Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. júl 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/228/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6214204282
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6214204282.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a
členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu BL Telecom collection,
s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 47 150 513, právne zastúpeného Advokátskou
kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711,
proti žalovanému A. Y., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom Z. XX, XXX XX Y. F., t. č. bytom R. XXX/X,

XXX XX Y. F., za účasti Združenia na ochranu spotrebiteľov OBRANA, o.z., so sídlom Park Angelinum 2,
04001Košice,IČO:42326923(do30.06.2016vystupujúcehovpozíciivedľajšiehoúčastníkanastrane
žalovaného), do 30. 06. 2016 právne zastúpeného Mgr. Petrom Masarovičom, advokátom, so sídlom
Park Angelinum 2, 040 01 Košice, o zaplatenie 325,93 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 10C/72/2014-138 zo dňa 29. 03. 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš p o t v r d z u j e.

Občianskemu združeniu - Združeniu na ochranu spotrebiteľov OBRANA, so sídlom Park Angelinum 2,
040 01 Košice (do 30. 06. 2016 vystupujúceho v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného) n
e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. 1. Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“ event. „okresný

súd“) rozsudkom zo dňa 29. 03. 2017 rozhodol, že Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA má
nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 35 %.
1. 2. Z odôvodnenia súdu prvej inštancie vyplýva, že dňa 12. 06. 2014 doručil žalobca prvoinštančnému
súdu žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 325,93 Eur s
príslušenstvom. Dňa 11. 08. 2014 oznámilo Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, so sídlom
v Košiciach, vstup do konania na strane žalovaného ako vedľajší účastník. Súd prvej inštancie vo veci

samej rozhodol rozsudkom č. k. 10C/72/2014-96 zo dňa 16. 09. 2015 tak, že zaviazal žalovaného
na zaplatenie sumy 105,93 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 34,57
Eur od 18. 06. 2011 do zaplatenia, vo výške 9,50 % ročne zo sumy 26,12 Eur od 18. 07. 2011 do
zaplatenia, vo výške 9,50 % ročne zo sumy 22,62 Eur od 18. 08. 2011 do zaplatenia, vo výške 9,50
% ročne zo sumy 22,62 Eur od 18. 09. 2011 do zaplatenia. Vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovanému
ani (pôvodnému) vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov konania nepriznal.

Následneprotirozhodnutiuprvoinštančnéhosúduvovýroku,ktorýmnepriznal(pôvodnému)vedľajšiemu
účastníkovi náhradu trov konania podal (pôvodný) vedľajší účastník na strane žalovaného v zákonnej
lehote odvolanie, na základ ktorého Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. 12Co/611/2015-125 zo
dňa 31. 01. 2017 rozsudok prvoinštančného súdu v uvedenom výroku zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové konanie.
1. 3. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že žalovaný spolu so Združením na

ochranuspotrebiteľovOBRANA,ktorévsporevystupovaloako(pôvodný)vedľajšíúčastníkmalivkonaní
úspech v rozsahu 35 % a mali by tak nárok na náhradu trov konania v uvedenom rozsahu. Žalovanémusúd náhradu trov nepriznal (právoplatný výrok). K náhrade trov konania (pôvodného) vedľajšieho
účastníka prvoinštančný súd uviedol, že postupoval v súlade s názorom odvolacieho súdu, ktorého
právny názor je v danej veci preň záväzný. Súd prvej inštancie preto konštatoval, že vstup Združenia na

ochranu spotrebiteľov OBRANA do konania na strane žalovaného bol účelný a súhlasil s jeho názorom,
že má v konaní právo na právne zastúpenie advokátom, čo ani súd nikdy nespochybnil. Spornou sa
javila len otázka účelnosti. V súlade s názorom krajského súdu prvoinštančný súd poznamenal, že
vyjadrenie právneho zástupcu Združenia na ochranu spotrebiteľov OBRANA bolo konkrétne a bolo z
neho zrejmé, že jeho vypracovaniu muselo predchádzať oboznámenie sa s vecou a s jej skutkovým a

právnym posúdením, pričom uviedol skutočnosti, ktoré viedli k zamietnutiu žaloby. Súd prvej inštancie
podotkol, že v zásade súhlasí aj s tvrdením združenia o notoricky uplatňovaných nárokoch žalobcu zo
zmluvných pokút, napriek opakujúcim sa rozhodnutiam súdov, na ktoré združenie reaguje namietaním
voči takémuto postupu. Prvoinštančný súd teda uznal, že vykonané úkony v konaní zo strany právneho
zástupcu združenia boli účelné, a preto mu v súlade s ustanovením § 262 ods. 1 a § 255 ods.1 CSP
priznal náhradu trov konania v rozsahu 35 %.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca (prostredníctvom právneho zástupcu) v zákonnej
lehote odvolanie. Poukázal na to, že prínos vyjadrenia (pôvodného) vedľajšieho účastníka a jeho
právneho zástupcu je bezvýznamný a zanedbateľný, vzhľadom na skutočnosť, že tieto vyjadrenia neboli
potrebné pre rozhodnutie súdu v konaní, nakoľko je ochrana spotrebiteľa zabezpečená povinnosťou

súdu prihliadať na mnohé skutočnosti v prospech spotrebiteľa ex offo. Ďalej poznamenal, že existuje
veľký počet rozhodnutí, ktoré sa týkajú obdobných konaní a nič nebráni vedľajšiemu účastníkovi, aby
vstúpil do konania bez toho, aby bol zastúpený právnym zástupcom. Podotkol, že prítomnosť združenia
v konaní je nepochybne motivovaná len prospechom v podobe trov konania na úkor účastníkov konania,
pričom tieto úkony sú jednoznačne nadbytočné, neúčelné a nie je ich možné priznať. Na podporu svojich

tvrdení poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 MCdo/9/2013 zo dňa
20. 06. 2014 a 6 MCdo/5/2013 zo dňa 19. 03. 2014 a rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov.

3. Na základe odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok - ďalej aj „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379, § 380 a 381 CSP, bez

nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a contrario a odvolaním napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

4. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 12. 06. 2014 doručil žalobca prvoinštančnému súdu žalobu, ktorou
sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 325,93 Eur s príslušenstvom. Dňa 11. 08.

2014 oznámilo Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, so sídlom v Košiciach, vstup do konania
na strane žalovaného ako vedľajší účastník. Súd prvej inštancie vo veci samej rozhodol rozsudkom
č. k. 10C/72/2014-96 zo dňa 16. 09. 2015 tak, že zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 105,93
Eur spolu s presne špecifikovaným úrokom z omeškania a vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovanému
ani (pôvodnému) vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. Následne proti rozhodnutiu

prvoinštančného súdu vo výroku, ktorým nepriznal (pôvodnému) vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov
konania podal (pôvodný) vedľajší účastník na strane žalovaného v zákonnej lehote odvolanie, na
základ ktorého Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. 12Co/611/2015-125 zo dňa 31. 01. 2017
rozsudok prvoinštančného súdu v uvedenom výroku zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové konanie. Prvoinštančný súd odvolaním napadnutým rozsudkom (č.

k. 10C/72/2014-138 zo dňa 29. 03. 2017) rozhodol, že Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA
má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 35 %.

5. V prejednávanej veci je zrejmé, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy
(v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, t.j. zo Zmluvy o pripojení).

6. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu Združenie
na ochranu spotrebiteľov OBRANA, so sídlom v Košiciach, (resp. akýkoľvek subjekt, ktorého predmetom
činnosti je ochrana práv spotrebiteľa) malo oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník
na strane žalovaného, pričom nemuselo preukazovať „právny záujem na jeho výsledku“, pretože

možnosť, aby vystupovalo ako vedľajší účastník na strane žalovaného (spotrebiteľa) mu dávala priamo
špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení § 93 ods. 2 O.s.p.. Účinky vstupu vedľajšieho
účastníctva podľa § 93 ods. 2 O.s.p. nastávali už okamihom doručenia oznámenia o jeho vstupe súdu
(bez ohľadu na konkrétnu fázu právoplatne neskončeného konania); výslovný súhlas podporovanéhoúčastníka so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane nebol potrebný. Odvolací súd
zdôrazňuje, že vyššie uvedené závery sa v plnej miere uplatnili len vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi,
ktorým bola právnická osoba založená za účelom ochrany práv podľa osobitného predpisu a ktorej vstup

do konania bol realizovaný do 31. 12. 2014. Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 O. s. p. výslovne upravovalo,
že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len
jeden záver a to, že vedľajší účastník mal (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na
právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky),
ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne

zastúpeniesplnomocnenýmprávnymzástupcom-advokátomasamozrejmemaliprávonanáhradutrov
konania, kam podľa ustanovenia § 137 ods. 1 O. s. p. bez akýchkoľvek pochybností patrila i náhrada trov
právneho zastúpenia. Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi mohla byť priznaná náhrada trov konania
(teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vzniklo tomu
účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval.

7. Z obsahu spisu je zrejmé, že v predmetnom prípade sa žalobca žalobou doručenou súdu prvej
inštancie dňa 12. 06. 2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 325,93 Eur s
príslušenstvom, pričom súd prvej inštancie vo veci samej rozhodol rozsudkom č. k. 10C/72/2014-96
zo dňa 16. 09. 2015 tak, že zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 105,93 Eur spolu s presne
špecifikovaným úrokom z omeškania a vo zvyšku súd žalobu zamietol. Žalobca mal teda úspech

v spore v rozsahu 32,5% a neúspech 67,5%, rozdiel medzi neúspechom a úspechom (67,5-32,5),
predstavuje rozsah v akom má byť uspokojená úspešnejšia strana sporu, teda v danom prípade
žalovaný. Žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania v uvedenom rozsahu a v rovnakom
rozsahu vznikol nárok na náhradu trov konania aj pôvodnému vedľajšiemu účastníkovi na strane
žalovaného. Bolo preto dôvodné priznať pôvodnému vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného

nárok na náhradu trov konania. Skutočnosť, že žalovanému súd prvej inštancie nepriznal náhradu trov
konania, nemá vplyv na nárok pôvodného vedľajšieho účastníka na strane žalovaného na náhradu trov
konania, pretože z obsahu rozsudku č. k. 10C/72/2014-96 zo dňa 16. 09. 2015 je zrejmé, že súd prvej
inštancie nepriznal žalovanému náhradu trov konania len z dôvodu, že si náhradu trov konania neuplatnil
a žiadne trovy mu ani nevznikli. Pri rozhodovaní však prvoinštančný súd vychádzal zo správneho záveru,

že nárok na náhradu trov konania mu proti žalobcovi vznikol vzhľadom na jeho úspech v spore vo vyššie
vymedzenom rozsahu. Odvolací súd na záver zdôrazňuje, že s námietkami žalobcu ohľadne účelnosti
vynaloženýchtrovkonaniasavysporiadasúdprvejinštancieprirozhodovaníokonkrétnejvýškenáhrady
trov konania.

8. S ohľadom na uvedené preto odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu podľa ustanovenia § 387
ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil. O samotnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

9. Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, so sídlom v Košiciach (do 30. 06. 2016 vystupujúceho

v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného) bolo v odvolacom konaní úspešné a preto
podľa § 396 ods. 1 s použitím § 255 ods. 1 CSP by malo (potenciálny) nárok na náhradu trov
odvolacieho konania. Keďže si však žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnilo a existenciu jeho
účelne vynaložených trov odvolacieho konania nemal odvolací súd preukázanú ani zo spisu (k odvolaniu
žalovaného sa nevyjadrilo), odvolací súd mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).