Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. júl 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 26XCdo/3/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812210873
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslava Fúrová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:8812210873.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpenej: doc. JUDr. Branislavom Fridrichom,
PhD., advokátom a konateľom Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, IČO:
36 864 421, proti žalovanej: Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. č. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej

ujmy, vedenej na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 6C/357/2012, o dovolaní žalobkyne proti
rozsudku Krajského súdu v Prešove z 25. februára 2015, č. k. 18Co/231/2014, 18Co/232/2014-96, t a
k t o

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa uznesením z 5. septembra 2014, č. k. 6C/357/2012-66 uložil žalobkyni
povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 20 eur, pričom o výške poplatku rozhodol podľa
položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len „položka č. 7a“), ktorý tvorí prílohu zákona č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení účinnom od 1. októbra
2012 (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“).

2. Na odvolanie žalobkyne proti uvedenému rozhodnutiu Krajský súd v Prešove uznesením (poňatým
do rozsudku) z 25. februára 2015, č. k. 18Co/232/2014-96 (sp. zn. rozsudku 18Co/231/2014,
18Co/232/2014), napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). Uviedol, že rozhodnutie okresného súdu obsahuje zákonom
požadované náležitosti podľa § 169 ods. 1 OSP, a to označenie súdu, ktorý ho vydal, účastníkov

konania a veci, výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní, ako i deň a miesto vydania uznesenia. Za
nesprávne považoval odvolací súd stanovisko odvolateľky k aplikácii prechodného ustanovenia § 18ca
zákona č. 71/1992 Zb. upravujúceho určovanie poplatkovej povinnosti v konaniach začatých do 30.
septembra 2012, keď odvolanie ako úkon bolo navrhnuté po tomto dátume, preto bola aplikácia právnej
úpravy zákona účinného v čase vzniku poplatkovej povinnosti (teda v čase podania odvolania) zo strany
okresného súdu správna.

3. Uznesenie Krajského súdu v Prešove z 25. februára 2015, č. k. 18Co/232/2014-96 o potvrdení
napadnutého uznesenia z 5. septembra 2014, č. k. 6C/357/2012-66 napadla žalobkyňa dovolaním, v
ktorom žiadala zrušiť rozhodnutia oboch súdov a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Pre prípad úspešnosti žiadala priznať náhradu trov dovolacieho konania. Dovolanie odôvodnila tým,
že v danom prípade jej bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom (§ 241 ods. 2

písm. a/ v spojení s § 237 písm. f/ OSP), nakoľko napadnuté rozhodnutie je „absolútne“ prekvapivé,
popierajúce doterajšiu konštantnú judikatúru, žalobkyni bola v rozpore so zákonom č. 71/1992 Zb.uložená poplatková povinnosť za odvolanie a tým jej bol spôsobený zásah do jej ústavného práva na
súdnu ochranu zaručenú v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý bližšie v dovolaní rozviedla.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací [§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“)] po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v neprospech
ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP),
dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému
dovolanie nie je prípustné (§ 447 písm. c/ CSP).

5. Vzhľadom k tomu, že dovolanie žalobkyne bolo podané pred 1. júlom 2016, t. j. za účinnosti OSP,
dovolací súd postupoval v zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov,
ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, a
prípustnosť podaného dovolania posudzoval v zmysle § 236, § 237 ods. 1 a § 239 OSP.

6. V danom prípade ide o obdobnú vec, aká už bola aspoň v piatich prípadoch predmetom konania
pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tým istým dovolateľom - viď
konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 3Cdo/180/2014, 4Cdo/223/2014, 5Cdo/180/2014,
6Cdo/69/2014, 6Cdo/279/2014, 7Cdo/358/2014, 7Cdo/398/2014, 8Cdo/220/2014, 8Cdo/235/2014.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto prípadoch

v celom rozsahu stotožňuje aj v preskúmavanej veci, poukazuje na ne a v zmysle § 452 ods. 1 CSP
už ďalšie dôvody neuvádza.

7. Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania žalobkyne nemožno
vyvodiťzustanovenia§239OSP,anizustanovenia§237ods.1OSP.NajvyššísúdSlovenskejrepubliky

preto dovolanie žalobkyne odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP ako procesne neprípustné.

8. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky
neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

9. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.