Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. máj 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/172/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912214123
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6912214123.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a
členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobcu General
Factoring, a. s., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 838 825, právne zastúpeného
Jakubčák, advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706,
proti žalovaným: 1/ D. V., nar.XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom V. XXXX/X, XXX XX K. R. a 2/ F. F.,

nar.XX.XX.XXXX,strvalýmpobytomK.XXX/X,XXXXXK.R.,obidvochprávnezastúpenýchAKBitalová
& Demeterová, s. r. o., so sídlom Žánovská 5183/2A, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 47 244 798, o
zaplatenie 9.691,15 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská
Sobota č. k. 6C/200/2013-221 zo dňa 15. novembra 2016 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku o nároku na náhradu trov konania (druhý výrok) p o t v r d z u j e.

Žalovaní m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „okresný súd“, resp. „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo
dňa 15. 11. 2016 zamietol žalobu (prvý výrok), ktorou sa žalobca od žalovaných domáhal zaplatenia
istiny 9.691,15 Eur s príslušenstvom z titulu ich ručiteľského záväzku k zmluve o stavebnom sporení
č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 01. 08. 2002 uzatvorenej medzi W. R. R., a. s. a dlžníkmi E. V. a K. V..

Dôvodom zamietnutia žaloby podanej 03. 10. 2012 bolo premlčanie nároku zo spotrebiteľskej zmluvy
po uplynutí všeobecnej 3-ročnej premlčacej lehoty. Výrok o nároku žalovaných na náhradu trov konania
voči žalobcovi v plnej uplatnenej výške 100 % (druhý výrok)odôvodnil súd prvej inštancie ustanovením
§ 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p. “) a úspechom žalovaných v konaní v
plnom rozsahu.

2. Žalobca proti druhému výroku rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie tvrdiac, že neboli splnené
procesné podmienky, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní,
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces. Poukázal na ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) a §
251 C. s. p.. Uviedol, že z napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie nevyplýva účelnosť priznaných
trov právneho zastúpenia. Pokiaľ musí veriteľ zniesť § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, je spravodlivé,
aby dlžník nemal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, ak bude výsledok sporu pre žalovaného
spotrebiteľa rovnaký, ako by právneho zástupcu nemal.
2.1. Uviedol, že z napadnutého rozsudku vôbec nevyplýva účelnosť priznaných trov právneho zástupcu

žalovaných ani to, že by im mala byť priznaná náhrada v uplatnenej výške 100 % v zmysle výroku
rozsudku. Takýmto rozhodnutím súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a rozhodnutie opriznaní náhrady trov konania v plnej uplatnenej výške 100 % neodôvodnil. Z napadnutého rozsudku
nevyplývaúčelnosťtrovžalovaných,niejevňomzmienkaosúvisesrozhodnutímvovecisamejsúkonmi
právneho zástupcu žalovaných, čím žalobcovi odňal možnosť konať pred súdom, resp. mu nesprávnym

procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Namietol absenciu riadneho odôvodnenia napadnutého
výroku. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalovaným nárok na náhradu
trov konania neprizná, resp. že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, alternatívne druhý
výrok rozsudku napadnutého odvolaním zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

3. Žalovaní prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázali na
to, že súd prvej inštancie dňa 03. 10. 2012 vydal platobný rozkaz v období, kedy rozhodovacia prax
súdov v oblasti spotrebiteľských sporov nebola jednotná. Bez podania odporu by sa platobný rozkaz
stal exekučným titulom, preto žalovaná 2/ poverila advokáta kvalifikovaným vypracovaním a podaním

odporu. Dostupné judikáty a argumenty v prospech žalovaných ich právny zástupca predložil aj k spornej
otázke, či v prípade exekučného konania vedeného len proti dlžníkom prestáva plynúť premlčacia doba
aj voči ručiteľom. Žalobca mal možnosť ihneď po podaní odporu zobrať žalobu v plnom rozsahu späť a
eliminovať tak trovy právneho zastúpenia žalovaných. Zdôraznili, že medzi základné právo strany sporu
patrí právo mať právneho zástupcu. Právne zastúpenie žalovaných v spore je nevyhnutné, účelné a

odôvodnené, najmä ak žalobca napriek už v odpore vznesenej námietke premlčania žalobu nevzal späť
a sám tak zapríčinil vznik trov. Účelnosť trov právneho zastúpenia vyplýva priamo z výsledku sporu, ktorý
je priaznivý pre žalovaných. Popreli arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia, pretože dôvod na priznanie
nároku na náhradu trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu vyplýva z výsledku sporu a súd nie je
povinný v rozsudku bližšie zdôvodňovať a rozpisovať takéto zrejmé veci. Navrhli, aby odvolací súd

rozsudok okresného súdu v napadnutej časti s poukazom na § 387 C. s. p. potvrdil.

4. Súdne konanie bolo začaté za účinnosti procesného kódexu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok
účinný do 30. 06. 2016. Od 01. 07. 2016 sú súdy povinné aplikovať Civilný sporový poriadok v zmysle
jeho prechodného ustanovenia § 470 ods. 1. Na základe podaného odvolania krajský súd ako súd

odvolací (§ 34 C. s. p.) vec prejednal v medziach daných odvolaním, v rozsahu určenom ustanovením §
379 C. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. a contrario za použitia § 177 ods.
2 písm. c) C. s. p. a rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti, t. j. vo výroku o nároku na
náhradu trov konania žalovaných (druhý výrok) podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správne potvrdil.
Odvolací súd sa (v súlade s § 387 ods. 2 C. s. p.) v zásade stotožňuje aj s odôvodnením rozsudku

okresného súdu, ktoré je síce stručné, ale dostatočne jasné, zrozumiteľné a presvedčivé, čím spĺňa
zákonné kritériá odôvodnenia uvedené v § 220 ods. 2 C. s. p.. Odôvodnenie odvolaním napadnutého
rozsudkusúduprvejinštancieakocelokspĺňaparametrezákonnéhoodôvodnenia,nemáznakyľubovôle
a náhodnosti. Na zdôraznenie správnosti výroku rozsudku súdu prvej inštancie napadnutého odvolaním
a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami žalobcu v odvolaní odvolací súd dopĺňa ďalšie

dôvody.

5. Medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania patrí právo na riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, čo vyplýva aj z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra
tohto súdu pritom nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie

bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre
rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument ( Ruiz Torija c.
Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko
z 19. februára 1998). Rovnako sa k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyjadril

Ústavný súd Slovenskej republiky napr. aj v náleze III. ÚS 119/03. Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou
obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu
(IV. ÚS 115/03 ). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav

a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie
sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov; nepopierajú zmysel a
podstatu práva na spravodlivý proces. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu,
ktorým znemožnil strane sporu realizáciu tých procesných práv, ktoré mu procesný predpis poskytuje.6. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy je aj právo na
rozhodnutie o trovách konania, resp. o náhrade trov konania v súlade so zákonom (Ústavný súd SR

IV.ÚS 348/2011). Podľa právnej úpravy účinnej od 01. 07. 2016 súd rozhoduje o nároku na náhradu
trov konania bez návrhu. Platí teda, že nárok na náhradu trov konania vzniká zo zákona a nemožno
ho uprieť strane len preto, že si ho neuplatnila. Rozhodovanie o trovách konania pozostáva z dvoch
samostatných fáz. Prvou je rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania, o ktorom rozhodne súd
bez návrhu. Druhou fázou je rozhodovanie súdneho úradníka súdu prvej inštancie o výške náhrady trov

konania samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Odôvodnenie
rozhodnutia o trovách konania (či už o nároku alebo o výške) treba v zmysle rozhodovacej praxe vyšších
súdnych inštancií (napríklad rozsudok NS SR sp. zn. 5MCdo 6/2007 alebo nález Ústavného súdu SR
IV.ÚS 142/2014) posudzovať v kontexte celého rozhodnutia. Ústavný súd uviedol, že v zásade síce
rešpektuje, že je v súdnej praxi zaužívaná stručnosť rozhodnutia o náhrade trov konania, ku ktorej však
nemôže dochádzať na úkor zrozumiteľnosti a jasnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

7. Základnou zásadou, ktorou sa spravuje priznanie náhrady trov sporového konania je zásada úspechu
vyjadrená v ustanovení § 255 C. s. p.. Úspech vo veci súd vždy skúma čo do právneho základu veci a do
výšky priznaného nároku. Neúspešná strana sporu je potom povinná nahradiť strane v spore úspešnej
trovy konania, ktoré jej vznikli. Nejde však o náhradu všetkých trov v konaní vynaložených, ale iba trov

konania vymedzených v § 251, teda tých, ktoré sú preukázané, odôvodnené, účelne vynaložené a ktoré
vznikli v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

8. Ako vyplýva z obsahu spisu, v prejednávanom spore boli v plnom rozsahu úspešní žalovaní, preto
súd prvej inštancie správne rozhodol o tom, že majú nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v

plnej uplatnenej výške 100 %. Táto skutočnosť je vyjadrená nielen v enunciáte rozsudku, ale aj v jeho
odôvodnení v bode 15. Vznik trov konania na strane žalovaných z titulu trov právneho zastúpenia je
preukázaný obsahom spisu, je aj odôvodnený a sú účelne vynaložené. Sporová strana má v zmysle
článku 47 ods. 2 Ústavy SR garantované základné právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi a vždy
sa môže nechať zastupovať zvoleným zástupcom. Za odôvodnené a účelne vynaložené trovy konania

je potrebné považovať výdavky na odmenu advokáta v rozsahu tarifnej odmeny v zmysle vyhlášky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom
znení.Dôvodomzamietnutiažalobybolopremlčaniežalovanéhonároku.Právnazástupkyňažalovaných
námietku premlčania vzniesla na pojednávaní konanom dňa 15. 11. 2016, čo vyplýva zo zápisnice
o pojednávaní. Skutočnosť, že súd je povinný podľa § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa prihliadať

na premlčanie nároku ex offo nepopiera právo strany sporu na právnu pomoc v konaní pred súdmi
a neurčuje ani spôsob obrany zvolený právnym zástupcom. Odvolací súd nezistil žiadne odvolateľom
tvrdené pochybenie v konaní pred súdom prvej inštancie, v jeho postupe a rozhodnutí o nároku na
náhradu trov konania. Ak by súd prvej inštancie zistil neúčelnosť niektorého úkonu právnej pomoci alebo
niektorých z vynaložených trov, bol by pri rozhodovaní postupoval podľa § 255 ods. 2 C. s. p., resp. ak

by išlo o prípad hodný osobitného zreteľa podľa § 257 tejto právnej úpravy. Skutočnosť, že súd prvej
inštancie priznal náhradu trov konania žalovaným v rozsahu 100 %, neznamená, že sa neúčelnosťou
náhrady trov konania nezaoberal.

9. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods.

1 C. s. p.. Z obsahu spisu vyplýva, že v odvolacom konaní vznikli žalovaným trovy právneho zastúpenia
spojené s podaním vyjadrenia k odvolaniu prostredníctvom ich právnej zástupkyne.

10. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré v
zmysle § 262 C. s. p. vydá súdny úradník.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§

419 C. s. p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C. m. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).