Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. júl 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoE/140/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3515203732
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3515203732.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a sudkýň
Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v exekučnej veci oprávneného: BENCONT
INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 36 432 105, zastúpeného:
Advokátska kancelária JUDr. Veronikou Kubríková, PhD., s.r.o., advokátkou so sídlom Martinčekova 13,
Bratislava - mestská časť Ružinov, proti povinnému: E. L., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom V. XXXX/

XX, X. H. nad Y., o vymoženie 85,09 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 6Er/298/2015-16, zo dňa 30. júna 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd ako súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na § 243d ods. 1 a

2, § 44 ods. 2, 3 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
v znení účinnom do 21.03.2017, § 73 ods. 3 zák. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní, § 52 ods. 1-4, § 53 ods. 1, § 53 ods. 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 45 zák. č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní účinného do 31.12.2014. Uviedol, že oprávnený sa domáhal
vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 85,09 eur s príslušenstvom na podklade
exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn. II/2014-627 vydaný dňa 28.08.2014 Stálym

rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave.

2. Okresný súd sa oboznámil s návrhom na vykonanie exekúcie, so žiadosťou o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, s exekučným titulom, so zmluvou o poskytnutí flexipôžičky č. 004146901191006
podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka uzatvorenej dňa 19.10.2006 a zistil, že žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie je potrebné zamietnuť. Zmluvu o poskytnutí flexipôžičky, na základe

ktorej právny predchodca oprávneného (Všeobecná úverová banka, a.s.) poskytol povinnému úver
vo výške 630,68 eur (19.000,- Sk) a dlžník sa zaviazal tieto s úrokom vrátiť, posúdil okresný súd
ako zmluvu spotrebiteľskú (s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený
obsah zmluvy "na predtlačenom formulári"), preto je potrebné na predmetný právny vzťah aplikovať
ustanovenia spotrebiteľského práva. V článku IX. bode 3 Všeobecných obchodných podmienok je
obsiahnutá zmluvná podmienka - rozhodcovská doložka, ktorú posúdil okresný súd ako neprijateľnú

zmluvnú podmienku a ako takú neplatnú.

3. Rozhodcovskú doložku vyhodnotil súd prvej inštancie ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa §
53 Občianskeho zákonníka. Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej
zmluve v neprospech spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom
nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej

spotrebiteľskej zmluvy, ktorý teória a prax označujú za fakticky nerovný, nemali by byť žiadne
pochybnostiotom,žetakátozmluvnápodmienkasapriečidobrýmmravom.Zároveňtýmtovznikázákladpre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj
bez návrhu a rovnako bez návrhu súd exekúciu o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky
zastaví, resp. zamietne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

4. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v
predmetnom konaní, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť iný spôsob rozhodovania prípadného
sporu než v rozhodcovskom konaní, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na

rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber
vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Doložka nebola dojednaná v čase
vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu a o poučení spotrebiteľa
o rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským súdnym procesom niet ani zmienky. Takto formulovaná
rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa a ako taká je teda v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

Neprijateľné zmluvné podmienky demonštratívne uvedené v § 53 Občianskeho zákonníka ako inštitút,
predstavujú pretavenie princípu dobrých mravov do pozitívneho práva, preto bez ohľadu na účinnosť
novely Občianskeho zákonníka, ktorá zaviedla neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods.
4 písm. r) Občianskeho zákonníka týkajú sa rozhodcovskej doložky (zákon č. 568/2007 Z.z. účinný
od 01.01.2008), takéto ustanovenie, ak je obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve, bude vždy v rozpore

s dobrými mravmi, keďže dobré mravy nepodliehajú zmenám tak dynamickým spôsobom. V danom
prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy či všeobecných
obchodných podmienok ovplyvniť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený
a len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so
sebou nesie dojednanie rozhodcovskej doložky, preto vyznieva iluzórne i rokovanie spotrebiteľa o

rozhodcovskej doložke a jej perfektné individuálne zmluvné vyjednanie, ak spotrebiteľ nepozná jej
obsah. Na individuálne dojednanie je potrebné náležite rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy
ustanovený v Občianskom zákonníku.

5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že zamietnutím

žiadosti o vydanie poverenia mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Dôvodil, že v zmysle
ustanovení § 44 ods. 2, prvá a druhá veta Exekučného poriadku je súd oprávnený skúmať a vykonať
ako dôkaz výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie
a exekučný titul, a nemá oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny. Skúmaním listinných dôkazov z
konania, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, je arbitrárnym

a svojvoľným postupom v rozpore s § 44 ods. 3 EP, a tým aj s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Oprávnený
namietal, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku,
skúmať rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul. Ďalej tvrdil,
že o platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci
bráni v tom, aby bola opätovne posúdená. Vzniká tu teda „res iudicata“ a konaním súdu prichádza

k porušeniu čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Oprávnený v uvedenej súvislosti poukázal na nález Ústavného
súdu II. ÚS 499/ 2012, kde sa konštatuje, že v zmysle § 21 ods. 1 zák. o rozhodcovskom konaní
je rozhodcovský súd oprávnený posudzovať platnosť rozhodcovskej zmluvy (doložky) a tým aj svoju
vlastnú právomoc. Preto oprávnený uviedol, že nie je možné, aby súdy ignorovali vôľu zákonodarcu,
ktorú vyjadril pri konštruovaní vzťahu medzi súdnym a rozhodcovským konaním. Ďalej oprávnený

namietol, že Všeobecná úverová banka, a.s., ako právny predchodca oprávneného, postupoval v súlade
s § 93 pís. b) zákona o bankách, ktorý ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej
doložky s tým, že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú
ponuku. Oprávnený uviedol, že rozhodcovská doložka, ktorú súd nesprávne právne posúdil, bola
dohodnutá riadne a v súlade so zákonom. Namietané bolo ďalej to, že exekučný súd nijako neskúmal

vôľu povinného, že nebol preukázaný jej nedostatok pri uzatváraní rozhodcovskej doložky, a rovno,
bez akýchkoľvek dôvodov, ju označil za neplatnú, nerešpektujúc pri tom princíp zmluvnej slobody.
Uviedol odôvodnenie Ústavného súdu II. ÚS 499/2012, ktoré stanovuje, že predpokladom aplikácie
ustanovení § 52 až 54 OZ sú konkrétne zistenia, ktoré na jednej strane umožnia záver, že ide o
spotrebiteľskú zmluvu v zmysle vymedzenom § 52 ods. 1 OZ, na druhej strane záver o značnej

nerovnováhe v právach a povinnostiach. Záver o značnej nerovnováhe nemožno získať inak, než
dôkladným preskúmaním každej jednotlivej klauzuly a jej porovnaním so stavom, aký by tu existoval
bez jej existencie. Oprávnený ďalej argumentoval tak, že exekučný súd pri skúmaní žiadosti o udelenie
poverenia vykonával samostatne nové dokazovanie skutkového stavu, na základe ktorého dospel kodlišným právnym záverom ako rozhodcovský súd v nachádzacom konaní. Oprávnený namietal, že ani
OSP, ani EP alebo ZoRK neposkytuje žiadnu oporu pre záver, že by exekučný súd mohol vo vzťahu k
rozhodcovskémurozsudkurozhodovaťakosúdkonajúcivovecisamejateda,napríklad,vykonaťvoveci

samej dokazovanie alebo, napríklad, rozsudok zrušiť či zmeniť jeho výrok. V odvolaní sa ďalej namieta
použiteľnosť Smernice EHS č. 93/13/EHS argumentujúc, že sa jedná o akt výlučne sekundárnej povahy,
ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného zákona je výlučne induktívny, a v žiadnom
prípade interpretačný. Taktiež sa namietala použiteľnosť judikatúry ESD, keďže judikatúra ESD nie je
voči jednotlivcom - a teda ani voči účastníkom tohto konania - bezprostredne záväzná. Rozhodnutie

ESD je záväzné len pre tých, ktorým je určené; oprávnený ďalej odkazuje na judikatúru Najvyššieho
súdu Českej republiky, ktorý zdôrazňuje hranice absolútnej ochrany spotrebiteľa, ako aj odmietnutie
poskytnutia právnej ochrany ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.
zn. N23 Cdo 1201/2009, uznesenie Najvyššieho súdu sp.zn. 23 Cdo 4895/2009). Oprávnený ďalej
zdôraznil, že teóriu o eurokonformnom výklade právnych noriem národného práva je možné uplatniť len
v medziach vnútroštátneho právneho poriadku, ak pre to dáva národná judikatúra interpretačný priestor

- a to zákonodarstvo v stave de lege lata nepripúšťa. Oprávnený poukázal na uznesenie Krajského súdu
v Bratislave č.k. 18CoE 633/2011-25 zo dňa 26.06.2012 v obdobnej exekučnej veci, kde sa argumentuje,
že treba odmietnuť postup, ktorým exekučný súd preskúmava materiálnu vykonateľnosť exekučného
titulu, nakoľko exekučný súd nedisponuje legitimáciou určovať existenciu, či neexistenciu práva,
skúmať podmienky predchádzajúce vzniku exekučného titulu a konštatovať neprijateľnosť zmluvných

podmienok; ďalej poukazuje na uznesenia Krajského súdu č.k. 2CoE/292/2012-59, Krajského súdu
v Banskej Bystrici č.k. 2CoE/112/2012-59, Krajského súdu v Bratislave č.k. 18CoE/635/2011-36.
Oprávnený namietal ďalej to, že exekučný súd nahradil pasivitu povinného svojím konaním a svojou
vôľou bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek úkon, a tým bol narušený princíp rovnosti účastníkov
konania. V tejto súvislosti oprávnený poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR III. 23/2013-8.

Oprávnený tvrdí, že exekučný súd svojim postupom znemožnil uplatniť právo priznané exekučným
titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Záverom poukazuje na
skutočnosť, že Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie, ktorého zriaďovateľom je člen
záujmového združenia Slovenská banková asociácia, je zapísaný v zozname stálych rozhodcovských
súdov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti SR a je držiteľom povolenia rozhodovať spotrebiteľské

spory v súlade so zákonom o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Navrhol, aby bolo napadnuté
uznesenie v celom rozsahu zmenené tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie vyhovuje, alternatívne, aby napadnuté uznesenie odvolací súd v celom rozsahu
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného nebolo podané.

7. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), t. j. v medziach podaného odvolania a
jeho dôvodov. Procesný postup odvolacieho súdu vyplynul z intertemporálnej úpravy v § 470 ods. 1 CSP,

ktorým došlo k rekodifikácii predchádzajúceho procesného predpisu - Občianskeho súdneho poriadku -
s účinnosťou od 1. júla 2016. V zmysle uvedenej úpravy platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Z obsahu spisového materiálu predloženého odvolaciemu súdu vyplýva, že povinný zomrel dňa

XX.XX.XXXX. Na základe výsledkov dedičského konania, ktoré prebehlo na okresnom súde Nové Mesto
nad Váhom, č.k. 9D/434/2015-77, vyplynulo, že súd vydal nepatrný majetok, ktorý poručiteľ zanechal (ku
dňu smrti poručiteľa v sume 409,76 eur s príslušenstvom), E. K., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/
XXXX, bytom P. XXXX/XX, V., ktorá sa postarala o pohreb poručiteľa a konanie zastavil. Z uvedeného
vyplýva, že do práv a povinností poručiteľa nevstúpil žiadny dedič.

9. V zmysle § 384 ods. 4 CSP môže odvolací súd vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné
podmienky. Tieto podmienky, pre ktoré je zavedená legislatívna skratka "procesné podmienky", nie sú
výslovne zákonom definované, dajú sa však vyvodiť z ustanovení Civilného sporového poriadku. Sú
nimi právomoc súdu (§ 3 a nasl. CSP), príslušnosť súdu (§ 12 a nasl. CSP), neexistencia prekážky

začatého konania (litispendencie) podľa § 159 CSP, neexistencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci
(reiiudicatae)podľa §230CSP,procesnásubjektivita(§61anasl.CSP),spôsobilosťstranysamostatne
konať pred súdom (procesná spôsobilosť) podľa § 67a nasl. CSP , zrozumiteľnosť a úplnosť žaloby (§
127, § 132 CSP...), povinné zastúpenie (§ 90 CSP) a iné.10. Ustanovenie § 161 ods. 2 CSP stanovuje, že ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý
nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. V uvedenom prípade je zrejmé, že daný nedostatok procesnej

podmienky tu existuje a ho nemožno odstrániť.

11. Procesná subjektivita v konaní vyplýva z § 61 CSP, v zmysle ktorého procesnú subjektivitu má ten,
kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Spôsobilosť fyzickej
osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením a smrťou táto spôsobilosť zanikne (podľa § 7 ods. 1

a 2 Občianskeho zákonníka).

12. V zmysle. § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví. Ustanovenie § 63
CSP stanovuje, že ak strana zomrie počas konanie skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi
podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. Podľa § 63 ods. 2 CSP
v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje

s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo
povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve. V uvedenom prípade do
práv a povinností poručiteľa nevstúpil nijaký dedič a ani neprešlo na nikoho právo alebo povinnosť, o
ktorú v konaní ide.

13. Judikatúra zastáva názor, že ak bolo dedičské konanie zastavené pre nemajetnosť poručiteľa, resp.
poručiteľ zanechal len majetok nepatrnej hodnoty a zároveň nebolo ani v prebiehajúcom sporovom
konaní preukázané, že by poručiteľ mal iný majetok, ktorého existencia by umožňovala súdu samostatne
uvážiť, či vo vzťahu k tomuto majetku prichádza do úvahu právne nástupníctvo inej osoby, je potrebné
konanie zastaviť podľa § 63 ods. 1 CSP, keďže z povahy veci nie je možné v konaní pokračovať, ak

neexistuje právny nástupca zomretej strany, teda osoby, ktorú právny poriadok dosadzuje vo vzťahu k
neuhradeným dlhom do právneho postavenia zomretého podľa § 470 OZ.

14. Z vyššie podaných argumentov a podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP v korelácií s § 391 ods. 1 CSP
odvolací súd rozhoduje o zrušení uznesenia súdu prvej inštancie a konanie zastavuje.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).