Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. júl 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/54/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216224291
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7216224291.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členiek
senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci starostlivosti súdu o
mal. S. L. nar. XX.X.XXXX bývajúceho u matky zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny V. dieťaťa rodičov: R. L. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v V. na ulici Q. č. XX
zastúpenej JUDr. Martou Šuvadovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ulici

Floriánskej č. 16 a E. J. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v V. na ulici Y. č. XX zastúpeného JUDr. Rastislavom
Lenartom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ulici Pollovej č. 32 v konaní o
zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného
súdu Košice II zo dňa 23.12.2016 č.k. 23P 305/2016-89 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka proti výroku o trovách

konania. Poukázala na to, že prvotný návrh otca na zmenu úpravy práv k maloletému dieťaťu bol podaný
23.1.2009 za situácie, že otec sa s dieťaťom prakticky nestýkal a matka žiadala kolízneho opatrovníka
o pomoc s tým, aby nariadili otcovi plniť súdne rozhodnutie a stretávať sa s vlastným synom. Vo svojom
podaní zo dňa 11.11.2016 sp. zn. 23P 305/2016 poukazovala na všetky procesné „aktivity“ otca od
roku 2010. O tom, že otec požiadal o striedavú osobnú starostlivosť sa dozvedela na pojednávaní
dňa 13.10.2016 aj to len z dôvodu, že práve tento návrh mal byť už po tretíkrát dôvodom návrhu na

prerušenie konania vo veci zvýšenia výživného. Pri tejto forme starostlivosti o maloleté dieťa sa zvyčajne
výživné neplatí, a práve uvedené považuje matka za jediný dôvod záujmu otca o striedavú osobnú
starostlivosť, pretože inak - objektívne záujem o striedavú osobnú starostlivosť zo správania otca vyvodiť
nemožno. Keďže súd prvej inštancie konanie o zvýšenie výživného neprerušil, ani konanie nespojil, ale
o tomto návrhu otca sa malo konať samostatne - zjavne práve a iba toto bolo dôvodom späťvzatia.
Dňa 23.1.2009 otec podal návrh na začatie konania o úpravu práv a povinnosti k maloletému dieťaťu,

konanie vedené pod sp.zn. 25P 32/2009, v ktorom otec žiadal zverenie dieťaťa do starostlivosti matky.
Na základe návrhu podaného otcom bolo rozhodnuté v konaní dňa 15.4.2009 tak, že mal. S. bol zverený
do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu po 130 € mesačne k rukám
matky od 1.2.2009 a styk otca bol upravený tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý
týždeň v utorok a v sobotu v čase od 15.00 do 18.00 hod za prítomnosti matky. Dňa 17.9.2009 Krajský
súd v Košiciach rozsudkom sp.zn. 7CoP 204/2009 zo dňa 17.9.2009 rozhodol o odvolaní otca tak, že

potvrdil rozsudok prvoinštančného súdu. Dňa 20.9.2010 podal otec návrh na začatie konania na zmenu
úpravy rodičovských práv, ktoré konanie bolo vedené pod sp.zn. 25P 346/2010. Otec žiadal upraviť stykdvakrát v týždni po 3 hod.. Dňa 16.06.2011 bolo pojednávanie odročené kvôli znaleckému posudku, otec
žiadal styk upraviť každý utorok 3 hod. a každú druhú sobotu/nedeľu. Dňa 15.3.2012 na pojednávaní
otec zmenil návrh a žiadal o striedavú starostlivosť. Rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 25P

346/2010-228 zo dňa 27.3.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.1.2013 v 1. výroku, súd zmenil
rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. 25P 32/2009 zo dňa 15.4.2009 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Košiciach č.k. 7CoP 204/2009 zo dňa 17.9.2009 tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým
S.každýutorokavnedeľuod15.00hod.do18.00hod.bezprítomnostimatky.Zároveňtýmtorozsudkom
súd návrh otca na úpravu striedavej starostlivosti zamietol, návrh matky na zvýšenie výživného vylúčil

na samostatné konanie a uložil rodičom podrobiť sa odbornému poradenstvu. Na základe odvolania
matky Krajský súd v Košiciach rozsudkom 7CoP 193/2012-249 zo dňa 21.12.2012, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 28.1.2013, potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o zmene
úpravy styku. Proti výrokom o striedavej starostlivosti a proti výroku o vylúčenie návrhu matky na
zvýšenie výživného na samostatné konanie ako aj proti výroku o podrobení sa rodičov odbornému
poradenstvu odvolanie podané nebolo a tak tieto výroky nadobudli právoplatnosť. Dňa 24.4.2013 podal

otec návrh na výkon rozhodnutia, konanie vedené pod sp.zn. 23Em 2/2013 na Okresnom súde Košice
II. Predmetný návrh otca bol zamietnutý. Dňa 31.7.2013 súd zamietol otcov návrh na výkon rozhodnutia.
Dňa 15.10.2010 matka ešte v konaní pod sp.zn. 25P 346/2010 žiadala, by súd zvýšil výživné zo strany
otca na mal. S. zo sumy 130 na 270 € mesačne od 15.10.2010 do budúcna. Súd konanie o zvýšenie
výživného vylúčil na samostatné konanie, ktoré je vedené pod sp.zn. 25P 156/2012. Na pojednávaní

dňa 20.6.02013 právny zástupca otca navrhol úpravu striedavej starostlivosti k mal. S.. Uznesením
Okresný súd Košice II č.k. 25P 156/2012-90 zo dňa 20.6.2012 preniesol svoju miestnu príslušnosť
na Okresný súd Košice I z dôvodu presťahovania sa matky. Dňa 8.8.2012 bolo predmetné uznesenie
uznesením č.k. 25P 156/2012-103 zrušené, pojednávanie zo dňa 6.9.2012 bolo odročené z dôvodu
vrátenia veci pôvodnému súdu. Na pojednávaní dňa 20.11.2012 žiadal otec prerušiť konanie vzhľadom

na okolnosť, že v konaní vedenom na tunajšom súde súd rozhodoval o úprave styku s maloletým
dieťaťom pod sp.zn. 25P 346/2010, v dôsledku čoho bolo pojednávanie odročené na neurčito do doby
rozhodnutia o otcovom návrhu. Súd uznesením z 19.12.2012 č.k. 25P/156/2012-119 zamietol návrh
otca na prerušenie konania o zvýšenie výživného pre mal. S. s odôvodnením, že v konaní vedenom na
konajúcom súde pod sp.zn. 25P/346/2010 o úprave styku otca s mal. S. a o úprave striedavej osobnej

starostlivosti sa nerieši otázka, ktorá by bola významná pre rozhodnutie vo veci samej o zvýšenie
výživného. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu podal otec odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v
Košiciach uznesením sp.zn. 8CoP 77/2013 zo dňa 5.3.2013 tak, že uznesenie prvoinštančného súdu
potvrdil. Okresný súd Košice II rozsudkom zo dňa 20.6.2013 č.k. 25P 156/2012-360 zmenil rozsudok
Okresného súdu Košice II č.k. 25P 32/2009-42 zo dňa 15.4.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu

v Košiciach sp.zn. 7CoP 204/2009 zo dňa 17.9.2009 tak, že zvýšil výživné zo strany otca na mal. S.
zo sumy 130 € na 230 € mesačne od 15.10.2010 a zaviazal otca zaplatiť dlžné výživné za obdobie od
15.10.2010 do 30.6.2013 v sume 3.254 €. Zároveň vylúčil návrh otca na úpravu striedavej starostlivosti
na samostatné konanie vedené pod sp.zn. 25P 1/2014. Proti tomuto rozsudku zo dňa 20.6.2013 č.k. 25P
156/2012-360 podal otec odvolanie, o ktorom Krajský súd v Košiciach rozhodol uznesením sp.zn. 8CoP

357/2013-399 zo dňa 28.2.2014 tak, že odmietol odvolanie otca proti výroku o vylúčení jeho návrhu
na zverenie maloletého do striedavej starostlivosti rodičov na samostatné konanie, zrušil rozsudok vo
výroku o zvýšení výživného a o dlhu na výživnom a vec v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie.
V konaní sp.zn. 25P 1/2014 o návrhu otca na striedavú starostlivosť dňa 24.10.2013 matka zaslala
otcovi návrh dohody na rozšírený styk (každý utorok, štvrtok, každý druhý víkend), dňa 6.12.2013 matka

opätovne vyzvala otca k reakcii na mimosúdnu dohodu, čo otec ignoroval a dňa 23.9.2014 otec pristúpil
na rodičovskú dohodu a styk požadoval v nižšom rozsahu s tým, že uvedenú rodičovskú dohodu rodičia
predložia na schválenie súdu. Dňa 7.10.2014 priamo na pojednávaní otec navrhol zrušiť rodičovskú
dohodu, žiadal striedavú starostlivosť. Keď matka súhlasila s jeho návrhom, otec od svojej žiadosti
odstúpil a súhlasil s uzavretím rodičovskej dohody dohodnutej dňa 23.9.2014 Rozsudkom Okresného

súdu Košice II sp.zn. 25P/1/2014-69 zo dňa 7.10.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.10.2014,
ktorým súd konanie o úpravu styk s mal. S. zastavil a schválil rodičovskú dohodu. Vzhľadom na
skutočnosť, že uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 8CoP 357/2013-399 zo dňa 28.2.2014
bol rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 20.6.2013 č.k. 25P 156/2012-360 vo výroku o zvýšení
výživného a o dlhu na výživnom zrušený a vec v rozsahu zrušenia vrátená na ďalšie konanie, prebieha

v súčasnej dobe konanie o zvýšenie výživného pod sp.zn. 25P 156/2012 na Okresnom súde Košice
II, kde otec opätovne podniká kroky k tomu, aby konanie nebolo právoplatne ukončené, pretože dňa
24.10.2014 súd na žiadosť otca ustanovil znalca na preskúmanie otcových finančných pomerov. Dňa
11.12.2014 bola matka kontaktovaná sociálnou pracovníčkou z dôvodu, že sa otec bol sťažovať, ženedodržiava rozsudok a syna dáva otcovi veľmi často. Dňa 2.6.2015 pojednávanie bolo odročené, otec
znalcovi ani po opakovaných výzvach nepredložil účtovníctvo. Súd uložil otcovi pokutu a otec žiadal čas
a sľuboval súčinnosť. Dňa 15.06.2015 bolo vydané uznesenie o doplnení otcovho účtovníctva znalcovi,

2.7.2015 otec naďalej nepredkladal doklady znalcovi, súd rozhodol o výživnom v neprospech otca,
pričom sa obaja účastníci odvolali, 29.04.2016 krajský súd zamietol otcove odvolanie na zrušenie znalca
a vrátil konanie o výživnom okresnému súdu. Dňa 28.06.2016 bolo pojednávanie odročené, otec nemal
podané daňové priznanie s tým, že ho ide podávať až 30.6.2016. Dňa 13.10.2016 bolo pojednávanie
odročené z dôvodu, že otec chcel dať vypočuť svoju sestru a znova požiadal o striedavú starostlivosť.

Dňa 6.12.2016 bolo rozhodnuté vo veci výživného na mal. S. súdom prvej inštancie. Dňa 13.10.2016
otec požiadal o striedavú starostlivosť v konaní pod sp.zn. 23P 305/2016 a dňa 8.12.2016 otec zobral
svoj návrh späť a 23.12.2016 súd toto konanie zastavil. Tolerovanie správania sa otca zo strany súdu,
že sa matke nepriznáva náhrada trov právneho zastúpenia v konaní je nebezpečným precedensom,
ktorý bude v konečnom dôsledku akýmsi návodom pre otca, ako aj v budúcnosti „zákonne“ docieliť
nerešpektovanie súdu, čo najväčšie prieťahy v konaní a minimalizovanie svojej vyživovacej povinnosti

a to bez akejkoľvek ujmy a osobného postihu toho, kto toto spôsobil. Ťarcha celého tohto postupu (a
následného rozhodnutia súdu) zasahuje dve osoby, ktoré sa ničím neprevinili a ktoré sú po niekoľko
rokov nútené sa brániť v očakávaní spravodlivého rozhodnutia vo veci. I keď matka poukazovala na
uvedené už v rámci svojho vyjadrenia k návrhu otca a poukazovala na to, že návrh otca na striedavú
starostlivosť je ďalší z jeho opakovaných účelových návrhov, súd bez akéhokoľvek odôvodnenia, iba

s poukazom na základné zákonné ustanovenie, matke náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal.
Vzhľadom na všetko vyššie uvedené žiada matka odvolací súd, aby zmenil rozhodnutie súdu prvej
inštancie v jeho napadnutej časti a vzhľadom na opakované šikanózne návrhy otca, ktoré trvajú už vyše
6 rokov, priznal matke plnú náhradu trov konania - trov právneho zastúpenia v konaní prvej inštancie
ako i v odvolacom konaní.

3. Otec ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadrili.

4. Výrok uznesenia o zastavení konania nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto
nebol predmetom odvolacieho konania (ust. § 367 ods. 3 CSP).

5.Podľaust.§2ods.1CMP,nakonaniapodľatohtozákonasapoužijúustanoveniaCivilnéhosporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon

neustanovuje inak.

7.Podľa§387ods.1,2CSPodvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciepotvrdí,akjevovýrokuvecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,

prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách
konania, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 CMP, bez
nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozhodnutie v napadnutom

výroku je potrebné potvrdiť (§ 387 ods. 1 CSP).

9. Odvolací súd preskúmaním všetkých relevantných skutočností týkajúcich sa napadnutého výroku
uznesenia súdu prvej inštancie o trovách konania dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne
rozhodol, keď nepriznal účastníkom náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach platí

zásada, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (CMP). Každý z účastníkov si teda
sám znáša trovy, ktoré v konaní platil. Vzhľadom na uvedené zastáva odvolací súd názor, že súd prvej
inštancie správne aplikoval ust. § 52 CMP a zároveň nezistil žiadne okolnosti nasvedčujúce tomu, že by
to bolo spravodlivé (§ 55 CMP). Odvolacie námietky matky týkajúce sa toho, že otec svojim správaním
zavinil vznik trov preto je povinný ich nahradiť, nie sú vzhľadom na ust. § 52 CMP opodstatnené s

prihliadnutím na to, že v konaniach, ktoré matka v odvolaní špecifikovala a boli začaté na návrh otca,
boli skončené zmenou úpravy výkonu rodičovských práv a povinností. Konanie o zvýšenie výživného
bolo začaté na návrh matky a doposiaľ právoplatne skončené nie je.10. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysel citovaných zásad tak, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania (ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 52 CMP).

11. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3:0 (ust. § 393 ods. 3 druhej vety
CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická

osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).