Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. jún 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 32C/57/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117216794
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2117216794.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci navrhovateľky: I. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX/A, XXX XX
U., právne zastúpená: JUDr. Adrienou Vysudilovou, advokátkou so sídlom Paulínska 15/A, 917 01
Trnava, proti žalovanému: U. X., nar. XXX.XX.XXXX, bytom W. 14/A, XXX XX U., o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) a písm. h) zákona č. 160/2015 Z.z., takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a k a z u j e U. X., nar. XXX.XX.XXXX, bytom W. XX/A, XXX XX U., aby sa priblížil na

vzdialenosť menšiu ako 10 metrov k I. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX/A, XXX XX U., toho času
zdržujúcou sa na adrese Z. D. XX, XXX XX U., s výnimkou konania pred súdmi, orgánmi štátnej správy,
orgánmi činnými v trestnom konaní.

II. Toto rozhodnutie bude platiť po dobu 6 mesiacov, odo dňa vydania.

III. Vo zvyšku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

IV. Žalovanému, ktorý má nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľke, sa trovy konania
nepriznávajú.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na súde dňa 29.06.2017 navrhla navrhovateľka, aby súd vydal rozhodnutie,

ktorým zakáže U. X., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „manžel“) priblížiť sa k I. X., nar. XX.XX.XXXX, k
Z. X., nar. XX.XX.XXXX a I. X., nar. XX.XX.XXXX, na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov. Súčasne
žiadala uložiť U. X., nar. XX.XX.XXXX, aby nevstupoval dočasne do rodinného domu s garážou, súpisné
číslo XXXX, postaveného na parcele registra „C“, parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku zastavané
plochy a nádvoria o výmere 150 m2 a na priľahlé pozemky, parcelu registra „C“ parcelné číslo XXXX/
X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 54 m2, parcelu registra „C“, parcelné číslo

XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 231 m2, parcelu registra „C“, parcelné
číslo XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 150 m2, nachádzajúcich sa v
katastrálnom území Trnava, zapísaných na LV. č. XXXX, Okresného úradu Trnava, katastrálny odbor.
Navrhovateľka návrh odôvodnila tým, že s U. X. sú manželia, pričom manželstvo uzatvorili 24.07.2004
v Trnave, pričom z manželstva sa im narodili dve deti, Z. X. nar. XX.XX.XXXX a I. X., nar. XX.XX.XXXX.
Navrhovateľka uviedla, že s manželom žijú na adrese W. XX/A, XXX XX U., pričom nehnuteľnosť je

zapísaná na LV č. XXXX, k.ú. Trnava, ako rodinný dom s garážou, súpisné číslom XXXX a k tomu
prislúchajúce pozemky. Učastníci v nehnuteľnosti majú trvalý pobyt, pričom účastníci sú v rozvodovom
konaní vedenom pod sp.zn. 16P/27/2017 na Okresnom súde Trnava. Dôvodom podaného návrhu je
správanie sa manžela voči navrhovateľke a maloletým deťom. Podľa navrhovateľky problémy nastali v
roku 2012, kedy bol manžel práceneschopný a napriek tomu, že jeho zdravotný stav nebol taký, aby po
roku vyžadoval invaliditu, prestal sa venovať práci, teda jeho postoj k potrebe finančne zabezpečovať

rodinu i vlastným príjmom začal spôsobovať nezhody. Manžel odmietol nastúpiť do akejkoľvek práce,
ktorú mu navrhovateľka sprostredkovala. Komunikácia ohľadne tohto problému stupňovala napätie vdomácnosti, čoho svedkom boli i deti, čo vnímal negatívne najmä starší syn, ktorý videl veľkú záťaž
na navrhovateľke, ktorá sa po návrate z práce venovala deťom a domácnosti. V domácnosti vznikali
konfliktné situácie od roku 2013, kedy sa manžel prejavoval cholerickým agresívnym správaním voči

navrhovateľke, pričom na prelome mesiacov marec a apríl 2017 vznikla situácia, kedy sa starší syn
postavil medzi navrhovateľku a manžela, aby zabránil agresívnemu správaniu manžela. Navrhovateľka
musela navštíviť lekára spolu so synom, ktorý synovi predpísal na ukľudnenie diazepan. Vzhľadom na
vzniknutúsituáciupodalanavrhovateľkadňa22.03.2017žiadosťorozvod.Podanienávrhuvystupňovalo
agresívne správanie manžela, pričom ďalšou situácia z apríla 2017 u navrhovateľky vzbudila dôvodné

obavy o jej život a zdravie. Touto situáciou bol telefonát od manžela, v ktorom uviedol, že doma urobí
bodrel, a že ju zabije. V čase telefonátu sa nachádzala navrhovateľka v dome rodičov na adrese Adama
Štrekára 55, Trnava. T. navrhovateľka podala trestné oznámenie. G. rozhovoru bola sestra Y. Y., nar.
XX.XX.XXXX, Q. Y., nar. XX.XX.XXXX a N. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorí vyjadrenie manžela počuli,
keďže tento bol značne agresívny a kričal. Nakoľko vedela, že manžel v tom čase doma nie je, šla
navrhovateľka domov na adresu trvalého pobytu a vzala si osobné veci. Následne sa odsťahovala

na adresu Z. D. XX, XXX XX U. do domu rodičov, kde má jednu izbu. Navrhovateľka uviedla, že sa
pokúšala o normálnu komunikáciu, avšak táto vzhľadom na slovné útoky manžela nie je možná. Manžel
navrhovateľku vyhľadáva, obťažuje, pričom zotrváva pred domom aj tri hodiny. Uvedené navrhovateľka
oznámila polícii, čo však podľa nej neochráni ju ani deti. Manžel sa nedostavil na pojednávanie vo
veci rozvodu nariadené na 18.05.2017, ani na pojednávanie nariadené na deň 29.06.2017. Vzhľadom

na uvedené má navrhovateľka za to, že situácia si vyžaduje bezodkladnú úpravu pomerov medzi
účastníkmi, nakoľko je vážne ohrozený život, zdravie a najmä priaznivý vývoj maloletých detí už len tým,
že boli svedkami konania manžela, pričom maloletý bol objektom útoku otca. Navrhovateľka uviedla, že
aj keď je vlastníčkou domu, tak nemôže zabrániť vstupu manžela do domu, nakoľko mu ako manželovi
prináleží užívacie právo odvodené od manželstva. Navrhovateľka pochopila, že ani polícia, ani trestné

oznámenie, resp. úkony polície nezastavia konanie manžela. Navrhovateľka poukázala na rozhodnutie
Krajského súdu v Trnave sp.zn. 11Co/11/2014 a na definíciu pojmu násilia v tomto rozhodnutí, kde
Krajský súd Trnava vyjadril ten záver, že „násilie ako také nie je v žiadnom záväznom právnom predpise
definované, či formulované, vo všeobecnosti je chápané ako úmyselné konanie spôsobujúce telesnú
a duševnú ujmu, následkom je skutočnosť, že obeť robí niečo, čo nechce, je jej bránené robiť, čo

chce a vyvoláva v nej strach, pričom charakteristické je, že jedna strana zneužíva prevahu svojej moci
nad druhou.“ Navrhovateľka má zato, že vydaním navrhovaného neodkladného opatrenia je potrebné
zohľadniť predovšetkým záujem na ochrane zdravia a života navrhovateľky, ako i maloletých detí, ich
telesnej a duševnej integrity, pričom otec je výlučným vlastníkom inej nehnuteľnosti, a to bytu č. 55
nachádzajúceho sa v bytovom dome XX D. cesta X,X,X, súpisné číslo XXX. Navrhovateľka navrhla

pripojiť spis Okresného súdu Trnava sp.zn. 16P/27/2017.

2. Navrhovateľka pripojila k návrhu: sobášny list, rodné listy detí, výpis z listu vlastníctva č.XXXX,
potvrdenie o trvalom pobyte, ponuka práce, lekárska správa č.l. 11, potvrdenie o oznámení č.l. 12,
čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX, záznam o podaní oznámenia zo dňa 28.06.2017, čestné

prehlásenia č.l.15-18. .

3. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej „CSP“, Pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

4. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) a h) CSP, Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby:
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne

podozrivá z násilia,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená

6. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

7. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.8. Podľa § 328 ods. 1 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr
do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa §

326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24
hodín od doručenia návrhu.

9. Podľa § 328 ods. 1 CSP, uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.

10. Podľa § 328 ods. 1 CSP, uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní
od jeho vyhotovenia.

11. Podľa § 328 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

12. Procesným inštitútom, ktorý umožňuje bezodkladne poskytnúť ochranu porušeným alebo
ohrozeným právam, je neodkladné opatrenie. Skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana i nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy musia
byť aspoň osvedčené, nemusia byť zatiaľ dokázané. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená,
že súd pomocou doložených dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie

všetky rozhodujúce skutočnosti). Pod potrebou bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov sa rozumie
stav vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad. Potreba (bezodkladného) zabezpečenia ochrany osôb
vyplýva aj z ustanovení zákona o rodine. Súčasne však inštitút neodkladného opatrenia je výnimočným
prostriedkom právnej ochrany, ktorý možno nariadiť len v stave kedy skutočnosti sú aspoň minimálne
osvedčené, pričom osvedčenie nemožno zakladať na subjektívnych dojmov, ale objektívnych dôkazoch.

13. Úvaha súdu vo vecnej rovine pozostáva z nasledovných komponentov, od splnenia ktorých závisí
rozhodnutie o procesnom návrhu správcu.
a) osvedčenie existencie práva navrhovateľky
b) bezprostredne hroziaca a objektívne vnímateľná ujma na subjektívnom práve navrhovateľky

c) proporcionalita zásahu (obmedzenia) do práv účastníka, ktorému má byť uložená povinnosť, vo
vzťahu k možnej ujme navrhovateľa

14. Súd konštatuje, že navrhovateľka žiada vydať dve rozdielne neodkladné opatrenia, prvé je o zákaze
priblíženia k nej a deťom a druhé je o zákaze vstupu do nehnuteľnosti, o ktorej navrhovateľka tvrdí, že

je v jej vlastníctve. Súd v nasledujúcich odsekoch posúdi jednotlivé návrhy samostatne aj vo vzájomnej
súvislosti.

15. Ako prvý súd vyhodnotil návrh na zákaz priblíženia sa otca k maloletým deťom. Súd tento návrh
vyhodnotil ako nedôvodný, nakoľko z obsahu samotných skutkových tvrdení navrhovateľky plynie, že

sama umožňovala bezprostredne po vzniknutých situáciách v apríli kontakt detí s otcom, a teda sama
usúdila,žeotecniejepredetinebezpečný,aniichneohrozuje.Ďalejzlekárskehonálezujasneplynie,že
otec sa nedopustil násilia na synovi, ale na tohto slovne zaútočil, čo sa však už následne nezopakovalo.
Rovnako z obsahu celého návrhu na vydanie neodkladného opatrenia neplynú také skutkové tvrdenia,
z ktorých by bolo možné vyvodiť dôvodnosť takéhoto návrhu. Súd konštatuje, že zákaz priblíženia k

maloletýmdeťombypreotcapraktickyznamenalozákazstykusdieťaťom,čoniejemožnovydaťvtomto
konaní (o vydanie neodkladného opatrenia), nakoľko k takému vážnemu zásahu do rodičovských práv
možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch po riadne vykonanom dokazovaní, prípadne ak by bolo
jasne preukázané, že rodič sa dopustil trestného činu voči maloletému dieťaťu, a život, zdravie dieťaťa
by boli vážne ohrozené, čo však jednoznačne nie je tento prípad. Vzhľadom na uvedené skutočnosti

súd rozhodol o tejto časti návrhu na tak, že tento ako nedôvodný zamietol.

16. Vo vzťahu k návrhu matky na zákaz priblíženia, súd vyhodnotil v tejto časti návrh ako dôvodný
vzhľadom na tvrdené skutočnosti o telefonickom ataku (vyhrážke zabitím), ktorý potvrdili svedkovia
svojimi čestnými prehláseniami, ako aj vzhľadom na obsah oznámenia pred Okresným riaditeľstvom

Policajného zboru v Trnave zo dňa 28.06.2017, z ktorého plynie postavanie pred domom a vyčkávanie
na navrhovateľku. Súd vychádzajúc z § 11 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého: „Fyzická osoba
má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti,
ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.“ má za to, že navrhovateľka má právo naochranu svojej osoby, a to tak života, zdravia ako aj súkromia, a v prípade ak považuje vzhľadom na
dané skutočnosti kontakt so svojím manželom za zásah do svojej vlastnej integrity, ktorý ju ohrozuje a
neželá si ho v obave o svoje zdravie z dôvodu, že vzájomný kontakt je pre ňu násilného charakteru, za

dostatočný na to, aby súd vydal zákaz priblíženia na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov. Súd súčasne
vymedzil aj výnimky, a to v prípade, ak bude potrebné aby sa manželia stretli na vzdialenosť menšiu, a
to v konaní pred súdom, štátnym orgánom, prípadne orgánmi činnými v trestnom konaní. Súd súčasne
určil dobu trvania neodkladného opatrenia na 6 mesiacov, nakoľko má za to, že počas nasledujúcich
šiestich mesiacov príde k vyriešeniu vzájomných rozporov a ukončeniu konania o rozvod.

17. Súd k návrhu na to, aby nevstupoval manžel do domu, má za to, že tento návrh je nedôvodný,
nakoľko navrhovateľka neosvedčila dostatočným spôsobom skutočnosti potrebné preto, aby súd vydal
takéto rozhodnutie. Súd konštatuje, že navrhovateľka dobrovoľne opustila spoločnú domácnosť, pričom
jej v súčasnosti nehrozí žiadna bezprostredná ujma, ktorá by mala viesť k vylúčeniu manžela z užívania
domu. Súd súčasne k tvrdeniam navrhovateľky o násilnom správaní manžela konštatuje, že s výnimkou

skutkových tvrdení týkajúcich sa dňa 19.04.2017, kedy došlo k telefonickému ataku, nepreukázala
žiadne ďalšie násilné správania manžela, ktoré by odôvodňovalo vydanie takéhoto rozhodnutia. Súd
konštatuje, že pre vydanie takéhoto rozhodnutia ďalej chýba splnenie základnej zákonnej podmienky, a
to reálne bývanie v nehnuteľnosti - navrhovateľka tam nebýva, a súčasne taktiež chýbajúca podmienka
dôvodnostidomnienkynásilia,kdenavrhovateľkatakakosúduviedolvyššienepreukázalažiadnenásilie

zo strany manžela, pričom všetky tvrdené skutočnosti sú v rovine tvrdenia s výnimkou tel. kontaktu zo
dňa19.04.2017,ktorévšakniesúspôsobilékvydaniurozhodnutia,ktorébyobmedzovalaužívacieprávo
manžela k domu. Súd súčasne uvádza, že zásadne rozlišuje právo priblíženia a užívania nehnuteľnosti,
kde podmienka násilia pri zákaze priblíženia vychádza z § 11 Občianskeho zákonníka a vychádza
z vnímania konkrétnej osoby, kdežto pri zákaze vstupu do obydlia, musí byť dôvodnosť podozrenia

z násilia. Uvedené mimo iné vyvracia v zásade aj postup orgánov činných v trestnom konaní, ktoré
nezačali trestné stíhanie, ale posúdili vzájomné rozpory a konflikty manželov ako priestupok. Ďalej súd
konštatuje, že na liste vlastníctva síce je zapísaná navrhovateľka ako vlastníčka pozemkov aj domu,
avšak z obsahu listu vlastníctva má súd preukázané, že dom mal pridelené súpisné číslo v roku 2015,
tj. za trvania manželstva, a teda z tohto dôkazu plynie, že dom by mal byť postavený za manželstva a

spadať do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom z obsahu spisového materiálu neplynie
zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva, vzhľadom na uvedené preto
súd rozhodol tak, že návrh na vydanie neodkladného opatrenia v tejto časti zamietol. Súd vzhľadom na
krátkosť lehoty (24 hodín) na vybavenie neodkladného opatrenia, nepripájal spis 16P/27/2017, pričom
má za to, že dôkazy z neho mali byť predložené spolu s návrhom.

18. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

20. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 1, 2 CSP).

21. Vzhľadom na to, že návrh bol zo 75% zamietnutý, nakoľko každý výrok pôvodného návrhu má
hodnotu 50%, pričom navrhovateľka bola úspešná v rozsahu jednej polovice prvého výroku t.j. jej úspech
je 25%, 75% má úspech manžel a čistý úspech manžela je 50%. Súd nepriznal manželovi nárok na
náhradu trov konania hoci má na ich náhradu nárok, nakoľko mu žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Trnava, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní treba uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje

a podpis; ďalej proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sarozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s
prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto
podanie urobil.