Rozsudok – Neplatnosť právnych úkonov ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. august 2017

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/321/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115204620
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2115204620.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie
Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci žalobkyne: W. K., nar. X.XX.XXXX, bytom F.
XXX/XX, L., zastúpená JUDr. Danielom Pavelkom, advokátom, so sídlom Pribinova 46, Hlohovec, proti
žalovaným: 1/ C. I., nar. XX.X.XXXX, bytom J. K. XXX/X, A., 2/ K. G., nar. X.X.XXXX, bytom Ľ. K. XXX/
XXX, K. D., obaja zastúpení Mgr. Petrom Kubalom, advokátom, so sídlom Pod Párovcami 1362/55,
Piešťany, o určenie neplatnosti listiny o vydedení a neplatnosť závetu, o odvolaní strán proti rozsudku
Okresného súdu Trnava zo dňa 8. februára 2016, č.k. 19C/106/2015-66, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti trov konania p
o t v r d z u j e .

II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním súd prvej inštancie určil, že listina o vydedení ako prejav vôle
poručiteľky A. G., rod. F., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, obsiahnutá v notárskej zápisnici napísanej
na Notárskom úrade JUDr. Ivety Vaškovej, so sídlom v Trnave, sp. zn. N 462/98, NZ 409/98 dňa
14.12.1998, je neplatná a vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiadny z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovení § 469a ods. 1 písm. b) a § 476
ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, keď na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že
dôvody vydedenia žalobkyne tak, ako sú uvedené v notárskej zápisnici, neboli dané, keď v konaní
mal súd preukázané, že neprejavovanie opravdivého záujmu nebolo zavinené výlučne žalobkyňou.
Je nepochybné, že vzťahy medzi žalobkyňou a jej rodičmi boli vážne narušené, keď príčinou toho
bola skutočnosť, že žalobkyňa odišla z rodičovského domu. Dôvodom jej odchodu bola skutočnosť,
že žalobkyňa mala vážnu známosť a rodičia nesúhlasili s tým, aby sa vydala ešte pred maturitou, čo
vyplýva priamo z listiny o vydedení, kde nebohá matka žalobkyne ako dôvod vydedenia uviedla: ,,Moja
dcéra W. K., rod. G. vo svojich osemnástich rokoch odišla z môjho domu. Študovala na Strednej
poľnohospodárskej škole v Piešťanoch, mala známosť a chcela uzatvoriť manželstvo ešte pred
maturitou. S týmto sme ani ja, ani môj manžel nesúhlasili, nakoľko neboli žiadne objektívne dôvody na to,
aby sa vydávala, chcela som jej len dobre, aby skončila školu a potom si založila rodinu. Na túto otázku
sme mali s dcérou odlišné názory, a preto bez rozlúčenia v novembri roku 1978 odišla z nášho domu.“
Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa neodišla z rodičovského domu bezdôvodne, ale z
dôvodu odlišného jej názoru a názoru jej rodičov o jej živote. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplýva, že
žalobkyňa i s budúcim manželom krátko po odchode z rodičovského domu navštívila rodičov, títo ju však
neprijali; žalobkyňa pozvala svojich rodičov i na svoju svadbu, títo sa však svadby nezúčastnili. Kontakty

medzi žalobkyňou a jej rodičmi sa následne vzhľadom na takéto správanie oboch (rodičia nereflektovali
snahu žalobkyne o uzmierenie; žalobkyňa sa nechcela vrátiť domov, chcela žiť podľa vlastných predstáv)
prerušili. K ,,obnoveniu“ vzťahov došlo až približne v roku 1984, kedy žalobkyňa aj s deťmi začala rodičov
navštevovať, deti tam trávili víkendy, čo bolo preukázané i výpoveďami svedkov (detí žalobkyne ako
i manžela žalovanej 1/), tieto návštevy skončili podľa názoru žalobkyne z dôvodu, že deti odmietali
k starým rodičom chodiť, čo v konaní potvrdili i deti žalobkyne, podľa nich dôvodom bolo to, že ako
deti nedostávali darčeky a boli hladné, zaobchádzalo sa s nimi inak ako s ostatnými vnúčatami. Podľa
tvrdenia žalobkyne akékoľvek kontakty s rodičmi boli ukončené v roku 1989, keď jej otec, keď si prišla k
nim domov pre kvety spustil na ňu krik, že prečo ho vyrušuje a či nemá iné na robotu; správanie otca sa jej
dotklo, odišla domov a od tej chvíle prestala chodiť do domu rodičov. Z uvedeného jednoznačne vyplýva,
že takéto správanie žalobkyne, keď rodičov pravidelne nenavštevovala, nebolo výlučne zavinením
žalobkyne, k takémuto vzťahu značnou mierou prispeli svojim správaním či k žalobkyni, resp. k jej deťom
i rodičia žalobkyne teda i samotná poručiteľka. Podľa názoru súdu akékoľvek dokazovanie vykonané v
predmetnej veci nemôže vyvrátiť záver súdu o tom, že tak žalobkyňa ako i poručiteľka majú svoj podiel
viny na tom, že vzťahy medzi nimi neboli usporiadané čoho logickým dôsledkom bolo to, že neprejavovali
vzájomnú náklonnosť takú ako by vo vzťahu - matka - dcéra prejavovať mali (nenavštevovali sa
pravidelne, neblahoželali si k sviatkom, nemali potrebu oznámiť si dôležité životné udalosti a zúčastniť sa
ich /svadba, narodenie detí/ a pod.), keď príčinou takéhoto vážneho narušenia vzťahov boli ich rozdielne
predstavy o živote žalobkyne ešte v čase keď odišla z rodičovského domu. Vykonaným dokazovaním
v predmetnom konaní - výsluchom účastníkov konania a výsluchom svedkov bolo preukázané iba to,
že tak žalobkyňa ako i poručiteľka mali snahu o urovnanie vzťahu, avšak ako vyplýva z vykonaného
dokazovania, podľa názoru súdu negatívnu úlohu v tom ,,zohral“ nebohý otec žalobkyne. Vzhľadom na
uvedené, keď v konaní bolo jednoznačne obsahom samotnej listiny o vydedení preukázané, že o takéto
zlé, neusporiadané vzťahy medzi žalobkyňou a jej matkou (poručiteľkou) sa značnou mierou pričinila i
samotná poručiteľka, nemôže byť táto skutočnosť podľa názoru súdu na ujmu žalobkyne s dôsledkom
jej vylúčenia ako zákonnej dedičky jej nebohej matky (vydedením). Preto mal súd za to, že dôvody
vydedenia žalobkyne neboli dané, preto návrhu v časti určenia neplatnosti listiny o vydedení vyhovel.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd nevykonal dôkaz navrhovaný splnomocneným zástupcom žalovaných
- vypočutie zvukového záznamu z oslavy poručiteľky v roku 2011, keď vykonanie tohto dôkazu by nemalo
vôbec žiadny vplyv na rozhodnutie v predmetnej veci, napokon skutočnosti, ktoré chcel týmto dôkazom
preukazovať v konaní ani neboli sporné (odchod žalobkyne z domova; skutočnosť, že poručiteľka bola
žalobkyňu volať, aby sa vrátila; skutočnosť, že žalobkyňa nepovedala poručiteľke o narodení detí). Vo
zvyšnej časti - vyslovenia neplatnosti závetu, ktorý bol obsahom predmetnej notárskej zápisnice a na
základe ktorého poručiteľka odkázala všetok svoj majetok žalovaným 1/ a 2/ súd návrh ako nedôvodný
zamietol, keď žalobkyňa v konaní ani neuviedla dôvod pre ktorý by mal byť závet neplatný, súd žiadny
dôvod neplatnosti závetu nezistil, pričom vyhovenie návrhu v časti určenia neplatnosti listiny o vydedení
nemá žiadne právne účinky na platnosť závetu. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že v
rámci dedičského konania má neopomenuteľný dedič zákonné možnosti domáhať sa svojej ochrany. O
trovách konania rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tak,
že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a to s poukazom na výsledok sporu, keď v
časti o neplatnosť listiny o vydedení súd vyhovel návrhu a v časti určenia neplatnosti závetu súd návrh
zamietol, úspešnosť účastníkov konania bola teda rovnaká.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti vyhovenia žalobe a v časti trov konania podali v zákonnej
lehote odvolanie žalovaní, ktorí navrhli rozsudok v napadnutej časti zmeniť a návrh žalobkyne zamietnuť,
alternatívne rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
súčasne si uplatnili nárok na náhradu trov prvoinštančného, ako i odvolacieho konania. Podľa ich názoru
dôvody, ktoré uviedla poručiteľka, sú dostatočnými dôvodmi k tomu, aby došlo k platnému vydedeniu.
Nakoľko tu existovala a existuje verejná listina - notárska zápisnica - je potrebné v prvom rade pristúpiť
k výkladu jej obsahu tak, že osvedčuje skutočnosti v nej uvedené, a preto by na prvom možnom mieste
výkladu jej obsahu malo byť zachovanie jej platnosti. Tieto skutočnosti však súd nebral do úvahy,
pričom v danej veci je podstatným, že tu je listinný dôkaz - notárska zápisnica - verejná listina, ktorá
osvedčuje skutočnosti a okolnosti v nej uvedené. Podľa ich názoru súd pristúpil k výkladu ustanovení
Občianskeho zákonníka nesprávne, pretože zo žiadneho ustanovenia Občianskeho zákonníka a už
vôbec nie z ustanovenia § 469a ods. 1 písm. b) takýto výklad nevyplýva, resp. k takémuto výkladu súdy
nemajú žiaden zákonný podklad. Súd preto nemal skúmať, či o nezáujem potomka o poručiteľa bol
samotným potomkom zavinený a tiež to, či záujem bol vážny, alebo bol uskutočňovaný len „naoko“.
Z celého dokazovania vyplynulo, že poručiteľka mala záujem o príbuzenský vzťah a bola to naopak

žalobkyňa, ktorá o tento vzťah nestála, nemala záujem odpustiť a nájsť cestu k opätovnému zblíženiu
s poručiteľkou, najmä s prihliadnutím na to, že v období rokov 1985 - 1986 (prípadne až do roku 1989)
sa podarilo obnoviť aspoň minimálne rodinné stretnutia a banálny incident s kvetmi v roku 1989 (ktorý
dokonca nebol ani medzi poručiteľkou a žalobkyňou) znamenal, že až do spísania závetu a listiny o
vydedení v roku 1998 (teda skoro 10 rokov) napriek vzdialenosti len niekoľko kilometrov od rodičovského
domu sa žalobkyňa vôbec s rodičmi nestýkala, nezaujímala sa o ich stav (najmä zdravotný) a prerušila
tak opätovne rodinné väzby. Súd podľa názoru odvolateľov nesprávne vyhodnotil aj obsah samotnej
listiny o vydedení, keď existenciu nezhôd (len v rovine verbálnej, čo je však prirodzené v každom
ľudskom spolužití), čo do odlišnej predstavy rodičov a žalobkyne vyhodnotil za okolnosť, ktorá sama
o sebe mala znamenať, že nezáujem žalobkyne spôsobila (pričinila sa) aj poručiteľka. Bolo potrebné
v tejto súvislosti poukázať aj na to, že samotná žalobkyňa potvrdila, že jej rodičia v sobáši nebránili.
Žalovaní mali za to, že poručiteľke stav rodinných vzťahov prekážal a mala snahu o obnovu rodinných
vzťahov. Žalobkyňa nemala záujem o nadviazanie (znovuobnovenie) rodinných väzieb a vzťahov, čoho
dôkazom je skutočnosť, že to bola poručiteľka, ktorá ju na Silvestra po odchode bola volať späť, aby
sa vrátila domov a neskôr poručiteľka s otcom žalobkyne, ktorí ju boli na strednom Slovensku navštíviť.
Poručiteľka nedala žiadnu príčinu k takému správaniu sa žalobkyne a naopak jej záujem bol odmietaný
žalobkyňou. Žalobkyňa mala a má komplikovanú povahu a z toho zrejme pramení jej frustrácia z toho,
že ju matka - poručiteľka vydedila a ani po toľkých rokoch si nevie nájsť cestu k súrodencom. Dôkazom
jej skutočného vzťahu k rodičom - v danom prípade voči poručiteľke - je fakt, že nebola prítomná na
jej pohrebe. Súd mal vziať súčasne do úvahy aj tú skutočnosť, že odchod dieťaťa z domácnosti -
bez rozlúčenia, vysvetlenia a v čase, kedy nemalo ukončené vzdelanie - bolo výrazným zásahom do
rodinného života a vzťahov, na ktorý rodičia žalobkyni nedali príčinu. Žalobkyňa v konaní nepreukázala,
že o poručiteľku skutočný záujem prejavovala, resp. že jej nezáujem bol spôsobený správaním sa
poručiteľky. Odvolatelia poukázali tiež na to, že odmietnutím vykonania dôkazu - prehratím zvukového
záznamu došlo k odňatiu ich práva konať pred súdom. Žalobkyňa po svojom odchode v roku 1978,
ako aj po roku 1989 sa nezaujímala o rodičov, o to, ako sa majú, či im nič nechýba, či sú zdraví a
spokojní, rovnako vôbec neriešila rodinné vzťahy s vlastnými súrodencami, neprišla im ani na svadbu,
pričom k tomu nemala žiaden dôvod. Žalobkyňa sama potvrdila, že sa s poručiteľkou zblížila až po smrti
otca, teda v roku 2009, t.z. od svojho odchodu až do daného času s poručiteľkou nikdy neobnovila
vzťahy a nevyvinula žiadne úsilie k tomu, aby sa tak stalo. Podľa názoru odvolateľov tu bol v skutočnosti
trvalo neprejavovaný opravdivý záujem potomka o rodiča a vôbec nemožno vravieť, že by bolo dané,
že príčinou neprejavovania záujmu bolo správanie či postoj, či iné prejavy poručiteľky.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti trov konania podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa,
ktorá navrhla rozsudok v napadnutej časti zmeniť a priznať jej plnú náhradu trov konania tak, ako bola
vyčíslená. Poukázala na to, že v časti určenia neplatnosti listiny o vydedení bola v celom rozsahu
úspešná a neúspešná bola v časti určenia neplatnosti závetu. Bolo potrebné prihliadnuť však na to, že
žaloba v časti o určenie neplatnosti závetu bola podaná výhradne z toho dôvodu, že podanie takejto
žaloby bolo žalobkyni uložené samotným Okresným súdom Trnava, a to uznesením zo dňa 2.2.2015,
sp.zn. 26D/604/2014 pod hrozbou pokračovania v dedičskom konaní po poručiteľke A. G., bez zreteľa na
žalobkyňu. Na základe uvedeného mala za to, že súd nepostupoval správne, ak dal na roveň žalobu v
časti, v ktorej sa domáhala určenia neplatnosti listiny o vydedení s časťou žaloby, v ktorej sa z opatrnosti
v nadväznosti na prípadné určenie neplatnosti listiny o vydedení domáhala určenia neplatnosti závetu.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podali včas oprávnené
osoby - strany sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 379 a §380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie strán nie je dôvodné, pretože
rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutých častiach vecne správny.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 19C/106/2015 bolo určenie
neplatnosti závetu a listiny o vydedení. Rozsudkom, napadnutým odvolaním súd prvej inštancie určil,
že listina o vydedení ako prejav vôle poručiteľky A. G., rod. F., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX,
obsiahnutá v notárskej zápisnici napísanej na Notárskom úrade JUDr. Ivety Vaškovej, so sídlom v
Trnave, sp.zn. N 462/98, NZ 409/98 dňa 14.12.1998, je neplatná a vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách
konania súd rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie
v časti vyhovenia žalobe a v závislom výroku o trovách konania.

8. Odvolatelia odvolanie odôvodnili tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c) O.s.p., v súčasnosti § 365 ods. 1 písm.
e) CSP), a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 250 ods. 2
písm. d) O.s.p. v súčasnosti § 365 ods. 1 psím. f) CSP) a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., v súčasnosti § 365 ods.
1 písm. h) CSP). Odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. e) CSP je daný, ak súd prvej inštancie
nevykoná navrhnuté dôkazy a vzhľadom na to nezistí úplne skutkový stav veci. Odvolací dôvod v zmysle
§ 365 ods. 1 písm. f) CSP je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá
postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132 O.s.p. (v súčasnosti § 191 CSP), pretože súd zobral do
úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli
počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo ak v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti, zákonnosti,
pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktoré odporujú ustanoveniam § 122 až § 135 O.s.p.).
Odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP je daný, ak súd prvej inštancie posúdil vec podľa
právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, prípadne právnu normu, síce správne určenú,
nesprávne vyložil a nesprávne aplikoval.

9. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky
jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým
záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov a
pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na
vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s
poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné
vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre
ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.
Na zdôraznenie správnosti záverov súdu sa potom žiada dodať už len nasledovné:

10. Vydedením sa rozumie jednostranný výslovný prejav poručiteľov vôle, ktorým sa odníma potomkovi
ako neopomenuteľnému dedičovi právo, ktoré by mu inak patrilo podľa zákona.

11. Vydedenie musí spĺňať určité materiálne a formálne náležitosti. Materiálnou náležitosťou vydedenia
je (okrem všeobecných požiadaviek pre platnosť právnych úkonov) existencia konkrétneho dôvodu
vydedenia uvedeného v zákone. Ustanovenie § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka taxatívne
vypočítava dôvody vydedenia. Pre všetky dôvody je charakteristické negatívne správanie sa potomka
v rozpore s dobrými mravmi. Dôvod vydedenia sa musí uviesť v listine o vydedení a tento dôvod
musí existovať už v čase pred prejavom poručiteľovej vôle v listine o vydedení. Teda existencia dôvod
vydedenia sa posudzuje vždy za obdobie pred napísaním listiny o vydedení. Z formulácie dôvodov
vydedenia uvedených v písmenách a) a b) tohto ustanovenia vyplýva, že na ich základe možno
postihnúť široký okruh negatívnych skutočností existujúcich vo vzťahu poručiteľa a potomka. Ide pritom
o subjektívne dôvody, resp. dôvody, ktoré sa posudzujú zo subjektívneho hľadiska.

12. Podľa ustálenej súdnej praxe je potrebné otázku, či potomok o poručiteľa neprejavoval opravdivý
záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal, posudzovať vždy s prihliadnutím na všetky okolnosti
prípadu. Z hľadísk, ktoré je potrebné pri tomto dôvode vydedenia vždy skúmať je aj to, či potom potomok
mal reálnu možnosť o poručiteľa prejaviť opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejaviť, t.j. či
poručiteľ mal sám záujem sa s potomkom stýkať a udržiavať s ním bežné príbuzenské vzťahy; vydedenie
prichádza od úvahy len tam, kde poručiteľ o tento blízky príbuzenský vzťah stojí, kde sa ho nezáujem
potomka osobne citovo dotýka, kde mu tento stav vadí, nie v prípade, keď ide o situáciu, keď je mu
tento stav ľahostajný, v prípade keď k nemu aj sám prispel. Zákonný dôvod vydedenia uvedený v
citovanom ustanovení (§ 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka) totiž vyžaduje, aby neprejavenie
opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu. Záujem,
ktorý by potomok mal prejavovať o poručiteľa, je treba posudzovať s prihliadnutím k okolnostiam
konkrétneho prípadu. Pokiaľ je skutočnosť, že potomok trvale neprejavuje o poručiteľa opravdivý záujem,

dôsledkom toho, že poručiteľ neprejavuje záujem o potomka, nemožno bez ďalšieho dôvodiť, že by
neprejavovanie tohto záujmu potomkom mohlo byť dôvodom k jeho vydedeniu (rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 5Cdo 239/2009 z 24.2.2010, 2Cdo 109/2010 z 29.2.2012 a 4Cdo 32/2014 z 27.5.2014).

13. Súd prvej inštancie vec posúdil z vyššie uvedených hľadísk, pričom pri výklade ustanovenia § 469a
ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka postupoval v súlade s ustálenou judikatúrou, súd uviedol, ktoré
skutočnosti mal preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami
sa pri hodnotení dôkazov spravoval, rovnako uviedol, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy, pričom
je treba uviesť, že nevykonaním navrhnutého dôkazu nedochádza v zmysle ustálenej rozhodovacej
činnosti k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom a vec i správne právne posúdil, pričom jeho
záverom nemožno nič vytknúť.

14. Aj podľa názoru odvolacieho súdu z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že správanie
sa žalobkyne, ktorá rodičov nenavštevovala, nebolo výlučne spôsobené zavinením žalobkyne, ale k
takémuto vzťahu značnou mierou prispeli svojím správaním sa, či už k žalobkyni resp. k jej deťom, i
rodičia žalobkyne, teda i samotná poručiteľka. Tak žalobkyňa, ako i poručiteľka majú svoj podiel viny
na tom, že vzťahy medzi nimi neboli usporiadané, čoho dôsledkom bolo, že neprejavovali vzájomnú
náklonnosť takú, akú vo vzťahu matka - dcéra prejavovať mali.

15. Súd prvej inštancie tiež správne rozhodol o trovách konania v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. a žiadnemu
z účastníkov náhradu trov konania nepriznal, keď v časti o neplatnosti listiny o vydedení súd žalobe
vyhovel a v časti určenia neplatnosti závetu súd žalobu zamietol a teda úspešnosť strán bola rovnaká.

16. Na tomto závere nič nemení, že žalobkyni bolo uložené uznesením súdu prvej inštancie zo dňa
2.2.2015, sp.zn. 26D/604/2014, uložené podať žalobu na určenie neplatnosti závetu, keď súd tak bol
v zmysle zákona povinný urobiť vzhľadom na to, že žalobkyňa v dedičskom konaní namietla platnosť
závetu a listiny o vydedení.

17. Súd prvej inštancie správne posúdil úspešnosť strán v spore, pričom svoj záver i dostatočným
spôsobom odôvodnil. Nemožno súhlasiť s tvrdením žalobkyne, že by žaloba o určení neplatnosti závetu
mala okrajovú povahu a je na ťarchu žalobkyne, že táto žalobe o určenie neplatnosti závetu neprikladala
dôležitosť a v žalobe a ani počas konania neuviedla žiadne dôvody neplatnosti závetu.

18. Z dôvodu, že odvolacie dôvody boli neopodstatnené a neboli zistené ani žiadne nedostatky v postupe
súdu prvej inštancie, na ktoré by mal odvolací súd prihliadnuť z tzv. úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2
CSP), preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach z dôvodu vecnej správnosti potvrdil
(§ 387 ods. 1 CSP).

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a
§ 255 ods. 1 a 2 CSP a vzhľadom na to, že v odvolacom konaní bola v prevažnom rozsahu úspešná
žalobkyňa, ktorá bola úspešná v odvolacom konaní týkajúcom sa veci samej a neúspešná bola len v
časti trov konania, s prihliadnutím na to odvolací súd rozhodol, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v celom rozsahu.

20. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 15. 10. 2019. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.