Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 4. august 2017

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 23P/30/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717201803
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Medveď

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5717201803.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin v konaní pred sudcom JUDr. Jozefom Medveďom vo veci starostlivosti súdu o

maloleté dieťa

S. C., A.. XX.X.XXXX,

zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov : matky
Y. C. H.. O., A.. XX.X.XXXX, trvale bytom M. XXXX/X, P., a otca F. C., A.. X.X.XXXX, trvale bytom L.
XXXX/X, P., mal. dieťa bytom ako otec, o návrhu matky na zníženie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh matky na zníženie výživného na maloletú dcéru S. C., A.. XX.X.XXXX v celom rozsahu
zamieta.

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Matka mal. dieťaťa S. C. A.. XX.X.XXXX sa návrhom doručeným Okresnému súdu Martin dňa 13.2.2017
domáhala, aby súd rozhodol o znížení výživného, ktoré jej bolo určené rozsudkom Okresného súdu
Martin č. k. 20P/90/2013-110 zo dňa 26.3.2014, právoplatným dňa 22.1.2015 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8CoP/58/2014 zo dňa 31.10.2014, vo výške 80,-Eur mesačne, a to
na minimálne výživné v sume 30 % zo životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo
na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, počnúc od podania návrhu. V návrhu uviedla, že o
zníženie výživného na maloletú žiada z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti, pretože je onkologický
pacient. V máji 2016 podstúpila operáciu v celkovej anestézii, nakoľko jej bol diagnostikovaný zhubný
nádor prsníka. V súčasnosti podstupuje chemoterapiu a čaká ju dlhodobá liečba ožarovaním -
rádioterapia. Liečba je psychicky, fyzicky ako aj finančne veľmi náročná. Vzhľadom na zlý zdravotný

stav, ktorý si nespôsobila sama sa nemôže zamestnať a platiť tak výživné v určenej sume. Otec dieťaťa
podal na ňu trestné oznámenie za neplatenie výživného, čo jej spôsobuje ešte väčšiu psychickú záťaž.
Jej mesačný príjem predstavuje 152,50,-Eur, ktorý zahŕňa dávku v hmotnej núdzi, príspevok na bývanie
a PN. Nájomné za garsónku, v ktorej v súčasnosti žije je 80,-Eur. Uvedená garsónka je vo vlastníctve
jej matky. Ďalšie výdavky sú poplatok za mobil v sume 11,-Eur a prispieva tiež na výživu dcéry T., ktorá
je v náhradnej osobnej starostlivosti jej matky. Ostáva jej len 40,-Eur na mesiac na stravu, hygienické
potreby, lieky, cestovné ( cestovanie na onkologickú ambulanciu a iné vyšetrenia, kontroly ).Vzhľadom

na uvedené skutočnosti nie je v jej možnostiach, schopnostiach ani majetkových pomeroch platiť výživné
na maloletú S. C. v sume 80,-Eur mesačne.

2.Otec sa k návrhu písomne nevyjadril.

3.

Uznesením č.k. 23P/30/2017-11 zo dňa 23.2.2017 súd maloletej pre konanie ustanovil kolízneho
opatrovníka Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin.

4.
Na pojednávanie sa opakovane neustanovila matka, hoci bola riadne a včas predvolaná, pričom svoju

neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnila. Na pojednávanie sa nedostavil ani kolízny opatrovník,
ktorý svoju neúčasť vopred ospravedlnil. Nakoľko matka ani kolízny opatrovník nepožiadali z dôležitého
dôvodu o odročenie pojednávania, súd podľa § 180 CSP v spojení s § 31 zákona č. 161/2015 Z. z.
Civilného mimosporového poriadku ( ďalej len „CMP“ ) a v záujme hospodárnosti konania vec prejednal
v ich neprítomnosti, prihliadal pritom na obsah spisu a ostatné vykonané dôkazy.

5.
Otec so znížením výživného nesúhlasil. Vypovedal, že výživné stanovené predchádzajúcim rozsudkom
je v záujme maloletej. Matka sa za celé obdobie v podstate o maloletú nezaujíma. Nezobrala ju nikde
ani napr. na výlet, na dovolenku. Takáto situácia nastala ešte pred tým obdobím, ako matka ochorela.
Dcéra T. je v starostlivosti starej matky. Na túto je určené výživné vo výške 135,-Eur mesačne s tým,

že bol tam aj nedoplatok, takže na túto dokopy platí výživné po 150,-Eur mesačne. Platí jej aj telefón.
Výživné zo strany matky v podstate platené nie je vôbec. Podával na ňu trestné oznámenie za neplnenie
vyživovacej povinnosti. Podľa jeho informácií matka nikde nepracuje, nemá žiaden majetok ani príjem
a býva v byte, ktorý je napísaný na jej matku. Jedná sa o ulicu M., P.. Čo sa týka jeho pomerov, tak k
nejakým podstatnejším zmenám nedošlo. Nedošlo ku zmene zamestnania ani bývania. Maloletá S. je

toho času v deviatom ročníku základnej školy, teda pôjde na prijímacie skúšky na strednú školu. Maloletá
ide sem-tam matku pozrieť do miesta bydliska, ale v podstate len na návštevu tak na hodinku, kde ešte
povie, že ako to tam vyzerá, že je tam nafajčené a pod. S matkou sa inak nestretáva, neprespáva u nej.
Na ďalšom pojednávaní naviac uviedol, že má vedomosť, že matka už nie je nezvestná, zdržiava sa s
bezdomovcami, kde požíva alkohol. Mal. S. má nastúpiť na strednú školu s tým, že ide na W. E. Y. Q. P..

6.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca; prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom
spise ako aj spisov tunajšieho súdu sp. zn. 20P/359/2015, 20P/90/2013 a k nim pripojených spisov.

7.
Podľa § 62 ods. 1,2 Zákona o rodine ( ďalej len "ZR" ), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4, 5 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie

je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako
aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

8.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. V predmetnej veci mal
preukázané, že rodičia mal. dieťaťa sú bývalí manželia, pričom ich manželstvo bolo rozvedenérozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 11C/60/2007 zo dňa 11.12.2007. Mal. deti T., A.. X.X.XXXX Y. S.,
A.. XX.X.XXXX boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky. Následne boli mal.
deti T. Y. S. zverené do osobnej starostlivosti otca, a to rozsudkami Okresného súdu Martin sp. zn.

12P/105/2008 zo dňa 23.1.2009 a sp. zn. 12P/262/2011 zo dňa 14.5.2012. Rozsudkom Okresného
súdu Martin č.k. 20P/359/2015-85 zo dňa 19.4.2016 právoplatným dňa 14.6.2016 bola mal. T. C.Á., A..
X.X.XXXX zverená do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky P. O., A.. XX.X.XXXX, bytom M.
XXXX/X,P.,pričommatkebolauloženápovinnosťplatiťvýživnénamaloletúvovýške75,-Eurmesačnea
otcovivýživnévovýške135,-Eurmesačnepočnúcod15.12.2015,splatnévždydo15-tehodňavmesiaci

vopredkrukámstarejmatky.OvýškevýživnéhobolonaposledyrozhodnutérozsudkomOkresnéhosúdu
Martin č. k. 20P/90/2013-110 zo dňa 26.3.2014, právoplatným dňa 22.1.2015 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8CoP/58/2014 zo dňa 31.10.2014, ktorým bola matke uložená povinnosť
platiť výživné na mal. S. C., A.. XX.X.XXXX vo výške 80,-Eur mesačne, splatné vždy do 20-teho dňa v
mesiaci vopred k rukám otca, a to od 1.3.2013. V čase rozhodovania súdu bol otec zamestnaný ako T.
F. X. Q. X.. X. P., Y..X.. a za obdobie január až august 2013 dosiahol priemerný čistý mesačný príjem

721,74,-Eur. Poberal i prídavky na dve deti po 23,52,-Eur mesačne. Matka bola v období od 17.1.2011
do 15.5.2012 evidovaná na ÚPSVaR Martin ako uchádzačka o zamestnanie. Následne sa zamestnala
v X.. H.-E. X., X..H..E.. ako F. ( od 16.5.2012 do 10.7.2012 ), avšak tento pracovný pomer bol ukončený
dohodou. V tomto zamestnaní dosiahla čistý príjem 731,16,-Eur. Ďalej pracovala na dohodu o vykonaní
práce v A., Y..X.., P. ( od 2.9.2013 do 30.9.2013 ), kde mala čistý príjem 183,19,-Eur. V obdobiach od

1.3.2012 do 31.7.2012 poberala dávky a príspevky v hmotnej núdzi v sumách od 63,07 do 127,19,-
Eur mesačne. Od 16.12.2013 bola znovu zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Bývala
v garsónke patriacej jej matke, alebo sa zdržiavala u priateľa. Na náklady bývania uhrádzala do SVB
platby 64,20,-Eur mesačne. Mal. S. C. bola žiačkou 6. triedy N. Š. A. J.. Y.. X. Q. P.. V škole platila za
obedy cca. 26,-Eur mesačne, príspevok ZRPŠ 13,-Eur, úhrady za učebnice, školské pomôcky, či výlety.

Venovala sa voľnočasovým aktivitám ako bicyklovanie, kolieskové korčule, návštevy kina a pod..

9.
Ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine umožňuje v prípade ak nastane zmena pomerov zmeniť aj
bez návrhu ( u maloletých detí ) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom. Takáto zmena je prípustná od

času, kedy došlo k zmene pomerov, teda aj so spätnou účinnosťou. Za zmenu pomerov v zmysle Zákona
o rodine nemožno považovať akúkoľvek zmenu, avšak len takú zmenu, ktorá sa závažnejším spôsobom
prejaví v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu
o výške výživného.

10.
Na základe vykonaného dokazovania súd návrh matky na zníženie výživného posúdil ako nedôvodný.
Matka návrh na zníženie výživného odôvodnila v podstate tým, že je dlhodobo práceneschopná, nakoľko
je onkologický pacient. Bol jej diagnostikovaný zhubný nádor a v máji 2016 podstúpila operáciu. V
súčasnosti podstupuje chemoterapiu a čaká ju dlhodobá liečba ožarovaním - rádioterapia. Jej mesačný

príjem predstavuje 152,50,-Eur, ktorý zahŕňa dávku v hmotnej núdzi, príspevok na bývanie a PN.
Nájomné za garsónku, v ktorej žije je 80,-Eur. Uvedená garsónka je vo vlastníctve jej matky. Ďalšie
výdavky sú poplatok za mobil v sume 11,-Eur a výživné na dcéru T.. Na všetky ostatné potreby jej
zostávalen40,-Eurnamesiac.NapriektýmtotvrdeniammatkaokremrozhodnutíÚPSVaRMartin,Odbor
sociálnych vecí a rodiny zo dňa 3.6.2016 a 8.7.2016, ktorými bolo rozhodnuté o priznaní pomoci v

hmotnej núdzi od 1.5.2016 vo výške 117,40,-Eur a od 1.6.2016 vo výške 152,10,-Eur, súdu nepredložila
žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval ňou tvrdené skutočnosti. Na pojednávania sa opakovane bez
ospravedlnenia nedostavila. Otec so znížením výživného nesúhlasil. Poukázal, že matka sa o maloletú
dlhodobo nezaujíma, výživné riadne neplatí, vecným plnením neprispieva. Matka sa s maloletou stretáva
len minimálne, aj to iba vtedy, keď ju ide dcéra pozrieť. U neho sa pritom pomery nejako nezmenili, býva

a pracuje tam kde predtým. Dcéra T. bola zverená do starostlivosti starej matky a platí na ňu výživné
spolu so splátkou nedoplatku po 150,-Eur mesačne. Mal. S. už ukončila školskú dochádzku na základnej
škole a od septembra má nastúpiť na E. Y. Q. P..

11.

Súd mal preukázané, že matka bola v období od 5.2.2016 do 17.3.2016 evidovaná ako uchádzačka
o zamestnanie na ÚPSVaR Martin. Z evidencie bola vyradená z dôvodu nedostavenia sa na úrad. Od
mesiaca jún 2016 poberá dávky v hmotnej núdzi po 152,10,-Eur mesačne ( 61,60,-Eur dávka, 34,69,-
Eur ochranný príspevok a 55,80,-Eur príspevok na bývanie ). Súd ďalej zistil, že matka bola trestnýmrozkazom OS Martin sp. zn. 1T/29/2017 zo dňa 5.5.2017, právoplatným dňa 31.5.2017 uznaná za vinnú
zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona a
bola odsúdená na trest odňatia slobody vo výmere 1 rok s podmienečným odkladom výkonu trestu na

skúšobnú dobu jeden rok. Podľa skutkovej vety trestného rozkazu matka úmyselne neplnila vyživovaciu
povinnosť na mal. T. C. v období od apríla 2014 do 15.12.2015 a na mal. S. C. v období od apríla 2014
až doposiaľ ( marec 2017 podľa času podania obžaloby Okresnou prokuratúrou Martin ). Otec je stále
zamestnaný v X.. X. X., Y..X.. a podľa potvrdenia zamestnávateľa za obdobie od 01/2016 do 02/2017
dosiahol priemerný čistý príjem cca. 892,-Eur mesačne. Poberá prídavok na dieťa 23,52,-Eur mesačne.

Bydliská rodičov sa nezmenili. Zmena nastala vo vzťahu k mal. T. C., ktorá bola predtým v osobnej
starostlivosti otca a matka bola povinná platiť na ňu výživné v sume 90,-Eur mesačne k rukám otca,
no rozsudkom č.k. 20P/359/2015-85 právoplatným dňa 14.6.2016 bola mal. T. zverená do náhradnej
osobnej starostlivosti starej matky, pričom matke bola uložená povinnosť platiť výživné vo výške 75,-Eur
mesačne a otcovi výživné vo výške 135,-Eur mesačne počnúc od 15.12.2015 k rukám starej matky.

12.
Základným východiskom pri určovaní výšky výživného v zmysle ust. § 62 a nasl. Zákona o rodine
je povinnosť rodičov podieľať sa na výžive dieťaťa, podľa pomeru svojich možností a schopností,
zárobkových a majetkových pomerov. Z uvedeného vyplýva, že na výžive dieťaťa sa v zásade musia
podieľať obidvaja rodičia a nemožno preto podstatnú časť vyživovacej povinnosti prenášať len na

jedného rodiča, pokiaľ druhému rodičovi nebráni v plnení vyživovacej povinnosti nejaká objektívna a
vážna prekážka. V danom prípade zabezpečuje prakticky všetky potreby dieťaťa, vrátane bývania a
osobnej starostlivosti otec. Matka sa o dieťa dlhodobo nezaujíma, nestretáva sa s ním a neuhrádza ani
výživné. Neplnením vyživovacej povinnosti dokonca naplnila zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona, za čo bola právoplatne

odsúdená trestným rozkazom OS Martin sp. zn. 1T/29/2017. Dlhodobé zdravotné problémy resp.
práceneschopnosť povinnej osoby vo všeobecnosti možno považovať za relevantný dôvod pre zníženie
výživného. V takýchto prípadoch však súd musí prihliadať aj na charakter zdravotného postihnutia či
ochorenia, rozsah v akom povinnej osobe bráni vo vykonávaní zárobkovej činnosti, predpokladanú dobu
trvania nespôsobilosti alebo zníženej spôsobilosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadné zavinenie,

vplyv práceneschopnosti na výšku príjmov a výdavkov povinnej osoby a podobne. V prejednávanej
veci však matka tieto skutočnosti nepreukázala, pričom ako vyplynulo z pripojeného spisu sp. zn.
20P/359/2015, ešte pred obdobím ako začala jej práceneschopnosť bola nezamestnaná, od 18.3.2016
vyradená z evidencie ÚPSVaR pre nespoluprácu a v tom čase už nemala žiaden príjem, ani dávky. Bolo
tiež zistené, že matka požívala alkoholické nápoje, kvôli čomu mala tiež problém nájsť si stabilnejšiu

prácu. Pokiaľ ide o pomery na strane otca, tieto sa okrem vyššie uvedenej zmeny, týkajúcej sa
starostlivosti o dcéru T., významnejšie nezmenili. U mal. S. dochádza k zvyšovaniu odôvodnených
potrieb, jednak z dôvodu vyššieho veku ako i školskej dochádzky na strednej škole - E. Y. Q. P., od
septembra 2017. Zníženie výživného by bolo v zásadnom rozpore s oprávnenými záujmami maloletého
dieťaťa. Z uvedených dôvodov neboli splnené zákonné podmienky na zníženie výživného a preto súd

návrh matky v celom rozsahu zamietol.

13.
Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 52 CMP tak, že účastníkom nepriznal

nárok na náhradu trov, nakoľko nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov
konania, ani žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje (§ 362 ods. 1 prvá veta zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku /ďalej len

„CSP“/).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až

do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa§63CMPvodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy. Podľa § 64 CMP zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. CMP).