Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. september 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/549/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711203964
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1711203964.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov

senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci navrhovateľa:
G.. X. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X/X, W., zast. JUDr. Ľubomírom Hlbočanom, advokátom,
Vajnorská 20, Bratislava, proti odporkyni: M. F., nar. XX.X.XXXX, bytom U. X. XX, X., zast. Advokátska
kancelária HPP, s.r.o., so sídlom Záhradnícka 30, Bratislava, IČO: 36 867 489, o zaplatene 9.540,- Eur s
príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 3. júla 2013,
č. k. 10C 100/2011-93, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd v časti príslušenstva za obdobie od 9.2.2011 do 11.2.2011 pripúšťa späťvzatie návrhu, v

uvedenej časti rozsudok súdu prvého stupňa zrušuje a konanie v tejto časti z a s t a v u j e.

Vo zvyšku napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni náhradu trov odvolacieho konania vo výške 314,10 Eur na
účet jej právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa proti odporkyni
domáhal uloženia povinnosti zaplatiť mu sumu 9.540,- Eur s 9% ročným úrokom z omeškania od

9.2.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania, titulom poddlžníckeho nároku proti nemu. Rozhodol tak
právne vec posúdiac poukazom na ust. § 108 ods. 2 Exekučného poriadku, § 109 ods. 1 Exekučného
poriadku, § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 489 Občianskeho zákonníka, § 498 Občianskeho
zákonníka a § 563 Občianskeho zákonníka, keď na základe vykonaného dokazovania zistil, že kúpnou
zmluvou zo dňa 10.11.2010 predala odporkyňa kupujúcim F. Q. a jeho manželke P. Q. nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XX vedenom Správou katastra Senec, okres X., katastrálne územie X., a to parcela
reg. “I.“ č. XXXX o výmere 571 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parcela reg. “I. č. XXXX o výmere

1.168 m2 záhrada v podiele 1, na liste vlastníctva č. XXXX rodinný dom súpisné číslo XXX postavený
na parcele reg. “I.“ č. XXXX v podiele 2/3. Vklad bol povolený pod V-5702/10. V notárskej zápisnici
č. N 217/2010 z 9.6.2010 H. L. H., miesto podnikania O. XX, X., uznal celkový dlh vo výške 3.120,23
Eur a úrok z omeškania vo výške 15,5 % ročne od 1.5.2002 do zaplatenia, ktorý vznikol prevzatím
súm v slovenských korunách dňa 11.12.2001 na sumu 10.000,- Sk, dňa 1.2.2002 na sumu 8.000,- Sk,
dňa 19.2.2002 na sumu 26.000,- Sk na základe výdavkových dokladov vystavených v uvedené dní
G.. X. P., nar. XX.XX.XXXX. Dlžník H. L. podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku súhlasil s tým, aby

notárska zápisnica bola exekučným titulom. Dňa 28.1.2011 vydala exekútorka JUDr. Anna Dírerová
vo veci pod sp. zn. EX 51/10 upovedomenie o začatí exekúcie prikázaním pohľadávky a príkaz na
začatie exekúcie prikázaním pohľadávky na základe exekučného titulu N 217/2010, s tým, že exekúcia
sa vykoná prikázaním pohľadávky povinného voči M. F. právom povinného na vrátenie zálohy nakúpnu cenu za rodinný dom na Š. XX Q. X., čo sama uznala vo vyhlásení dňa 15.6.2010. Dlžníčke
povinného prikázala, aby po doručení príkazu na začatie exekúcie nevyplatila exekvovanú pohľadávku
vo výške 9.540,- Eur povinnému, keď v exekučnom príkaze, ktorý bude vydaný, mala určiť účet, na

ktorý bude povinný exekvovanú pohľadávku poukazovať. Ďalej zistil, že dňa 7.2.2011 vydala exekútorka
vo predmetnej exekučnej veci exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním iných peňažných
pohľadávok, ktorým M. F. ako dlžníčke povinného prikázala, aby vyplatila pohľadávku povinného na účet
súdnej exekútorky. Listom zo dňa 24.3.2011 exekútorka oznámila právnemu zástupcovi navrhovateľa,
že M. F. prevzala exekučný príkaz.

Z notárskej zápisnice č. 550/02 z 18.2.2010 H. L. H. zistil, že miesto podnikania O. XX, X., uznal
celkový dlh vo výške 5.596,- Eur, ktorý vznikol prevzatím 77.000,- ATS ako pôžička od G.. X. P., nar.
XX.XX.XXXX. Dlžník H. L. podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku súhlasil s tým, aby bola notárska
zápisnica exekučným titulom. Navrhovateľ podal dňa 27.11.2002 návrh na vykonanie exekúcie na
základe uvedenej notárskej zápisnice. Okresný súd Pezinok platobným rozkazom zo dňa 9.9.2011, č. k.

5Ro 274/2010-16, zaviazal H. L. na zaplatenie 18% ročného úroku z omeškania zo sumy 1.659,70 Eur
od 6.12.2001 do zaplatenia, zo sumy 331,94 Eur od 11.12.2001 do zaplatenia, zo sumy 265,55 Eur od
1.2.2002 do zaplatenia a zo sumy 863,04 Eur od 19.2.2002 do zaplatenia a trov konania za zaplatený
súdny poplatok v sume 99,50 Eur a trov právneho zastúpenia v sume 424,07 Eur.

Súd prvého stupňa poukázal na návrh navrhovateľa, podľa ktorého po podaní návrhu na výkon
exekúcie na základe vykonateľnej notárskej zápisnice N 217/2010 povinný informoval navrhovateľa -
oprávneného, že svojej sestre - odporkyni postupne po častiach zložil zálohu na kúpu rodinného domu
na Š. XX Q. X. vo výške 9.540,- Eur, ktorá ho však predala tretej osobe, a preto dôvod zaplatenia zálohy
na kúpu domu odpadol, pričom odporkyňa zaplatenú zálohu povinnému nevrátila. Poukázal i na výpoveď

odporkyne, podľa ktorej táto nikomu nikdy nebola nič dlžná, po smrti matky bratovi ponúkla, že ak nájde
kupca na jej 3 podiel na rodinnom dome, odpustí mu 300.000,- Sk ako jeho dlh z nájomného za užívanie
jej 3 podielu. Platenie nájomného bratom si značila do zošita, čo on podpisoval. Dňa 15.6.2010 na
matrike stretla brata s navrhovateľom, ktorý bratovi vysvetľoval, ako má napísať listinu č. l. 14, kde brat
výslovne dopísal, že mu je dlžná a navrhovateľ trval na zmenení dátumov. Po mesiaci mal navrhovateľ

záujemkúpiťjej3podielnarodinnomdomeapripravilkúpnuzmluvu.Poprelauzavretiedohody,žepredá
rodinný dom a kúpnu cenu rozdelí medzi bratov. Peniaze uvedené na č. l. 14 boli titulom nájomného
za to, že užíva i jej časť domu. Skutočnosť, že na predmetnej listine bola suma 9.540,- Eur uvedená
titulom zálohy za predaj domu bolo podľa nej len z dôvodu, že tak žiadal navrhovateľ. Nájom v daniach
nepriznala, pretože išlo o to, že jej brat ničil veci.

Súd prvého stupňa zhrnul, že podľa výpovede svedka H. L. jeho dlh voči navrhovateľovi stále trvá, v
dedičskom konaní po matke ho sestra obrala o rodinný dom, keďže ho predal bez jeho vedomia tretej
osobe. Preto uzavrel so sestrou zmluvu na zálohové platby, ktorých prijatie mu potvrdzovala najskôr
písomne do výšky 9.000,- Eur, celkovo však zaplatil 15.000,- Eur. Jeho vôľou bolo takto platiť titulom

dohody, že následne odporkyňa prevedie 2/3 domu na jeho dcéry. Sumy potvrdené odporkyňou na č.
l. 14 podľa neho nie sú titulom nájomného, keď v listine je riadne uvedený účel platieb. Vrátenie sumy
vo výške 9.540,- Eur si od odporkyne pýtal ústnym spôsobom. Z domu mu patrí 1/6, napriek tomu platí
rekonštrukcie a opravy, v dome býva on sám so svojou rodinou. K predloženej listine č. 16, podľa ktorej
upustil od kúpy rodinného domu uviedol, že nechápe, ako to mohol podpísať.

Vyslovil, že zákonným predpokladom úspešnosti poddlžníckej žaloby je neplnenie oprávnenému
dlžníkom povinného napriek preukázaniu doručenia upovedomenia, že nariadenie výkonu rozhodnutia
nadobudlo právoplatnosť, alebo napriek preukázaniu doručenia exekučného príkazu, ktoré predpoklady
môžu byť alternatívne nahradené preukázaním splatnosti pohľadávky dlžníka. Mal za to, že v

konaní preukázané doručenie exekučného príkazu odporkyni len oznámením v liste exekútorky nie je
postačujúce, keď toto jej oznámenie nie je potvrdením o prevzatí písomnosti, a iný dôkaz navrhovateľ
nepredložil a ani nenavrhol vykonať. Následne preto jedinou možnosťou pre úspešnosť navrhovateľa
v konaní podľa súdu prvého stupňa bolo preukázanie splatnosti pohľadávky povinného. Právny vzťah
povinnéhoaodporkyneposúdilakobezdôvodnéobohatenieodporkyne,ktorébymalapovinnémuvydať.

Poukázal na ust. § 498 Občianskeho zákonníka, keď peniaze vyplatené povinným odporkyni posúdil
právne ako preddavok na kúpnu zmluvu, v dôsledku ktorého sa odporkyňa na úkor povinného mala
bezdôvodne obohatiť, keďže naňho nehnuteľnosť, resp. jej časť, nepreviedla. Uviedol, že splatnosť
takejto prípadnej pohľadávky povinného voči odporkyni mohla nastať až právne účinným vyzvanímdlžníka - odporkyne - zo strany jej brata na plnenie. Tvrdenie svedka H. L., že odporkyňu vyzval na
plnenie ústne, nemohlo podľa súdu prvého stupňa postačovať na ustálenie bezchybného záveru, že sa
tak stalo. Uzavrel, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno ani pokiaľ ide o doručenie exekučného

príkazu odporkyni a ani pokiaľ ide o preukázanie splatnosti pohľadávky povinného voči odporkyni. Mal
za to, že splatnosť pohľadávky nemohlo vyvolať doručenie upovedomenia o nariadení exekúcie alebo
exekučného príkazu, keďže podľa jeho názoru splatnosť pohľadávky môže vyvolať jedine účastník
právneho vzťahu. K odporkyňou vznesenej námietke premlčania nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia uviedol, že počiatok dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty sa viaže k okamihu vedomosti

oprávneného o vzniku bezdôvodného obohatenia, a pre stanovenie počiatku plynutia premlčacej lehoty
objektívnej je dôležité, kedy k jeho vzniku došlo. Poukázal na skutočnosť, že podľa čestného vyhlásenia
H. L. z 5.11.2010 sám od kúpy rodinného domu upustil, teda v tento deň najneskôr začala plynúť
dvojročná subjektívna premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia od odporkyne, ktorá
uplynula dňa 5.11.2012 V čase podania návrhu na začatie konania teda pohľadávka premlčaná nebola.

Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa konštatoval nepreukázanie splnenia
podmienok podľa § 315 OSP a § 109 ods. 1 Exekučného poriadku.

O trovách konania rozhodol v zmysle zásady úspechu v konaní podľa § 142 ods. 1 OSP a odporkyni
priznal náhradu trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia,

vyjadrenie k návrhu a účasť na súdnom pojednávaní) spolu s paušálnou náhradou a náhradou za stratu
času.Odporkyninepriznalnáhraduzapísomnépodaniejejprávnehozástupcuvovecizodňa14.3.2013,
ktorá právna argumentácia podľa jeho názoru mohla byť prednesená ústne.

Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu riadne a včas odvolanie

navrhovateľ a napadnutý rozsudok žiadal zmeniť, jeho návrhu vyhovieť a odporkyňu zaviazať k náhrade
trov konania, alternatívne ho žiadal zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, dôvodiac
tým, že nebolo rozhodnuté o zmenenom návrhu v zmysle jeho úpravy prednesenej na pojednávaní
konanom dňa 23.5.2012, na ktorom súd prvého stupňa pripustil zmenu návrhu v inom než požadovanom
znení. Zároveň uviedol, že žiada pripustiť ďalšiu zmenu petitu návrhu na začatie konania tak, že

odporkyňa bude povinná zaplatiť mu žalovanú istinu s 9% ročným úrokom z omeškania od 11.2.2011
do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti týkajúcej sa príslušenstva vzal
návrh na začatie konania späť, a to z dôvodu, že exekučný príkaz na začatie exekúcie prikázaním iných
peňažných pohľadávok zo dňa 7.2.2011 bol odporkyni doručený dňa 9.2.2011, splatnosť prikázaných
pohľadávok nastala dňa 10.2.2011 a odporkyňa sa preto do omeškania dostala počnúc dňom 11.2.2011.

Uviedol, že súd prvého stupňa nepostupoval s kogentným ustanovením § 118 ods. 2 OSP a jeho
rozhodnutie je tak prekvapivé. Uvedeným postupom mu podľa neho odňal možnosť konať pred súdom
a právo navrhovať dôkazy ohľadom doručenia exekučného príkazu a upovedomenia o začatí exekúcie,
ako aj ohľadom výzvy povinného na splnenie dlhu odporkyňou. Mal za to, že písomné vyrozumenie
exekútora povereného výkonom verejnej moci je dostatočným dôkazom o doručení relevantných

rozhodnutí odporkyni a súdu prvého stupňa vytkol, že v odôvodnení napadnutého rozsudku neuviedol,
akým iným dôkazným prostriedkom bolo potrebné doručenie týchto rozhodnutí preukazovať. Poukázal
na viazanosť dokumentmi verejných inštitúcií a nemožnosť ich svojvoľného spochybňovania, pričom
odporkyňa pravdivosť oznámenia exekútora v tomto smere v rámci svojej výpovede ani nespochybnila.
K odvolaniu doložil ďalšie dôkazy, ktoré podľa neho bez vlastnej viny v rámci prvostupňového

konania predložiť nemohol, a to doručenky preukazujúce doručenie upovedomenia o začatí exekúcie a
exekučného príkazu odporkyni. Podľa neho, že splatnosť prikázanej pohľadávky povinného nastala ich
doručením, resp. minimálne dňom nasledujúcim po doručení predmetného návrhu na začatie konania
odporkyni. Poukázal na ust. § 105 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého môže dôjsť aj k
prikázaniu existujúcej, avšak nesplatnej pohľadávky. Mal za to, že súd prvého stupňa nezákonne

vyhodnotil svedeckú výpoveď povinného H. L., ktorý v rámci svojej výpovede jasne potvrdil, že
odporkyňu na zaplatenie dlhu vzniknutého titulom jej bezdôvodného obohatenia sa na jeho úkor vyzval
ústne, keď nevyzvanie svedkom sa podľa neho javí ako nelogické. Za nesprávny označil postup súdu
prvého stupňa, ak svedkovi počas jeho výpovede nekládol doplňujúce otázky. Vzhľadom na nesprávnosť
meritórneho rozhodnutia napadol i výrok o náhrade trov konania.

K podanému odvolaniu navrhovateľa sa vyjadrila prostredníctvom svojho právneho zástupcu odporkyňa
písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 14.10.2013, v ktorom žiadala napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdil a zároveň si uplatnila i náhradu trov odvolacieho konania. Zanedôvodnú označila odvolaciu námietku navrhovateľa o nesprávnom pripustení zmeny petitu návrhu
na začatie konania súdom prvého stupňa, ktorý pripustil zmenu v znení odlišnom od pôvodného
návrhu na začatie konania, hoci neprevzal aj časť totožnú týkajúcu sa náhrady trov konania,

ktorý procesný nedostatok mal za irelevantný pre správnosť rozhodnutia vo veci. Mala za to, že
otázka doručenia exekučného príkazu a upovedomenia o začatí exekúcie má právny význam vo
vzťahu k prípustnosti poddlžníckej žaloby, avšak pre jej úspešnosť je potrebné preukázať splatnosť
pohľadávky povinného, pretože exekučný poriadok rozlišuje medzi exekúciou splatnej a nesplatenej
pohľadávky tak, že pri splatnej pohľadávke povinný stráca právo na vyplatenie prikázanej pohľadávky

dňom doručenia exekučného príkazu jeho dlžníkovi, keď pri pohľadávke nesplatnej vzniká dlžníkovi
povinného povinnosť vyplatiť ju oprávnenému po doručení exekučného príkazu až po jej splatnosti.
Doručenie exekučného príkazu je podľa nej nevyhnutnou podmienkou pre vykonanie exekúcie splatnou
i nesplatnou pohľadávkou, avšak pre samotnú povinnosť plniť dlžníkom povinného oprávnenému
je relevantná splatnosť prikázanej pohľadávky. Uviedla, že pri splatnej pohľadávke je podmienkou
prípustnosti poddlžníckej žaloby doručenie exekučného príkazu, kým pri pohľadávke nesplatnej sú

podmienkami prípustnosti tejto žaloby doručenie exekučného príkazu a nesplnenie povinnosti dlžníka
povinného vyplatiť prikázanú pohľadávku oprávnenému bezodkladne po tom, ako sa stala splatnou,
pričom nejde o alternatívne podmienky, pretože domôcť sa vyplatenie nesplatnej pohľadávky je
podľa nej nelogické. Dôkazy doložené navrhovateľom k jeho odvolaniu označil za neprípustné s
poukazom na ust. § 205a ods. 1 OSP. Splatnosť prikázanej pohľadávky mal za nepreukázané, keď

výpoveď svedka L. ako povinného vo vzťahu k navrhovateľovi mal za nedostačujúcu. Spochybnila
správnosť argumentov navrhovateľa o splatnosti pohľadávky dňom nasledujúcim po doručení návrhu
na začatie konania odporkyni, keď splatnosť pohľadávky nastáva len v dôsledku právnych skutočností
predvídaných ustanovením § 563 Občianskeho zákonníka. Uviedla, že nemožno stotožniť prikázanie
nesplatnej pohľadávky možnosťou úspešnosti v konaní o poddlžníckej žalobe. Poukázala na dôkazné

bremeno primárne zaťažujúce navrhovateľa pokiaľ ide o preukázanie existencie a splatnosti prikázanej
pohľadávky. Vo vzťahu k svedeckej výpovedi H. L. uviedla, že bolo vecou navrhovateľa klásť mu otázky
na preukázanie svojich tvrdení, čo opäť vyplýva z jeho povinnosti uniesť vo veci dôkazné bremeno
o svojich tvrdeniach. Danú svedeckú výpoveď označila za presne a zákonne vyhodnotenú, nakoľko
svedok neuvádzal žiadne časové a ani iné konkrétnosti. Posúdenie obsahu jeho svedeckej výpovede

navrhovateľom mala za dezinterpretované. Pre rozhodnutie vo veci mala za rozhodnú tú skutkovú a
právnu okolnosť, že navrhovateľ nepreukázal splatnosť tvrdenej pohľadávky povinného voči nej.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec podľa § 212 ods. 1
OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, pričom dospel k záveru, že

odvolaniu navrhovateľa nie je možno vyhovieť, nakoľko súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie
v potrebnom rozsahu a správnym smerom, ktoré náležite v zmysle ust. § 132 OSP vyhodnotil
a z preukázaných skutočností vyvodil správne závery. Napadnuté rozhodnutie odôvodnil náležitým
spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniu § 157 ods. 2 OSP. Prihliadnuc na obsah spisového materiálu
a z neho vyplývajúci skutkový a právny stav odvolací súd nezistil v postupe súdu prvého stupňa ani

z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212
ods. 3 OSP) a z obsahu spisu nevyplýva, že by svojím konaním odňal účastníkom možnosť konať
pred súdom. Z konania pre súdom prvého stupňa iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny
záver nevyplýva, rozsudok je vo výroku vecne správny a v odvolaní uvedené právne argumenty nie sú
spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci.

Pokiaľ ide o čiastočné späťvzatie návrhu na začatie konania realizované navrhovateľom v rámci
odvolacieho konania týkajúce sa časti príslušenstva, odvolací súd postupom podľa ust. § 208 OSP
späťvzatie v časti príslušenstva za obdobie od 9.2.2011 do 11.2.2011 pripustil, napadnutý rozsudok v
tejto časti zrušil a konanie v nej zastavil. Súhlas odporcu so späťvzatím tejto časti návrhu bol z obsahu

spisuzrejmý,nakoľkoodporcovibolodoručenéodvolanienavrhovateľaobsahujúcečiastočnéspäťvzatie
návrhunazačatiekonanianavrhovateľomnavyjadrenie,odporcasaknemuináležitevyjadrilanesúhlas
s čiastočným späťvzatím návrhu nevyjadril. Z uvedeného postoja odporcu v konaní bolo možné vyvodiť
jeho súhlas s týmto čiastočným späťvzatím návrhu.

Predmetom konania v preskúmavanej veci bolo posúdenie nároku navrhovateľa ako oprávneného
v exekúcii proti povinnému svedkovi H. L. vymôcť svoju pohľadávku voči nemu priamo od tvrdenej
dlžníčky povinného (svedka) v danom spore v procesnom postavení odporkyne. Ide teda o tzv.
poddlžníckužalobuvzmysleust.§315ods.1OSP.Uvedenémuustanoveniusystematickypredchádzajúustanovenia upravujúce prikázanie iných peňažných pohľadávok než pohľadávky z účtu v banke alebo
pobočke zahraničnej banky.

Podľa § 312 ods. 1 OSP výkon rozhodnutia prikázaním inej peňažnej pohľadávky než pohľadávky z účtu
v banke alebo pobočke zahraničnej banky sa uskutoční zákazom výplaty pohľadávky povinnému.

Podľa ust. § 312 ods. 2 OSP takto sa postupuje aj v prípade, že pohľadávka povinného sa stane splatnou
až v budúcnosti, ako aj v prípade, že povinnému budú čiastkové pohľadávky z toho istého právneho

dôvodu v budúcnosti postupne vznikať.

Podľa § 313 ods. 1 OSP v nariadení výkonu rozhodnutia zakáže súd povinnému, aby so svojou
pohľadávkou akokoľvek nakladal. Dlžníkovi povinného súd zakáže, aby po tom, keď sa m doručilo
nariadenie výkonu rozhodnutia, povinnému jeho pohľadávku vyplatil, a to až do vymoženia pohľadávky
alebo do zastavenia výkonu rozhodnutia, ak súd neurčí inak.

Podľa§313ods.2OSPnariadenievýkonurozhodnutiadoručísúdoprávnenému,povinnémuadlžníkovi
povinného, dlžníkovi povinného ho doručí do vlastných rúk.

Podľa § 314 ods. 1 OSP len čo nadobudne nariadenie výkonu rozhodnutia právoplatnosť, súd o tom

upovedomí dlžníka povinného. Dlžník povinného vyplatí pohľadávku, ak je už zročná, oprávnenému, ak
nie je pohľadávka povinného dosiaľ zročná, vyplatí ju oprávnenému, len čo sa stane zročnou.

Podľa §315 ods.1 OSP,vetaprvá, ak nevyplatí dlžník povinného oprávnenému pohľadávku bez odkladu
po tom, keď sa im doručilo upovedomenie, že nariadenie výkonu rozhodnutia nadobudlo právoplatnosť,

alebo keď s stala pohľadávka zročnou, môže sa oprávnený domáhať vo vlastnom mene od dlžníka
povinného na jeho všeobecnom súde vyplatenia pohľadávky.

Z dikcie citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku je nepochybné, že nariadiť výkon
rozhodnutia týmto spôsobom je možné i v prípade pohľadávky dlžníka, ktorá ešte nedospela do štádia

svoje zročnosti (§ 312 ods. 2). Taktiež je však zrejmé, že zo systematickej nadväznosti citovaných
ustanovení vyplýva určitá postupnosť krokov a ich logická nadväznosť. Z nej potom vyplýva, že dlžník
povinného je povinný platiť oprávnenému až po tom, ako sa jeho dlh voči povinnému stal zročný.
Uvedený právny záver jednoznačne vyplýva z ust. § 314 ods. 1 OSP, podľa ktorého je dlžník povinného
povinný platiť oprávnenému po doručení upovedomenia o právoplatnosti nariadenia výkonu rozhodnutia

v prípade zročnosti jeho dlhu, ale ak dlh zročným nie je, až po jeho zročnosti, napriek tomu, že
mu upovedomenie o právoplatnosti nariadenia výkonu rozhodnutia bolo doručené. Pre posúdenie
právneho stavu skutkových okolností významných pre rozhodnutie v danej veci preto nebolo podstatné
preukázanie doručenia exekučného príkazu a upovedomenia o začatí exekúcie, ale preukázanie
splatnosti (zročnosti) tvrdenej pohľadávky povinného H. L. voči odporkyni. Uvedený právny záver je daný

i dikciou ust. § 315 ods. 1 OSP, podľa ktorého úspešnosť poddlžníckej žaloby nastáva iba v prípade
zročnosti pohľadávky povinného, pretože i podľa tohto ustanovenia oprávnený sa môže vo vlastnom
mene domáhať priamo od dlžníka povinného vyplatenia pohľadávky v prípade, že tento mu nevyplatil
pohľadávku bez odkladu po tom, keď sa mu doručilo upovedomenie o právoplatnosti nariadenia výkonu
rozhodnutia (v prípade zročnej pohľadávky), alebo až po jej zročnosti napriek predchádzajúcemu

doručeniu upovedomenia o právoplatnosti nariadenia výkonu rozhodnutia. Vzhľadom na systematickú
nadväznosť ustanovení § 314 a § 315 OSP jedine takýto výklad ust. § 315 ods. 1 OSP je logický a
jediný možný. Vzhľadom na uvedené potom v odvolacom konaní doložené listinné dôkazy o doručení
exekučného príkazu a upovedomenia o začatí exekúcie odporkyni nie sú pre rozhodnutie vo veci právne
významné.

Pokiaľ ide o právne posúdenie splatnosti tvrdenej pohľadávky povinného voči odporkyni, správne súd
prvého stupňa postupoval, ak na vec v tomto smere aplikoval ust. § 563 Občianskeho zákonníka, keďže
medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že malo ísť o pohľadávku, ktorej zročnosť nebola medzi
povinnýmaodporkyňoudohodnutá,niejeustanovenáaniprávnympredpisomaaniurčenávrozhodnutí.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
a lebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ
požiadal.Z daného ustanovenia potom pre úspešnosť navrhovateľa v konaní vyplynula nutnosť preukázania
účinnej výzvy povinného adresovanej voči odporkyni na uhradenie dlhu. Navrhovateľ na preukázanie

tejto právne významnej skutkovej okolnosti navrhol dôkazný prostriedok - výsluch svedka H. L.,
ktorý je zároveň v postavení povinného voči nemu. Svedok v rámci svojej svedeckej výpovede na
otázku právneho zástupcu navrhovateľa uviedol, že odporkyňu na splatenie dlhu vyzýval, a to ústnym
spôsobom. Iné dôkazné prostriedky navrhovateľ neprodukoval a ani ich vykonanie nenavrhol.

Podľa § 132 OSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich
pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzený

právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten - ktorý dôkaz hodnotiť.
Uplatňuje sa tu teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotenie dôkazov je teda povinnosťou a
hlavnou procesnou úlohou súdu a vyhodnotiť dôkaz za nepravdivý je legitímne. Vzhľadom na uvedené
pretosúdprvéhostupňaprocesnenepochybil,akdôkaznýprostriedok-výpoveďsvedkaH.L.,vzhľadom
na jeho záujem na výsledku sporu, keďže ide o svedka v pozícii povinného voči navrhovateľovi,

vyhodnotil ako nepravdivý pre vysokú pravdepodobnosť účelovosti jeho výpovede. Po vyhodnotení
nepravdivosti tejto svedeckej výpovede pokiaľ ide o ústne vyzvanie odporkyne na plnenie potom správne
vyhodnotil túto tvrdenú skutkovú okolnosť týmto dôkazným prostriedkom za nepreukázanú s následkom
neunesenia dôkaznej povinnosti o svojom tvrdení navrhovateľom. Z uvedeného potom taktiež vyplýva
správnosť záveru súdu prvého stupňa o nedôvodnosti navrhovateľom uplatnenej poddlžníckej žalobe

proti odporkyni ako dlžníčke povinného, keďže neuniesol dôkazné bremeno o splatnosti prikázanej
pohľadávky, pretože, ako už bolo spomenuté vyššie, žiadne ďalšie dôkazné prostriedky za účelom
preukázania tejto právne významnej skutkovej okolnosti neprodukoval a ani nenavrhol. Z ust. § 120 OSP
sa totiž vyvodzuje tzv. dôkazné bremeno ako procesná zodpovednosť účastníkov za výsledok konania,
pretože tento je určovaný len výsledkom dokazovania. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva

postihuje toho účastníka, v ktorého záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva
bola v konaní preukázaná tak, aby ju súd oprávnený hodnotiť dôkazy, uznal ako pravdivú.

Ohľadom odvolacích námietok navrhovateľa, ktorými súdu prvého stupňa vytýka existencii vád v
procesnom postupe, ktorý vydaniu napadnutého rozsudku predchádzal, tieto odvolací súd vyhodnotil

ako neopodstatnené.

Návrhom na začatie konania navrhovateľ žiadal, aby súd odporkyni uložil povinnosť zaplatiť mu sumu
9.540,- Eur a nahradiť trovy konania. V priebehu konania navrhovateľ rozšíril petit návrhu o príslušenstvo
za obdobie od 9.2.2011 do zaplatenia. Súd prvého stupňa uznesením vyhláseným na pojednávaní

konanom dňa 3.7.2013 za prítomnosti právnych zástupcov oboch procesných strán pripustil zmenu
návrhu tak, že podľa neho má súd odporkyni uložiť, aby navrhovateľovi zaplatila sumu 9.540,- Eur spolu
s 9 % ročným úrokom z omeškania od 9.2.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Súd prvého
stupňa nepochybil, ak konkrétne vyčíslenie trov konania, ktoré žiada navrhovateľ priznať, nepreniesol
do znenia petitu požadovaného súdneho rozhodnutia, nakoľko ich špecifikácia nie je potrebná v petite

návrhu na začatie konania a pre ich prisúdenie v prípade úspechu v konanie je postačujúcim návrh na
ich náhradu.

Pokiaľ ide o údajné nedodržanie procesného postupu v súlade s kogentným ust. § 118 ods. 2 OSP
odvolací súd uvádza, že v zmysle tohto ustanovenia je súd povinný uviesť, ktoré právne významné

skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia
zostali sporné, a ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď
ich účastníci navrhli. Uvedenú povinnosť má teda súd len vo vzťahu k právne významným skutkovým
okolnostiam, ktorými právny výklad na vec s vzťahujúcich právnych noriem (ustanovenia §§ 312 až
315 OSP) nie je. Taktiež je v zmysle citovaného ustanovenia povinný uviesť, ktoré z týchto skutkových

tvrdení má za zhodné, a ktoré zostali sporné, nie je však v štádiu pred písomným vyhodnotením
rozhodnutia povinný uviesť, ktoré tvrdené skutkové okolnosti má za preukázané, a ktoré nie, t.j. uviesť,
ako vykonané dokazovanie vyhodnotil. K uvedenému hodnoteniu dôkazov je povinný až v písomnom
vyhotovení rozhodnutia podľa § 157 ods. 2 OSP, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd okreminého uvedie, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a
akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, atď. Zo zápisníc z pojednávaní pred súdom prvého
stupňa síce procesný postup podľa § 118 ods. 2 OSP nevyplýva, avšak jeho nedodržaním v danom

prípade nedošlo k odňatiu možnosti účastníkov konať pred súdom, keďže súd prvého stupňa im žiadnym
spôsobom nebránil v realizácii svojho procesného oprávnenia navrhovať dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení a uvedená procesná vada teda nie je vadou, ktorá by mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Z daného dôvodu preto na ňu odvolací súd ani neprihliadol (§ 212 ods. 3 OSP).
V tejto súvislosti je potrebné poukázať na prejednaciu zásadu ovládajúcu občianske súdne konanie

spojenú so zásadou kontradiktórnosti občianskeho súdneho konania a zásadou materiálnej pravdy, keď
predčasným vyhodnotením unesenia dôkaznej povinnosti navrhovateľa by došlo k porušeniu uvedených
zásad občianskeho súdneho konania vo vzťahu k procesnej strane odporcu.

Navrhovateľ v odvolaní proti napadnutému rozsudku namietal nesprávny procesný postup súdu prvého
stupňavrámcivýsluchusvedkaH.L.nekorešpondujúcisustanovením§126ods.2OSP.Itútoodvolaciu

námietku odvolací súd hodnotí ako neopodstatnenú, nakoľko súd prvého stupňa postupoval legitímne,
ak svedka nechal spontánne vypovedať o skutkových okolnostiach na vec sa vzťahujúcich a v prípade,
ak jeho vedeckú výpoveď vyhodnotil za nepravdivú, nepovažoval za potrebné klásť mu doplňujúce
otázky, keďže pre účely vyhodnotenia tohto dôkazného prostriedku doplňujúce otázky nepotreboval. V
záujme zachovania možnosti konať pred súdom vo vzťahu k účastníkom konania správne postupoval,

ak zákonnú možnosť kladenia otázok im ponechal.

Vzhľadom na uvedené po vecnom a právnom zhodnotení obsahu preskúmavaného spisového
materiálu odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti okrem priznaného, avšak pred
nadobudnutím právoplatnosti rozsudku späťvzatého príslušenstva za obdobie 9.2.2011 do 11.2.2011,

ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa § 142
ods. 1 OSP v spojení s § 146 ods. 2, veta prvá OSP, spolu v spojení s § 224 ods. 1 OSP. V odvolacom
konaní úspešnej odporkyni priznal proti navrhovateľovi v plnej miere náhradu trov odvolacieho konania

spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia za 1 úkon právnej pomoci (písomné vyjadrenie k odvolaniu
navrhovateľa) pri sadzbe 253,94 Eur za úkon, k tomu režijný paušál vo výške 7,81 Eur a DPH 20%,
všetko podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004
Z. z. v platnom znení.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.