Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Andrej Kekely

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/485/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115230927
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5115230927.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym, v právnej veci žalobkyne:

Y. N., J.. XX.XX.XXXX, K. K. XXXX/XX, XXX XX Ž., Š. Q. W., právne zastúpená JUDr. Genovévou
Hlásnikovou, advokátkou so sídlom J. M. Hurbana 334/32, 010 01 Žilina, proti žalovanému: V. E., J..
XX.XX.XXXX, Y. G. G. XXXX/XX, XXX XX H. J. S., Š. Q. N., právne zastúpený Advokátskou kanceláriou
JUDr. Kuric, s. r. o., so sídlom Dolný Val 11, 010 01 Žilina, IČO: 36 841 200, o zaplatenie 14.500,- eur
s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 14.500,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,25
% ročne:

- zo sumy 22.000,- eur od 16.03.2014 do 28.04.2014,
- zo sumy 19.500,- eur od 29.04.2014 do 21.10.2014 a
- zo sumy 14.500,- eur od 22.10.2014 do zaplatenia,
a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobkyni priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 21.10.2015 doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 22.10.2015 proti
žalobcovi domáhala vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by bola žalovanému uložená povinnosť

zaplatiť jej sumu 14.500,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne: zo sumy 22.000,- eur
od 16.03.2014 do 28.04.2014, zo sumy 19.500,- eur od 29.04.2014 do 21.10.2014 a zo sumy 14.500,-
eur od 22.10.2014 do zaplatenia a nahradiť jej trovy konania.
2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila skutkovo tým, že ako veriteľ uzavrela so žalovaným ako dlžníkom podľa
ust. § 657 a § 658 Občianskeho zákonníka zmluvu o pôžičke zo dňa 03.01.2014 (ďalej len „Zmluva“),
na základe ktorej ako veriteľ prenechala žalovanému ako dlžníkovi veci určené podľa druhu - peniaze a
dlžníksazaviazalpouplynutídohodnutejdobypredmetpôžičkyvrátiť(riadneavčas).NazákladeZmluvy

poskytla žalovanému pôžičku vo výške 22.000,- eur, ktorej lehota splatnosti bola medzi účastníkmi
Zmluvy dohodnutá v lehote do 15.03.2014. Úroky z pôžičky neboli medzi účastníkmi Zmluvy dohodnuté.
Svoj záväzok vyplývajúci zo Zmluvy, t. j. splatiť pôžičku vo výške 22.000,- eur žalovaný nesplnil v plnom
rozsahu v zmysle čl. II. bodu 2. Zmluvy. Z celej poskytnutej pôžičky žalovaný splatil len časť spolu vo
výške 7.500,- eur, a to dňa 29.04.2014 sumu vo výške 2.500,- eur a dňa 22.10.2014 sumu vo výške
5.000,- eur. Zostatok pôžičky vo výške 14.500,- eur žalovaný doposiaľ napriek opakovaným výzvam
nesplatil.Akoveriteľnaposledylistomzodňa07.10.2015vyzvalažalovanéhonasplneniejehosplatného

záväzku,t.j.navráteniepeňažnejsumyvovýške14.500,-eur.Žalovanýnapredmetnúvýzvunereagoval
a zostatok dlhu titulom nesplatenej pôžičky nesplnil. Ďalej žalobkyňa s odkazom na znenie ust. § 517
ods. 1 a 2, § 657 a § 658 Občianskeho zákonníka a ust. § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v
znení účinnom od 01.02.2013 v ďalšom uviedla, že žalovaný sa ako dlžník dostal do omeškania sozaplatením peňažnej sumy vo výške 22. 000,- eur dňa 16.03.2014, pričom k tomuto dňu jej vzniklo ako
veriteľovi právo na úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne z dlžnej sumy. Žalovaný ako dlžník do dňa
spísania žaloby jej nevrátil ako veriteľovi peňažnú sumu vo výške 14.500,- eur ako istinu titulom zostatku

nesplatenej pôžičky. Dlh žalovaného voči nej ku dňu spísania žaloby tak predstavuje sumu 14.500,- eur
s príslušenstvom, t. j. istinu vo výške 14.500,- eur a úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne: zo sumy
22.000,- eur od 16.03.2014 do 28.04.2014, zo sumy 19.500,- eur od 29.04.2014 do 21.10.2014 a zo
sumy 14.500,- eur od 22.10.2014 do zaplatenia.
3. Súd žalobe vyhovel v celom rozsahu platobným rozkazom č. k. 6C/485/2015-17 zo dňa 08.12.2015,

voči ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor zo dňa 15.01.2016, čím došlo zo zákona podľa
ust. § 174 ods. 2 O.s.p. k zrušeniu platobného rozkazu v celom jeho rozsahu.
4.Žalovanývpodanomodporeprotiplatobnémurozkazunamietalskutkovétvrdeniežalobkyne,žedošlo
k uhradeniu iba časti pôžičky, čo do jeho základu ako aj výšky, a to z dôvodu, že ku dňu podania žaloby
na súde nemal voči žalobkyni žiadny dlh. Neuznáva tak žalovanú sumu. Na preukázanie svojich tvrdení
žalovaný navrhol vypočuť svedkov: O. I., F.. Y. S., S. E. a F.. S. H., ktorí by mali konkrétne preukázať

splnenie jeho povinnosti voči žalobkyni ku dňu podania žaloby na súde. Žalovaný tak žiadal žalobu v
celom rozsahu zamietnuť a priznať mu proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania.
5. K podanému odporu žalovaného proti platobnému rozkazu sa žalobkyňa písomne vyjadrila podaním
zo dňa 29.02.2016, v ktorom uviedla, že predložila súdu zmluvu o pôžičke zo dňa 03.01.2014, z
ktorej si uplatnila nárok na zaplatenie žalovanej sumy. Pre posúdenie platnosti zmluvy je rozhodujúcou

skutočnosť, že došlo k odovzdaniu predmetu pôžičky žalovanému, nakoľko časť svojho záväzku plnil.
Žalovaný uzavretie zmluvy nepoprel, ani nepoprel prevzatie sumy vo výške 22.000,- eur od nej titulom
poskytnutej pôžičky. Žalovaný vo svojom odpore zo dňa 15.01.2016 (aj napriek listinným dôkazom,
ktoré sú obsahom súdneho spisu, a to dokladov o realizácii čiastočných úhrad o splatení pôžičky ňou
predložených) popiera jej tvrdenie, že by došlo len k čiastočnej úhrade dlhu titulom nesplatenej pôžičky.

Zároveň žalovaný v odpore popiera jej tvrdenia, čo do právneho základu ako aj výšky, pretože ku dňu
podania návrhu nemal voči nej podľa jeho tvrdenia žiadny dlh. Na preukázanie svojho tvrdenia žalovaný
navrhol vypočuť svedkov: O. I., F.. Y. S., S. E. a F.. S. H.. K navrhovanému výsluchu svedkov žalobkyňa
zdôraznila, že žiadny z uvedených navrhovaných svedkov nebol nikdy prítomný pri dojednaniach strán
sporu o obsahu zmluvy o pôžičke, tak ako bola medzi nimi uzavretá a ani pri úkonoch týkajúcich sa

splnenia povinnosti žalovaného voči nej z nej vyplývajúcich, okrem F.. S. H., ktorá realizovala dva priame
vklady splátky pôžičky na účet žalobkyne, a to dňa 29.04.2014, kedy vkladala sumu vo výške 2.500,-
eur a dňa 22.10.2014, kedy vkladala sumu vo výške 5.000,- eur. Ďalej k tomuto žalobkyňa uviedla, že
sa sama písomnou výzvou zo dňa 24.04.2015, ako aj výzvou spísanou prostredníctvom splnomocnenej
právnej zástupkyne zo dňa 7.10.2015 domáhala voči žalovanému zaplatenia zostatku nesplatenej

pôžičky. Žalovaný ani na základe písomných výziev svoj záväzok splatenia pôžičky vyplývajúcej zo
zmluvy o pôžičke zo dňa 03.01.2014 nesplatil. Vychádzajúc z čiastočných žalovaným realizovaných
úhrad splátok pôžičky zo dňa 29.04.2014 a zo dňa 22.10.2014, ktoré boli vykonané priamym vkladom na
jej účet (ktorá skutočnosť vyplýva z predložených listinných dôkazov) je nesporné, že žalovanému bol
známy účet žalobkyne, a preto nebol žiadny dôvod, aby zostatok nesplatenej pôžičky bol jej vyplácaný -

splatený vinejformealebobezdokladuosplatení.Zaúčelomdosiahnutiasplateniazostatkunesplatenej
pôžičky (okrem uvedených písomných výziev) opakovane telefonicky i mailom kontaktoval žalovaného,
o čom predloží súdu listinné dôkazy. Žalovaný na výzvu na osobné stretnutie vo veci vysporiadania
svojhozáväzkutitulomnesplatenejpôžičkyreagovalastretolsasňoudňa26.12.2014vŽ.zaprítomnosti
svedka S. N..

6.Súdvecprejednalavovecivykonaldokazovanienapojednávaniachvdňoch18.03.2016,03.06.2016,
13.09.2016 a 25.11.2016 (dňa 18.03.2016 v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti právneho
zástupcu žalovaného, keďže tento sa na pojednávanie neustanovil a súd ním udávaný dôvod na
odročenie pojednávania nepovažoval za dôležitý dôvod podľa ust. § 119 O.s.p., čo právnemu zástupcovi
žalovaného oznámil prípisom zo dňa 01.03.2016). Súd pojednávanie dňa 25.11.2016 odročil podľa ust.

§ 219 ods. 2 CSP na deň 20.12.2016, na ktorom vyhlásil tento rozsudok.
7. Strany sporu po celý čas zotrvali na svojej skutkovej a právnej argumentácii v spore, pričom žalovaný
upresnil svoju skutkovú obranu na pojednávaní dňa 18.03.2016 tak, že k splneniu peňažného záväzku,
ktorého sa domáha žalobkyňa prostredníctvom podanej žaloby, došlo dňa 11.06.2014 v sídle obchodnej
spoločnosti HARD FOREST s. r. o. na adrese X. K. XX, a to tým, že peňažnú hotovosť vo výške 14.500,-

eur odovzdal žalobkyni v zasadacej miestnosti za prítomnosti jej manžela S. N. a svedkov O. I., F.. Y.
S. a S. E.. Peňažnú sumu 14.500,- eur si požičal od obchodnej spoločnosti HARD FOREST s. r. o. dňa
11.06.2014 s tým, že táto obchodná spoločnosť vybrala prostredníctvom svedkyne O. I. dňa 10.06.2014
zo svojho bankového účtu hotovosť v sume 20.000,- eur.8. Súd tak vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi produkovanými stranami sporu, ako aj výsluchom
strán sporu a svedkov: S. N., O. I., F.. Y. S., S. E. a F.. S. H., pričom dospel k nasledovným skutkovým
zisteniam.

9. Dňa 03.01.2014 podpísali žalobkyňa ako veriteľ a žalovaný ako dlžník zmluvu o pôžičke (dôkaz
predložený žalobkyňou na č. l. 5 spisu), ktorou sa žalobkyňa zaviazala požičať žalovanému sumu
22.000,- eur a odovzdať ju žalovanému v deň podpisu zmluvy. Žalovaný sa zaviazal požičanú sumu
žalobkyni vrátiť v lehote do 15.03.2014 v mene, v akej mu bola pôžička poskytnutá, t. j. v eurách, pričom
celá suma mala byť splatná naraz v deň splatnosti pôžičky.

10. Z výpisov z bankového účtu č. 4012014977 vedeného na meno žalobkyne v Československej
obchodnejbanke,a.s.zaobdobieaprílaoktóber2014(dôkazpredloženýžalobkyňounač.l.6a7spisu)
vyplýva, že S. H. vykonala hotovostné vklady na tento bankový účet, a to dňa 29.04.2014 v sume 2.500,-
eur a dňa 22.10.2014 v sume 5.000,- eur. (viď skutkové tvrdenia strán sporu v žalobe a v podanom
odpore proti platobnému rozkazu)
11.ZvýpisuzbankovéhoúčtuobchodnejspoločnostiHARDFORESTs.r.o.č.XXXXXXXXXXvedeného

vo VÚB, a. s. zo dňa 30.06.2014 (dôkaz predložený žalovaným na č. l. 128 spisu) vyplýva, že dňa
10.06.2014 došlo k výberu hotovosti z tohto účtu v sume 20.000,- eur.
12. Z výpisu z pokladničnej knihy obchodnej spoločnosti HARD FOREST s. r. o. za obdobie od
01.06.2014 do 30.06.2014 (dôkaz predložený žalovaným na č. l. 130 spisu) vyplýva, že dňa 10.06.2014
bola zaúčtovaná v pokladni obchodnej spoločnosti HARD FOREST s. r. o. kladná operácia, a to dotácia

pokladne v sume 20.000,- eur, pričom zostatok pokladne po tejto operácii bol v sume 29.946,18 eur.
Ku dňu 11.06.2014 bol zostatok v pokladni obchodnej spoločnosti HARD FOREST s. r. o. v rozpätí od
33.746,18 eur do 25.647,18 eur. Vo výpise z pokladničnej knihy s nenachádza žiadny záznam o výdavku
v sume 14.900,- eur, ktorý by mal zodpovedať sume, ktorá mala byť podľa tvrdenia žalovaného dňa
11.06.2014 odovzdaná žalobkyni pri osobnom stretnutí v sídle obchodnej spoločnosti HARD FOREST s.

r. o. (z toho sumy 14.500,- eur, ktorou malo dôjsť k úhrade peňažného záväzku žalovaného z predmetnej
zmluvy o pôžičke)
13. Z časti pomocnej evidencie obchodnej spoločnosti HARD FOREST s. r. o. (predloženej ako dôkaz
žalovaným na č. l. 127 spisu) vyplýva, že ku dňu 11.06.2014 sa v tejto nachádza záznam o výdavku
sumy 14.900,- eur s popisom „Y.. N. - dopl. pôžičky - 17.500,- eur mínus 2.900,- eur“. Zo záznamov

vykonaných do 16.06.2014 v tejto časti pomocnej evidencie obchodnej spoločnosti HARD FOREST s.
r. o. nevyplýva, že by bola suma 14.900,- eur do pokladne obchodnej spoločnosti HARD FOREST s.
r. o. niekým vrátená.
14. Zo žalobkyňou predloženého úradného prekladu originálu dohody o vypožičaní vozidla uzavretej
medzi žalobkyňou a firmou Auto Scheikl so sídlom Wiener Strasse 13, 8644 Műrzhofen, Rakúska

Republika dňa 11.06.2014 (dôkaz predložený žalobkyňou na č. l. 137 spisu) vyplýva, že žalobkyňa si
osobne dňa 11.06.2014 o 07.45 hod. oproti jej podpisu vypožičala osobné motorové vozidlo zn. Toyota
Avensis lim. EČ: S. XXX M., ktoré toho istého dňa o 10.30 hod. vrátila v S. oproti nečitateľnému podpisu
inej osoby, pričom s vozidlom bolo najazdených celkovo 33 km.
15. Zo žalobkyňou predloženého úradného prekladu originálu faktúry firmy Auto Scheikl so sídlom

Wiener Strasse 13, 8644 Műrzhofen, Rakúska Republika č. T. s č. zákazníka N. zo dňa 26.06.2014
(dôkaz predložený žalobkyňou na č. l. 142 spisu) vyplýva, že firma Auto Scheikl so sídlom Wiener
Strasse 13, 8644 Műrzhofen, Rakúska Republika účtovala žalobkyni opravu osobného motorového
vozidla Toyota Landcruiser EČ: L. XXX D. na základe obj. č. C. zo dňa 26.06.2014 a súčasne účtovala
žalobkyni tiež položku: Z-KM kilometre autopožičovňa pri množstve 33 pri jednotkovej cene 50 % zo

sumy 0,42 eur bez DPH a celkovej cene 6,93 eur bez DPH (0,42 eur / km x 50 % x 33 km = 6,93 eur).
Celkovo bolo touto faktúrou žalobkyni fakturované na úhradu suma 826,34 eur vrátane DPH.
16. Zo žalobkyňou predloženého úradného prekladu originálu výpisu z bankového účtu č. XXXXXXX
vedeného nesporne na meno žalobkyne Štajerskými bankami a sporiteľňami, a. s. zo dňa 06.08.2014
(dôkaz predložený žalobkyňou na č. l. 146 spisu) vyplýva, že dňa 21.07.2014 došlo na tomto bankovom

účte k odpísaniu sumy 826,34 eur ako sumy uhradenej subjektu Johann Scheikl Autoservisy s uvedením
symbolu N. (zhodný s číslom zákazníka na faktúre zo dňa 26.06.2014).
17. Listom zo dňa 12.05.2015 adresovaným žalobkyni (dôkaz predložený žalobkyňou na č. l. 60 spisu)
žalovaný oznamoval žalobkyni k jej listu, ktorý prevzal dňa 11.05.2015, v ktorom ho vyzvala na vrátenie
zostatku nesplatenej pôžičky, že mu nie je jasné, o akú nesplatenú sumu sa jedná, nakoľko podľa jeho

evidencie jej bola splatená celá suma uvedená v zmluve. Dňa 22.04.2014 jej vyplatil v hotovosti sumu
10.000,- eur a dňa 10.06.2014 jej bola vyplatená hotovosť v sume 14.500,- eur a ďalšia hotovosť 5.000,-
eur jej bola vložená na bankový účet dňa 22.10.2014, pričom ku všetkým týmto úhradám má svedkov,
ktorí boli pri vyplácaní hotovosti. Žalovaný tak navrhol, aby celú záležitosť uzavreli pri osobnom rokovanído 14 dní, v opačnom prípade bude nútený podať na žalobkyňu trestné oznámenie za spáchanie
trestného činu vydierania a nabádania na páchanie trestného činu krátenia daní na N. aj v V. a dá to na
vedomie finančným správam oboch štátov.

18. Listom zo dňa 07.10.2015 adresovaným žalovanému (dôkaz predložený žalobkyňou na č. l. 8 spisu)
vyplýva, že žalobkyňa týmto listom prostredníctvom svojho právneho zástupcu, s odkazom na uzavretú
zmluvu o pôžičke zo dňa 03.01.2014 a záväzky zmluvných strán z nej vzniknuté, ako aj s odkazom na
čiastočné plnenie žalovaného na jeho peňažný záväzok z predmetnej zmluvy o pôžičke v sume 2.500,-
eur dňa 29.04.2014 a v sume 5.000,- eur dňa 22.10.2014, vyzývala žalovaného na splatenie sumy

14.500,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne: zo sumy 22.000,- eur od 16.03.2014 do
28.04.2014, zo sumy 19.500,- eur od 29.04.2014 do 21.10.2014 a zo sumy 14.500,- eur od 22.10.2014
do zaplatenia, a to v lehote 3 dní od doručenia tohto listu s upozornením na to, že pokiaľ žalovaný svoj
dlh v stanovenej lehote nesplní, podá na príslušnom súde žalobu. Vzhľadom k tomu, že podací lístok
poštovej zásielky jeho právneho zástupcu adresovanej žalovanému predložený žalobkyňou (na č. l. 9
spisu) neobsahuje potvrdenie poštového doručovateľa o jej podaní u neho, súd nemal za preukázané

odoslanie listu právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 07.10.2015 žalovanému.
19. Obchodná spoločnosť HARD FOREST s. r. o. so sídlom 023 36 Lopušné Pažite 20, IČO: 36 414
298 uzavrela s obchodnou spoločnosťou TM FOREST, spol. s r.o. so sídlom Petzvalova 3371/29, 010
15 Žilina, IČO: 44 568 525 dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov datovanú dňa
02.06.2014 (dôkaz predložený žalobkyňou na č. l. 57 spisu), v zmysle ktorej malo dôjsť k započítaniu

vzájomných pohľadávok týchto obchodných spoločností v rozsahu, v ktorom sa vzájomne kryli, t. j. v
sume 13.139,40 eur. Zároveň bolo dohodnuté, že rozdiel vo výške vzájomných pohľadávok v sume
3.697,- eur uhradí obchodná spoločnosť TM FOREST, spol. s r. o. obchodnej spoločnosti HARD
FOREST s. r. o. do 30.06.2014.
20. Podľa prepisu e-mailovej komunikácie z adresy Q..sk na adresu S..J. označenej ako „Fw:

Fwd:Podklady k lesu E.“ zo dňa 11.06.2014 o 14:35 hod. (dôkaz predložený žalobkyňou na č. l. 58 spisu)
odosielateľ správy oznamoval prijímateľovi správy, že mu posiela základné údaje k lesnému celku, ak by
mal na tento nejakého kupca. Nachádza sa cca 15 km od Mesta E., je to 720 ha lesa v cene 0,42 eur za
m2. Sú pri tom dve možnosti predaja buď priamo spoločnosť, ktorá je majiteľom daného lesa alebo len
lesa. Výhoda predaja spoločnosti je, že je tam spracovaný europrojekt na dotácie na vybudovanie ciest.

V druhom e-maile boli prisľúbené ďalšie podklady. Z adresy Q..sk bola dňa 11.06.2014 o 15:27 hod.
na adresu [email protected] odoslaná e-mailová správa označená ako „Fw: Fwd: Poľovný revír“,
ktorá bola bez textu správy len s priloženou prílohou označenou ako „Les-996ha.pdf“ (dôkaz predložený
žalobkyňou na č. l. 59 spisu).
21. Súd vychádzal v ďalšom podľa ust. § 186 ods. 2 CSP zo zhodný tvrdení strán sporu, o

ktorých pravdivosti nemal dôvodnú pochybnosť, že žalobkyňa dňa 03.01.2014 prenechala v hotovosti
žalovanému sumu 22.000,- eur a že S. H., pokiaľ vykonala vklady na bankový účet žalobkyne v celkovej
sume 7.500,- eur, poskytla toto plnenie v mene žalovaného na úhradu jeho peňažného záväzku zo
zmluvy o pôžičke zo dňa 03.01.2014.
22. Podľa ust. § 517 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona

č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.
23. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak ide o

omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
24. Podľa ust. § 559 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, dlh musí byť
splnený riadne a včas.

25. Podľa ust. § 563 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak čas splnenia nie
je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh
prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
26. Podľa ust. § 657 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, zmluvou o pôžičke
prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po

uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
27. Podľa ust. § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení nariadenia Vlády SR č. 30/2013 Z. z. účinnom od 01.02.2013, výška
úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskejcentrálnej banky (§ 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

28. Z hľadiska právneho posúdenia veci súd konštatuje, že žalobkyňa si nepochybne uplatňovala
žalobou nárok na zaplatenie sumy 14.500,- eur na tom právnom základe, že ako veriteľ uzavrela so
žalovaným ako dlžníkom dňa 03.01.2014 zmluvu o pôžičke podľa cit. ust. § 657 OZ, pričom na základe
tejto prenechala žalovanému 03.01.2014 peňažnú sumu 22.000,- eur a žalovaný sa zaviazal jej peňažnú
sumu 22.000,- eur vrátiť do 15.03.2014, avšak v rozsahu žalovanej sumy 14.500,- eur si tento peňažný

záväzok žalovaný doposiaľ nesplnil.
29. Pre zmluvu o pôžičke je tak charakteristické, že veriteľ prenecháva dlžníkovi určité veci druhovo
určené k voľnému nakladaniu, príp. spotrebovaniu a dlžník sa zaväzuje vrátiť veriteľovi po určitej dobe
veci rovnakého druhu. Pri tejto zmluve tak musí ísť o prenechanie vecí, ktoré sú druhovo určené (pri
peňažnej pôžičke určitá peňažná suma), teda nie individuálne určenej veci. V ďalšom je pojmovým
znakom tejto zmluvy jej dočasnosť, avšak nevyhnutnou náležitosťou zmluvy nie je stanovenie doby

vrátenia. Splatnosť pôžičky tak môže byť dohodnutá aj neskôr. Ak nie je dohodnutá vôbec, je dlžník
povinný pôžičku vrátiť na požiadanie veriteľa v zmysle ust. § 563 OZ. Pri zmluve o pôžičke ide o reálny
kontrakt, z čoho vyplýva, že k vzniku tohto záväzkovo-právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom je
potrebná nielen ich dohoda o podstatných náležitostiach zmluvy, ale i skutočné odovzdanie predmetu
pôžičky dlžníkovi (pri peňažnej pôžičke aj bezhotovostným prevodom na účet dlžníka).

30. Medzi stranami sporu bolo nesporné a vyplynulo to aj z listiny produkovanej žalobkyňou - písomnej
zmluvy o pôžičke zo dňa 03.01.2014, že medzi stranami sporu vznikol záväzkovo-právny vzťah (§
488 OZ), z ktorého vznikla na jednej strane žalovanej ako veriteľovi povinnosť prenechať žalovanému
peňažnú sumu 22.000,- eur a na druhej strane žalovanému ako dlžníkovi povinnosť túto peňažnú sumu
po uplynutí dohodnutej doby (do 15.03.2014) peňažné prostriedky v sume 22.000,- eur žalobkyni vrátiť.

Platné uzavretie uvedeného záväzkovo-právneho vzťahu medzi stranami sporu vyplýva z toho, že medzi
stranami sporu došlo k dohode o prenechaní peňažnej sumy 22.000,- eur žalobkyňou žalovanému
dočasne na dobu do 15.03.2014 a dohode o záväzku žalovaného túto sumu do dohodnutej doby
vrátiť a súčasne, že nesporne zo strany žalobkyne aj došlo k prenechaniu peňažnej sumy 22.000,- eur
žalovanému v deň podpisu zmluvy, t. j. dňa 03.01.2014.

31. Obrana žalovaného v spore bola založená na skutkovom tvrdení, že svoj peňažný záväzok voči
žalobkyni z predmetnej zmluvy o pôžičke - vrátiť peňažnú sumu 22.000,- eur - splnil v celom jeho
rozsahu, teda vrátane žalovanej sumy 14.500,- eur, a to dňa 11.06.2014 v hotovosti k rukám žalobkyne
(okremtohovkladomnabankovýúčetžalobkynevrozsahusumy2.500,-eurdňa29.04.2014avrozsahu
sumy 5.000,- eur dňa 22.10.2014). Teda rozhodnutie súdu vo veci tak bolo zásadne závislé od otázky

unesenia dôkazného bremena žalovaným.
32. Žalovaného tak v konaní zaťažovalo dôkazné bremeno (čl. 8 Základných princípov CSP) preukázať
svoje skutkové tvrdenie o tom, že dňa 11.06.2014 poskytol žalobkyni peňažné plnenie v sume
14.500,- eur. Na preukázanie týchto skutkových tvrdení jednak produkoval listinné dôkazy, ktoré mali
preukazovať, že dňa 10.06.2014 vybrala svedkyňa O. I. z bankového účtu obchodnej spoločnosti HARD

FOREST s. r. o. č. XXXXXXXXXX vedeného vo VÚB, a. s. sumu 20.000,- eur (výpis z bankového
účtu obchodnej spoločnosti HARD FOREST s. r. o. č. XXXXXXXXXX vedeného vo VÚB, a. s. zo dňa
30.06.2014 na č. l. 128 spisu), ktorú následne ešte dňa 10.06.2014 vložila do pokladne obchodnej
spoločnosti HARD FOREST s. r. o. (výpis z pokladničnej knihy obchodnej spoločnosti HARD FOREST
s. r. o. za obdobie od 01.06.2014 do 30.06.2014 na č. l. 130 spisu), ďalej že dňa 11.06.2014 žalovaný

vybral z pokladne obchodnej spoločnosti HARD FOREST s. r. o. sumu 14.900,- eur (časť pomocnej
evidencie obchodnej spoločnosti HARD FOREST s. r. o. na č. l. 127 spisu) a že z tejto sumy žalovaný
odovzdal dňa 11.06.2014 v dopoludňajších hodinách v sídle obchodnej spoločnosti HARD FOREST s.
r. o. sumu 14.500,- eur žalobkyni titulom čiastočného plnenia svojho peňažného záväzku z predmetnej
zmluvy o pôžičke zo dňa 03.01.2014 (výsluch žalovaného a ním označených svedkov O. I., F.. Y. S.,

S. E. a F.. S. H.).
33. Možno konštatovať, že žalovaný v konaní preukázal svoje skutkové tvrdenia, že O. I. z bankového
účtu obchodnej spoločnosti HARD FOREST s. r. o. č. XXXXXXXXXX vedeného vo VÚB, a. s. sumu
20.000,- eur, ktorú následne ešte dňa 10.06.2014 vložila do pokladne obchodnej spoločnosti HARD
FOREST s. r. o. Rovnako preukázal, že do pomocného účtovného zošitu obchodnej spoločnosti bola

zaevidovaná dňa 11.06.2014 položka - 14.900,- eur Y.. N. - dopl. pôžičky - 17.500,- eur mínus 2.900,-
eur. Tieto skutkové zistenia súdu však sami o sebe bez preukázania ďalších skutkových tvrdení žalobcu
nie sú spôsobilé na vyvodenie záveru o tom, že žalovaný poskytol dňa 11.06.2014 žalobkyni plnenie vovýške 14.500,- eur. Skutkové tvrdenia žalovaného o jeho plnení v rozsahu sumy 14.500,- eur mali teda
v ďalšom preukázať svedecké výpovede svedkov O. I., F.. Y. S., S. E. a F.. S. H..
34. Vo všeobecnosti možno uviesť, že vierohodnosť určitej správy (poznatku) získanej vykonaním

určitého dôkazu a teda i jej význam z hľadiska dôkazu pravdivosti, či nepravdivosti skutkových
tvrdení, súd hodnotí jednak izolovane, jednak v porovnaní so správami získanými vykonaním všetkých
zostávajúcich dôkazov. V prvom prípade ide o posúdenie vierohodnosti správy z hľadiska druhu
dôkazného prostriedku a spôsobu, akým sa podľa zákona dôkaz vykonáva. Napr. u svedeckej výpovede
súd hodnotí najskôr všeobecne vierohodnosť výpovede s prihliadnutím na to, aký má svedok vzťah k

účastníkomakprejednávanejveciaakájejehorozumováaduševnáúroveňaďalejkonkrétnevzhľadom
ku všetkým okolnostiam, ktoré sprevádzali jeho vnímanie určitých skutočností, vzhľadom k spôsobu
reprodukcie týchto skutočností, k chovaniu pri výpovedi a pod. Správy, ktoré súd získa týmto hodnotením
obsahu svedeckej výpovede, potom porovná so správami, ktoré získal na základe hodnotenia ostatných
dôkazov a uváži, do akej miery sú tieto správy súladné, či protichodné, vzájomne sa doplňujúce a pod.
Výsledkom celkového hodnotenia dôkazných prostriedkov je záver o pravdivosti tvrdených skutočností,

ktorý je v sporovom konaní podkladom pre záver o tom, či a do akej miery účastník splnil svoju povinnosť
preukázať skutkové tvrdenia. Takéto hodnotenie dôkazov, ktoré v sporovom konaní vyznie do záveru, že
pravdivosť skutkových tvrdení nemožno potvrdiť, ani vylúčiť, vedie k tomu, že rozhodnutie súdu vyznie
nepriaznivo pre účastníka, pravdivosť ktorého tvrdení mala byť preukázaná.
35. V súvislosti s výkladom hodnotenia dôkazov a dôkaznej povinnosti strany sporu uvedeným v

predchádzajúcom odseku odôvodnenia tohto rozsudku súd považuje za potrebné vyjadriť sa k vzťahu
svedkov O. I., F.. Y. S., S. E. a F.. S. H. k žalovanému. Pokiaľ ide o svedkov, a to o O. I. a F..
Y. S. možno konštatovať, že ide o svedkov so (zásadne závislým) vzťahom k žalovanému, keďže
títo sú zamestnancami obchodnej spoločnosti HARD FOREST s. r. o., ktorej jediným spoločníkom a
konateľom je nesporne žalovaný (viď vyjadrenie týchto svedkov na úvod ich výpovede na pojednávaní

dňa 03.06.2016). Pokiaľ ide o svedka S. E., tento je synom žalovaného (viď tvrdenie samotného
žalovaného na pojednávaní dňa 18.03.2016 a svedka na pojednávaní dňa 03.06.2016). Napokon pokiaľ
ide o svedkyňu S. H., táto je bývalým zamestnancom obchodnej spoločnosti HARD FOREST s. r.
o., ako aj v priateľskom vzťahu so žalovaným (viď vyjadrenie tejto svedkyne na úvod jej výpovede
na pojednávaní dňa 03.06.2016). Možno tak konštatovať, že uvedené skutočnosti do istej miery

vo všeobecnosti spochybňujú vierohodnosť výpovede žalovaným označených svedkov. Rovnako vo
všeobecnosti nemožno tiež opomenúť skutočnosť, že počas pojednávania dňa 03.06.2016 žalovaný
počas výsluchu svedkyne O. I. opustil na čas 14 minút pojednávaciu miestnosť, pričom vyšiel na
chodbu, kde v tom čase čakali na výsluch ďalší žalovaným označení svedkovia, pričom svedok S.
N., ktorý rovnako čakal na svoj výsluch pred pojednávacou miestnosťou, následne po ukončení jeho

svedeckej výpovede oznámil súdu, že žalovaný počas svojej neprítomnosti v pojednávacej miestnosti
komunikoval so svedkami ešte len čakajúcimi na svoj výsluch. Žalovaný ešte raz so súhlasom súdu
opustil na cca 30 minút zo zdravotných dôvodov (hlasitý kašeľ) pojednávaciu miestnosť aj počas
výsluchu svedka F.. Y. S., keď ešte pred pojednávacou miestnosťou čakali na svoj výsluch svedkovia
S. E. a F.. S. H. a do pojednávacej miestnosti sa vrátil až po ukončení výsluchu svedka F.. Y. S.

a uskutočnení výsluchu svedka S. E. v čase prebiehajúceho výsluchu svedkyne F.. S. H.. Uvedené
skutočnosti tiež vo všeobecnosti vrhli tieň pochybností na vierohodnosť výpovedí svedkov označených
žalovaným. Sami však o sebe bez ďalšieho neboli vyššie uvedené skutočnosti spôsobilé viesť súd k
záveru o nevierohodnosti výpovede žalovaným označených svedkov. Súd však porovnávajúc jednotlivé
správy získané výpoveďami žalovaným označených svedkov navzájom, ako aj vo vzťahu ku skutkovým

tvrdeniam žalovaného a napokon vo vzťahu k výpovediam žalobkyne a svedka S. N. a tiež vo vzťahu
žalobkyňou produkovaným dôkazom, teda hodnotiac dôkazy postupom podľa ust. § 191 CSP, dospel
napokon k záveru, že žalovaný ním označenými dôkazmi bezpochybne nepreukázal svoje skutkové
tvrdenia o plnení svojho peňažného záväzku z predmetnej zmluvy o pôžičke dňa 11.06.2014 v sume
14.500,-eur.Privyvodenítohtozáverusúdvychádzalznasledovnýchčiastkovýchzáverovvyplývajúcich

z vykonaného dokazovania a nasledovných úvah.
36. Žalovaný na pojednávaní dňa 18.03.2016 k ním tvrdenému spôsobu a okolnostiam plnenia jeho
peňažnéhozáväzku,pokiaľideosumu14.500,-eur,uviedol,žeksplneniuzáväzkuvtejtočastidošlodňa
11.06.2014unehonafirme-obchodnejspoločnostiHARDFORESTs.r.o.,LopušnéPažite20.Prítomná
bola pani O. I., ktorá aj pripravovala samotnú zmluvu o pôžičke. Ona fyzicky peniaze na firme odovzdala

žalobkyniajsjejmanželom.PritomtobolprítomnýajjehosynS.E.azamestnanecF..Y.S..Naprotitomu
svedkyňa O. I. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 03.06.2016 uviedla, že po tom, ako ju žalovaný
vyzval, aby doniesla do zasadačky peniaze, tieto doniesla do zasadačky a položila na stôl. Potom
však odtiaľ odišla a v zasadačke pri jednaniach žalobkyne a žalovaného nebola. Pokiaľ ide o fyzickéodovzdanie peňažnej sumy 14.500,- eur zo strany žalovaného žalobkyni, pri tomto nebola osobne
prítomná, pričom ak uviedla, že túto peňažnú sumu žalovaný odovzdal žalobkyni, vychádzala z toho, že
jej žalovaný kázal peniaze doniesť z dôvodu, že ide vyplatiť pôžičku. Svedok F.. Y. S. na pojednávaní dňa

03.06.2016 vypovedal, že k splateniu žalovanej sumy malo dôjsť pri stretnutí strán sporu v zasadačke
niekedy v júni 2014 za súčasne prítomnosti svedka a S. N.. Svedkyňa O. I. len priniesla do zasadačky
predmetnú peňažnú hotovosť. Rovnako ani z výpovede svedka S. E. na pojednávaní dňa 03.06.2016
nevyplynulo, že by tento bol osobne prítomný, ako to tvrdil žalovaný odovzdaniu predmetnej peňažnej
sumy žalobkyni. V danom prípade tak žalovaný produkoval iné tvrdenia o osobe, ktorá mala fyzicky

odovzdať žalobkyni peňažnú sumu 14.500,- eur, ako vypovedali svedkovia. Faktické fyzické odovzdanie
peňažnej sumy 14.500,- eur dňa 11.06.2014 žalobkyni v sídle obchodnej spoločnosti HARD FOREST
s. r. o. tak priamo potvrdzoval len obsah výpovede jediného svedka, a to F.. Y. S.. Z výpovedí ostatných
žalovaným navrhovaných svedkov vyplýva, že títo osobne prítomní pri žalovaným tvrdenom odovzdaní
peňažných prostriedkov v sume 14.500,- eur žalovanej neboli a informáciu o ich odovzdaní mali len
sprostredkovanú.

37. Súčasne je možné uviesť, že aj vo výpovediach jednotlivých svedkov označených žalovaným boli
určité nezrovnalosti, a to čo sa týka presného času, kedy malo dôjsť k stretnutiu strán sporu v sídle
obchodnej spoločnosti HARD FOREST s. r. o. dňa 11.06.2014, pri ktorom mal žalovaný poskytnúť
žalobkyni plnenie vo výške 14.500,- eur (aj keď tieto nezrovnalosti môžu vyplývať aj z odstupu času
medzi dňom 11.06.2014 a dňom výsluchu 03.06.2016). Svedok F.. Y. S. vypovedal, že toto stretnutie sa

uskutočnilo okolo 8-mej, 9-tej hodiny doobeda. Svedok S. E. uviedol, že žalobkyňa do sídla obchodnej
spoločnosti HARD FOREST s. r. o. prišla až o 9-tej, alebo 10-tej hodine doobeda. Svedkyňa S. H. vo
svojej výpovedi uviedla, že k stretnutiu malo dôjsť v raňajších hodinách okolo 9-tej hodine. Svedkyňa O.
I. konkrétny čas stretnutia dňa 11.06.2014 vo svojej výpovedi neuviedla.
38. V ďalšom sa výpovede jednotlivých žalovaným označených svedkov nezhodovali v tom, že, ako

vypovedali svedkovia O. I., ako aj svedkyňa S. H. a svedok Ing. Y. S., svedkyňa O. I. odniesla peňažnú
hotovosťdozasadačkypotom,čojuotopožiadalžalovaný.NaprotitomusvedokS.E.vosvojejvýpovedi
nevedel potvrdiť, či svedkyňa O. I. odniesla peňažnú hotovosť do zasadačky na pokyn žalovaného, hoci,
ako vypovedal bol osobne prítomný pri tom, keď svedkyne O. I.Á. a S. H. prerátavali predmetnú peňažnú
hotovosť a následne aj pri tom, keď po prerátaní tejto peňažnej hotovosti túto svedkyňa O. I.Á. odniesla

do zasadacej miestnosti.
39. Pochybnosti súdu o pravdivosti vyššie uvedených skutkových tvrdení žalovaného a výpovede ním
označených svedkov zároveň vyplývajú aj z obsahu listu žalovaného zo dňa 12.05.2015 adresovaného
žalobkyni (na č. l. 60 spisu), ktorým mal reagovať na list žalobkyne, ktorý prevzal dňa 11.05.2015 a
ktorým ho mala vyzvať žalobkyňa na vrátenie zostatku nesplatenej pôžičky, a to tak, že podľa jeho

evidencie jej mala byť splatená celá suma uvedená v zmluve, a to dňa 22.04.2014, kedy žalobkyni
vyplatil v hotovosti sumu 10.000,- eur a dňa 10.06.2014 kedy žalobkyni bola vyplatená hotovosť v sume
14.900,- eur a ďalšia hotovosť v sume 5.000,- eur jej bola vložená na bankový účet dňa 22.10.2014. V
tomto liste tak sám žalovaný uviedol, že mal odovzdať žalobkyni peňažnú hotovosť v sume 14.900,- eur
dňa 10.06.2014 a teda nie dňa 11.06.2014.

40. Ďalším dôkazom spochybňujúcim pravdivosť skutkových tvrdení žalovaného a výpovedí svedkov
označených žalovaným je žalobkyňou predložená dohoda o vypožičaní vozidla uzavretá medzi
žalobkyňou a firmou Auto Scheikl so sídlom Wiener Strasse 13, 8644 Műrzhofen, Rakúska Republika
dňa 11.06.2014, v zmysle ktorej si žalobkyňa osobne dňa 11.06.2014 o 07.45 hod. oproti jej podpisu
vypožičala osobné motorové vozidlo zn. Toyota Avensis lim. EČ: S. XXX M., ktoré toho istého dňa o

10.30 hod. vrátila v Műrzhofene, pričom s vozidlom bolo najazdených celkovo 33 km. Ak súd vezme
do úvahy skutočnosť, že vzdialenosť medzi Obcou Műrzhofen (Rakúska republika) a Obcou Lopušné
Pažite (Slovenská republika) je cca 400 km (ako všeobecne známa skutočnosť podľa ust. § 186 ods.
1 CSP), ako aj správu vyplývajúcu zo žalobkyňou produkovaných dôkazov, že žalobkyňa mala dňa
11.06.2014 o 10.30 hod. v Obci Műrzhofen vrátiť vypožičané osobné motorové vozidlo, je nemožné,

aby v dopoludňajších hodinách dňa 11.06.2014 bola osobne prítomná v Lopušných Pažitiach v sídle
obchodnej spoločnosti HARD FOREST s. r. o. v čase, ako tento udávali vo svojej výpovedi žalovaným
označení svedkovia F.. Y. S., S. E. a F.. S. H.. Aj napriek námietke žalovaného voči pravdivosti tejto
súkromnej listiny produkovanej žalobkyňou, súd poukazuje na to, že žalobkyňa tiež predložila v konaní
faktúru firmy Auto Scheikl so sídlom Wiener Strasse 13, 8644 Műrzhofen, Rakúska Republika č. T. s č.

zákazníka N. zo dňa 26.06.2014, ktorou jej bola účtovaná oprava osobného motorového vozidla Toyota
Landcruiser EČ: L. XXX D. na základe obj. č. C. zo dňa 26.06.2014 a ktorou súčasne bola žalobkyni
účtovaná tiež položka: Z-KM kilometre autopožičovňa pri množstve 33 pri jednotkovej cene 50 % zo
sumy 0,42 eur bez DPH a celkovej cene 6,93 eur bez DPH (0,42 eur / km x 50 % x 33 km = 6,93eur), ktorá položka zodpovedá 33 km najazdeným podľa obsahu dohody o vypožičaní vozidla zo dňa
11.06.2014.Celkovobolotoutofaktúroužalobkynifakturovanénaúhradusuma826,34eurvrátaneDPH.
Súčasne možno konštatovať, že žalobkyňa tiež predložila listinu - výpis z bankového účtu č. 1577204

vedeného nesporne na meno žalobkyne Štajerskými bankami a sporiteľňami, a. s. zo dňa 06.08.2014, z
ktorého výpisu bankového účtu vyplýva, že dňa 21.07.2014 došlo na tomto bankovom účte k odpísaniu
sumy 826,34 eur ako sumy uhradenej subjektu Johann Scheikl Autoservisy s uvedením symbolu S0874
(zhodný s číslom zákazníka na faktúre zo dňa 26.06.2014) - ktorou tak preukázala úhradu faktúry č. T.
s č. zákazníka N. zo dňa 26.06.2014. Obe tieto listiny produkované žalobkyňou nasvedčujú pravdivosti

obsahu prvej listiny, z ktorej vyplýva, že žalovaná si osobne dňa 11.06.2014 o 07.45 hod. oproti jej
podpisu vypožičala osobné motorové vozidlo zn. Toyota Avensis lim. EČ: S. XXX M., ktoré toho istého
dňa o 10.30 hod. vrátila v Műrzhofene, pričom s vozidlom bolo najazdených celkovo 33 km. Predmetná
informácia o výpožičke vozidla žalobkyňou tak vážne spochybňuje vierohodnosť výpovedí žalovaným
označených svedkov, ako aj samotných skutkových tvrdení žalovaného, že dňa 11.06.2014 vyplatil
žalobkyni v hotovosti peňažnú sumu 14.500,- eur v sídle obchodnej spoločnosti HARD FOREST s. r.

o., Lopušné Pažite 20. Napokon (aj keď okrajovo vzhľadom k príbuzenstvu svedka S. N. k žalobkyni -
manželia, ktorá skutočnosť vyvoláva vo všeobecnosti určité pochybnosti o vierohodnosti tohto svedka)
tieto skutkové tvrdenia sú aj v rozpore s výpoveďou svedka - manžela žalobkyne S. N. a samotnej
žalobkyne ako strany sporu, ktorí vypovedali, že dňa 11.06.2014 boli v sídle obchodnej spoločnosti
HARD FOREST s. r. o., Lopušné Pažite 20, avšak až v podvečerných hodinách, a to len za prítomnosti

žalovaného, kedy im tento odovzdal len sumu 400,- eur titulom úhrady iného záväzku žalovaného voči
manželovi žalobkyne S. N. (existencia tohto záväzku žalovaného medzi stranami sporu sporná nebola).
Dôvodu osobného stretnutia strán sporu a S. N. dňa 11.06.2014, prezentovaného žalobkyňou (jednania
ohľadom prenájmu poľovného revíru a kúpy lesných pozemkov), teda iného dôvodu, ako ho prezentoval
žalovaný, nasvedčuje aj prepis e-mailovej komunikácie zo dňa 11.06.2014 (v poobedňajších hodinách)

medzi e-mailovými kontami s adresami Q..sk (nesporne e-mailové konto obchodnej spoločnosti HARD
FOREST s. r. o.) bola dňa 11.06.2014 o 15:27 hod. na adresu S..J. (nesporne e-mailové konto svedka
S. N.).
41. Záverom si súd dovolí poukázať aj na nelogickosť žalovaným tvrdeného spôsobu úhrady časti
pôžičky v sume 14.500,- eur v hotovosti (aj keď táto nelogickosť sama osobe nebola spôsobilá vyvrátiť

pravdivosť dôkazov produkovaných žalovaným), ak žalovaný ďalšie dve úhrady svojho peňažného
záväzku z toho istého zmluvného vzťahu medzi stranami sporu realizoval (jednu pred dňa 29.04.2014
a jednu následne dňa 22.10.2014) vkladom hotovosti na bankový účet žalobkyne. Nič tak nebránilo
žalovanému, aby ešte dňa 10.06.2014 vykonal prostredníctvom svedkyne O. I. hotovostný vklad v sume
14.500,- eur na bankový účet žalobkyne, a to hneď následne po tom, ako O. I. vybrala peňažnú sumu

20.000,- eur z účtu obchodnej spoločnosti HARD FOREST s. r. o. práve za účelom úhrady záväzku
žalovaného. Ak aj takto žalovaný nepostupoval je zarážajúce, že neexistuje žiadne písomné potvrdenie
zo strany žalobkyne o tom, že dňa 11.06.2014 prevzala peňažnú hotovosť 14.500,- eur (čo nie je
zanedbateľná suma), ak súd vezme do úvahy tiež okolnosť písomného uzavretia zmluvy o pôžičke zo
dňa 03.01.2014. Ak by boli medzi stranami sporu také dôverné vzťahy, ako ich opisoval žalovaný, nebolo

by tak ani potrebné v danom prípade spisovať medzi stranami sporu listinu o zmluve o pôžičke.
42. Na margo povinnosti podľa ust. § 220 ods. 2 CSP súd považuje v ďalšom za potrebné uviesť, že
pokiaľ žalobkyňa predložila podľa jej tvrdenia nahrávku telefonického rozhovoru S. N. s Y. S. zo dňa
19.10.2015, ako aj prepisu tohto rozhovoru s jeho úradným prekladom, že neprihliadal na tento dôkaz
produkovaný žalobkyňou, keďže žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala autenticitu tohto dôkazu,

a to, že na danej nahrávke je skutočne hlas Y. S., ako osoby vykonávajúcej telefonický rozhovor s jej
manželom S. N. a nie inej osoby (súd ohľadom tohto dôkazu sa tak plne stotožnil s argumentáciou
žalovaného uvedenou na pojednávaní dňa 25.11.2016)
43. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný nepreukázal splnenie svojho peňažného záväzku z
predmetnej zmluvy o pôžičke uzavretej medzi stranami sporu dňa 03.01.2014 v celom rozsahu, teda v

časti zodpovedajúcej sume 14.500,- eur, pričom k splatnosti tohto peňažného záväzku došlo v zmysle
zmluvy nesporne dňa 15.03.2014, možno konštatovať, že žalovaný sa dostal do omeškania s plnením
jeho peňažného záväzku (§ 517 ods. 1 OZ) do omeškania, pričom v tomto omeškaní sa nachádza aj
ku dňu tohto rozhodnutia súdu v prejednávanej veci. Preto súd žalobnému návrhu v časti o zaplatenie
istiny - sumy 14.500,- eur ako dôvodnému vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni túto sumu.

44. Pokiaľ si žalobkyňa v ďalšom v konaní žalobou uplatňovala nárok na zaplatenie úrokov z omeškania
vo výške 5,25 % ročne: zo sumy 22.000,- eur od 16.03.2014 do 28.04.2014, zo sumy 19.500,- eur od
29.04.2014 do 21.10.2014 a zo sumy 14.500,- eur od 22.10.2014 do zaplatenia, súd pri rozhodovaní
o tejto časti žalobného návrhu vychádzal z toho, že žalovaný mal svoj peňažný záväzok z predmetnejzmluvy o pôžičke splniť v lehote do 15.03.2014. Žalovaný, ako vyplynulo bez najmenších pochybností
z vykonaného dokazovania si svoj peňažný záväzok v celom jeho rozsahu v lehote jeho splatnosti
nesplnil, pričom k prvému čiastočnému plneniu tohto peňažného záväzku zo strany žalovaného

došlo dňa 29.04.2014, kedy uhradil žalobkyni sumu 2.500,- eur. Vzhľadom k vyššie konštatovanému
nepreukázaniu plnenia v sume 14.500,- eur žalovaným dňa 11.06.2014, žalovaný poskytol titulom
plnenia svojho peňažného záväzku z predmetnej zmluvy o pôžičke už len opäť čiastočné plnenie v sume
5.000,- eur dňa 22.10.2014. Možno tak uzavrieť za danej skutkovej situácie v prejednávanej veci, že
žalovaný sa dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku z predmetnej zmluvy o pôžičke

v celkovej sume 22.000,- eur do omeškania (§ 517 ods. 1 OZ) v nasledovnom rozsahu: čo do sumy
22.000,- eur v období od 16.03.2014 (deň nasledujúci po splatnosti peňažného záväzku žalovaného
vrátiť poskytnutú peňažnú sumu žalobkyni) do 29.04.2014 (deň úhrady sumy 2.500,- eur žalovaným),
ďalej čo do sumy 19.500,- eur v období od 30.04.2014 do 22.10.2014 (deň úhrady sumy 5.000,- eur
žalovaným) a čo do sumy 14.500,- eur od 23.10.2014, pričom v tomto omeškaní, ako už bolo uvedené,
sa nachádzal aj v čase rozhodnutia súdu vo veci. Žalobkyni tak podľa cit. ust. § 517 ods. 2 OZ vzniklo

právo požadovať od žalovaného zaplatenie úrokov z omeškania vo výške podľa cit. ust. § 3 nariadenia
Vlády SR č. 87/1995 Z. z., t. j. vo výške je o päť percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková
sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania žalovaného s plnením jeho peňažného dlhu, t. j. ku dňu
16.03.2014, teda vo výške 5,25 % ročne (súd má zo svojej činnosti vedomosť o tom, že v období od
13.11.2013 do 10.06.2014 bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0,25 %, § 186 ods. 1 CSP): zo

sumy 22.000,- eur od 16.03.2014 do 29.04.2014, zo sumy 19.500,- eur od 30.04.2014 do 22.10.2014
a zo sumy 14.500,- eur od 23.10.2014 do zaplatenia. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa si právo na
zaplatenie úrokov z omeškania uplatnila v menšom rozsahu, súd viazaný jej žalobným návrhom (§ 216
ods. 1 CSP) priznal žalobkyni nárok na zaplatenie úrokov z omeškania len v žalovanom rozsahu a
zaviazal tak týmto rozsudkom žalovaného zaplatiť žalobkyni úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne:

zo sumy 22.000,- eur od 16.03.2014 do 28.04.2014, zo sumy 19.500,- eur od 29.04.2014 do 21.10.2014
a zo sumy 14.500,- eur od 22.10.2014 do zaplatenia.
45. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.
46. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
47. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
48. Súd napokon rozhodol v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania, a to s

poukazom na plný úspech žalobkyne vo veci podľa ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni priznal proti
žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %.
49. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ust. § 262 ods. 2 CSP po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v
elektronickej podobe.

Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte

rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, protiktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať

len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.