Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. júl 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/389/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244416
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Szabová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1111244416.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Edity Szabovej a členiek

senátu JUDr. Katarína Javorčíková a Mgr. Barbora Barteková, v právnej veci navrhovateľa: W.. X. K.,
I.. XX.X.XXXX, Z. M.. M. XXX/XX, Z., zastúpený otcom J. K., I.. XX.X.XXXX, Z. M.. M. XXX/XX, Z.,
zastúpený advokátskou kanceláriou: FUTEJ & Partners s.r.o., so sídlo Radlinského 2, Bratislava, IČO:
35955341,protiodporkyni:Slovenskárepublika,zastúpenáNárodnoubankouSlovenska,sídloImricha
Karvaša 1, Bratislava, o náhradu škody vo výške 316,60 eur s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave, zo dňa 27.3.2014, č.k. 15C/180/2011-259 v časti
výroku o zamietnutí návrhu vo veci samej, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave, 27.3.2014, č.k. 15C/180/2011-259,
v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na podanie prejudiciálnej
otázky Súdnemu dvoru Európskej únie a zároveň zamietol aj jeho návrh, ktorým sa domáhal voči
odporkyni náhrady škody vo výške 316,60 eur s príslušenstvom podľa zák. č. 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. O trovách prvostupňového konania

rozhodol tak, že odporkyni náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že ako člen vložil finančné
prostriedky do družstva PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej Družstvo), ktoré
zhromažďovalo peňažné prostriedky od svojich členov a zabezpečovalo ich zhodnocovanie v zmysle
zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách (ďalej len ZoCP) na základe
verejnej ponuky majetkových hodnôt v rámci Prospektu investície schváleného Národnou bankou

Slovenska (ďalej NBS), pričom na uvedenú činnosť používalo výhradne spoločnosť CAPITAL INVEST,
o.c.p., a.s. (ďalej Obchodník s CP), s ktorým Družstvo uzatvorilo Zmluvu o správe portfólia cenných
papierov. Miera zhodnotenia peňažných prostriedkov vložených navrhovateľom do Družstva mala byť v
súlade s Prospektom investície 8% p.a. (garantovaná výška zhodnotenia). Družstvo na zhodnocovanie
peňažných prostriedkov používalo výhradne spoločnosť CAPITAL INVEST, o.c.p.. Obchodník s CP
vykonával činnosť obchodníka s cennými papiermi podľa ZoCP, na základe povolenia na poskytovanie
investičných služieb NBS do 1.3.2011, kedy NBS bolo odobraté povolenie na poskytovanie investičných

služieb. Nad činnosťou Družstva a Obchodníka s CP mala právomoc vykonávať dohľad NBS v súlade
so zák. č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska, v súlade so ZoCP, ako aj zák. č. 747/2004 Z.z. o
dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov.Navrhovateľ vložil peňažné prostriedky do Družstva nakoľko sa spoliehal, že Družstvo aj Obchodník s
CP sú subjekty, nad ktorými je vykonávaný dohľad NBS tak, že bude zabezpečené ich riadne fungovanie
a tým budú nielen ochránené jeho peňažné prostriedky, ale budú aj zhodnotené v garantovanej výške.

V máji 2010 sa od Družstva dozvedel, že Obchodník s CP s Družstvom k 30.4.2010 skončil spoluprácu,
že Družstvu neodovzdal žiadne portfólio cenných papierov, ani zverené peňažné prostriedky; a z
tohto dôvodu Družstvo nemá prostriedky na výplatu navrhovateľom zverených finančných prostriedkov,
vrátane ich zhodnotenia. V dôsledku vyššie uvedeného konania Obchodníka s CP v spojení s jeho
činnosťou pre Družstvo tak vznikla navrhovateľovi škoda, ktorá predstavuje sumu, o ktorú sa zmenšil

jeho majetok, pretože Družstvo navrhovateľovi nevyplatilo finančné prostriedky zhodnotené o dohodnutý
zisk. Uviedol, že odporca v dôsledku nesprávneho úradného postupu NBS, porušením zákonných
ustanovení týkajúcich sa dohľadu, zodpovedá za škodu spôsobenú navrhovateľovi, čím vznikla škoda
v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom NBS pri výkone dohľadu nad činnosťou
Obchodníka s CP, ktorý vykonával pre Družstvo činnosť podľa Zmluvy, keď po zistení závažných a
podstatných nedostatkov v činnosti Obchodníka s CP NBS neurobila riadne a včas úkony potrebné

na nápravu zistených nedostatkov, ani na ich zamedzenie do budúcnosti, pričom musela vedieť z
charakteru zistených porušení, že nedostatky v činnosti Obchodníka s CP zasahujú do práv a právom
chránených záujmov Družstva vo vzťahu k jeho záväzkom voči členom, ktorí mu zverili prostriedky na ich
zhodnotenie. Nesprávny úradný postup NBS spočíva aj v tom, že vo vzťahu k Družstvu NBS nevykonala
potrebné opatrenia na zabránenie vzniku škody (na majetku tvorený z vložených prostriedkov jeho

členov), zverený Obchodníkovi s CP. NBS najmä neupozornila včas Družstvo na možnosť rizika
vyplývajúceho z jeho spolupráce s Obchodníkom s CP. NBS zbytočnými prieťahmi, resp. svojou
nečinnosťou spôsobila, že neprijala v konaní voči Družstvu a Obchodníkovi s CP vhodné opatrenia,
ktorými by zabezpečila, že Družstvo a Obchodník s CP by nemohol so svojím majetkom nakladať
inak, než za účelom uspokojenia pohľadávky navrhovateľa, čím obchodník s CP mohol pokračovať v

protiprávnom konaní na ujmu Družstva a tretích osôb vrátane navrhovateľa až do 01.03.2011, kedy NBS
odobrala Obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie investičných služieb.

Odporkyňa sa k návrhu vyjadrila podaním zo 7.2.2013, v ktorom uviedla, že navrhovateľ si mal svoju
pohľadávku uplatniť v konkurznom konaní, nakoľko na Družstvo bol vyhlásený konkurz uznesením

Okresného súdu Bratislava I pod sp. zn. 3K/95/2010 z 11.4.2011, ktoré bolo dňa 18.4.2011 zverejnené
v Obchodnom vestníku v časti 75B pod číslom 75/2011, pod zn. K000394. Ďalej uviedla, že Družstvo a
jeho dcérske spoločnosti - Euro Družstvo slovenské investície, Dolárové družstvo slovenské investície a
Sporiteľné družstvo stred BB " v konkurze" - vystupujúce pod spoločným logom " Slovenské investície" -
sú podnikateľské subjekty, ktoré vznikli a vykonávali činnosť podľa Obchodného zákonníka. Za celkovú

činnosť Družstva zodpovedá a v mene Družstva koná predstavenstvo ako štatutárny orgán družstva,
ktorý riadi činnosť družstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach družstva, pokiaľ nie sú zákonom,
stanovami alebo rozhodnutím členskej schôdze vyhradené inému orgánu družstva. Navrhovateľ ako
investor musel vedieť, že s takouto investíciou je spojené aj riziko a doterajší alebo propagovaný výnos
nie je zárukou budúcich výnosov tak, ako to ustanovuje § 129 ods. 1 písm. b) ZoCP. Spoliehanie sa na to,

že Družstvo aj Obchodník s CP sú subjekty, nad ktorými je vykonávaný dohľad NBS, pričom pod týmto
dohľadom budú peňažné prostriedky zhodnotené v garantovanej výške ( 8% p.a.), je účelové a založené
na neznalosti právnych predpisov. Odporkyňa uviedla, že Úrad pre finančný trh (ktorého kompetencie
pri výkone dohľadu prešli od 1.1.2006 na NBS) schválil pre Družstvo dňa 21.3.2002 - Prospekt investície
podľa § 127 ods. 2 ZoCP (právoplatným dňa 28.3.2002), na základe ktorého bolo Družstvo oprávnené

ponúkať majetkové hodnoty s lehotou verejnej ponuky majetkových hodnôt 10 rokov. Prospekt investície
je svojou povahou informačný dokument, ktorého účelom je investorom poskytnúť dostatok informácií
pre ich investičné rozhodnutie. Pri jeho schvaľovaní orgán dohľadu postupuje podľa § 127 ods. 4, v
spojení s § 125 ods. 7 ZoCP a posudzuje najmä jeho úplnosť (teda či obsahuje všetky údaje podľa §
128 ods. 1 ZoCP ), vzájomný súlad predložených údajov a ich zrozumiteľnosť.

Za pravdivosť údajov v Prospekte investície zodpovedá štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej
ponuky majetkových hodnôt, ktorého vyhlásenie o tom, že skutočnosti uvedené v Prospekte investície
sú úplné a pravdivé ako aj jeho podpis, ktorý Prospekt investície musí obsahovať (§128 ods. 1 písm.
h) ZoCP). Zákonnej úprave odporuje a je zavádzajúce tvrdenie navrhovateľa, že schválený Prospekt

investície obsahoval aj samotnú Zmluvu o správe portfólia. Prospekt investície má podľa zákona
obsahovať a obsahuje iba zoznam zmlúv, ktoré zabezpečujú odbyt výrobkov vyhlasovateľa verejnej
ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu služieb, ktoré poskytuje, čo je povinná náležitosť prospektu
podľa § 128 ods. 1 písm. a) bodu 10 ZoCP. ZoCP však nepožadoval, aby pri schvaľovaní prospektuboli predložené samotné zmluvy a schválený Prospekt investície tieto zmluvy nikdy neobsahoval.
Schválenie Prospektu v žiadnom prípade neznamenalo schválenie Zmluvy. Schválením Prospektu
investície nevznikol medzi Družstvom a Obchodníkom s CP zmluvný vzťah (prípadné nedodržiavanie

povinností zo zmluvy medzi Družstvom a Obchodníkom s CP zo strany Obchodníka s CP by bolo
porušením ich zmluvného vzťahu, ale nie porušením Prospektu investície.

Ďalej uviedla, že NBS vykonávala dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových
hodnôt len v zákonom vymedzenom limitovanom rozsahu, a to dohľad nad plnením povinností

vyhlasovateľaverejnejponukymajetkovýchhodnôtustanovenýchvZoCP,tedakontrolovala zverejnenie
schváleného Prospektu investície pred začatím verejnej ponuky (§ 126 ods. 2 ZoCP a § 127 ZoCP),
aktuálnosť prospektu investície počas lehoty trvania verejnej ponuky, plnenie informačných povinností
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a splnenie povinnosti predložiť pred zverejnením
NBS na posúdenie oznámenia o verejnej ponuke majetkových hodnôt, ako aj dodržiavanie ust. §
126 ods. 5 ZoCP. Až s účinnosťou od 1.6.2010 bola NBS oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či

vyhlasovateľ majetkových hodnôt dodržiava schválený Prospekt investície. NBS teda nevykonávala
a ani nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt, pretože by to bolo nezákonným prekročením jej kompetencie. Z polročných
správ Družstva predkladaných NBS nevyplývali žiadne indície a ani informácie o zhoršení finančnej
situácii Družstva, ktorá by ohrozila vyplácanie vyrovnávacích podielov či podielov na zisku jeho členom.

Družstvo od začiatku obchodnej spolupráce s Obchodníkom s CP, nemalo žiadne výhrady k činnosti
Obchodníka s CP a ani nikdy NBS neoznámilo, že Obchodník s CP neoprávnene vyúčtováva odmenu
alebo si inak neplní povinnosti vyplývajúce zo zmluvy uzatvorenej s Družstvom, ale ani nikdy nepodalo
žiadnu súdnu žalobu, že Obchodník s CP nekoná v súlade s uzatvorenou zmluvou, prípadne svojim
konaním spôsobuje škodu Družstvu. Až po ôsmich rokoch vzájomnej spolupráce s Obchodníkom s

CP, listom doručeným NBS dňa 15.4.2010, Družstvo žiadalo o preskúmanie postupu Obchodníka s
CP a vykonanie dohľadu na mieste. Družstvo sa nedomáhalo svojich nárokov voči Obchodníkovi s
CP na príslušnom súde, ale žiadalo okamžitú nápravu od NBS. NBS po podaní podnetu Družstvom a
oboznámení sa s informáciami uvedenými v podnete vykonala ihneď v období od 20.4.2010 do 6.5.2010
u Obchodníka s CP dohľad na mieste, pri ktorom bolo zistené, že Obchodník s CP neposkytoval pre

Družstvo investičnú službu riadenie portfólia v zmysle ZoCP. Vzhľadom na podozrenie z možného
poškodenia klientov Obchodníka s CP, v záujme ochrany klientov Obchodníka s CP vydala NBS
rozhodnutie č. T.-XXXX/XXXX z 12.7.2010 o predbežnom opatrení, ktorým Obchodníkovi s CP uložila
zdržať sa nakladania s majetkom klientov zvereným Obchodníkovi s CP bez predchádzajúceho
písomného súhlasu NBS. Rozhodnutím č. T.-XXXX-X/XXXX z 21.12.2010 NBS odobrala Obchodníkovi

s CP povolenie na poskytovanie investičných služieb z dôvodov uvedených v § 156 ods. 2 písm. a)
ZoCP. V rozhodnutí boli uvedené aj iné porušenia ZoCP. Proti rozhodnutiu podal Obchodník s CP
rozklad.VkonaníorozkladeakodruhostupňovýorgánrozhodovalaBankováradaNBS,ktoránapadnuté
prvostupňové rozhodnutie potvrdila rozhodnutím č. Q.-XXX/XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť
4.3.2011. Odporkyňa uviedla, že NBS listom z 20.4.2010 vyzvala Družstvo, aby predložilo žiadosť o

schváleniedodatkuprospektuinvestícietak,abyDružstvomohlopokračovaťvzhodnocovanífinančných
prostriedkov. Družstvo podalo dňa 28.4.2010 žiadosť o schválenie dodatku k Prospektu investície.
Keďže žiadosť bola neúplná, NBS vyzvala Družstvo na odstránenie nedostatkov. Družstvo požiadalo
trikrát o predĺženie lehoty na odstránenie nedostatkov celkovo na stodvadsať dní, avšak nedostatky
neodstránilo. NBS ako prvostupňový orgán dohľadu nad finančným trhom, rozhodnutím č. T.-XXXX/

X-X/XXXX z 26.8.2010 konanie o žiadosti Družstva zastavila. O rozklade Družstva, podanému proti
uvedenému rozhodnutiu, ako druhostupňový orgán rozhodovala Banková rada NBS, ktorá prvostupňové
rozhodnutie potvrdila. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 16.12.2010. Medzičasom NBS listom pod
č. T.-XXXXX/XXXX z 27.8.2010 doručila Družstvu oznámenie o začatí konania za porušenie § 129
ods. 3, v spojení s § 128 ods. 1 písm. b), c) a h) ZoCP a § 125c ods. 1, v spojení s § 127 ods.

4 ZoCP, a to tým, že Družstvo nedodržiavalo schválený Prospekt investície a že skutočnosti v ňom
uvedené nie sú aktuálne a pravdivé. Toto konanie bolo ukončené rozhodnutím pod č. T.-XXXXX-X/
XXXXz30.5.2011,ktorýmsaDružstvuzakázalpredajmajetkovýchhodnôt.Natvrdenienavrhovateľa,že
Družstvo malo poskytnúť Obchodníkovi s CP 26.179.149,64 eur odporkyňa konštatovala, že pri výkone
dohľadu na mieste u Obchodníka s CP nenašla žiadne dokumenty, ktoré by nasvedčovali tomu, že by

Družstvo zverilo Obchodníkovi s CP finančné prostriedky. NBS nebola pri vykonávaní dohľadu nečinná,
nespôsobila žiadne prieťahy v konaní, postupovala v súlade so ZoCP, preto odporkyňa žiadala návrh
zamietnuť.Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní dňa 27.3.2014 predložila súdu písomný návrh z
10.1.2014nazačatieprejudiciálnehokonaniapredSúdnymdvorom Európskejúniepodľačl.267Zmluvy
o fungovaní Európskej únie, podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p., s poukazom na ust. § 1 O.s.p.,

podľa ktorého vnútroštátny súd je povinný zabezpečiť spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov
účastníkov konania. Návrh navrhovateľ odôvodnil na tom skutkovom základe, že sa pred vnútroštátnym
súdom domáha náhrady škody proti členskému štátu z titulu zodpovednosti za škodu, ktorá mu mala
byť spôsobená nesprávnym a neodborným dohľadom zo strany verejnoprávneho orgánu a to NBS nad
Družstvom, ktorého bol členom a Obchodníkom s CP, ktorého Družstvo používalo na zhodnocovanie

finančných prostriedkov získaných od navrhovateľa. Družstvo zhromažďovalo peňažné prostriedky a
zabezpečovalo ich zhodnocovanie v zmysle ZoCP na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt
podľa ust. § 126 ZoCP, a to na základe zverejneného Prospektu investície, ktorý schválila NBS. Prospekt
investície bol vypracovaný k 20.2.2002 a doplnený dodatkami a zo dňa 21.3.2003, 3.6.2008. Dohľad
nad aktuálnosťou, úplnosťou a pravdivosťou prospektu bol zverený NBS. Podľa názoru navrhovateľky,
právna úprava inštitútu prospektu investície obsiahnutá v ZoCP je výsledkom implementácie Smernice

2003/71/ES Európskeho parlamentu a Rady zo dňa 4.11.2003 o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri
verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie a o zmene a doplnení smernice
2001/34/ES. Uviedla, že Družstvo svojim konaním porušovalo, okrem iných aj ust. § 125 c/ ods. 1, v
spojení s ust. § 127 ods. 4 ZoCP od 31.12.2006, avšak NBS voči družstvu úradne zasiahla už v máji
2011 vydaním Rozhodnutia o zákaze činnosti, s odvolaním sa na to, že NBS dohliadať ani sankcionovať

Družstvo pred 1.6.2010 za prípadné nedodržanie Prospektu investície nemohla a pred 1.1.2009 ani za
prípadné neaktualizovanie Prospektu investície, keďže nemala na to zákonné kompetencie. V návrhu
presne špecifikovala dve prejudiciálne otázky, ktoré mal súd položiť Súdnemu dvoru EÚ.

Odporkyňa žiadala, aby súd návrh prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa

čl. 267 (pôvodného čl. 234) Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva zamietol, nakoľko navrhovateľ
zavádzajúco tvrdí, že Inštitút verejnej ponuky majetkových hodnôt je zjavne totožný s Inštitútom verejnej
ponuky cenných papierov predpokladaným v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES
zo 4.11.2003 o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí
na obchodovanie, a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES v platnom znení. Definícia verejnej

ponuky do majetkových hodnôt do 21.7.2013 bola zakotvená v § 126 ZoCP, ktorým definícia verejnej
ponuky cenných papierov je zakotvená v § 120 ZoCP. Z týchto definícii je zrejmé, že ide o dva
absolútne odlišné inštitúty, ktoré boli zavedené do právneho poriadku Slovenskej republiky od 1.1.2002
nazákladeZoCP.Podľanázoruodporkynetátozákonnáúpravaplnerešpektuječl.16Chartyzákladných
práv Európskej únie, podľa ktorého sa sloboda podnikania uznáva v súlade s právom Európskej únie

(ďalej len EÚ), vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou. Podľa názoru odporcu odpoveď na prvú
prejudiciálnu otázku nemôže byť kladná a preto je bezpredmetné zaoberať sa druhou prejudiciálnou
otázkou položenou v návrhu, nakoľko alternatívne investičné možnosti, medzi ktoré možno zahrnúť aj
činnosť vyhlasovateľov verejnej ponuky majetkových hodnôt začala v rámci EU regulovať až smernica
Európskeho a parlamentu a Rady 2011/61/EÚ zo dňa 8.6.2011 o správcoch alternatívnych investičných

fondov a zmene na doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadením (ES) číslo 1060/2009
(EÚ) číslo 1095/2010. Alternatívne investičné fondy podľa vyjadrenia odporkyne tvoria heterogénnu
skupinu investičných združení rôznych právnym foriem zriadených v rôznych právnych systémoch.
Cieľom Smernice EÚ 2011/61/EÚ, podľa bodu 4 v spojení s bodom 1 jej preambuly je ustanoviť vnútorný
trh pre správcov alternatívnych investičných fondov a harmonizovaný a prísny regulačný rámec, ako aj

rámec dohľadu pre činnosti všetkých správcov alternatívnych o investičných fondov v rámci EU vrátane
správcov alternatívnych investičných fondov, ktorí majú sídlo v členskom štáte EÚ.

Predmetnýnávrhsúdprvéhostupňaposúdilpodľa§109ods.1písm.c)O.s.p.ačl.267Konsolidovaného
znenia Zmluvy o fungovaní EU a vychádzal z toho, že verejná ponuka majetkových hodnôt nie je

regulovaná Smernicou EÚ 2003/71/ES - smernicou o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej
ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a o zmene a doplnení Smernice
2001/34/ES, na znenie ktorej sa navrhovateľ odvoláva v návrhu na začatie prejudiciálneho konania.
Alternatívne investičné možnosti, medzi ktoré je možné zahrnúť aj činnosť vyhlasovateľov verejnej
ponuky majetkových hodnôt začala v rámci EÚ regulovať až Smernica Európskeho parlamentu a Rady

2011/61/EÚ z 8.6.2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení Smerníc
2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadením (ES) č. 1060/2009, (EÚ) č.1095/2010.Podľa názoru súdu rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie o položených otázkach nie je
nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej z dôvodu vyššie uvedeného, ako i na základe
zhodnotenia dokazovania vo veci samej a z tohto dôvodu sa neobrátil na Súdny dvor Európskej

únie. Súd návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa článku
267 Zmluvy o fungovaní EU zamietol aj z dôvodu, že prvostupňový súd nie je súdom, proti ktorému
rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva a preto mu táto povinnosť
obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie nevyplýva, nakoľko táto povinnosť vyplýva po zhodnotení
skutkových okolností len súdu, voči ktorému rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok. Z

uvedených dôvodov návrh navrhovateľa zamietol.

Vo veci samej súd pri posudzovaní nároku navrhovateľa vychádzal z ust. čl. 2 Ústavy SR, §§ 1, 3 ods.
1 písm. d), 9 ods. 1 a 2, § 15 ods. 1 a § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 zodpovednosti za škodu vzniknutú
pri výkone verejnej moci a §§ 127 ods. 2 a 128 ZoCP.

Z obsahu návrhu je zrejmé, že navrhovateľ sa voči odporkyni domáha náhrady škody titulom
zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z., preto súd nárok
posudzoval v intenciách tohto zákona.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že navrhovateľ bol členom družstva PODIELOVÉ DRUŽSTVO

SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, do tohto Družstva vložil členský vklad, avšak vzhľadom na rozhodnutie o
vystúpení z Družstva jeho členstvo zaniklo rozhodnutím predstavenstva Družstva podľa čl. 16 ods. 3
stanov Družstva k 20.1.2011, čím mu vzniklo právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu vo výške 316,60
eur so splatnosťou do 30.9.2011.

Súd mal vykonanými dôkazmi preukázané, že na základe schváleného Prospektu investície Úradom
pre finančný trh U.-XXX/XXXX/ M. z 21.3.2002, bolo Družstvo oprávnené ponúkať majetkové hodnoty
s lehotou verejnej ponuky 10 rokov. Prospekt investície bol informačným dokumentom, z obsahu
ktorého investori získavali informácie pre ich investičné rozhodnutie. Zo Zmluvy o zriadení portfólia
z 2.6.2008 mal súd preukázané založenie zmluvného vzťahu medzi Družstvom a Obchodníkom s

CP CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s.. Predmetná zmluva bola Obchodníkom s CP vypovedaná listom z
30.3.2010 s účinnosťou od 1.5.2010. Po tomto úkone Družstvo listom z 15.4.2010 požiadalo NBS o
preskúmanie postupu spoločnosti CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s.. V tomto čase Družstvo však nepodalo
žalobu voči Obchodníkovi s CP o náhradu škody, ale žiadalo NBS aby situáciu riešila. Do 1.6.2010
NBS, ako aj jej právny predchodca Úrad pre finančný trh, v súlade so ZoCP postupovali správne

vo vzťahu k Družstvu, ktoré bolo NBS povinné predkladať polročné správy o svojom hospodárení. Z
obsahu správ nevyplývali žiadne informácie o prípadnej zhoršenej finančnej situácií Družstva a ani po
rokovaní so štatutárom Družstva ako aj s ostatnými štatutármi dcérskych spoločností družstva. Obsah
prerokovaných skutkových okolností o činnosti Družstva mal súd preukázaný zo zápisu z prerokovania
problémov a nezrovnalostí v činnosti družstiev z 24.08.2007. Družstvo dňa 10.10.2007 doručilo NBS list

s tým, že zo strany družstiev nedošlo k porušeniu zákona a prospektov investícií schválených Úradom
pre finančný trh z dôvodov v liste špecifikovaných. Družstvo sa vyjadrilo k systému fungovania družstiev
vzhľadom na ich investičnú stratégiu, že vtedajší stav zodpovedal dlhoročnej finančnej spolupráci medzi
spoločnosťami CI HOLDINGU, a.s., jej dcérskymi spoločnosťami a družstvami. Podľa názoru Družstva
narušenie tohto systému by mohlo týmto spoločnostiam spôsobiť značné škody ako aj na druhej strane

náklady, keďže finančné vzťahy medzi uvedenými spoločnosťami sú dlhodobými investičnými vzťahmi.
Družstvu a jeho dcérskym spoločnostiam sa javilo ako problematické zabezpečiť do portfólia družstiev
iné investičné nástroje, ktorých emitentami by boli spoločnosti v rámci finančnej skupiny CI HOLDING,
a.s.. Družstvo zdôraznilo, že dlhodobé vysoké výnosy členov družstiev boli zabezpečené najmä dobrou
investičnou stratégiou družstiev, pričom bola vyslovená obava, že jej zmenou by mohlo prísť k ich

ohrozeniu, resp. narušeniu dôveryhodnosti družstiev, ak by nebolo naďalej zo strany ich členov možné,
aby jednotlivé družstvá boli naďalej schopné plniť svoje záväzky. Za vyše päťročné obdobie pôsobenia
družstiev na slovenskom finančnom trhu nebola evidovaná ani jedna sťažnosť zo strany členov družstiev
a taktiež družstvám nebolo zrejmé, že by NBS disponovala nejakou sťažnosťou voči jednotlivým
družstvám. Družstvo až listom doručeným NBS dňa 15.4.2010 požiadalo NBS o preskúmanie postupu

spoločnosti CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. potom, čo mu Obchodník s CP vypovedal zmluvu o zriadení
portfólia. Z obsahu listinných dôkazov, ako aj z obsahu výpovede splnomocneného zástupcu odporcu
mal súd preukázané, že NBS vykonala v období od 20.4.2010 do 6.5.2010 u Obchodníka s CP
dohľad na mieste. NBS v tomto období vyzvala Družstvo listom z 20.4.2010, aby predĺžilo žiadosť oschváleniedodatkuprospektuinvestícietak,abyDružstvomohlopokračovaťvzhodnocovanífinančných
prostriedkov, keďže NBS zistila, že podstatná časť prospektu investície sa stala neaktuálna.

Z obsahu listinných dôkazov mal súd preukázané, že Družstvo predložilo NBS dňa 28.4.2010 žiadosť o
schváleniedodatkovkprospektuinvestície.Týmtobolozačatékonanie,ktorébolopodľa§21ods.1písm.
a) zák. č.747/2004 Z.z. prerušené rozhodnutím T.-XXXX/X-X/XXXX z 10.5.2010 na čas, kedy Družstvo
bolo povinné odstrániť nedostatky žiadosti a žiadosť doplniť. Družstvo ani po opakovanom predĺžení
lehoty na odstránenie vád žiadosti nedostatky neodstránilo, v dôsledku čoho NBS rozhodnutím T.-XXXX/

X-X/XXXX z 26.8.2010 konanie vo veci žiadosti o schválenie dodatkov k prospektu investície, zastavila.
Rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím Bankovej rady NBS číslo Q.-XXXX/XXXX z 8.12.2010,
právoplatné 16.12.2010. NBS súbežne začala voči Družstvu konanie o uložení sankcie podľa § 144 ods.
4 zák. č.566/2001 Z.z. za porušenie ust. §129 ods.3, v spojení s ust. § 128 ods.1 písm. b), c) a h) ZoCP
a §125c ods.1, v spojení s §127ods.4 ZoCP, rozhodnutím T.-XXXXX-X/XXXX z 30.5.2011, právoplatné
18.7.2011. Týmto rozhodnutím NBS Družstvu zakázala predaj majetkových hodnôt, avšak nezakázala

Družstvu vykonávať inú činnosť, keďže NBS takéto kompetencie voči Družstvu ako podnikateľskému
subjektu nemala.

NBS na základe získaných poznatkov o činnosti Družstva ako aj Obchodníka s CP, podala dňa
27.7.2010 orgánom činným v trestnom konaní oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu.

Podľa uznesenia Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, vyšetrovateľa odboru boja proti
korupcii č. k. Č.:B.-XXX/BPK-Z.-XXXX zo 16.11.2010, bolo dňa 10.8.2010 začaté trestné stíhanie podľa
§ 199 ods. 1 Trestného poriadku pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1 a ods. 4 písm.
a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona.

Súd vznik škody titulom nesprávneho úradného potupu posudzoval v zmysle § 9 zák. č. 514/2003
Z.z., pričom zdôraznil, že navrhovateľ bol povinný preukázať zákonné podmienky vzniku zodpovednosti
odporkyne za vznik škody, ktorá mala vzniknúť v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom
NBS pri výkone dohľadu nad Družstvom, ktorého bol členom. Zákonné podmienky vzniku zodpovednosti
odporkyne za vznik škody musia byť splnené kumulatívne bez ohľadu na zavinenie, nakoľko ide o

objektívnu zodpovednosť štátu, ktorej sa nemôže zbaviť. Navrhovateľ musí nesprávny úradný postup
orgánu štátu spoľahlivo preukázať, ako i to, že mu vznikla škoda v príčinnej súvislosť s neprávnym
úradným postupom štátneho orgánu. Podľa názoru súdu navrhovateľ nepreukázal, že by NBS vo
vzťahu k Družstvu nesprávne úradne postupovala. Práve naopak, v konaní bolo preukázané, že NBS
až od účinnosti zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch od 1.6.2010 bola oprávnená dohliadať

aj na skutočnosť, či vyhlasovateľ majetkových hodnôt - Družstvo, dodržiava schválený prospekt
investície. NBS nevykonávala a ani nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva ako
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, nakoľko by konala v rozpore s čl. 2 ods.2 Ústavy
SR a v rozpore s ustanoveniami zák. č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska, ZoCP a zák. č.
747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom.

Súd návrh zamietol, nakoľko navrhovateľ nepreukázal už prvú z troch podmienok vzniku zodpovednosti
za vznik škody, a to nesprávny úradný postup NBS a preto z dôvodu hospodárnosti konania sa s
ostatnými podmienkami vzniku zodpovednosti štátu výškou škody a príčinnou súvislosťou s nesprávnym
úradným postupom NBS pri výkone dohľadu nad Družstvom, nezaoberal.

Súd zdôraznil, že činnosť vyhlasovateľov verejnej ponuky majetkových hodnôt je ZoCP regulovaná len
čiastočne v § 126 až § 130. Alternatívne investičné možnosti začala v rámci EÚ regulovať až Smernica
EurópskehoparlamentuaRady2011/61/EÚz8.6.2011osprávcochalternatívnychinvestičnýchfondova
o zmene a doplnení Smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení ES č.1060/2009 a EÚ č.1095/2010,

Smernica EÚ 2011/61/EÚ, ktorú podľa čl. 66 ods.1 majú členské štáty EÚ vrátane Slovenskej republiky
prevziať do svojich právnych poriadkov do 22.7.2013. Prevzatie smernice sa má vykonať na základe
vládneho návrhu novely zák. č.203/2011 Z.z. o kolektívnom investovaní a ZoCP.

Vysloviť názor, že nárok na náhradu škody voči štátu môže byť úspešne uplatnený iba vtedy, ak

poškodený nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky voči dlžníkovi, ktorý je povinný plniť.
Uznesením Okresného súdu Bratislava I z 11.4.2011, sp. zn. 3K/95/2010 mal súd preukázané, že na
majetok Družstva ako úpadcu bol vyhlásený konkurz. Do funkcie správcu bol ustanovený Mgr. W. Y. a
veritelia Družstva boli vyzvaní na prihlásenie pohľadávok v lehote 45 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu.Je zrejmé, že vzhľadom na vznik nároku navrhovateľa voči Družstvu na vyplatenie vyrovnacieho podielu,
navrhovateľ patril medzi skupinu veriteľov Družstva oprávnených prihlásiť si svoju pohľadávku do
konkurzu, čo navrhovateľ formou prihlášky do konkurzu aj urobil. Pohľadávka bola správcom konkurznej

podstaty popretá a z toho dôvodu sa navrhovateľ domáha určenia jej oprávnenosti incidenčnou žalobou
voči správcovi konkurznej podstaty. Konkurz vyhlásený na majetok Družstva, rovnako ako konanie o
incidenčnej žalobe nie sú toho času právoplatne ukončené. Súd zistil, že na tunajšom súde sa vedie
konanie pod sp. zn. 19C/56/2011, v ktorom si Družstvo uplatňuje titulom náhrady škody za nesprávny
úradný postup odporkyne nárok na náhradu škody, ktoré rovnako nie je právoplatne skončené.

Podľa ustálenej súdnej judikatúry, rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cz/110/84 (Výber
rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SR pod č. 4/87), ktorá je s poukazom na závery rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31.5.2006, sp. zn. 4Cdo/199/2005 naďalej aplikovateľná a
rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 25Cdo/ 1404/2004 platí, že nárok na náhradu škody
podľa zák. č. 58/1969 Zb., ako aj zák. č. 514/2003 Z.z. môže byť v občianskom súdnom konaní úspešne

uplatnený voči štátu až vtedy, ak nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi
iným titulom, napr. titulom vydania bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal a je
povinný ho vydať. Preto ak má navrhovateľ pohľadávku voči subjektu, ktorý ju získal ako prospech a má
povinnosť tento prospech vydať, resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa úhrady pohľadávky
voči dlžníkovi, nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu, či už podľa zák. č. 58/1969 Zb.

alebo zák. č. 514/2003 Z.z., a tým ani predpoklad existencie škody. S poukazom na tieto skutočnosti
považoval súd žalobu za predčasnú.

Súd návrh zamietol ako predčasne podaný aj z dôvodu, že navrhovateľ ako bývalý člen družstva,
ktorý sa stane v dôsledku nevyplatených finančných prostriedkov Družstvom veriteľom Družstva, si

svoje nároky na náhradu škody môže uplatniť v zmysle ust. § 243a ods. 4 Obchodného zákonníka
za splnenia podmienok vzniku škody voči členom predstavenstva Družstva alebo členom kontrolnej
komisie podľa ust. §244 Obchodného zákonníka. Obchodný zákonník v §§ 251 ods. 2, 243a ods. 4
a § 244 ods. 8 explicitne zakotvuje, že každý člen družstva je oprávnený v mene Družstva podať
žalobu o náhradu škody proti členovi predstavenstva z titulu jeho zodpovednosti voči Družstvu za

ním spôsobenú škodu, že každý veriteľ Družstva môže vo svojom mene a na vlastný účet uplatniť
nároky Družstva na náhradu škody proti členom predstavenstva a tiež proti členom kontrolnej komisie,
ak veriteľ družstva nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku družstva, a taktiež, že ak je na
majetok družstva vyhlásený konkurz, nároky veriteľov družstva proti členom predstavenstva a tiež proti
členom kontrolnej komisie družstva môže uplatňovať správca konkurznej podstaty družstva voči členom

predstavenstva družstva, ktorí ak porušili svoje povinnosti pri výkone svojej funkcie sú zodpovední
spoločne a nerozdielne za škodu, ktorú tým družstvu spôsobili. Existencia pohľadávky navrhovateľa na
náhradu škody voči vyššie uvedeným subjektom Družstva vylučuje možnosť, podľa názoru súdu, aby
sa domáhal náhrady škody voči štátu podľa zák. č.514/2003 Z.z.. Navrhovateľ nepreukázal, že by bez
svojej viny sa bezúspešne domáhal náhrady škody voči subjektom Družstva. Skutočnou škodou je aj

ujma spočívajúca neuspokojenej pohľadávke navrhovateľa ako veriteľa voči subjektom Družstva, ktorú
náhradu požaduje od štátu ako subjektu zodpovedného za prípadný nesprávny úradný postup orgánu
verejnej moci. Táto škoda však vzniká za preukázania všetkých podmienok vzniku zodpovednosti štátu
za škodu až okamihom, keď sa právo veriteľa na plnenie voči dlžníkovi stane fakticky nevymáhateľným.
V danom prípade je právne relevantným prípadný nesprávny úradný postup, ktorého by sa mohla NBS

dopustiť zanedbaním dohľadu len vo vzťahu k dohliadanému subjektu, ktorým je Družstvo. Len v prípade
takéhoto nesprávneho úradného postupu by prichádzalo do úvahy, že v priamej príčinnej súvislosti s
nesprávnym úradným postupom by navrhovateľovi vznikla škoda. Navrhovateľ poukázal, že mu vznikla
škoda aj v príčinnej súvislosti so zanedbaním dohľadu zo strany NBS nad činnosťou Obchodníka s CP,
pričom uviedol, že Družstvo poskytovalo finančné prostriedky potom, ako ich získalo od navrhovateľa

Obchodníkovi s CP na základe zmluvy o riadení portfólia. Medzi Družstvom a Obchodníkom s CP
tak vznikol záväzkový vzťah, na základe ktorého boli obaja účastníci zmluvy povinní plniť z uzavretej
zmluvy. Ak Družstvo zistilo, že Obchodník s CP si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy neplní,
bolo jeho povinnosťou domáhať sa súdnou cestou pohľadávok, na ktoré malo na základe uzavretej
zmluvy nárok. Len v prípade, ak by sa Družstvo svojej pohľadávky nedomohlo voči Obchodníkovi s

CP titulom nároku vyplývajúcim zo zmluvy, bolo by možné (teoreticky) dospieť k záveru, že Družstvu
vznikla škoda v súvislosti s prípadným nesprávnym úradným postupom NBS, spočívajúcom v zanedbaní
dohľadu nad Obchodníkom s CP. V priamej príčinnej súvislosti s prípadným preukázaným nesprávnym
úradným postupom nad dohliadaným subjektom - Obchodníkom s CP mohla vzniknúť škoda len nastrane Družstva, čo je však subjekt odlišný od navrhovateľa. Podľa názoru súdu z vyššie uvedených
dôvodov je prípadný nesprávny úradný postup NBS, vyplývajúci z dohľadu nad Obchodníkom s CP, v
danom prípade právne irelevantný, pretože na strane navrhovateľa nedošlo k vzniku škody v priamej

príčinnej súvislosti s prípadným nesprávnym úradným postupom NBS, spočívajúcom v zanedbaní
dohľadu nad Obchodníkom s CP, preto sa súd takýmto prípadným nesprávnym úradným postupom ani
nezaoberal.

Podľa názoru súdu odporkyňa v konaní preukázala, že NBS dohľad nad dohliadaným subjektom -

Družstvom nezanedbala. Súd sa priklonil k jej názoru, že Družstvo bolo dohliadaným subjektom len
v obmedzenom rozsahu v súlade s ust. §§ 125 až 128 ZoCP. V súlade s uvedenými stanoveniami
Úrad pre finančný trh schválil Družstvu Prospekt investície, pričom posudzoval len jeho úplnosť (§ 127
ods. 4, v spojení s § 125 ods. 7 ZoCP), t.j. či obsahuje všetky údaje a vzájomný súlad predložených
údajov a ich zrozumiteľnosť. Za pravdivosť údajov v Prospekte investície zodpovedali príslušné orgány
Družstva. Odporkyňa tiež preukázala, že nebolo v právomoci NBS schvaľovať zmluvu o riadení,

resp. portfólia. Prospekt investície mal podľa zákona obsahovať len zoznam zmlúv, ktoré zabezpečujú
odbyt výrobkov navrhovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu služieb, ktoré
poskytuje. NBS nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva, pretože by došlo k
prekročeniu jej kompetencií. NBS až od 1.6.2010 bola oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či
vyhlasovateľ majetkových hodnôt dodržiava schválený prospekt investície. Okrem toho štát, Slovenská

republika, nemôže priamo zasahovať do vlastnej činnosti Družstva a jeho majetkovoprávnych vzťahov,
v ktorých má Družstvo autonómne postavenie. Vnútorné vzťahy Družstva sa spravovali v danom
čase stanovami družstva a Obchodným zákonníkom. Navrhovateľ ako člen Družstva (podnikateľského
subjektu) neinvestoval predmetné peňažné prostriedky do subjektu, na činnosť ktorého nemal žiaden
vplyv,právenaopak,moholjehočinnosťovplyvňovaťprostredníctvomjehoorgánovvzmysleustanovení

Obchodného zákonníka a Stanov PDSI. Navrhovateľ nepreukázal, že počas členstva v Družstve
realizoval svoje oprávnenia vyplývajúce z členstva tak, že by aktívne zasahoval do činnosti Družstva za
účelom odvrátenia hroziacej škody pri zistení nedostatkov v činnosti štatutárnych zástupcov Družstva.

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd návrh zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods1 O.s.p., v zmysle zásady úspechu účastníka v
konaní. Keďže úspešná odporkyňa si náhradu trov konania neuplatnila (žiadne trovy jej nevznikli), preto
jej náhradu trov nepriznal.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie navrhovateľ a napadol ním výrok, ktorým bol zamietnutý jeho
návrh o náhradu škody. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti
zmenil tak, že vyhovie jeho návrhu, alebo aby ho v tejto časti zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Prvý výrok rozsudku odvolaním nie sú dotknutý.

Navrhovateľ v odvolaní namietal, že súd prvého stupňa nezohľadnil, že odporkyňa nepostupovala v
súlade s princípom právneho štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty; základným atribútom
je istota subjektov práva, že sa voči nemu bude zachovávať právo, a teda orgány verejnej moci budú vo
vzťahu k nim postupovať v súlade s ústavou a platnými právnymi predpismi, t.j., že ich postup bude zo
strany subjektov práva predvídateľný. Poukázal na to, že sa spoliehal, že nedôjde ku škode na jeho úkor,

pretože vychádzal z garancie odporkyne ako orgánu dohľadu. Nemohol predpokladať, že dohľad nad
Prospektom investície je podľa odporkyne len formálny, pretože zákon o dohľade takýmto spôsobom
obsah dohľadu nad Prospektom investícií nedefinoval. Postup odporkyne bol svojvoľný, resp. arbitrárny
v neprospech každého, ktorý sa naň z hľadiska stability a ochrany investície spoľahol. Uviedol, že súd
sa mal riadiť zmyslom a účelom zákona a neuprednostniť iné výkladové metódy pred ústavne súladným

výkladom. V tejto súvislosti poukázal na nálezy Ústavných súdov Slovenskej a Českej republiky, sp. zn.
III.ÚS 341/07, I.ÚS 243/07 a sp. zn. Pl.ÚS 21/96.

Uviedol, že argument odporkyne, že vykonávala dohľad nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 ZoCP, ale nevykonávala dohľad nad celkovou

činnosťou Družstva je irelevantný, ak navrhovateľ nemohol o takto zúženom dohľade orgánu dohľadu
vedieť. Podľa jeho názoru nie je správny záver súdu prvého stupňa o tom, že neexistuje príčinná
súvislosť medzi škodou, ktorá mu vznikla a porušením zákonných povinností odporkyňou spočívajúcich
v nesprávnom výkone dohľadu, ktorým bol porušený ZoCP. Ku škode navrhovateľa došlo v rámciporušenia zákonnej povinnosti odporkyne vykonávať zákonom stanovené povinnosti dohľadu a nie
v dôsledku toho, že navrhovateľ nebol „bdelý“. Súd prvého stupňa svojím výkladom umožňuje, aby
došlo aj v budúcnosti k porušeniu zákona na úkor občanov, ktorý ako vhodné a zákonom chránené

zhodnotenie ich finančných prostriedkov zvolia ich investovania v rámci subjektov dohliadaných
odporkyňou. Povinnosťou NBS podľa § 137 ods. 2 ZoCP je a bolo zisťovanie a vyhodnocovanie
informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných subjektov aj ich činnosti, pričom
podľa § 135 ods. 1 zákona, ktorý platí v tomto znení už od 1.5.2007, Družstvo ako vyhlasovateľ
verejnej ponuky majetkových hodnôt, ako aj obchodník, patrili a patria k povinne dohliadaným subjektom

zo strany NBS. Podľa § 135 ods. 2 ZoCP mala odporkyňa zisťovať, čo v prípade Družstva ani
Obchodníka s CP neurobila, všetky informácie a podklady o dodržiavaní resp. nedodržiavaní povolenia
na činnosť vydaných NBS Družstvu a obchodníkovi, čo v prípade Družstva bol prospekt investícií vydaný
ešte vtedajším Úradom pre finančný trh a následne pravidelne dodatkovaný zo strany NBS. Povinný
zákonný dohľad zo strany NBS bol dokonca koncipovaný tak široko, že NBS má zisťovať informácie
a podklady aj o iných rizikách, ako tých vyplývajúcich z povolenia na činnosť vrátane rizík, ktorým

sú, resp. mohli byť vystavené dohliadané subjekty a v rámci nich aj Družstvo činnosťou obchodníka
a vrátane rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu záujmov dokonca klientov dohliadaných subjektov. V
skutkovo a právne totožnom konaní vedenom pod sp. zn. 7C/206/2011 bolo preukázané, že NBS už
v roku 2007 pri kontrole družstva zistila, že družstvo má z hľadiska rizikovosti portfólia nedostatočne
rozložené portfólio, ktoré bolo tvorené zmenkou jediného emitenta, a to spoločnosti CI HOLDING

a.s., ktorý v tom čase akcionársky vlastnil obchodníka. Družstvo malo všetky peňažné prostriedky
získané od navrhovateľov (svojich členov) investované v subjekte personálne a majetkovo prepojenom
s obchodníkom a družstvom. V konaní sp. zn. 7C/206/2011 bolo ďalej zistené, že NBS sa napriek
zisteniam o rizikovosti portfólia družstva uspokojila s takou nápravou stavu, že toto portfólio bolo
následne po tomto vytknutí zo strany NBS rozložené namiesto jednej do troch zmeniek, a to zmeniek

vystavených spoločnosťou CI HOLDING a.s., CI REALITY s.r.o. a GLOBAL production, s.r.o., pričom
posledné dve spoločnosti boli opäť 100 % dcérskymi spoločnosťami CI HOLDING a.s., a vo všetkých
troch spoločnostiach bol navyše či už členom predstavenstva alebo konateľom Ing. Y. Č., vtedajší
predsedapredstavenstvaobchodníka.Toznamená,žeNBSajnaďalejakceptovalastav,žeceléportfólio
družstva je rozložené a investované do prepojených subjektov s CI HOLDING a.s. a obchodníkom.

Následne v roku 2008 NBS vydala právoplatné sankčné rozhodnutie voči obchodníkovi, v ktorom
konštatovala, že obchodník porušil zákon o cenných papieroch vo viacerých podstatných ohľadoch. Ani
po vydaní tohto rozhodnutia NBS, okrem udelenej bezvýznamnej pokuty vo výške 10.000 eur, rovnako
ani po zisteniach vo vzťahu k samotnému družstvu z roku 2007, nevyužila svoje kompetencie v zmysle
zákona o cenných papierov a neprijala žiadne následné kontrolné opatrenia, ako napr. predbežný alebo

celkový zákaz činnosti obchodníkovi alebo Družstvu, resp. zrušenie povolenia na činnosť obchodníkovi
alebo udelenie peňažnej sankcie priamo členom predstavenstva Družstva alebo obchodníka. Týmto
podcenením situácie odporkyňa umožnila ďalšiu činnosť Družstva aj obchodníka, čo vyústilo v roku 2010
do nedostupnosti navrhovateľom vložených prostriedkov do Družstva. NBS následne svojim postupom
potvrdila tieto tvrdenia navrhovateľa o tom, že družstvo ako aj obchodník dlhodobo porušovali zákon o

cenných papieroch, keď NBS dňa 4.3.2011 obchodníkovi odňala licenciu na činnosť a Družstvu zakázala
činnosť až v roku 2011. Tolerovala tak porušovanie právnych predpisov minimálne od roku 2008 do roku
2011. V ďalšom navrhovateľ poukázal na to, že NBS rozhodnutím z 30.5.2011 zakázala družstvu predaj
majetkových hodnôt z dôvodu neaktuálnosti prospektu investícií.

Z výpočtu nedostatkov vytýkaných NBS Prospektu investícií je nepochybné, že prospekt bol neaktuálny
v základných a z pohľadu investorov v rozhodujúcich skutočnostiach. NBS účelovo ustálila trvanie
neaktuálnosti prospektu až od mája 2010. Z vykonaných dôkazov však vyplýva, že údaje zahrnuté do
prospektu boli v skutočnosti neaktuálne dlhodobo pred májom 2010, a to spätne k 31.12.2006, kedy
došlo v sídle NBS dňa 27.8.2007 k stretnutiu s poverenými členmi predstavenstva družstva za účelom

prerokovania nezrovnalostí a problémov (údaje o subjektoch, ktoré ovládajú družstvo boli neaktuálne
minimálne od 1.10.2009, údaje o subjektoch, s ktorými je družstvo majetkovo prepojené boli neaktuálne
minimálne od 1.10.2009 a údaje o majetkových aktívach, ktoré sa majú nadobudnúť z peňažných
prostriedkov nadobudnutých na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt a základné strategické
zámery podnikateľskej činnosti družstva boli neaktuálne už k 31.12.2006). Z uvedeného potom

vyplynulo, že Družstvo svojim konaním porušovalo ust. § 129 ods. 3 v spojení s ust. § 128 ods. 1
písm. b), c) a h) a ust. § 125c ods. 1 v spojení s ust. § 127 ods. 4 zákona o cenných papieroch od roku
31.12.2006, avšak NBS voči Družstvu úradne zasiahla až v máji 2011, kedy mu vydaním rozhodnutia
o zákaze činnosti konečne zakázala činnosť.Ohľadom predčasnosti návrhu na začatie konania navrhovateľ uviedol, že žiadna platná právna norma
neumožňuje vysloviť záver o predčasnosti podania žaloby, a to ani vtedy, ak navrhovateľ doposiaľ nemal

možnosť vymôcť plnenie od subjektu, ktorý jediný je podľa názoru odporkyne, ako aj prvostupňového
súdu povinný mu dané plnenie vrátiť. Takýto záver nie je v súlade s platnou legislatívou SR. Zákon
č. 514/2003 Z.z. neustanovuje, nevyžaduje a ani nepripúšťa žiadne predchádzajúce vysporiadanie
súkromnoprávnych vzťahov, ale naopak, pripúšťa regresnú náhradu. Ak škoda predstavuje majetkovú
ujmu v podobe skrátenia majetkového stavu poškodeného, nedá sa vznik škody bez ďalšieho spojiť s

formálnym ukončením konkurzného konania. Ak by prebiehajúce konkurzné konanie vylučovalo podanie
občianskoprávnej žaloby o náhradu škody, potom by zákon o konkurze a reštrukturalizácii fakticky
suspendoval Občiansky zákonník, zákon o zodpovednosti za škodu, a to až do doby právoplatného
skončenia konkurzného konania. Navrhovateľ napokon v odvolaní namietol, že zo zápisníc o
pojednávaní pred prvostupňovým súdom vyplýva, že listinné dôkazy vyžiadané prvostupňovým súdom,
resp. predložené účastníkmi konania neboli riadne vykonané spôsobom ustanoveným v § 129 ods.

1 O.s.p.. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6MCdo/11/2010 z 31.1.2012.

Odporkyňa sa vyjadrila aj k odvolaniu navrhovateľa podaním zo dňa 28.5.2014 a navrhla v ňom, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v navrhovateľom napadnutej časti ako vecne a právne

správny potvrdil.

K odvolacím námietkam navrhovateľa uviedla, že prvostupňový súd v prejednávanej veci vykonal
rozsiahle dokazovanie, riadne zabezpečil listinné dôkazy, dostatočne a správne zistil skutkový stav
a dospel aj k správnemu a riadne odôvodnenému rozhodnutiu v predmetnej veci. Navrhovateľom

uvádzané tvrdenia nesvedčia o žiadnej predčasnosti napadnutého prvostupňového rozhodovania,
pretože pojednávania v skutkovo a právne identických veciach sa konali už od 2.7.2012. Na
základe vykonaných podstatných a rozhodujúcich dôkazov a iných dôležitých skutočností známych
prvostupňovému súdu z jeho činnosti (§ 121 O.s.p.) a na základe správneho zistenia a posúdenia
skutkového i právneho stavu veci je treba konštatovať, že prvostupňový súd dospel k správnemu,

logickému a riadne odôvodnenému rozsudku v predmetnej veci.

Za nepresné a účelové označila tvrdenie navrhovateľa, že všeobecný súd musí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkmi konania (nález ÚS SR sp. zn. IV.ÚS 115/03, sp. zn. III.ÚS 209/04 a sp. zn.
I.ÚS 241/07). V odvolaní navrhovateľ ani nešpecifikoval, na ktoré otázky nedostal odpoveď. Tvrdenia

navrhovateľa nasvedčujú tomu, že tento sa účelovo snaží navrhovať ďalšie právne irelevantné dôkazy,
ktoré odďaľujú rozhodnutie vo veci, pričom sám nevyužil všetky možnosti na vymoženie svojho nároku,
keď nepodal žalobu proti členom predstavenstva ani členom kontrolnej komisie družstva, ktorí boli
zodpovední za riadenie družstva PDSI a tiež za hospodárenie a nakladanie s majetkom Družstva.

V súvislosti navrhovateľom namietaného porušenia princípov právneho štátu zo strany odporkyne
uviedla, že jej kompetencie pri vykonávaní dohľadu nad dohliadanými subjektmi sú dané platným
právnymi predpismi a ich medze vyplývajú aj z Ústavy SR a konštantnej súdnej judikatúry. Pri svojom
postupe voči Družstvu a aj obchodníkovi s cennými papiermi dodržiavala zákonné pravidlá zakotvené
v zákone o dohľade a ZoCP. Navrhovateľ ako laik mohol sám požiadať odporkyňu o vysvetlenie

jej zákonom zverených kompetencií v oblasti dohľadu na finančným trhom. Poukázala na svoje
predchádzajúce vyjadrenia, v ktorých sa vyjadrovala k otázkam namietaným navrhovateľkou (napr.
vyjadrenie k doplnenej žalobe).

K poukazu navrhovateľa v odvolaní na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Cdo/ 4968/2009

zo dňa 11.4.2012 v súvislosti s otázkou reálnej predčasnosti žalobného návrhu uviedla, že tvrdenie
právneho zástupcu navrhovateľa je zavádzajúce a nezodpovedá skutočnosti. Uvedený rozsudok totiž
primárne rieši problematiku zodpovednosti iných subjektov ako štátu, a iba sekundárne a marginálne
sa zaoberá zodpovednosťou za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci. Pritom Najvyšší súd ČR
výslovne judikoval, že „akokoľvek inak nie je možné zmiešavať posúdenie otázky vzniku škody pri

zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci s otázkou zodpovednostných nárokov
osôb uvedených v § 3 ods. 2 ZKV“. V predmetnom rozsudku ďalej Najvyšší súd ČR konštatuje,
že aj zo súdneho rozsudku zverejnené v zbierke pod č. R 48/2011 (rozsudok 25Cdo/2601/2010)
vyplýva, že v prípade prebiehajúceho konkurzu na majetok dlžníka „sa posúdenie nevymáhateľnostipohľadávky poškodeného ako predpokladu vzniku škody spôsobenej štátom odvíja odo dňa, keď
poškodený dostal plnenie na základe právoplatného rozvrhového uznesenia súdu bez ohľadu na to,
že doposiaľ nebolo vydané rozhodnutie o zrušení konkurzu“. Už uvedený rozsudok Najvyššieho súdu

ČR sp. zn. 29Cdo/4968/2009 sa konkrétne zaoberal náhradou škody, ktorej sa navrhovatelia domáhali
proti členom štatutárneho orgánu konkrétnej obchodnej spoločnosti preto, lebo členovia štatutárneho
orgánu si oneskorene splnili povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok danej obchodnej
spoločnosti.

Ako už bolo uvedené, navrhovateľovi doposiaľ nevznikla žiadna škoda, pretože vznik samotnej škody
a jej výšky bude závisieť od výsledku konkurzného konania družstva. Až následne, ak pohľadávka
navrhovateľa voči dlžníkovi nebude uspokojená v rámci konkurzu, až vtedy jej môže vzniknúť škoda.
Táto škoda nevzniká v okamihu splatnosti pohľadávky, ani v okamihu omeškania dlžníka, ale mohla
by vzniknúť až okamihom, keď sa právo veriteľa teda navrhovateľa voči dlžníkovi stalo fakticky
nevymáhateľným. Navrhovateľ si teda zmiešava ujmu, ktorá mu ako veriteľovi bola spôsobená

doterajším neplnením záväzkov jej dlžníkom s ujmou, ktorá je jednou z podmienok vzniku nároku na
náhradu škody.

Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že listinné dôkazy neboli riadne vykonané spôsobom upraveným v ustanovení
v § 129 ods. 1 O.s.p., t.j., že neboli prečítané určité listiny, alebo ich presne označené časti, odporkyňa

uviedla, že zo zápisnice o pojednávaní vyplýva, že súd oboznámil obsah spisu prečítaním podstatných
častí označených listín. Zdôraznil, že je podstatné, že okrem toho, že súd na pojednávaní vykonal
jednotlivé listinné dôkazy ich prečítaním, obsah týchto listinných dôkazov je známy tak súdu, ako
aj právnemu zástupcovi navrhovateľa a aj odporkyni z inej rozhodovacej činnosti súdu, pretože na
Okresnom súde Bratislava I je podľa jej informácií podaných cca 800 žalôb podaných na rovnakom

skutkovom a právnom základe a od 2.7.2012 sa uskutočnili stovky pojednávaní v skutkovo a právne
identických veciach s totožnými listinnými dôkazmi. Vo všetkých sporoch je právnym zástupcom
navrhovateľov (veriteľom družstva PDSI) advokátska kancelária FUTEJ & Partners, s.r.o.. V tejto
súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR 1Obo/283/2006 z 27.2.2008 v zmysle, ktorého
netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti. Podľa názoru

odporkyne súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, vykonal všetky dôkazy potrebné pre zistenie
rozhodujúcich skutočností a dospel na základe nich k správnemu právnemu posúdeniu veci.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 212 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti bez nariadenia

pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Vo veci dňa 21.7.2015 verejne vyhlásil rozsudok podľa § 156 ods.
3, v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p., nakoľko preskúmaním napadnutého rozsudku a konania, ktoré mu
predchádzalo zistil, že odvolaniu navrhovateľky nemožno priznať úspech, keďže prvostupňový súd na
základe vykonaného dokazovania riadne zistil skutkový stav veci (ust. § 153 ods. 1 O.s.p.), vec správne
právne posúdil a na danú právnu vec správne aplikoval príslušné ustanovenia zák. č. 514/2003 Z.z.,

svoje rozhodnutie tiež náležitým spôsobom odôvodnil tak, ako to má na mysli ust. § 157 ods. 2 O.s.p..

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že v konaní nebol preukázaný už prvý
predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za škodu navrhovateľa, a to nesprávny úradný postup NBS pri
vykonávaní dohľadu nad činnosťou Družstva. Okrem toho nebolo preukázané ani to, či navrhovateľovi
už konkrétna škoda vôbec vznikla. V tomto smere odvolací súd poukazuje na podrobné odôvodnenie

napadnutého rozsudku.

Je nesporné, že NBS bola povinná vykonávať dohľad nad činnosťou Družstva, ako vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt, v predmetnom konaní bol však sporný rozsah takéhoto dohľadu.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na tú skutočnosť, že až od účinnosti novelizovaného ust.

§ 129 ods. 3 ZoCP zákonom č. 129/2010 Z.z., teda až od 1.6.2010, boli povinnosti vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky
majetkových hodnôt malo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený Prospekt investície. Teda
až od uvedeného dňa mohla NBS dohliadať, či Družstvo dodržiava schválený Prospekt investície.Tiež povinnosť aktualizovať Prospekt investície v zmysle § 125c ods. 1, v spojení s ust. § 127 ods. 4
ZoCP bola vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená až od 1.1.2009 na základe
novelizovaného ust. § 127 ods. 4 ZoCP zák. č. 558/2008 Z.z..

Počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt zodpovedal investorom za
pravdivosť a úplnosť údajov v prospekte investície štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt (§ 128 ods. 1 písm. h/ ZoCP). Pokiaľ ide o rizikovosť portfólia, ZoCP neukladal
vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt a teda ani Družstvu, žiadne povinnosti v oblasti

rozloženia rizík, na rozdiel od iných dohliadaných subjektov. Je preto správny názor súdu prvého stupňa,
že tieto neexistujúce povinnosti Družstva nemohla NBS kontrolovať a nevykonávala ani dohľad nad
finančnými ukazovateľmi Družstva. Podľa platnej právnej úpravy mohla kontrolovať len to, či Družstvo
plní informačné povinnosti v zmysle § 126 až 130 ZoCP.

V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že navrhovateľ si musel byť vedomý toho, že s jeho investíciou

je spojené riziko a že doterajší, alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov Nemožno
pričítať na ťarchu NBS, ak si týchto skutočností navrhovateľ nebol vedomý. To isté platí aj pokiaľ ide o
jeho argumentáciu, že o rozsahu dohľadu NBS nad činnosťou Družstva nemal vedomosť.

Vzhľadom na vyššie uvedené je nesporné, že v predmetnom konaní nebol preukázaný základný

predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, ktorá mala vzniknúť navrhovateľovi nesprávnym úradným
postupom štátu v zmysle § 9 zák. č. 514/2003 Z.z., v danom prípade Národnou bankou Slovenska.

Pokiaľ ide o rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Cdo 4968/2009, na ktorý v odvolaní
poukazoval navrhovateľ, odvolací súd sa v tomto smere stotožnil s podrobnou argumentáciu odporkyne.

Z rozsudku Najvyššieho súdu ČR nevyplýva záver, že návrh o náhradu škody proti štátu možno
podať v ktoromkoľvek štádiu konkurzného konania. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za
škodu je nedobytnosť pohľadávky poškodeného v tom zmysle, že je zrejmé, že poškodený neobdrží v
konkurznom konaní žiadnu sumu. To, v akej výške vznikla veriteľovi škoda, možno zistiť už skôr, než pri
rozvrhu, a to napr. pri vydaní čiastočného rozvrhu, alebo pri právoplatnom schválení konečnej správy.

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ešte uvádza, že miera možného uspokojenia
veriteľov dlžníka môže byť objasnená už pri vydaní čiastočného rozvrhu, prípadne pri právoplatnom
schváleníkonečnejsprávy,akznejbudezrejmé,žedosiahnutývýťažokspeňaženiakonkurznejpodstaty
nebude stačiť na plné uspokojenie pohľadávok za podstatou a pracovných nárokov, takže bude jasné,

že za daných okolnosti navrhovateľ nebude mať šancu od Družstva vymôcť žiadne odškodnenie.
V predmetnom konkurznom konaní vyhlásenom na majetok Družstva nedošlo ešte k speňažovaniu
majetku z podstaty, a preto správca konkurznej podstaty doteraz nemohol podať konečnú správu o
speňažovaní majetku. Za tohto stavu otázka nedobytnosti pohľadávky nie je vyriešená. Vzhľadom na
túto skutočnosť nemožno ustáliť ani výšku škody. Preto je správny záver súdu prvého stupňa, že návrh

bol podaný predčasne.

S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti
ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1, v spojení s ust. § 142
ods. 1O.s.p.. V odvolacom konaní úspešnej odporkyni náhradu trov konania nepriznal, pretože si žiadne
trovy neuplatnila a zo súdneho spisu nevyplýva, že by je nejaké trovy v odvolacom konaní vznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.