Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. júl 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/38/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4617010118
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Némethová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4617010118.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a sudcov JUDr.

Zity Matyóovej a JUDr. Jána Bernáta, v trestnej veci proti obžalovanému J. L., pre zločin vydierania
podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného J. L. proti
rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 03.05.2017, sp. zn. 1T/30/2017, na verejnom zasadnutí
konanom v Nitre dňa 27. júla 2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno d/ Trestného poriadku s a napadnutý rozsudok z r u š u j e .

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku:

obžalovaný:
J. L., narodený XX.XX.XXXX v O., trvale bytom
O., W. XXXX/XX, prechodne bez
prihlásenia O., L. W. XXX/XXX,
t.č. od 14.12.2016 vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS

Nitra,

j e v i n n ý , ž e :

dňa 13.12.2016 v čase medzi 18.30 hod. až 19.00 hod. v O. na Ulici L. W. č. XXX/XXX neoprávnene
vnikol do bytu X. V. tak, že najskôr silno búchal na okno a dvere, vykrikoval, aby ho pustili dnu a po
tom, čo maloletá B. P. odomkla dvere, vošiel do bytu, prešiel cez chodbu do izby, kde ležala na posteli

H. L., vyzval ju, aby s ním išla do jeho bytu, nachádzajúcom sa v tom istom bytovom dome L. W. č.
XXX/XXX, nakoľko s ňou chcel mať pohlavný styk, keď odmietla s ním ísť do jeho bytu, vyhrážal sa jej
pichnutím nožom, viackrát ju udrel päsťami oboch rúk do rôznych častí hlavy, stiahol ju z postele na
zem, kde pokračoval v udieraní do rôznych častí hlavy, stiahol ju z postele na zem, kde pokračoval v
udieraní do hlavy, pričom ako H. L. udieral do hlavy, tak v ľavej ruke držal nôž s čiernou rúčkou s čepeľou
o dĺžke cca 15 cm a vyhrážal sa jej, že keď s ním nepôjde domov a nebude s ním mať pohlavný styk,
tak ju zabije, na to z postele vstala X. V., ktorá ho začala zozadu ťahať za kabát, pričom mu nezisteným

spôsobom vyrazila z ruky nôž, ktorý spadol na zem, a opakovane ho vyzývala, aby z bytu odišiel, na
výzvy nereagoval, otočil sa k X. V., sotil ju na zem, následne chytil do rúk drevenú stoličku a udrel ňou
poškodenú X. V. po chrbte, v dôsledku čoho sa stolička zlomila, čo využila poškodená H. L. a z bytu ušla,
a týmto konaním spôsobil poškodenej H. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O., W. XXXX/XX, prechodne
bez prihlásenia O., L. W. č. XXX/XXX zranenia - pomliaždenie čelovej a spánkovej oblasti hlavy, ktoré
si vyžiadali liečenie do 7 dní a poškodenej X. V., nar. XX.XX.E., bytom Topoľčany, L. W. č. XXX/XXX
nespôsobil zranenia, vyžadujúce si liečenie,t e d a :

- iného násilím a hrozbou ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal a spáchal taký čin závažnejším spôsobom

konania - so zbraňou a neoprávnene zotrval v obydlí iného a spáchal taký čin závažnejším spôsobom
konania - násilím a voči chránenej osobe - osobe vyššieho veku,

t ý m s p á c h a l :

- v jednočinnom súbehu zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ (§ 138 písmeno a/)
Trestného zákona a zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ (§
138 písmeno d/), odsek 3 písmeno a/ (§ 139 odsek 1 písmeno e/) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa§189odsek2Trestnéhozákona,spoužitím§38odsek2,odsek4Trestnéhozákona(ponezistení
žiadnej poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 Trestného zákona a po zistení priťažujúcej okolnosti
uvedenej v § 37 písmeno m/ Trestného zákona) a § 41 odsek 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 6 (šesť) rokov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona s a na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania zločinu vydierania podľa § 189
odsek 1, odsek 2 písmeno a/, písmeno b/ Trestného zákona v jednočinnom súbehu so zločinom

porušovaniadomovejslobodypodľa§194odsek1,odsek2písmenoa/,odsek3písmenoa/spoukazom
na § 138 písmeno a/, písmeno b/ a § 139 odsek 1 písmeno c/, písmeno e/ Trestného zákona, na
skutkovom tom skutkovom základe, že:

dňa 13.12.2016 v čase medzi 18.30 hod. až 19.00 hod. v O. na D. L. W. č. XXX/XXX neoprávnene

vnikol do bytu X. V. tak, že najskôr silno búchal na okno a dvere, vykrikoval, aby ho pustili dnu a po
tom, čo maloletá B. P. odomkla dvere, vošiel do bytu, prešiel cez chodbu do izby, kde ležala na posteli
H. L., vyzval ju, aby s ním išla do jeho bytu, nachádzajúcom sa v tom istom bytovom dome L. W. č.
XXX/XXX, nakoľko s ňou chcel mať pohlavný styk, keď odmietla s ním ísť do jeho bytu, vyhrážal sa jej
pichnutím nožom, viackrát ju udrel päsťami oboch rúk do rôznych častí hlavy, stiahol ju z postele na

zem, kde pokračoval v udieraní do rôznych častí hlavy, stiahol ju z postele na zem, kde pokračoval v
udieraní do hlavy, pričom ako H. L. udieral do hlavy, tak v ľavej ruke držal nôž s čiernou rúčkou s čepeľou
o dĺžke cca 15 cm a vyhrážal sa jej, že keď s ním nepôjde domov a nebude s ním mať pohlavný styk,
tak ju zabije, na to z postele vstala X. V., ktorá ho začala zozadu ťahať za kabát, pričom mu nezisteným
spôsobom vyrazila z ruky nôž, ktorý spadol na zem, a opakovane ho vyzývala, aby z bytu odišiel, na

výzvy nereagoval, otočil sa k X. V., sotil ju na zem, následne chytil do rúk drevenú stoličku a udrel ňou
poškodenú X. V. po chrbte, v dôsledku čoho sa stolička zlomila, čo využila poškodená H. L. a z bytu
ušla, a týmto konaním spôsobil poškodenej H. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O., W. XXXX/XX,
prechodne bez prihlásenia O., L. W. č. XXX/XXX zranenia - pomliaždenie čelovej a spánkovej oblasti
hlavy, ktoré si vyžiadali liečenie do 7 dní a poškodenej X. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., L. W. č. XXX/

XXX nespôsobil zranenia, vyžadujúce si liečenie.

Za to mu bol podľa § 189 odsek 2 Trestného zákona, za nezistenia poľahčujúcej okolnosti a zistenia
priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno m/ Trestného zákona postupom podľa § 38 odsek 2, odsek
4 Trestného zákona a § 41 odsek 1 Trestného zákona uložený úhrnný nepodmienečný trest odňatia

slobody 6 rokov, na výkon ktorého bol podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona zaradený do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení, podal odvolanie obžalovaný, a to čo do viny, trestu a
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu.V písomnom odôvodnení odvolania poukazuje na to, že od začiatku trestného konania tvrdí, že skutok
sa nestal, poškodená V. si skutok vymyslela a na nepravdivú výpoveď nahovorila aj poškodenú L. a
svedkyňu P.. Namietol porušenie jeho práva na obhajobu, pretože jeho obhajcovi nebolo umožnené

zúčastniť sa výsluchov svedkýň V. a L. tak, aby mohlo byť zachované právo obvineného na obhajobu
a na kontradiktórny postup. V ich prípade sa nejednalo o neodkladný a neopakovateľný úkon a títo
svedkovia neboli vypočutí za prítomnosti obhajcu. Taktiež výsluch maloletej svedkyne P. nebol vykonaný
procesne správnym spôsobom s odkazom na ustanovenie § 135 odsek 1 Trestného poriadku, pretože k
výsluchu nebol pribratý psychológ a opakovaného výsluchu sa nemohol zúčastniť jeho obhajca. Vytkol

postup orgánov činným v trestnom konaní, že nôž, ktorý mal v ruke držať, nebol podrobený znaleckému
dokazovaniuabolaporušenázásadavyjadrenávustanovení§2odsek10Trestnéhoporiadku.Namietol
postup súdu I. stupňa, ktorý sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre
rozhodnutie, keď svoje rozhodnutie oprel o nevierohodné výpovede svedkýň V. a L.. Poukázal na
výpoveď svedkyne L. z 15.12.2016, v ktorej uviedla, že sa jej nijako nevyhrážal a rovnako na výpoveď
tejto svedkyne na hlavnom pojednávaní. Taktiež na výpovede svedkyne V. na hlavnom pojednávaní,

ktorými sa preukázalo, že jej výpovede nie sú pravdivé. Pokiaľ ide o zločin porušovania domovej slobody
uviedol, že by opustil ihneď, ako ho poškodená vyzvala a jej výpoveď bola motivovaná pomstou kvôli
jeho bratovi. Namietol vierohodnosť výpovede maloletej svedkyne P., ktorá je odkázaná na V. a je pod
jej vplyvom.
Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok podľa § 321 odsek 1 písmeno a/, b/, d/ Trestného poriadku s tým,

aby bol podľa § 285 písmeno a/ Trestného poriadku spod obžaloby oslobodený.
V dôvodoch odvolania, ktoré obžalovaný odôvodnil osobne písomným podaním zo 04.07.2017, vytkol
orgánom činným v trestnom konaní, že neakceptovali ním navrhované úkony, nevykonal konfrontácie,
nevykonal konfrontáciu s J. L. - s jeho synom, ktorému sa X. V. vyhrážala vyhodením z domu, ak
bude vypovedať v jeho neprospech. Namietol kvalifikáciu jeho konania, pretože sa svedkom nevyhrážal,

čo preukazuje výpoveď poškodenej. Namieta, že neboli vykonané znalecké posudky na V. a P., ktoré
by jednoznačne preukázali ich dôveryhodnosť. Poukázal na znalecké posudky poškodenej L., ktoré
preukazujújejnevierohodnosťanarozpornévýpovedetejtopoškodenejakoajsvedkovanaskutočnosť,
že poškodenej V. nebola spôsobená žiadna ujma na zdraví.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí zotrval na písomných dôvodoch odvolania obžalovaného
a navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a obžalovaného podľa § 285 písmeno a/ Trestného poriadku spod
obžaloby oslobodiť.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že sa pridržiava toho, čo napísal v odvolaní, keby

poškodenú V. udrel stoličkou, mala by nejaké zranenia a pokiaľ ide o zranenia poškodenej L. uviedol,
že je pravdou, že ju trošku udrel.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedol, že súd I. stupňa vykonal dokazovanie
kontradiktórnym a zákonným spôsobom, správne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané

dôkazy a správne právne kvalifikoval konanie obžalovaného. Z týchto dôvodov považuje odvolanie
obžalovaného za nedôvodné. Pokiaľ ide o trest, správne mala byť u obžalovaného konštatovaná aj
priťažujúca okolnosť uvedená v § 37 písmeno h/ Trestného zákona, t.j. že spáchal viac trestných činov,
avšak túto chybu nemožno vzhľadom na absenciu odvolania prokurátora napraviť. Navrhol odvolanie
obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuť ako nedôvodné.

Krajský súd, ako súd odvolací na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou
preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku
rozsudku, proti ktorému obžalovaný podal odvolanie, ako i správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné, aj keď z iných dôvodov, akých sa

zrušenia napadnutého rozsudku odvolateľ domáha.

Odvolací súd pri preskúmavaní správnosti postupu prípravného konania z predloženého dôkazového
materiálu zistil, že v tomto konaní bol zadovážený dostatok dôkazov, ktorými boli objasnené všetky
základné skutočnosti, dôležité pre trestné stíhanie, ktoré súd I. stupňa potreboval pre svoje rozhodnutie.

Pri vykonávaní dôkazov orgány činné v tomto konaní postupovali podľa príslušných ustanovení
Trestného poriadku.Súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní pri vykonávaní dôkazov postupoval podľa príslušných ustanovení
Trestného poriadku, ako i ďalších ustanovení upravujúcich spôsob vykonávania dôkazov v trestnom
konaní, pričom sa nedopustil žiadnych podstatných chýb v zmysle § 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného

poriadku.

Súd I. stupňa svoje rozhodnutie aj primerane odôvodnil, tak ako mu to ukladá ustanovenie § - u 168
odsek 1 Trestného poriadku, keď uviedol ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel
svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Taktiež z

odôvodnenia je zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa
spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny
a trestu.

Krajský súd, rovnako ako súd I. stupňa, mal za nepochybne preukázané, že obžalovaný sa dopustil
skutku popísaného vo výroku napadnutého rozsudku. Medzi konaním obžalovaného a vzniknutým

následkomexistujepríčinnásúvislosť.KrajskýsúdsastotožňujesozáveromsúduI.stupňaopreukázaní
zavinenia obžalovaného, poukazujúc pri tom na vyhodnotenie dôkazov súdom I. stupňa v odôvodnení
napadnutého rozsudku, v ktorom sa súd I. stupňa vysporiadal s dôkazmi, na základe ktorých mal
zavinenie obžalovaného za preukázané. Taktiež sa vysporiadal s obhajobou obžalovaného, najmä v
časti, prečo túto považoval za účelovú a nelogickú a nepotvrdenú žiadnym z vykonaných dôkazov. Svoje

úvahy súd I. stupňa správne založil na výpovediach poškodených a maloletej svedkyne P. a listinných
dôkazov a to predovšetkým lekárskej správy o zraneniach poškodenej L.. Súd I. stupňa sa správne a
zákonným spôsobom vysporiadal i so zmenenými výpoveďami poškodených a so vzniknutými rozpormi
v ich výpovediach z prípravného konania a na hlavnom pojednávaní.
K odvolacím námietkam obžalovaného o porušení práva obžalovaného na obhajobu z dôvodu

nezachovania kontradiktórneho postupu pri výsluchu svedkov L. a V. a v konečnom dôsledku aj výsluchu
maloletej svedkyne P. krajský súd udáva, že sa stotožňuje s úvahou odvolateľa, obsahom ktorej je,
že obvinený musí mať primeranú a dostatočnú možnosť poprieť výpoveď svedka. Vyvodzovať právne
dôsledky z výpovede svedka, ktorému obvinený nemohol klásť otázky, ktorého nemohol vypočuť, alebo
dať vypočuť, je neprípustné, pretože jeho právo na obhajobu by bolo skrátené takým spôsobom, ktorý

je nezlučiteľným s článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Obvinený, resp.
jeho obhajca musí mať vždy reálnu možnosť realizovať svoje právo na obhajobu a je len na ňom, či
ho využije. Obvinený môže realizovať svoje právo na obhajobu vyjadrené jeho účasťou na výsluchu
svedka a možnosťou klásť mu otázku až po tom, ako bol upovedomený o čase a mieste konania
výsluchu konkrétneho svedka. Preto nemožno mať za to, že výkon práva na obhajobu prostredníctvom

možnosti účasti na výsluchoch jednotlivých svedkov bol zrealizovaný len formálnym poučením orgánov
činných v trestnom konaní podľa § 213 Trestného poriadku, resp. tzv. generálnym sa vzdaním práva
účasti na výsluchoch svedkov zo strany obvineného, napr. ako súčasť výsluchu obvineného. Avšak na
strane druhej okrem nedodržania kontradiktórneho postupu pri vykonávaní výsluchov svedkýň L. a V.
zo strany orgánov činných v trestnom konaní (hoci v danom prípade sa dodržanie daného postupu

javilo ako obzvlášť dôležité z dôvodu procesného postavenia týchto svedkýň, ktoré sú vo vzťahu v
tom čase k obvinenému blízkymi osobami majúcimi právo odmietnuť vypovedať v ktoromkoľvek štádiu
trestného konania) boli tieto inak vykonané v súlade so zákonom a z tohto dôvodu ich nemožno
považovať za nulitné v danom štádiu konania, ale ani v ďalšom štádiu konania za splnenia ďalších
procesných ustanovení ako tomu bolo v danom konkrétnom prípade. A to z toho dôvodu, že nedodržanie

kontradiktórnosti sa môže „naplno“ prejaviť v súdnom konaní a preto podklad na podanie obžaloby a jej
prijatie súdom na ďalšie konanie a po prípade na ďalšie vykonávanie dôkazov za splnenia procesných
ustanovení Trestného poriadku, je možné tieto dôkazné prostriedky akceptovať. Prokurátor sa však
vystavuje riziku tak, ako tomu bolo v danom prípade, že ak nastane niektorá zo situácií uvedená v § 263
odsek 3 Trestného poriadku (ktorá však v danom prípade nenastala), nebude môcť byť konštatované

vykonanie tohto dôkazu pred orgánmi činnými v trestnom konaní spôsobom zachovávajúcim právo na
obhajobu. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že tak obžaloba ako aj následné rozhodnutie súdu I.
stupňa môže byť za splnenia určitej dôkaznej situácie a splnenia procesných ustanovení Trestného
poriadku opretá aj o výpovede svedkov a iné dôkazy vykonané aj pred vydaním uznesenia o vznesení
obvinenia, prípadne pred jeho oznámením, ak k ich vykonaniu došlo po začatí trestného stíhania vo

veci. Je treba však posudzovať, či výpoveď svedka, resp. svedkov, ktoré takýmto procesným postupom
boli vykonané, sú jediným usvedčujúcim dôkazom alebo vo významnej miere rozhodujúcim dôkazom.
K odvolacím námietkam treba uviesť, že je potrebné rozlišovať ustanovenie § 263 odsek 4 Trestného
poriadku a § 264 odsek 1 Trestného poriadku, keď ustanovenie § 263 Trestného poriadku vrátanejeho odseku 4 upravuje postup pri čítaní výpovede svedka a v danom prípade čítanie výpovede svedka,
ktorý na hlavnom pojednávaní využije svoje právo odoprieť výpoveď podľa § 130 Trestného poriadku
a ustanovenie § 264 Trestného poriadku upravuje postup súdu I. stupňa, keď sa svedkovi predloží na

vysvetlenie rozporov zápisnica o jeho skoršej výpovedi. Takýto postup zvolil súd I. stupňa pri vykonávaní
dôkazovnahlavnompojednávaní,keďtakvprípadesvedkyneL.,tútoriadnepoučilojejpráveodmietnuť
vypovedať a táto svoje právo nevyužila a na hlavnom pojednávaní vypovedala a z dôvodu existencie
rozporov v jej výpovediach z prípravného konania, jej bola prečítaná výpoveď na vysvetlenie týchto
rozporov a to postupom podľa § 264 Trestného poriadku. Totožná procesná situácia nastala aj v prípade

svedkyne X. V.. Z týchto dôvodov preto možno konštatovať, že nebolo porušené právo obžalovaného na
obhajobu, pretože obžalovaný mal možnosť aspoň raz v priebehu konania byť prítomný pri výsluchoch
svedkov a týmto klásť otázky. Súd I. stupňa mohol preto z tohto dôvodu predložiť svedkom zápisnice o
ich skorších výpovediach na vysvetlenie rozporov v ich výpovediach, pretože výpovede z prípravného
konania boli vykonané zákonným spôsobom. Obe tieto svedkyne vo svojich výpovediach z prípravného
konania usvedčovali obžalovaného zo spáchania skutkov, usvedčovali ho jednak z násilia a hrozby

násiliavovzťahukpoškodenejL.akoajzkonanianáslednepopísanéhovskutkovejvetetohtorozsudku.
Navyše svedkyňa L. potvrdila aj vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní násilie vo vzťahu k svojej
osobe, poprela len vydierania a skutočnosť, že obžalovaný mal pri sebe nôž. Svedkyňa V. jednak vo
svojej výpovedi tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní potvrdila jednak násilie vo
vzťahu k L. a aj vyhrážanie a nútenie hrozbou násilia odchodu z jej domácnosti zo strany obžalovaného,

zotrvala aj na skutočnosti, že obžalovaného viackrát vyzývala na odchod z jej bytu (túto skutočnosť
potvrdil aj obžalovaný L. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní - č.l. 221) a svedkyňa V. na
hlavnom pojednávaní poprela len použitie noža zo strany obžalovaného a úder stoličkou vo vzťahu k
jej osobe. Vo svojich výpovediach v prípravnom konaní však obžalovaného usvedčovali aj z tejto časti
konania. Súd I. stupňa správne vo vzájomnej súvislosti s týmito dôkazmi vyhodnotil ďalší usvedčujúci

dôkaz vo vzťahu ku konaniu obžalovaného a to výpoveď maloletej svedkyne P., z výpovede ktorej je
zrejmé, že obžalovaný fyzicky útočil na poškodenú L., takisto stoličkou zaútočil aj na poškodenú V. a
aj skutočnosť, že obžalovaný držal v rukách nôž. Taktiež z výpovede svedkyne vyplývajú vyhrážky vo
vzťahu k poškodenej L. v prípade, ak neodíde spolu s ním z domácnosti poškodenej V.. Všetky tieto
dôkazy vo vzájomnej súvislosti usvedčujú obžalovaného zo spáchania skutku a preto nie je možné

konštatovať, že zavinenie obžalovaného je zo strany súdu I. stupňa zistené len na základe jediného
usvedčujúceho dôkazu, ktorý by bol vykonaný v rozpore s tzv. zásadou kontradiktórnosti, za porušenia
práva obvineného na obhajobu. K nezákonnosti výsluchu maloletej svedkyne P. z dôvodu, že pri jej
výsluchu nebol prítomný psychológ alebo znalec, krajský súd uvádza, že Trestný poriadok vo svojich
ustanoveniach o výsluchu maloletej osoby rozlišuje procesný postup pri výsluchu takéhoto svedka a

tento upravuje v § 135 odsek 1 Trestného poriadku a procesný postup pri výsluchu takéhoto svedka
upravený v § 135 odsek 3 Trestného poriadku. Ustanovenie § 135 odsek 1 Trestného poriadku upravuje
procesný postup pri výsluchu maloletého svedka o veciach, ktorých oživovanie v pamäti, by vzhľadom
na jeho vek mohlo nepriaznivo ovplyvňovať jeho duševný a mravný vývoj (ide najmä o sexuálne delikty,
najmä ak osoba mladšia 18 rokov bola predmetom útoku). Ustanovenie § 135 odsek 3 Trestného

poriadku však upravuje procesný postup ak je ako svedok vypočúvaná maloletá osoba a ak ide o trestný
čin spáchaný voči blízkej osobe alebo zverenej osobe, alebo je zrejmé z okolností prípadu, že opätovná
výpoveď takéhoto svedka môže byť ovplyvnená, výsluch sa má vykonať využitím technických zariadení.
Ak bola táto osoba vypočutá podľa odseku 3 (tak ako to bolo v danom prípade, išlo o výsluch maloletej
svedkyne pre trestný čin spáchaný voči blízkej osobe), pri vykonávaní tohto dôkazu pred súdom sa

postupuje podľa § 270 odsek 2 Trestného poriadku tak, ako súd I. stupňa tento dôkaz správne vykonal
na hlavnom pojednávaní dňa 03.05.2017.
Preto aj podľa názoru krajského súdu, z týchto dôkazov vo svojom súhrne, pričom ide o dôkazy priame,
možno vyvodiť jediný logický záver, že zavinenie obžalovaného na spáchaní skutku je bez dôvodných
pochybností preukázané.

Z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia konania obžalovaného súdom I. stupňa, keď tento do
skutkovej vety napadnutého rozsudku neuviedol vzťah poškodenej H. L. k osobe obžalovaného, hoci
spáchanie skutku vo vzťahu k blízkej osobe, vo vzťahu k zločinu vydierania je kvalifikačným znakom
skutkovej podstaty trestného činu podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona a teda je zákonným znakom

tejto skutkovej podstaty a preto je nevyhnutné, aby v skutkovej vete rozsudku, ktorým sa obžalovaný
uznáva vinným, bol tento kvalifikačný znak výslovne vyjadrený tak, ako tomu bolo v prípade poškodenej
X. V. ako osobe vyššieho veku, kde je jej status vyjadrený dátumom narodenia a tak ako tomu je vo
vzťahu k ďalším dvom kvalifikačným znakom a to použitiu zbrane vo vzťahu k zločinu vydierania apoužitiunásiliavovzťahukzločinuporušovaniadomovejslobody.Krajskýsúdzrušilnapadnutýrozsudok
a konanie obžalovaného kvalifikoval ako zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno a/
(§ 138 písmeno a/) Trestného zákona - použitie zbrane a zločin porušovania domovej slobody podľa §

194 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ (§ 138 písmeno d/), odsek 3 písmeno a/ (§ 139 odsek 1 písmeno e/)
Trestného zákona - použitie násilia a konanie voči osobe vyššieho veku.

Pokiaľ ide o trest ukladaný obžalovanému, súd I. stupňa správne vyhodnotil všetky kritériá rozhodné
pre ukladanie trestu v súlade s ustanovením § 34 odsek 1 až odsek 4 Trestného zákona, správne u

obžalovaného skonštatoval priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m/ Trestného zákona (opomenul
konštatovať aj priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h/ Trestného zákona, t.j. že spáchal viac
trestných činov, túto skutočnosť však nie je možné napraviť) a správne ukladal obžalovanému trest
postupom podľa § 38 odsek 4 Trestného zákona a to trest úhrnný podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona a
to vo zvýšenej trestnej sadzbe 6 rokov až 10 rokov. Krajský súd preto za zrušenia napadnutého rozsudku
postupom podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno d/ Trestného poriadku z vyššie uvedených dôvodov

kvalifikovalkonanieobžalovanéhotak,akojeuvedenévovýrokutohtorozsudkuaobžalovanémuukladal
trest podľa § 189 odsek 2 Trestného zákona, s použitím ustanovení Trestného zákona v súlade s
výrokom rozsudku o treste súdu I. stupňa a uložil mu trest odňatia slobody na spodnej hranici zvýšenej
trestnej sadzby v trvaní 6 rokov. Za splnenia podmienok ustanovenia § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného
zákona obžalovaného zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Takto uložený trest považuje krajský súd za trest primeraný a zodpovedajúci zákonu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.