Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. máj 2017

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/585/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215209070
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4215209070.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudcov JUDr.
Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa, v právnej veci žalobkyne: V. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom
C., N., O. XXXX/XX, proti žalovanému: KOM Polster s. r. o. Komárno, so sídlom Komárno, Hlavná 78,
IČO: 36 356 816, zastúpený JUDr. Zuzanou Smatanovou, advokátkou so sídlom Komárno, Špitálska
2905, o vymoženie 25 000,- eur, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa
2. marca 2016, č. k. 7C/17/2015-51, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie žalobkyne o d m i e t a.

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno (súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 02. 03. 2016, č. k. 7C/17/2015-51, zamietol žalobu a
žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 2 ods. 1, 2, 3, § 2a ods, 1, 2, 3, 6, 7, § 3 ods. 1 - 3,
§ 6 ods. 1, 2 písm. a/, § 9 ods. 1 - 4, § 11 ods. 1, 2, 3, § 13 ods. 1, 2, 3, 6 Antidiskriminačného zákona
č. 365/2004 Z. z. v znení účinnom od 01. 04. 2013, § 11, § 13 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.

3. V odôvodnení rozhodnutia súd poukázal na to, že žalobkyňa sa žalobou došlou súdu dňa 21. 01.
2015 domáhala zaviazania žalovaného na zaplatenie 25 000,- eur ako titulom nemajetkovej ujmy z
dôvodu diskriminácie žalovaným. Žalobu odôvodnila tým, že pracovala u žalovaného od 2. októbra
do 10. októbra 2014. Má osvedčenie o zložení skúšky zo základnej znalosti šitia a strihov, vie šiť,
preto sa uchádzala o prácu šičky a domnievala sa, že žalovaný uzavrie s ňou pracovnú zmluvu. Na
pohovore, kedy bola ústne prijatá do práce, sa zúčastnilo 5 žien. Dve z nich hneď dostali zmluvu, jedna
do výroby, druhá, ktorá je negramotná, prácu šičky. Napriek tomu, že u personalistky žalovaného sa
vopred informovala, či nebude prekážkou, že nie je vedená v zozname uchádzačov o zamestnanie,
žalovaný neuzavrel s ňou pracovný pomer práve z tohto dôvodu, nakoľko nemohol za ňu dostať podporu,
na ktorú má nárok v prípade prijatia nezamestnaného vedeného na úrade práce. Absolvovala dvojdňové
školenie o bezpečnostných predpisoch, 5 dní odpracovala v šijacej dielni. Dodatočne sa dozvedela,
že žalovaný týždeň necháva robiť pracovníkov ktorí sa u neho uchádzajú o prácu a potom ich pošle
domov bez toho, že by im zaplatil za vykonanú prácu. Ani jej nevyplatil mzdu za 5 dní odpracovaných v
šijacej dielni, dostala iba 5 stravných lístkov. Žalovaný ju nezahlásil v zdravotnej poisťovni, porušil zákaz
nelegálneho zamestnávania. Sumu 25 000,- eur si uplatňuje z dôvodu, aby žalovaný mal ponaučenie, že
s robotníckou triedou nemôže zaobchádzať akoby človek bol odpad. Žiada odškodnenie nemajetkovej
ujmy, ktorú utrpela tým, že má osvedčenie o znalosti šitia, zvládla prácu šičky. Žalovaný ju mohol
zamestnať obdobne ako aj ostatné Rómky uchádzajúce sa o túto prácu. Majsterka jej povedala, že je

šikovná, ľutuje, ale vedenie sa rozhodlo neprijať ju do práce. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal
ju v celom rozsahu zamietnuť.

4. Súd vykonal vo veci dokazovanie, z ktorého zistil, že dňa 02. 10. 2014 sa žalobkyňa zúčastnila
výberového konania u žalovaného, uchádzala sa o prácu šičky. Dňa 3.10.2014 absolvovala vstupné
školenie zamestnancov a overenie znalostí o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, taktiež preventívne
lekárske vyšetrenie. Napriek tomu, že zo záznamov o školení a z prezenčnej listiny vyplýva, že žalovaný
ju uvádzal ako svojho zamestnanca alebo dohodára, pracovná zmluva, ani dohoda o vykonaní školenia
s ňou uzatvorené neboli. Od 6.10. do 10.10.2014 sa zaúčala pod dohľadom pracovníčky žalovaného
C. A. v šijacej dielni. Po vyhodnotení jej zdatností na prácu šičky žalovaný sa rozhodol neprijať ju
do zamestnania. Toto rozhodnutie bolo oznámené žalobkyni C. A. dňa 10.10.2014. Následne dňa
17.10.2014 žalobkyňa doručila Inšpektorátu práce Nitra podnet na žalovaného na prešetrenie nelegálnej
práce. Inšpektorátom práce bolo zistené, že, žalovaný porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že
v dňoch od 6.10. do 10.10.2014 denne vždy v čase od 14,00 hod. do 19,00 hod. využívala závislú prácu
žalobkyne, praktické zaškolenie na prácu šičky v šijacej dielni a nemal s ňou založený pracovnoprávny
vzťah podľa osobitného predpisu, Zákonníka práce č. 311/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov, čo
je v rozpore s ustanovením § 3 ods.2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm.a) Zákona č. 82/2005 Z.z.
o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov. Vzhľadom na skutkové tvrdenia žalobkyne súd vykonal vo veci dokazovanie
výsluchom svedkov, zamestnancov žalovaného. Žalobkyňa na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení
dôkaz neoznačila.

5. Ďalej súd uviedol, že predmetom konania je nárok žalobkyne na zaplatenie nemajetkovej ujmy a
náhrady škody ako majetkovej ujmy, založený na tvrdenom zásahu do práva na rovnaké zaobchádzanie
upraveného v Antidiskriminačnom zákone, na ktoré odkazuje ustanovenie § 13 Zákonníka práce. V
konaní podľa antidiskriminačného zákona platí zásada tzv. obráteného dôkazného bremena, kde je ten,
koho poškodená osoba žaluje, povinný preukázať, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania
nedošlo. Dôkazné bremeno v takýchto sporoch nezaťažuje len a výlučne žalovanú stranu, ale zaťažuje
aj žalobcu. Žalobca musí prioritne uniesť dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností, z ktorých možno
odvodiť, že došlo k priamej alebo nepriamej diskriminácii jeho osoby. Žalobca musí tvrdiť a zároveň
aj predložiť také dôkazy (uniesť dôkazné bremeno), z ktorých možno dôvodne usúdiť, že k porušeniu
zásady rovnakého zaobchádzania došlo. Súčasne musí tvrdiť, že pohnútkou diskriminačného konania
je napr. jeho rasa či etnická príslušnosť (pôvod) a pod. Až následne sa presúva dôkazné bremeno
na žalovanú stranu, ktorá má právo preukazovať svoje tvrdenia, že neporušila zásadu rovnakého
zaobchádzania Pokiaľ teda žalobkyňa mala za to, že bola žalovaným v rámci pracovno-právneho
procesu diskriminovaná, bolo na nej, aby tvrdila pred súdom skutočnosti, z ktorých by bolo možné
dôvodne usudzovať, že k diskriminácii došlo. Mala tvrdiť, že s ňou bolo zaobchádzané rozdielne, a to
kvôli jej príslušnosti k určitej skupine ľudí, t.j. musí byť určitý tvrdený komparátor, umožňujúci porovnanie
žalobkyne s postavením iného jednotlivca alebo skupiny. Žalobkyňa neoznačila žiadneho komparátora
na porovnanie jej postavenia s postavením iného jednotlivca s rovnakými vlastnosťami. V konaní len
všeobecne odkazovala bez bližšej konkretizácie na to, že sa s ňou zaobchádzalo inak, než s inými
uchádzačmi o prácu, keď žalovaný neuzavrel s ňou pracovnú zmluvu. Rovnako dôležitým predpokladom
na posúdenie či skutočne bola žalobkyňa diskriminovaná, okrem potreby komparátora, je aj tvrdenie
dôvodu diskriminácie, ktorý má byť žalobkyni na ťarchu a ktorý nie je možné ospravedlniť. Žalobkyňa
ani dôvod diskriminácie nekonkretizovala.

6. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žalovaný sa vo vzťahu k žalobkyni nedopustil
žiadneho porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, čím by došlo k priamej alebo nepriamej
diskriminácii žalobkyne. O diskrimináciu by mohlo ísť iba v tom prípade, ak by žalovaný pristupoval k
žalobkyni inak, ako k inému zamestnancovi alebo k skupine zamestnancov, resp. osôb uchádzajúcich
sa o prácu, a to z nejakého neospravedlniteľného dôvodu. Z výpovedí svedkov vyplýva opak.
Umožnením žalobkyni zúčastniť sa školenia o výrobe čalúneného nábytku bola žalobkyňa oproti
ostatným zúčastneným na výberovom konaní zvýhodnená. Jediným dôvodom neuzavretia pracovno-
právneho vzťahu bola tá skutočnosť, že jej praktické schopnosti a zručnosti v oblasti šitia neboli na úrovni
požadovanej žalovaným. Na tejto skutočnosti nič nemení, že žalobkyňa sa preukázala Osvedčením zo
dňa 6.4.1984 o zložení skúšky zo základnej znalosti šitia a strihov. V tejto súvislosti súd poznamenáva,
že je vecou zamestnávateľa, či po posúdení zdatností osoby zúčastnenej na výberovom konaní ponúkne
dotyčnej možnosť uzavretia pracovnej zmluvy, na čo právny nárok z titulu účasti na výberovom konaní

podľa žiadneho právneho predpisu nevzniká. Ani súd nie je oprávnený skúmať výber zamestnancov
u žalovaného, pretože by to bolo neprípustné zasahovanie do jeho samostatnej rozhodovacej činnosti
ako zamestnávateľa. Subjektívny názor žalobkyne na diskrimináciu jej osoby nie je dôvodom na prijatie
záveru, že vo vzťahu k nej mohlo dôjsť k diskriminácii. Na preukázanie vzniku majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy žalobkyňa dôkaz nepredložila, ani nenavrhla. Vykonaným dokazovaním nebolo
preukázané, že žalobkyni z dôvodu neuzavretia pracovnej zmluvy žalovaným vznikla majetková škoda
alebo nemajetková ujma. Keďže súd dospel k záveru, že zo strany žalovaného nedošlo k diskriminácii
žalobkyne, nemôže byť splnená ani podmienka príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a konaním
žalovaného. V konaní nebolo preukázané, že by zo strany žalovaného došlo vo vzťahu k žalobkyni
k diskriminačnému správaniu, preto žalobkyni nevzniklo právo na odškodnenie vo forme náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch ani podľa § 13 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ani v zmysle § 9 ods.
3 zákona č. 365/2004 Z. z. Súd preto žalobu ako neopodstatnenú zamietol.
7. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že v danom prípade súd vzhliadol dôvody vhodné osobitného
zreteľa na nepriznanie nároku na náhradu trov konania žalovanému v tom, žalovaný porušil príslušné
ustanovenia Zákona č. 82/2005 Z. z., keď bez vzniku pracovnoprávneho vzťahu využíval prácu
žalobkyne formou jej praktického zaškolenia na prácu šičky, dal jej absolvovať nástupnú lekársku
prehliadku, vstupné školenie zamestnancov a školenie o bezpečnostných predpisoch, pričom žalobkyni
nevznikol nárok na odmenu za vykonanú prácu. Žalobkyňa dôvodne sa domnievala, že bude s ňou
uzavretá pracovná zmluva a neprijatie do pracovného pomeru subjektívne vnímala ako diskrimináciu.
Súd bol toho názoru, že takéto rozhodnutie o trovách konania nie je len zákonné, ale aj spravodlivé.

8. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, uvádzajúc, že každý kto pracuje,
má nárok na mzdu a odkázala na Protokol Inšpektorátu práce č. INA-301-171/.2P-E2428-14 zo dňa
18. 11. 2014. Poznamenala, že jej tvrdenia možno preukázať záznamom z kamier, ktoré sa v danom
mieste nachádzajú. Nestotožnila s tvrdeniami žalovaného v konaní, že bola len výpomocou na 5 hodín.
Namietala nespravodlivosť súdneho rozhodnutia.

9. V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne žalovaný uviedol, že sa s rozsudkom súdu prvej
inštancie stotožňuje a považuje ho za vecne správny.

10. Skôr, ako odvolací súd pristúpil k preskúmaniu napadnutého rozsudku z hľadiska jeho vecnej
správnosti a správnosti postupu súdu v konaní, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP okrem iného najskôr posudzoval, či bolo podané v zákonnej
lehote, či odvolanie podala oprávnená osoba, či je odvolanie prípustné a či obsahuje všetky náležitosti,
pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je potrebné odmietnuť s poukazom na § 386 písm. d/
CSP, keďže žalobkyňa ani na výzvu odvolacieho súdu neodstránila nedostatky odvolania.

11. Uvedené rozhodnutie bolo doručené žalobkyni dňa 13. 04. 2016, ktorá voči nemu podaním zo
dňa 18. 04. 2016 doručeným súdu prvej inštancie dňa 20. 04. 2016 podala odvolanie. Následne
bola predmetná vec predložená odvolaciemu súdu na rozhodnutie o podanom odvolaní. Vzhľadom
k tomu, že odvolací súd zistil, že odvolanie vykazuje vady a súd prvej inštancie na ich odstránenie
žalobkyňu nevyzval, odstraňoval vady sám. Keďže z odvolania žalobkyne nebolo zrejmé, v akom
rozsahu napáda rozsudok súdu prvej inštancie, či pokladá zistený skutkový stav za správny, či namieta
právne posúdenie veci a čoho sa odvolaním domáha, súd prvej inštancie výzvou vo forme uznesenia č.
k. 5Co/585/2016-72 zo dňa 04. 04. 2017, vyzval odvolateľku, aby v lehote 7 dní odstránila vady odvolania
tak, že uvedie v akom rozsahu napáda rozsudok súdu prvej inštancie, či pokladá zistený skutkový
stav za správny, či namieta právne posúdenie veci a čoho sa odvolaním domáha a odvolanie predloží
v dvoch čitateľných vyhotoveniach obe vlastnoručne podpísané. Žalobkyňa bola súčasne poučená o
tom, že ak tak neučiní, odvolací súd jej odvolanie odmietne. Po uvedenej výzve odvolateľka podala
de facto obdobné podanie datované 12. 04. 2017 doručené odvolaciemu súdu dňa 18. 04. 2017 (ako
doplnenie údajov), pričom však týmto podaním neodstránila vady odvolania, ktoré jej boli odvolacím
súdom vytknuté a na odstránenie ktorých bola vyzvaná.

12. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v
súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava
dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že
nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP
s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

13. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

14. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

15. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolací súd odmietne
odvolanie, ak nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní
pokračovať (§ 386 písm. d/ CSP). Ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve
odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania. Súd
nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov (§ 373 ods. 1 CSP).

16. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru,
že podané odvolanie žalobkyne je potrebné v zmysle citovaného ust. § 386 písm. d/ CSP odmietnuť
z dôvodu vád podaného odvolania spočívajúcich v tom, že z podaného odvolania nie je zrejmé, čoho
sa odvolateľka domáha a z akých dôvodov považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne.
Predmetné odvolanie vykazuje vady nejasného podania, z ktorého nie je možné posúdiť, čo má byť
predmetom odvolacieho konania a čoho sa takto podaným odvolaním domáha, keďže odvolanie spolu s
podaním označeným ako Doplnenie údajov neobsahuje žiaden odvolací petit. Skutočnosť, že žalobkyňa
nepostupovala v zmysle výzvy odvolacieho súdu a neodstránila vady odvolania tak, ako bola týmto
súdom vyzvaná a poučená, primäla odvolací súd už vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia súdu
prvej inštancie nepreskúmavať.

17. Poukazujúc na uvedené skutočnosti odvolací súd vo veci rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.

18. Odvolací súd v odvolacom konaní úspešnému žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania, a to vzhľadom k tomu, že žalovaný nepožadoval priznať náhradu trov odvolacieho
konania za vyjadrenie k odvolaniu.

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
Civilného sporového poriadku v spojení § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 15. 1. 2018. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.