Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. august 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3Tos/112/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117011163
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2117011163.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Kataríny Batisovej, v konaní o žiadosti odsúdeného X. X., nar.
XX.XX.XXXX,opodmienečnéprepusteniezvýkonutrestuodňatiaslobody,osťažnostiodsúdenéhoproti
uzneseniu Okresného súdu v Trnave zo dňa 20.07.2017 sp. zn. 6PP/46/2017, na neverejnom zasadnutí
konanom dňa 22.08.2017 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného X. X. nar. XX.XX.XXXX, z a
m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol podľa § 415 odsek 1 Trestného poriadku s poukazom na
§ 66 odsek 1 písm. b/, § 66 odsek 2 Trestného zákona tak, že žiadosť odsúdeného X. X. o podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Trnava

zo dňa 05.12.2016, sp. zn. 1T/14/2006 po povolení obnovy konania v prospech odsúdeného vo výroku o
tresteuznesenímOkresnéhosúduTrnavazodňa06.09.2016,sp.zn.5Nt/33/2015vspojenísuznesením
Krajského súdu v Trnave zo dňa 18.10.2016, sp. zn. 5Tos/168/2016 zamietol.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že formálna podmienka bola u odsúdeného splnená,
pretože vykonal zákonom predpokladanú dĺžku uloženého trestu, pričom zákonný nárok na podanie

žiadosti o podmienečné prepustenie mu vznikol dňa 25.07.2016.

K materiálnym podmienkam uviedol, že z hodnotenia odsúdeného síce vyplýva, že správanie
menovaného je v súčasnom období stabilizované a na požadovanej úrovni, avšak v prípade skúmania
prvej materiálnej podmienky podmienečného prepustenia, vyhodnotil správanie sa odsúdeného
komplexne, tzn. počas celého doterajšieho výkonu trestu. Bez povšimnutia preto nemôže ostať, že

odsúdený bol pre neplnenie programu zaobchádzania dňa 17.05.2016 preradený z diferenciačnej
skupiny „B“ do diferenciačnej skupiny „C“, kde zotrval až do 22.05.2017. Pred stabilizáciou správania sa
odsúdeného, ku ktorej podľa vyjadrenia zástupcu ÚVTOS došlo u menovaného začiatkom roku 2017,
odsúdený opakovane porušoval ústavný poriadok.

Rovnako súd nemôže neprihliadnuť na skutočnosť, že plnenie pracovných povinností odsúdeným je

hodnotené ako na požadovanej úrovni až od 11.04.2017 pričom v minulosti bol dvakrát z pracoviska
vyradený pre nezvládnutie technológií a slabé pracovné výkony.

Uvedené skutočnosti a hlavne veľmi krátky časový úsek, počas ktorého je správanie sa odsúdeného
hodnotené kladne, nesvedčia tomu, že v prípade odsúdeného došlo k skutočnej zmene jeho osobnosti,
ktorá by v tomto čase bez pochybností odôvodňovala záver, že v budúcnosti bude viesť riadny život.K druhej materiálnej podmienke okresný súd uviedol, že skutočnosť, či od odsúdeného možno
očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, skúma a objasňuje oproti prvej materiálnej podmienke
komplexnejšie. Pri vyhodnotení druhej materiálnej podmienky posudzuje všetky okolnosti, ktoré súvisia

s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenských normám
a pravidlám, povahu a charakter spáchanej trestnej činnosti a taktiež prostredie, v ktorom žil pred
spáchaním trestnej činnosti. Pri posudzovaní uvedenej podmienky v prvom rade prihliadal na odpis
registra trestov odsúdeného, pričom v tomto smere posudzoval osobu odsúdeného, jeho postoj k
spoločenským normám a jeho sklony k páchaniu trestnej činnosti a v neposlednom rade i charakter a

závažnosť spáchanej trestnej činnosti. Z odpisu registra trestov mal za preukázané, že odsúdený bol
doposiaľ 1-krát súdne trestaný pre závažnú drogovú trestnú činnosť. V prípade menovaného, aj napriek
závažnosti spáchanej trestnej činnosti, je možné podľa názoru súdu dospieť k záveru, že ide o osobu, u
ktorej spáchaná trestná činnosť predstavuje exces z jeho inak riadne vedeného života. Pochybnosti zo
strany súdu však vyvolávajú skutočnosti, že odsúdený je bez vzdelania, nie je vyučený v žiadnom odbore
a vo svojej žiadosti o podmienečné prepustenie, ako ani počas verejného zasadnutia nedeklaroval,

čím sa chce po výkone trestu odňatia slobody živiť. Taktiež poznamenal, že v žiadosti o podmienečné
prepustenie ako ani na verejnom zasadnutí odsúdený neprejavil nad spáchanou trestnou činnosťou
ľútosť.

Vyhodnotením všetkých vykonaných dôkazov, dospel okresný súd k záveru, že síce v prípade

odsúdeného ide o prvotrestanú osobu, avšak menovaný svojim správaním a plnením svojich povinností
počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody nepreukázal polepšenie, pričom súd vyjadruje
pochybnosti i o tom, či od odsúdeného možno očakávať, že by v prípade podmienečného prepustenia
viedol riadny život. K nezrovnalostiam uvedených v hodnotení riaditeľa uviedol že skutočnosť, či
odsúdený prišiel na Slovensko v roku 1997 alebo 2004 nepovažuje za rozhodnú, pričom však dodáva, že

ak odsúdený na Slovensko prišiel v roku 2004 ako to on na verejnom zasadnutí uviedol, potom je možné
dospieť bez pochybností k záveru, že páchania trestnej činnosti, za ktorú bol odsúdený, sa dopustil
takmer okamžite po príchode na Slovensko, keďže do väzby bol vzatý 04.08.2005.

Proti tomuto rozhodnutiu zahlásil sťažnosť odsúdený a to priamo na verejnom zasadnutí po jeho

vyhlásení (č.l 24 spisu).

Prítomný prokurátor sa vzdal práva na podanie sťažnosti.

Odsúdený v písomne podanej sťažnosti prostredníctvom svojho obhajcu v rozsahu č.l. 30 až 31 uviedol,

že za nesprávne považuje úvahu súdu o neplnení materiálnych podmienok, plnenia povinností a
riadneho správania urobenú na podklade toho, že jeho správanie v ústave, kde vykonávam trest v
súčasnosti nebolo bezproblémové. V období pred preradením do diferenciačnej skupiny „C“ a toho, že v
ústave, kde je umiestnený v súčasnosti bol vyradený z práce. Z hodnotenia odsúdeného vyplýva opak,
jeho správanie v predchádzajúcich ústavov bolo na primeranej úrovni a počas výkonu trestu v ústave,

kde je v súčasnosti došlo k stabilizácii jeho správania. Okresný súd nevyhodnotil dôkazy v jeho prospech
ale výlučne len v jeho neprospech. Hodnotenie materiálnej podmienky resp. či sa plnením povinností
a dobrým správaním preukázal nápravu, nebolo komplexné ako súd v odôvodnení napadnutého
uznesenia oznamuje v dôsledku čoho došlo k vade uznesenia spočívajúcej v neodôvodnenosti. Úvaha
súdu o nesplnení materiálnej podmienky v podobe schopnosti viesť riadny život, po podmienečnom

prepustení vyvodené na základe zistenia, že som bez vzdelania, nie som vyučený v žiadnom odbore a
neoznámenímzamestnaniapovažujemzasvojvoľnúanerozhodujúcuskutočnosť,žesombezvzdelania
a odborné znalosti neznamená, že po prepustení nebudem schopný nájsť si riadne plnohodnotné
zamestnanie. Nezamestnanosť nie je trestný čin a fakt, že som bez vzdelania a odborných znalostí
nemôže pôsobiť diskriminačne ani negatívne v takej miere, že mi odníme právo na podmienečné

prepustenie. Zamestnanie som súdu neoznámil z dôvodu, že som obmedzený na pobyte v rámci ústavu,
nebolovmojichschopnostiachuchádzaťsaozamestnanieaúspešnerealizovaťúkonysmerujúcekjeho
získaniu. Ako v návrhu na podmienečné prepustenie uviedol, jeho rodina mu poskytne pomoc a podporu
pri vedení riadneho života z čoho sa dá vyvodiť, že ich pomoc sa bude týkať aj v smere zamestnania.

Za nesprávne považuje aj úvahu o neschopnosti viesť riadny život zo skutočností, že návrh na
podmienečné prepustenie ako aj pri rozhodovaní o návrhu na verejnom zasadnutí neprejavil ľútosť nad
spáchanou trestnou činnosťou. Trestnú činnosť, za ktorú vykonáva trest neoľutoval, v priebehu konania
a rozhodovania o nej a nie je jeho povinnosťou robiť tak teraz v konaní o návrhu na podmienečnéprepustenie. Za nezákonné považujem zaoberať sa v tomto konaní postojom k trestnej činnosti, za
ktorú bol v inom trestnom konaní právoplatne odsúdený a použiť myšlienku o nevyjadrení ľútosti nad
jej spáchaním za účel zamietnutia návrhu na podmienečné prepustenie. Oľutovanie trestnej činnosti pri

rozhodovaní o podmienečnom prepustení svedčí o istej sebareflexii, no v prípade ak k tomu nedôjde
neznamená to automaticky potrebu vyvodzovať záver, že sa odsúdený musí opakovane dopustiť trestnej
činnosti a že nie je schopný viesť riadny život.

Správanímvústavepreukázalnápravu,dásaočakávať,žepoprepustenízvýkonutrestupreduplynutím

celého trestu budem ďalej pristupovať zodpovedne k povinnostiam a povedie riadny život. Znakom jeho
nápravy a hodnotenie, podľa ktorého správanie je stabilizované a je odporúčané jeho podmienečné
prepustenie. Vzhľadom na splnenie materiálnych a formálnych podmienok na podmienečné prepustenie
z výkonu trestu navrhol odvolaciemu súdu, aby zrušil napadnuté uznesenie a rozhodol tak, že ho
z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne prepúšťa s tým, že mu nariadil dohľad probačného a
mediačného úradníka.

Krajský súd, na podklade podanej sťažnosti, podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal
správnosť výroku napadnutého uznesenia a konanie ktoré mu predchádzalo a zistil, odsúdeného nie
je dôvodná.

Z hodnotenia riaditeľa Ústavu Hrnčiarovce nad Parnou sťažnostný súd zhodne ako súd I. stupňa zistil,
že :

· odsúdený bol do Ústavu Hrnčiarovce nad Parnou premiestnený v roku 2013. Po absolvovaní
nástupného oddielu bol umiestnený do diferenciačnej skupiny „B“. Pre neplnenie programu

zaobchádzania bol dňa 17.05.2016 umiestnený do diferenciačnej skupiny „C“. Po stabilizácie jeho
správania bol dňa 22.05.2017 opätovne premiestnený na oddiel s diferenciačnou skupinou „B“, kde
a nachádza doposiaľ. Správanie a vystupovanie odsúdeného v predchádzajúcich ústavoch podľa
dostupnej dokumentácie na primeranej úrovni, pracovne zaradený nebol.
· správanie a vystupovanie odsúdeného v ústave Hnčiarovce nad Parnou nebol vždy na požadovanej

úrovni, vyskytli sa nedostatky v dodržiavaní ústavného poriadku časového rozvrhu dňa, príkazy a
nariadenia príslušníkov nie vždy rešpektoval, opakovane tvrdohlavo trval na svojich neprimeraných
požiadavkách. Pod vplyvom pedagogického pôsobenia a režimového ovplyvňovania sa jeho správanie
postupne stabilizovalo. V kolektíve odsúdených konflikty nevyvolával. Doposiaľ bol 1-krát disciplinárne
odmenený a to 28.08.2013 pochvalou za výkon čistiacich prác pre ústav. Disciplinárne tresty vykázané

nemá.
· pracovne zaradený bol v období od 05.02.2013 do 20.02.2013 na pracovisku v ústave s dohľadom
odkiaľ bol vyradený pre nezvládnutie technológie, šitia. Následne bol od 21.02.2013 do 08.04.2013
preradený na pracovisko s dohľadom Re- PLAST, odkiaľ bol taktiež vyradený a to pre slabé pracovné
výkony.Opätovnebolzaradenýaždňa11.04.2017napracoviskosdohľadomRE-PLAST.Jehopracovná

morálka je aktuálne bez negatívnych poznatkov.
· odsúdený počas výkonu trestu odňatia slobody udržiaval kontakt formou korešpondencie,
telefonovania s rodičmi a manželkou, návštevy zrealizované boli naposledy v roku 2013.
· resocializačná prognóza je podľa hodnotenia rizika sociálneho zlyhania menej priaznivá, spáchal
obzvlášť závažný zločin bez legálneho zamestnania bez ukončeného vzdelania.

· v súčasnosti nie je voči nemu vedené trestné stíhanie
· odsúdený čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a odporúča sa ho
podmienečne prepustiť s dohľadom.
Odsúdený vykonáva trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu v Trnave
zo dňa 05.12.2016 sp. zn. 1T/14/2006 (po obnove konania, ktorá bola povolená na základe rozhodnutia

Krajského súdu v Trnave dňa 18.10.2016 sp. zn. 5Tos/168/2016) pre trestný čin podľa § 187 odsek 4
Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v trvaní 9 rokov a 6 mesiacov.

Začiatok trestu má 25.07.2016, predpokladaný koniec trestu 25.09.2019.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle § 192 odsek 1 písm. a/, písm. b/
Trestného poriadku správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým mohli sťažovatelia podať
sťažnosť, ako i konanie predchádzajúce týmto výrokom a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.Súd I. stupňa správne procesne postupoval, keď o návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z
výkonu trestu odňatia slobody rozhodoval v súlade s ustanovením § 415 odsek 1 Trestného poriadku
na verejnom zasadnutí, kde mal odsúdený možnosť v konaní pred súdom vyjadriť sa k dôvodom pre

ktoré žiadal, aby bol podmienečne prepustený.

Dokazovanímvykonanýmpritomtoúkoneokresnýsúdsprávneustálil,keďuviedol,žeodsúdenýnesplnil
podmienky v zmysle ustanovenia § 66 odsek 1 písm. b/, § 66 odsek 2 Trestného zákona, tak aby mohol
byť z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne prepustený.

Okresný súd vo svojom uznesení v súlade s ustanovením § 176 odsek 2 Trestného poriadku rozviedol
všetky relevantné právne skutočnosti a tiež svoje právne úvahy, na základe ktorých dospel k záveru o
nevyhnutnosti rozhodnúť o zamietnutí žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody.

SenátKrajskéhosúduvTrnavesizáveryipostupokresnéhosúduplneosvojujeavrámcipostupusvojho
konania na ne ako na správne v celom rozsahu odkazuje, a to bez potreby opakovania týchto dôvodov.

Sťažnostný súd len dodáva, že považuje žiadosť odsúdeného za nedôvodnú, nakoľko nespĺňa
materiálne podmienky na podmienečné prepustenie, pretože počas výkonu trestu odňatia slobody

nepreukázal dostatočnú snahu po polepšení sa a to plnením svojich povinností a svojim správaním vo
výkone trestu odňatia slobody, keď v jeho správaní sa vyskytli nedostatky a to v dodržiavaní ústavného
poriadku časového rozvrhu dňa, príkazy a nariadenia príslušníkov nie vždy rešpektoval, opakovane
tvrdohlavo trval na svojich neprimeraných požiadavkách, taktiež si neplnil pracovné povinnosti a z
práce bol 2 krát vyradený. Disciplinárne odmenený bol naposledy v roku 2013. Pre neplnenie programu

zaobchádzania bol umiestnený do diferenciačnej skupiny „C“, pričom k stabilizácii jeho správania prišlo
až v máji 2017, kedy bol opätovne premiestnený na oddiel s diferenciačnou skupinou „B“, kde sa
nachádza doposiaľ. Podľa záveru hodnotenie riaditeľa ústavu výkon trestu odňatia slobody plní svoj účel
iba čiastočne. Taktiež vzhľadom na charakter a závažnosť trestnej činnosti nie je možné od odsúdeného
bezpečne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Sťažnostný súd k námietke odsúdeného, že sa súd I. stupňa nedostatočne vysporiadal s hodnotením
materiálnych podmienok uvádza, že odôvodnenie rozhodnutia má obsahovať také argumenty, ktoré
sú významné pre rozhodnutia, ktoré sú rozhodné pre komplexné odôvodnenie výroku rozhodnutia. Z
rozhodnutia okresného súdu možno podľa názoru sťažnostného súdu zrozumiteľne vyvodiť prečo, a z

akých dôvodov bola žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutá.

Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa všeobecne súd stotožnil s jej
právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená právo na
to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s

jej požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní ak si neosvojí ňou
navrhovaný spôsob hodnotenia stavu veci ak sa neriadi jej výkladom všeobecných záväzných právnych
predpisov (III ÚS 339/08, II ÚS 197/07, II ÚS 98/05, IV ÚS 252/04).

Keďže krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu napadnutého uznesenia, ktoré by boli v prospech

odsúdeného, jeho sťažnosť zamietol ako nedôvodnú v zmysle § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného
poriadku.