Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. december 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoE/94/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314210244
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8314210244.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému: G.epeľovi, nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX J. nad
S., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, o vymoženie 554,62 eura s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č. k. 6Er/669/2014-10 zo dňa 07.05.2015
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu.

Vyslovil, že účastníkom nepriznáva náhradu trov konania.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 103, § 104 ods. 1; 159 ods. 3; 251 ods. 4 Občianskeho
súdneho poriadku.

Konštatoval, že oprávnený sa návrhom vo forme zápisnice spísanej pred súdnym exekútorom dňa
23.05.2014 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na vymoženie 554,62 eura s príslušenstvom
na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spis. zn.
SR 00582/09 zo dňa 11.05.2009.

Súdny exekútor spolu s návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie, doručil súdu dňa 28.08.2014
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Oprávnený sa svojim návrhom domáha vykonania exekúcie na základe toho istého exekučného titulu
a voči tomu istému povinnému, ako v konaní vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn.
17Er/397/2009.

Uznesením Okresného súdu Humenné č. k. 17Er/397/2009-16 zo dňa 13.10.2011 bola exekúcia
zastavená z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok je pre nedostatok právomoci, odvíjajúcej sa od
neplatnosti rozhodcovskej zmluvy materiálne nevykonateľný. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť a
vykonateľnosť dňa 06.09.2012.

Aj napriek tom, že exekúciu súd zastavil, oprávnený sa opätovne domáha voči povinnému plnenia
z totožného rozhodcovského rozsudku. V danej veci už bolo právoplatne rozhodnuté a prekážka
rozhodnutej veci - res iudicata je prekážkou, ktorú nemožno odstrániť. Pokiaľ oprávnený nedisponuje
iným exekučným titulom, je vylúčené, aby si novým návrhom na vykonanie exekúcie uplatnil akékoľvek
nároky z rozhodnutia, ktorý súd vyhodnotil ako nespôsobilý exekučný titul.

Vzhľadom k tomu, že Exekučný poriadok neupravuje procesný postup v prípade res iudicata, súd
subsidiárne vychádzal z citovaných ustanovení O.s.p. a exekučné konanie zastavil.

O trovách exekučného konania rozhodol súd prvého stupňa tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal.
Oprávnený podal nedôvodný návrh na vykonanie exekúcie a ostatným účastníkom trovy exekučného
konania nevznikli.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní uviedol,
že podal návrh na vykonanie exekúcie a súdny exekútor následne požiadal príslušný súd o vydanie
poverenia. Oprávnený legitímne očakával, že exekučný súd pristúpi k legálnemu postupu, ktorý je
určený v ust. § 44 ods. 2 a nasl. Exekučného poriadku. V tejto fáze exekučného konania príslušný súd
rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom prípustnými výsledkami sú buď
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo vydanie uznesenia o zamietnutí návrhu na vydanie
poverenia. Exekučný súd o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol a bez zákonného oprávnenia
rozhodol o zastavení exekúcie. Súd nesprávne aplikoval § 251 ods. 4; § 159 ods. 3; § 104 ods. 1
a § 103 Občianskeho súdneho poriadku, lebo v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce
exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2 Exekučného
poriadku v spojení s § 45 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní aplikovať zásadu res iudicatae.
Vecou v zmysle ust. § 159 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku je potrebné chápať len autoritatívne
rozhodovanie o hmotnoprávnych právach a povinnostiach účastníkov konania. Exekučné konanie nemá
vo svojom predmete vec, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť. Exekučné konanie predstavuje len
vykonávacie konanie. Zákonodarca v Exekučnom poriadku úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej
veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu. Súd svojim postupom porušil právo účastníkov
konania na spravodlivý proces. Rozhodnutie a postup súdu vychádza z nesprávneho posúdenia
prípustnosti aplikácie prekážky rozhodnutej veci v exekučnom konaní.

Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal uznesenie súdu
prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212
O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 214 O.s.p. a zistil, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo
zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na
týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia súdom prvého stupňa, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a k odvolacím
námietkam oprávneného len na doplnenie konštatuje:

Len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova (§ 159 ods. 3 Občianskeho
súdneho poriadku).

Zmyslom existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci je to, aby súd nekonal a nerozhodoval o veci,
o ktorej už prv právoplatne rozhodol súd, prípadne iný orgán, ktorého rozhodnutím je civilný súd viazaný.
Prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa zaraďuje do kategórie neodstrániteľných vád konania, preto
posúdenie existencie uvedenej prekážky má zásadný význam pre ďalší priebeh konania. Ak súd zistí, že
prekážka právoplatne rozhodnutej veci existuje, v konaní pôjde o prekážku, ktorú nie je možné odstrániť,
a preto konanie zastaví.

Z ustanovenia § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, že pre exekučné konanie platia
procesné podmienky, ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania.
Na to nadväzujú aj dôsledky existencie nedostatku podmienok konania. Ak pôjde o neodstrániteľnú
podmienku exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na
ustanovenia 103 a 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 251 ods. 4 O.s.p.

Súd prvého stupňa správne konštatoval, že nakoľko Exekučný poriadok neobsahuje žiadne špeciálne
ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie
aplikovať ustanovenie § 159 ods. 3 O.s.p., ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne
rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie v predmetnej exekučnej veci súd prvého stupňa už o totožnom nároku oprávneného,
uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu, medzi tými
istými účastníkmi exekučného konania právoplatne rozhodol. Uvedené založilo prekážku res iudicata.
Pokiaľ preto v totožnej veci podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom
konaní nemožno pokračovať, a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania
(pozri uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici vo veci 1CoE 102/2015, 1CoE 141/2015, uznesenie
Krajského súdu v Trenčíne vo veci 11CoE 30/2015).

Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že oprávnený neuviedol v odvolaní žiadnu takú
relevantnú okolnosť, ktorá by bola spôsobilá privodiť zrušenie napadnutého uznesenia. Odvolacie
námietky oprávneného sú nedôvodné.

Preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa ustanovenia § 219 Občianskeho súdneho poriadku ako
vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.