerozdielne, t. j. boli vo vzťahu k veriteľovi SlSp (pokiaľ ide o
jeho nárok na náhradu trov súdneho konania, ako aj exekúcie) a vo vzťahu k súdnemu exekútorovi (tiež
ako ďalšiemu veriteľovi v exekúcii) v postavení solidárnych dlžníkov. Na ich vnútorný vzťah navzájom
je tak potrebné aplikovať ust. § 511 ods. 2 a 3 OZ. V danom prípade boli podiely strán sporu ako
solidárne zaviazaných dlžníkov na dlhu voči SlSp ako veriteľovi pohľadávky na náhradu trov súdneho

a exekučného konania a voči súdnemu exekútorovi vo vzájomnom pomere rovnaké, keďže právnym
predpisom alebo rozhodnutím súdu nebolo ustanovené alebo stranami sporu dohodnuté inak. Vzhľadom
k tomu, že žalobca uvedený spoločný záväzok strán sporu voči SlSp, ako aj voči súdnemu exekútorovi
vo výške 1.351,84 eur splnil v celom rozsahu, je oprávnený v zmysle cit. ust. § 511 ods. 3 OZ požadovať
od žalovaného náhradu podľa jeho podielu na dlhu (tzv. následný postih), t. j. sumu zodpovedajúcu 1/2-

ci z poskytnutého plnenia, teda v sume 675,92 eur. Sumu 675,92 eur pripadajúcu na jeho podiel na
spoločnom dlhu však žalobca oprávnený požadovať voči žalovanému nebol. Preto súd žalobu v časti o
zaplatenie sumy 675,92 eur spolu s jej príslušenstvom (úrokmi z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo
sumy 675,92 eur od 13.11.2013 do zaplatenia) zodpovedajúcej jeho podielu na spoločnom dlhu strán
sporu voči SlSp a voči súdnemu exekútorovi ako nedôvodný zamietol.

47. Ak ide o splatnosť samostatného záväzku žalovaného poskytnúť podľa cit. ust. § 511 ods. 3 OZ
navrhovateľke peňažné plnenie vo výške 675,92 eur, je potrebné aplikovať aj v tomto prípade cit. ust.
§ 563 OZ, v zmysle ktorého ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo
určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. V
tejto rovine sporu sa tak súd opätovne nestotožnil so žalobcom, ktorý počiatok omeškania žalovaného s

úhradou jeho peňažného záväzku vo výške 675,92 eur odvodzoval odo dňa 13.11.2013. Súd opätovne
poukazujenato,žežalobcapreukázateľnepožiadalžalovanéhooplnenieažžalobou,ktorúje zhľadiska
hmotného práva potrebné považovať za výzvu veriteľa na plnenie a ktorá bola doručená žalovanému
dňa 10.09.2014. Vzhľadom na to, že žalovaný nesporne svoj peňažný záväzok vo výške 675,92 eur
žalobcovi doposiaľ nesplnil, súd vychádzal z toho, že sa s plnením svojho peňažného záväzku v sume

675,92 eur dostal do omeškania, a to dňom 12.09.2013.
48. Vzhľadom k omeškaniu žalovaného súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 675,92 eur
tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.49. Ak si žalobca uplatňoval nárok na zaplatenie príslušenstva žalovanej pohľadávky na zaplatenie sumy
675,92 eur, t. j. nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 675,92 eur
od 13.11.2013 do zaplatenia súd vychádzal z toho, že žalobcovi vzhľadom na omeškanie žalovaného

s plnením jeho peňažného záväzku vo výške 675,92 eur vzniklo podľa cit. ust. § 517 ods. 2 OZ právo
požadovať od žalovaného úroky z omeškania zo sumy 675,92 eur vo výške podľa cit. ust. § 3 nariadenia
Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2013, konkrétne vo výške 5,05 % ročne (keďže
základná úroková sadzba ECB bola ku dňu 12.09.2014 vo výške 0,05 % ročne, o čom má súd vedomosť
zo svojej činnosti, § 121 O.s.p.) zo sumy 675,92 eur, a to od prvého dňa omeškania 12.09.2014 do

zaplatenia. Vzhľadom k tomu súd žalobe v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,25 % ročne
zo sumy 675,92 eur od 13.11.2013 do zaplatenia, vyhovel vo vyššie uvedenom rozsahu (ako je to tiež
uvedené vo výroku tohto rozsudku) a vo zvyšnom rozsahu žalobu v tejto časti zamietol.
50. Napokon pokiaľ sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 4,61 eur (rozdiel celkovo
žalovanej sumy 5.810,- eur a súčtu sumy 4.453,55 eur a sumy 1.351,84 eur) spolu s úrokmi z
omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 4,61 eur od 13.11.2013 do zaplatenia, súd poukazuje na

skutočnosť(vyplývajúcuzoznámeniaJUDr.EleonóryNoskovej,súdnehoexekútorazodňa12.12.2013),
že žalobca v dotknutom exekučnom konaní uhradil sumu 4,61 eur navyše a táto suma mu ako preplatok
bola dňa 09.08.2013 zaslaná súdnym exekútorom JUDr. Eleonórou Noskovou späť. Z tohto dôvodu
nemohlo žalobcovi vzniknúť proti žalovanému akékoľvek právo na zaplatenie sumy 4,61 eur, a preto súd
považoval žalobu v časti o zaplatenie sumy 4,61 eur aj spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,25 %

ročne zo sumy 4,61 eur od 13.11.2013 do zaplatenia za nedôvodnú a žalobu v tejto časti tak zamietol.
51. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.
52. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

53. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.
54. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
55. Podľa ust. § 261 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
56. Súd v ďalšom v zmysle cit. ust. § 262 ods. 1 CSP rozhodol týmto rozsudkom aj o nároku na náhradu
trov konania. Pri tomto svojom rozhodnutí súd vychádzal z toho, že žalobca si pôvodne žalobou zo dňa
11.03.2014 uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 5.810,- eur spolu s príslušenstvom tejto pohľadávky,

a to úrokmi z omeškania: vo výške 9,5 % ročne zo sumy 5.810,- eur od 31.07.2013 do 12.11.2013
a vo výške 9,25 % ročne zo sumy 5.810,- eur od 13.11.2013 do zaplatenia, pričom o žalobe žalobcu
bolo čiastočne rozhodnuté uznesením č. k. 6C/185/2014-37 zo dňa 07.03.2016, ktorým súd konanie o
žalobe v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 5.810,- eur od 31.07.2013
do 12.11.2013 zastavil, a to na základe späťvzatia žaloby v tejto jej časti žalobcom a súčasne týmto

rozsudkom, ktorým bolo rozhodnuté o zvyšnej časti žaloby o zaplatenie sumy 5.810,- eur spolu s úrokmi
z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 5.810,- eur od 13.11.2013 do zaplatenia, a to tak, ako
je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Možno tak konštatovať, že z hľadiska procesného zavinenia
žalobca späťvzatím žaloby (nie však pre správanie sa žalovaného) zavinil zastavenie konania o žalobe
v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 5.810,- eur od 31.07.2013 do

12.11.2013. V tejto časti konania tak žalovanému podľa cit. ust. § 256 ods. 1 CSP vznikol nárok na
náhradu trov konania. Pokiaľ ide časť konania o zvyšnej časti žaloby žalobcu, o ktorej súd rozhodol
týmto rozsudkom, ktorým bolo tejto časti žaloby vyhovené čiastočne (v rozsahu žalovanej istiny 5.129,47
eur a úrokov z omeškania: vo výške 9,05 % ročne zo sumy 4.453,55 eur od 12.09.2014 do zaplatenia a
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 675,92 eur od 12.09.2014 do zaplatenia), je na mieste pri rozhodovaní

o nároku na náhradu trov tejto časti konania podľa cit. ust. § 255 ods. 2 CSP posúdiť rozsah úspechu
sporových strán. Preto súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že priznal žalobcovi nárok na
náhradu trov konania v rozsahu jeho úspechu počítajúceho v pomere k úspechu žalovaného v konaní
s tým, že za neúspech žalobcu zásadne považoval aj výsledok konania o žalobe v časti o zaplatenie
úrokov z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 5.810,- eur od 31.07.2013 do 12.11.2013, keďže

zastavenie tejto časti konania procesne zavinil žalobca. Z hľadiska vyčíslenia úspechu v konaní jednej,
či druhej sporovej strany, súd vychádzal z vyčíslenia žalovaných nárokov ku dňu vyhlásenia rozsudku
v prejednávanej veci. Aplikujúc tak vyššie uvedeného úvahy, súd dospel k záveru o čistom pomernom
úspechu žalobcu v konaní v rozsahu 60,36 % (výpočet: úspech žalobcu v konaní: 5.129,47 eur, t. j.priznaná istina + 878,01 eur, t. j. priznané úroky z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 4.453,55
eur od 12.09.2014 do dňa vyhlásenia tohto rozsudku, t. j. do 15.11.2016 + 74,35 eur, t. j. priznané úroky z
omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 675,92 eur od 12.09.2014 do dňa vyhlásenia tohto rozsudku,

t. j. do 15.11.2016 = 6.081,83 eur; spolu výška pohľadávky s príslušenstvom, o ktorej bolo rozhodnuté
týmto rozsudkom, vyčíslená ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku a výška pohľadávky s príslušenstvom, o
ktorej bolo rozhodnuté uznesením o zastavení konania: 5.810,- eur, t. j. žalovaná istina + 1.616,88 eur, t.
j. úroky z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 5.810,- eur od 13.11.2013 do dňa vyhlásenia tohto
rozsudku, t. j. do 15.11.2016 + 158,78 eur, t. j. úroky z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 5.810,-

eur od 31.07.2013 do 12.11.2013 = 7.585,66 eur; %-tuálny úspech žalobcu = 6.081,83 eur / 7.585,66
eur = 0,8018 = 80,18 %; úspech žalovaného 19,82 % = 100 % - úspech žalobcu 80,18 %; čistý úspech
žalobcu 80,18 % - 19,82 % = 60,36 %]. Vzhľadom na uvedený čistý pomerný úspech žalobcu v konaní a
vyššie uvedené úvahy súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku
tohto rozsudku, t. j. žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v percentuálnom
rozsahu 60,36 %. O výške tejto náhrady rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník podľa

ust. § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v

elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať

len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).