Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. november 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/38/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114203493
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Beňová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3114203493.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr. Oľgy

Lichnerovej a JUDr. Ivety Martinákovej v spore žalobcu I. G. Z., s.r.o., so sídlom N., A. 5, L. XX XXX
XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou H. G., s.r.o., so sídlom N., A. X proti žalovaným 1/ A.
T., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., P. XXXX/XX, 2/ M. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., P. XXXX/XX,
žalovaní 1/, 2/ zastúpení opatrovníčkou W., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Považská Bystrica, o
zaplatenie2.867,82eurspríslušenstvom,oodvolanížalobcuaObčianskehozdruženiaS.protirozsudku
Okresného súdu Trenčín zo dňa 07. septembra 2015, č.k. 11C/220/2014-121 takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej a vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu

k žalovaným 1/, 2/ p o t v r d z u j e .

Vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných napadnutý
rozsudok z m e ň u j e tak, že vedľajší účastník má nárok na náhradu trov konania.

Občianskemu združeniu S. p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu. O náhrade trov konania
rozhodol tak, že žalovaným 1/, 2/ a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných náhradu trov konania
nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v predmetnej veci sa žalobca podaným návrhom
domáhal zaplatenia dlžnej sumy titulom spotrebiteľského úveru poskytnutého žalovaným v podobe
povoleného prečerpania na účte. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovanými vznikol záväzkovo-právny vzťah titulom zmluvy o poskytnutí balíka
produktov a služieb pre fyzické osoby a poskytnutí povoleného prečerpania na bežnom účte. Na základe

zmluvyoposkytnutíbalíkaproduktovaslužiebprefyzickéosobysaprávnypredchodcažalobcuzaviazal,
že v prípade splnenia podmienok uvedených v Obchodných podmienkach Banky pre poskytovanie
splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom s
účinnosťou od 01.07.2007 žalovaným poskytne službu povolené prečerpanie na účte. V tomto smere,
teda či žalovaným bola zo strany právneho predchodcu žalobcu táto služba skutočne poskytnutá
však žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď v konaní neprodukoval žiaden dôkaz, ktorý by reálne
poskytnutie povoleného prečerpania a jeho podmienky žalovaným preukazoval. Žalobca súdu predložil

zmluvu o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby, osobitné obchodné podmienky pre
balíky produktov a služieb pre fyzické osoby, ktoré listiny ohľadom poskytnutia povoleného prečerpania
a jeho podmienok odkazujú na Obchodné podmienky Banky pre poskytovanie úverov a povolených
prečerpaní privátnym klientom a O. podnikateľom s účinnosťou od 01.07.2007, ktoré však k návrhu nazačatie konania priložené neboli (predložené boli len Osobitné obchodné podmienky Z., a.s. pre balíky
produktov a služieb pre fyzické osoby) a taktiež nebol predložený žiaden iný relevantný dôkaz, ktorý
by preukazoval, že žalovaným bol poskytnutý spotrebiteľský úver v podobe povoleného prečerpania na

účte a že žalovaní skutočne reálne čerpali finančné prostriedky z tohto titulu keďže k čerpaniu nedošlo
podpisom zmluvy, ale malo k nemu dôjsť bezhotovostne. Neboli ani predložené dôkazy ktoré splátky
žalovaní splatili, v akej výške. V záujme zachovania zásady rovnosti účastníkov konania súd nemohol
nahradiť procesnú povinnosť žalobcu spočívajúcu v povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti. Preto
konštatujúc neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu, súd návrh v celom rozsahu zamietol.

Právne rozhodnutie odôvodnil ust. § 488, § 489, § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka,
§ 1 ods. 3 zák. č. 281/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 710, § 497 Obchodného zákonníka, § 120
ods. 1, § 153 ods. 1 O.s.p. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Žalovaní mali vo
veci plný úspech, preto by im podľa § 142 ods. 1 O.s.p. patrila náhrada trov konania v celom rozsahu.
Nakoľko si žiadnu náhradu trov konania neuplatnili a zo spisu nevyplýva, že by mu v konaní trovy vznikli,
súd rozhodol tak, že žalovaným náhradu trov konania nepriznal. Pokiaľ ide o náhradu trov konania

vedľajšieho účastníka na strane žalovaných súd posudzujúc účelnosť nákladov vynaložených na právne
zastúpenie konštatoval, že vedľajší účastník požadované náklady nevynaložil účelne. V danej veci je
nesporné, že vedľajší účastník na strane žalovaných, zastúpený advokátskou kanceláriou, vstúpil do
predmetnéhokonania,pričomvpísomnompodaní,doručenomsúduprvejinštancie,vzniesolvšeobecne
formulované námietky aktualizované len o údaje žalovaných a o individualizáciu pohľadávky žalobcu. S

ohľadom na množstvo obdobných prejednávaných vecí niet sporu o tom, že vedľajší účastník na strane
žalovaných zastúpený advokátskou kanceláriou hromadne vstupuje do porovnateľných vecí žalobcu,
kde sa obsah jeho podaní mení len o individualizáciu tej- ktorej veci. V takomto prípade trovy konania
vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných (skutkovo a právne takmer totožných) veciach
nemožno považovať za trovy účelne vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde.

Takýto záver je plne súladný i s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.06.2014
sp. zn. 6MCdo 9/2013, v ktorom najvyšší súd zaujal jednoznačné stanovisko, podľa ktorého zastúpenie
vedľajšieho účastníka advokátom vo veciach, ktoré spolu napĺňajú charakteristiku tzv. hromadných vecí,
sa javí ako odporujúce rozumnosti, a teda ako zneužitie práva na právnu ochranu, pričom to má za
následok povinnosť súdov konštatovať neúčelnosť nákladov vynaložených na právne zastúpenie, a teda

ich nepriznanie účastníkovi, ktorý by inak na ich náhradu mal právo.

X. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobca a Občianske združenie S.
3. Žalobca v podanom odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočne zistený
skutkový stav. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a jeho žalobe vyhovieť, resp. zrušiť a vec vrátiť

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukázal na to, že k preukázaniu dlžnej sumy, ktorú si v
konaní uplatňuje, predložil súdu listinné dôkazy, na základe ktorých vydal súd prvej inštancie vo veci
platobný rozkaz, a preto bol toho názoru, že predložené listinné dôkazy sú pre súd dostatočným
podkladom na preukázanie jeho nároku. Vytýkal súdu, že žalobcu nevyzval na preukázanie poskytnutia
povoleného prečerpania pre žalovaných. Z dôvodu, aby nedošlo k zbytočnému navyšovaniu trov

právneho zastúpenia, súhlasil s rozhodnutím veci v zmysle § 115a O.s.p. Poukázal na rozhodnutia
Krajského súdu v Nitre, krajského súdu v Trnave.

4. Opatrovníčka žalovaných 1/, 2/ a Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov sa k
odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili.

5. Občianske združenie S. podalo odvolanie proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd
vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov konania. Namietal nesprávne právne posúdenie veci,
keď súd napriek tomu, že žalovaní boli v konaní plne úspešní, a to vzhľadom k použitej právnej
argumentácii prednesenej vedľajším účastníkom na strane žalovaných. Práve táto argumentácia mala

za následok zamietnutie žaloby. Uviedol, že vo vyjadrení zo dňa 12.08.2015 poukázal na viaceré
nedostatky postúpenia pohľadávky a vo svojom stanovisku zo dňa 04.09.2015 doplnil argumentáciu
a doložil rozhodnutia krajských súdov. Ďalej poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republikysp.zn.6MCdo/5/2013,zktoréhovyplýva,žetrovykonaniavzniknutévsúvislostisozastúpením
účastníka vedľajším účastníkom, je potrebné považovať za trovy účelne vynaložené. Za potrebné

považoval poukázať na ust. § 93 ods. 4 O.s.p., ktoré výslovne ustanovuje, že vedľajší účastník má v
konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Ústava Slovenskej republiky v čl. 47 ods. 2 zaručuje
každému právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi. K trovám konania a ich účelnosti sa vyjadril aj
Ústavný súd Slovenskej republiky v nálete sp. zn. III.ÚS/457/2016-27. Na podporu svojich argumentovďalej uviedol, že opodstatnenosť trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka potvrdzuje judikatúra,
napr. uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co/34/2012 zo dňa 28.03.2012, Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/169/2012 zo dňa 09.08.2012, Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

6Co/204/2012 zo dňa 10.12.2012 a aj aktuálna judikatúra krajských súdov.
6. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu Občianskeho združenia S. P. navrhol rozsudok v
napadnutej časti vo výroku o náhrade trov vedľajšieho účastníka ako vecne správny potvrdiť. Mal za to,
že nárok na náhradu trov konania nemožno priznať, ak sa určité procesné podanie nadbytočne opakuje
bez uvedenia nových procesne významných skutočností. Uviedol, že podania vedľajšieho účastníka

sú abstraktné, všeobecné bez znalosti prejednávanej veci s automaticky uplatňovanou námietkou
premlčania. V tomto smere poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Poukázal na to, že Združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť samé z podstaty svojej existencie
schopné poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach, keďže jeho
účelom je ochrana spotrebiteľov, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do
spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka. Zdôraznil, že združenie nemá žiadnu vedomosť

o prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov konania usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec.
Konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov
konania, na ktorú skutočnosť súd správne prihliadol a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania
nepriznal.

7. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379, § 380 Civilného sporového
poriadku (zák. č. 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a odvolanie
občianskeho združenia je dôvodné.

8. Po podaní odvolania žalobcom a občianskym združením došlo k zmene právnej úpravy občianskeho
súdneho konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
(O.s.p.),platnývčasevydanianapadnutéhorozsudkusúduprvejinštancieavčasepodaniaodvolania.V
danom prípade bolo odvolanie žalobcu podané dňa 11.11.2015 a občianske združenie podalo odvolanie

dňa 26.10.2015. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá
CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Vychádzajúc z uvedených ustanovení, s prihliadnutím na základné princípy CSP
uvedené v jeho čl. 2 ods. 1 a čl. 3 ods. 1, odvolací súd posudzoval dôvody odvolania podľa právneho

stavu účinného ku dňu podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p.

9. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie vo veci samej konštatujúc neunesenie
dôkazného bremena zo strany žalobcu v danej veci.

10. Odvolací súd sa s právnym názorom súdu prvej inštancie a s odôvodnením napadnutého rozsudku
v celom rozsahu stotožňuje, v zmysle § 387 ods. 2 CSP a na zdôraznenie jeho správnosti uvádza
nasledovné:

11. Pokiaľ ide o špecifikáciu postúpenej pohľadávky, ktorá bola prílohou č. 1 k zmluve o postúpení

pohľadávok a ktorú žalobca považuje za dostatočný dôkaz o poskytnutí peňažných prostriedkov
úveru jeho právnym predchodcom žalovaným, odvolací súd dodáva, že uvedená listina má charakter
jednoduchej tlačovej zostavy výstupu z nejakej databázy, nejde o výpis z účtu generovaný bankovým
systémom. Na dokumente nie je ani uvedené kto, kedy a z akej databázy ho vytlačil, nie je na ňom
ani hlavička banky. Tento dokument bol navyše vytvorený a použitý ako príloha k zmluve o postúpení

pohľadávok, teda môže len deklarovať údaje o postupovanej pohľadávke z pohľadu postupcu. Čo sa
týka odvolacích námietok žalobcu, že súd prvej inštancie vydal vo veci platobný rozkaz a preto sa
domnieval, že predložený výpis z bankového systému je pre súd dostatočným dôkazom na preukázanie
výšky dlžnej sumy a že súd počas konania nevyjadril pochybnosti o oprávnenosti nároku žalobcu,
neuviedol, ktoré skutočnosti má za preukázané a ktoré nie, čím žalobca nemohol produkovať konkrétne

dôkazy na unesenie svojho dôkazného bremena, tak tieto námietky žalobcu sú nedôvodné. Odvolací
súd poukazuje na to, že samotné vydanie platobného rozkazu vo veci nie je pre konajúci súd v ďalšom
postupe konania zaväzujúce v tom zmysle, že ak dôjde k zrušeniu platobného rozkazu, netreba už
vôbec preukazovať dôvodnosť uplatneného nároku žalobcu (veď konajúci súd už raz vydal platobnýrozkaz). Toto nevyplýva zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktorý upravuje
vedenie občianskeho súdneho konania a odporuje to aj logike veci, keď pred vydaním platobného
súd nevykonáva žiadne dokazovanie a postačuje, ak žalobca v návrhu uplatňuje právo na zaplatenie

peňažnej sumy vyplývajúce zo skutočností ním uvedených (§ 172 ods. 1 O.s.p.), teda na vydanie
platobného rozkazu postačujú tvrdenia žalobcu nie dôkazy. Ak dôjde k zrušeniu platobného rozkazu
(pre podanie odporu žalovanými alebo súdom pre nedoručenie platobného rozkazu do vlastných rúk
žalovaným), až potom súd v ďalšom procesnom postupe o veci vykoná dokazovanie a toto môže
preukázať, ale aj nemusí, tvrdenia žalobcu o skutočnostiach, ktoré viedli k vydaniu platobného rozkazu.

Ohľadne ďalších odvolacích námietok žalobcu odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu vyplynulo, že
na prejednanie veci súd prvého stupňa nariadil pojednávanie na deň 08.09.2015, na ktoré riadne a
včas žalobcu predvolal spolu s poučením podľa § 120 ods. 4 O.s.p. Ako vyplynulo zo zápisnice o
pojednávaní (č.l. 119 spisu), na tomto pojednávaní, na ktorom sa žalobca z vlastnej vôle nezúčastnil
(svoju neprítomnosť ospravedlnil, nežiadal o odročenie pojednávania a vyjadril súhlas s rozhodnutím
veci na pojednávaní bez svojej osobnej účasti), súd prvej inštancie oboznámil obsah predložených

listinných dôkazov. Z uvedeného teda vyplýva, že súd prvej inštancie pri prejednaní veci postupoval plne
v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku o vedení konania, účastníkov
poučil podľa § 120 ods. 4 O.s.p., že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr
do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a
označené neskôr súd neprihliada. Uvedeným zákonným procesným postupom tak súd prvej inštancie

umožnil žalobcovi plné uplatnenie jeho procesných práv. skutočnosť, že žalobca sa z vlastnej vôle na
pojednávaní súdu nezúčastnil, čím si zjavne zmaril naplnenie svojich procesných práv s dôsledkami na
meritórne posúdenie dôvodnosti jeho návrhu, nemôže byť vykladané na ujmu procesného postupu súdu
prvej inštancie a nijakým spôsobom nepredstavuje postup súdu, ktorým sa žalobcovi ako účastníkovi
konania odňala možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) ani inú vadu konania, ktorá by

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.).

12. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správny potvrdil.

13. Ako už bolo konštatované, po podaní odvolania žalobcom a občianskym združením v danej veci
došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť
zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorý okrem iného zrušil zákon
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.), podľa ktorého súd prvej inštancie posudzoval
postavenie vedľajšieho účastníka v konaní ako aj všetky úkony súvisiace s náhradou trov konania. Je

potrebné zdôrazniť, že civilný sporový poriadok s účinnosťou od 01.07.2016 nahradil inštitút vedľajšieho
účastníka komplexnou úpravou intervenienta ako nového právneho inštitútu. Občianske združenie S.,
s ktorým súd prvej inštancie konal ako s vedľajším účastníkom, od 01.07.2016 viac v konaní ako
vedľajší účastník vystupovať nemôže a jeho postavenie ako vedľajšieho účastníka konania k 30.06.2016
zaniklo. Pokiaľ však ide o odvolanie občianskeho združenia proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie

o nepriznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi, toto odvolanie odvolací súd preskúmal s
poukazom na ust. § 470 ods. 2 CSP vzhľadom k tomu, že právne účinky úkonov, ktoré nastali pred
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Odvolací súd na rozdiel od názoru
súdu prvej inštancie má za to, že Občianskemu združeniu S. ktoré vystupovalo v konaní pred súdom
prvej inštancie ako vedľajší účastník, patrí v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania

vzhľadom na plný úspech žalovaných 1/, 2/ vo veci. V posudzovanom prípade sa žalobca domáhal proti
žalovaným zaplatenia sumy 2.867,82 eur s príslušenstvom. V priebehu konania oznámením vstúpil do
konania vedľajší účastník - Občianske združenie S.o sídlom N., S. nám. X na strane žalovaných. Vo
vyjadrení k žalobe zo dňa 12.08.2015 vedľajší účastník poukázal na povahu daného právneho vzťahu
a namietal aktívnu legitimáciu žalobcu. Súd prvej inštancie žalobcom uplatňovaný nárok napadnutým

rozsudkom zamietol. Keďže žalovaní a vedľajší účastník mali plný úspech v konaní, bolo podľa názoru
odvolacieho súdu na rozhodovanie o trovách konania aplikovať zásadu zodpovednosti za výsledok
(zásadu úspechu) vyplývajúcu z ust. § 142 ods. 1 O.s.p., v dôsledku čoho žalobcovi vznikla povinnosť
nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných (ktorý zdieľa procesný úspech žalovaných v
tomto konaní) trovy konania.

14. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, že
vedľajšiemu účastníkovi priznal nárok na náhradu trov konania.15. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
CSP tak, že odvolací súd priznal občianskemu združeniu nárok na náhradu trov odvolacieho konania,
nakoľko bolo v odvolacom konaní úspešné. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262
ods. 2 CSP).
16. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opraveného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).