Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trnava
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Renáta Gavalcová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/105/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214220077
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2214220077.1
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudkýň:
JUDr. Eva Barcajová a JUDr. Ľuboslava Vanková v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., IČO:
35 697 270, so sídlom Metodova 8, Bratislava, zastúpený splnomocnencom: Bobák, Bollová a spol.,
s.r.o., IČO: 35 855 673, so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, proti žalovanému: L. X.,
nar. XX.X.XXXX, trvale bytom O. XXX/XX, H., o zaplatenie 449,37 eur s príslušenstvom, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 11C/553/2014-46 zo dňa 9.2.2015, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku, vo výroku o určení neprijateľnosti
zmluvnej podmienky a vo výroku o náhrade trov konania r u š í a vec mu v zrušenom rozsahu v r a
c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Rozsudkom označeným v záhlaví súd prvej inštancie uložil odporcovi (akt. žalovanému) povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi (akt. žalobcovi) istinu vo výške 220,37 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,50 % ročne z dlžnej sumy od 26.07.2013 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku
(prvý výrok), vo zvyšku návrh (akt. žalobu) zamietol (druhý výrok), odporcovi (akt. žalovanému) náhradu
trov konania nepriznal a určil, že v Dodatku ku Zmluve o poskytovaní verejných služieb - č. zmluvy A
6865061 zo dňa 13.03.2013 uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom je neprijateľná podmienka
v článku 2.5 v znení: „Účastník si je vedomý, že MT je mu predávaný za kúpnu cenu uvedenú v čl. 1
bode 1.2 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou MT a v zmysle
tohto dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal
užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto dodatku po dobu
dohodnutú v tomto dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v čl. 2 v
bode 2.2, 2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT, ako aj na prípadný obsah
prílohy č. 1 dodatku (pokiaľ je súčasťou dodatku takáto príloha) by spôsobilo, že podniku vznikla škoda
(minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT). V nadväznosti na ustanovenia predchádzajúcej
vety sa strany dohodli, že účastník je povinný podniku uhradiť nižšie v tomto bode uvedenú zmluvnú
pokutu v prípade porušenia nižšie v tomto bode uvedených povinností nasledovne: a) ak účastník
počas doby viazanosti uvedenej v čl. 2 bode 2.3 dodatku poruší svoju povinnosť včas a riadne uhradiť
cenu za služby alebo povinnosť uhradiť včas a riadne iný svoj peňažný záväzok voči podniku alebo
povinnosť uhradiť včas a riadne podniku inú platbu, ktorú je povinný platiť podniku (a to aj v prípade,
ak sa nejedná o peňažný záväzok voči podniku, avšak účastník je povinný ho uhradiť podniku alebo
prostredníctvom podniku), alebo b) ak účastník počas doby viazanosti uvedenej v čl. 2 bode 2.3 dodatku
poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa zmluvy v znení tohto dodatku a
po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia služby prostredníctvom SIM karty alebo účastník poruší
svoju povinnosť neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého
by malo byť ukončenie platnosti zmluvy a/alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu na
to, či skutočne dôjde k ukončeniu dodatku alebo zmluvy), je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú
pokutu vo výške 229,- eur, pričom pokiaľ k porušeniu povinností dôjde v období posledných šiestichmesiacov pred uplynutím doby viazanosti (ďalej tiež „Druhá časť doby viazanosti“), výška zmluvnej
pokuty sa bude postupne podľa nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho, koľko mesiacov
má ešte uplynúť od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti. Výška zmluvnej
pokuty platnej pre Druhú časť doby viazanosti sa vypočíta tak, že sa počet celých mesiacov medzi
posledným dňom doby viazanosti a okamihom porušenia povinnosti (pokiaľ tento nastal počas Druhej
časti doby viazanosti) sankcionovanej zmluvnou pokutou vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku
zmluvnej pokuty, ako je táto uvedená v predchádzajúcej vete, a v menovateli číslo 6. Výsledná cena
zmluvnej pokuty získaná podľa pravidiel uvedených v predchádzajúcich dvoch vetách sa zaokrúhľuje
na celé eurocenty nadol. Zmluvná pokuta (resp. v prípade, že sa výška zmluvnej pokuty počas doby
viazanosti od určitého okamihu postupne znižuje, platí toto ustanovenie pre zmluvnú pokutu, v jej výške,
ako je táto stanovená pre obdobie pre Druhou časťou doby viazanosti) predstavuje rozdiel medzi bežnou
maloobchodnou (spotrebiteľskou) cenou MT bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH (uvedenou v
čl. 1 bode 1.2 v kolónke označenej číslom 9) a kúpnou cenou, t.j. kúpnou cenou s DPH, za ktorú podnik
predal MT účastníkovi, (uvedenou v čl. 1 bode 1.2 v kolónke označenej č. 4).“ (štvrtý výrok).
2. Uvedený rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. 43 ods. 12, § 44 ods. 1 zákona
č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, § 544 ods. 1, 2, § 588, § 545 ods. 2, § 517 ods. 1,
2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že žalobca so žalovaným uzavrel zmluvu o poskytovaní
verejnýchslužiebsdohodnutýmipodmienkami,zktorýchžalobcaakoveriteľvprospechžalovanéhoplnil
tým, že podľa predmetu svojej podnikateľskej činnosti poskytol žalovanému elektronické komunikačné
služby, za ktoré sa žalovaný zaviazal v zmluve a dodatku k nej patriacemu zaplatiť odplatu. Žalobca
vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté telekomunikačné služby podľa vystavených faktúr, pričom
súčet predložených faktúr tvorí sumu 220,37 eur. Žalovaný nezaplatením splatných faktúr za služby
vo výške 220,37 eur porušil dohodnuté podmienky zmluvy, preto súd prvej inštancie uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi pohľadávku vo výške 220,37 eur, ktorá predstavuje cenu za poskytnuté
telekomunikačné služby za obdobie od 2013/03 do 2013/05. Vzhľadom na to, že predmetná zmluva
a dodatok sú spotrebiteľskými zmluvami, ktoré sú typovými formulárovými zmluvami, sa súd prvej
inštancie zaoberal aj neprijateľnými podmienkami v týchto zmluvách a dospel záveru, že zmluvná pokuta
v sume 229 eur obsiahnutá v bode 2.5 v každom z dodatkov k zmluvám o pripojení je neprijateľnou
podmienkou, keďže žalovaný nemal možnosť dojednať zmluvnú pokutu individuálne. Žalobca ponúka
svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých
spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. Podmienky, za ktorých žalobca dohaduje zmluvnú
pokutu v štandardných zmluvách, podľa názoru súdu prvej inštancie poškodzujú spotrebiteľa. Súd prvej
inštancie preto vyhodnotil ustanovenia o zmluvnej pokute obsiahnuté v dodatku k zmluve o pripojení za
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v tom,
že zmluvná pokuta je ustanovená iba ako povinnosť, ktorú má plniť žalovaný, je teda v neprospech
spotrebiteľa. Nerovnováha v právach a povinnostiach medzi stranami je aj v tom, že dojednanie
zmluvnejpokutyjevzmysle§37Občianskehozákonníkaneurčité.Zmluvnápokutadojednanávprípade
porušenia niektorej z povinností účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku, pričom v bode
2.3 článku 2 písm. c) nie je dostatočne určitý pojem ,,sa nedopustí takého konania alebo nedá svojím
konaním podnet“. Z tohto pojmu nevyplýva presne, akého konania sa nemá účastník dopustiť, aby
nevzniklo podniku právo na odstúpenie od zmluvy alebo zmluvu vypovedať alebo na základe ktorého
by bol podnik oprávnený účastníkovi dočasne obmedziť alebo prerušiť poskytovanie služieb. Tiež je
neurčité, či týmto konaním malo byť aj opomenutie určitej povinnosti. Dojednanie o zmluvnej pokute je
neurčité a z toho dôvodu aj neplatné, pričom ide o absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu. Súd prvej
inštancie pri určení zo sporu týkajúcej sa spotrebiteľskej zmluvy - vo veci účastníkov zmluvy o pripojení
a jej dodatku, vyslovil aj bez návrhu, že podmienka používaná v dodatku k zmluve o pripojení v bode
2.5 je podmienkou neprijateľnou a bolo potrebné podľa § 153 ods. 3 a 4 Občianskeho súdneho poriadku
aj bez návrhu výslovne uviesť túto zmluvnú podmienku vo výroku súdneho rozhodnutia, súčasne v tejto
časti žalobu na zaplatenie sumy 229 eur s príslušenstvom zamietnuť.
4. Súd prvej inštancie žalovanému náhradu trov konania nepriznal, hoci jeho čistý úspech predstavuje
2 %, avšak žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil.5. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch, ktorými súd prvej inštancie žalobu vo
zvyšku zamietol a určil, že označená zmluvná podmienka je neprijateľná podal prostredníctvom svojho
splnomocnenca odvolanie žalobca z dôvodu, že rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci tým, že nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne zistil
skutkový stav. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie sa reálne vôbec nezaoberal okolnosťami, za
ktorých bola zmluva - dodatok uzatvorený. Povinnosťou súdu je skúmať naplnenie znakov definície
neprijateľnej podmienky, a to či nebola daná podmienka dojednaná individuálne a či ňou bola zároveň
spôsobená značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
vzhľadom na všetky okolnosti. Medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 13.3.2013 uzatvorená Zmluva o
poskytovaní verejných služieb č. A6865061 a súčasne bol uzatvorený Dodatok k Zmluve o pripojení.
V prípade, ak by žalovaný nesplnil záväzok uhradiť riadne a včas cenu poskytnutých služieb, záväzok
zotrvať v zmluvnom vzťahu na základe Zmluvy o pripojení po dobu 24 mesiacov od nadobudnutia
platnosti Dodatku, a v rámci tejto doby bude bez prerušenia využívať služby, neuskutoční žiaden úkon,
ktorý by smeroval k ukončeniu zmluvy alebo ktorého účelom by malo byť ukončenie platnosti zmluvy
alebo dodatku pred uplynutím viazanosti, sa zmluvné strany dohodli, že žalovaný bude zaviazaný
zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 229 eur, ktorá sa rovná poskytnutej zľave na kúpu mobilného telefónu,
pričom pokiaľ k porušeniu povinnosti zo strany žalovaného dôjde v období posledných šiestich mesiacov
pred uplynutím doby viazanosti, výške zmluvnej pokuty sa bude postupne znižovať v závislosti od toho,
koľko mesiacov má ešte uplynúť od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti.
Žalovaný porušil svoju základnú povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o pripojení a z dodatku tým, že
nezaplatil ani jednu vyúčtovanú cenu za poskytnuté služby, čo bolo v konaní preukázané. Žalobca
požadoval, aby žalovaný zotrval v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov a počas tejto doby využíval
jeho služby a platil za ne cenu. Vzhľadom na skutkové okolnosti pri uzatváraní zmluvy, má spotrebiteľ
dostatočnú vyjednávaciu silu a môže vplývať na obsah dodatku, aj pokiaľ ide o zmluvnú pokutu, nakoľko
táto predstavuje výlučne výšku poskytnutej zľavy a v prípade, ak by si vybral žalovaný iný mobilný telefón
v inej hodnote, bola by rozdielna aj dohodnutá zmluvná pokuta. Pokiaľ ide o značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, považuje žalobca za nevyhnutné
prihliadať na nerovnováhu založenú samotným uzatvorením dodatku, a to v prospech spotrebiteľa, a to s
prihliadnutím na výhodu ceny telekomunikačných služieb, ktorú získava uzatvorením dodatku. Sankcia
za nedodržanie riadneho plnenia si povinností je vyvážená výhodami spotrebiteľa, ktoré získava pri
uzatváraní dodatku ako je najmä zvýhodnenie v cenách za telekomunikačné služby, telekomunikačné
zariadenia atď. Súd prvej inštancie opomenul zisťovať, či v danom prípade mohol alebo nemohol
žalovaný individuálne ovplyvniť zmluvnú podmienku. Dohodnutá zmluvná pokuta je formulovaná jasne,
určite a zrozumiteľne a je možné na základe jej písomnej formulácie v Dodatku jasne a presne určiť, za
aké porušenie zmluvy žalovaným vznikne žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu a v akej výške. Žalobca
zohľadnil pri určení výšky zmluvnej pokuty zostávajúci čas do konca doby viazanosti. V danom prípade
bolaviazanosť24mesiacov,pričomžalovanémuboliposkytnutézvýhodnenéslužby,pričomtentoporušil
svoje povinnosti hneď na začiatku doby viazanosti. Žalovaný dodatok k zmluve uzatvárať nemusel, v
takom prípade by mu výhody uvedené v dodatku poskytnuté neboli. Žalovaný konal v rozpore s dobrými
mravmi,pretožeuzavretímdodatkunadobudolmobilnýtelefónzaakciovúcenu1eurazvýhodnenúcenu
poskytovaných služieb, pričom nesplnil ani eden svoj záväzok, na ktorý sa uzavretím zmluvy a dodatku
zaviazal. V prípade, ak by dodatok neuzavrel, mohol si mobilný telefón kúpiť za bežnú maloobchodnú
cenu 230 eur. Žalovaný však využil zľavy a akcie poskytnuté žalobcom, bez splnenia svojich záväzkov.
Na základe vyššie uvedeného navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých
častiach zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
6. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.
7. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
8. S účinnosťou Civilného sporového poriadku od 1.7.2016 inštitút opatrovníka strany ustanoveného
z dôvodu neznámeho pobytu zanikol, preto žalovaný nie je v konaní už zastúpený opatrovníčkou
ustanovenou súdom prvej inštancie uznesením č. k. 11C/553/2014-82 zo dňa 24.2.2016.9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase
podania odvolania, aktuálne § 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 204 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne §
362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutievydané(§201Občianskehosúdnehoporiadkuúčinnéhovčasepodaniaodvolania,aktuálne
§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa (§ 201 a 202 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania,
aktuálne § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania,
aktuálne§365Civilnéhosporovéhoporiadku)ažeodvolateľpoužilzákonomprípustnéodvolaciedôvody
(§ 205 ods. 2 písm. c), f) Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, ktoré majú
ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. e), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal rozsudok v napadnutých
častiach v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd
prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a
contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku, v napadnutom výroku o určení neprijateľnosti
zmluvnej podmienky a v závislom vo výroku o náhrade trov konania zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b)
Civilnéhosporovéhoporiadku)avecmuvzrušenomrozsahuvrátiťnaďalšiekonanieanovérozhodnutie
(§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
10. Už právoplatnou časťou preskúmavaného rozsudku (§ 367 ods. 2 veta prvá Civilného sporového
poriadku) súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 220,37 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne z dlžnej sumy od 26.07.2013 do zaplatenia do
troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vzhľadom na to, že žalovaný proti preskúmavanému rozsudku
odvolanie nepodal, v tejto vyhovujúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť.
Predmetom odvolacieho prieskumu tak zostal zamietajúci výrok, výrok o určení neprijateľnosti zmluvnej
podmienky a výrok o náhrade trov konania rozsudku súdu prvej inštancie. Vzhľadom na rozsah a dôvody
odvolania žalobcu je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie dostatočne zistil
skutkový stav a právne správne posúdil jeho nárok.
11. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch, ako aj celého
obsahu spisu, dospel k záveru, že odôvodnenie rozsudku vykazuje z časti znaky nepreskúmateľnosti.
12. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z vykonaného dokazovania,
ktoré neboli odvolateľom namietané a z ktorých následne vychádzal i odvolací súd, že medzi stranami
bola dňa 13.3.2013 uzavretá Zmluva o poskytovaní verejných služieb č. A6865061 a Dodatok k
Zmluve o poskytovaní verejných služieb č. A6865061 (ďalej aj „zmluva o poskytovaní verejných služieb“
a „dodatok“), na základe ktorej bola dojednaná aktivácia účastníckeho programu Maximum 2, bol
dojednaný predaj koncového telekomunikačného zariadenia Sony Xperia J white za kúpnu cenu 1 eur s
tým, že bežná maloobchodná cena mobilného telefónu je 230 eur, bolo dojednané poskytovanie služieb
a pridelená SIM karta s telefónnym číslo XXXXXXXXXX podľa obsahu zmluvy o poskytovaní verejných
služieb v znení dodatku. V bode 2.5. dodatku si strany dohodli, že „Účastník si je vedomý, že MT je
mu predávaný za Kúpnu cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.2 Dodatku, ktorej výške sa rovná rozdielu medzi
spotrebiteľskou (trhovou) cenou MT a v zmysle tohto Dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej
ceny, len z toho dôvodu, že sa Účastník zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM
karty v zmysle ustanovení tohto Dodatku po dobu dohodnutú v tomto Dodatku, pričom nedodržanie tohto
záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v článku 2 v bode 2.2, 2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zľavy
zo spotrebiteľskej ceny MT, ako aj na prípadný obsah Prílohy č. 1 Dodatku (pokiaľ je súčasťou Dodatku
takáto príloha), by spôsobilo, že Podniku vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej
ceny MT). V nadväznosti na ustanovenie predchádzajúcej vety sa Strany dohodli, že Účastník je povinný
Podniku uhradiť nižšie v tomto bode uvedenú zmluvnú pokutu v prípade porušenia nižšie v tomto bode
uvedených povinností nasledovne:
a) ak Účastník počas doby viazanosti uvedenej v čl. 2 bode 2.3 Dodatku poruší svoju povinnosť včas
a riadne uhradiť cenu za Služby alebo povinnosť uhradiť včas a riadne iný svoj peňažný záväzok voči
Podniku alebo povinnosť uhradiť včas a riadne Podniku inú platbu, ktorú je povinný platiť Podniku (ato aj v prípade, ak sa nejedná o peňažný záväzok voči Podniku, avšak Účastník je povinný ho uhradiť
Podniku alebo prostredníctvom Podniku), alebo
b) ak Účastník počas doby viazanosti uvedenej v článku 2 bode 2.3 Dodatku poruší svoju povinnosť
zotrvať v zmluvnom vzťahu s Podnikom podľa Zmluvy v znení tohto Dodatku a po celú dobu viazanosti
užívať bez prerušenia Služby prostredníctvom SIM karty alebo Účastník poruší svoju povinnosť
neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť
ukončenieplatnostiZmluvya/aleboDodatkupreduplynutídobyviazanosti(bezohľadunato,čiskutočne
dôjde k ukončeniu Dodatku alebo Zmluvy),
je účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu vo výške 229,00 EUR, pričom pokiaľ k porušeniu
povinnosti dôjde v období posledných šiestich mesiacov pred uplynutím doby viazanosti (ďalej tiež
„Druhá časť doby viazanosti“), výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa nižšie uvedených
pravidiel znižovať v závislosti od toho koľko mesiacov má ešte uplynúť od okamihu porušenia
zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti. Výška zmluvnej pokuty platnej pre Druhú časť doby
viazanosti sa vypočíta tak, že sa počet celých mesiacov medzi posledným dňom doby viazanosti a
okamihom porušenia povinnosti (pokiaľ tento nastal počas Druhej časti doby viazanosti) sankcionoval
zmluvnou pokutou vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je táto uvedená v
predchádzajúcej vete, a v menovateli číslo šesť. Výsledná suma zmluvnej pokuty získaná podľa pravidiel
uvedených v predchádzajúcich dvoch vetách sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nadol. Zmluvná pokuta
(resp. v prípade, že sa výška zmluvnej pokuty počas doby viazanosti od určitého okamihu postupne
znižuje, platí toto ustanovenie pre zmluvnú pokutu, v jej výške, ako je táto stanovená pre obdobie pred
Druhou časťou doby viazanosti) predstavuje rozdiel medzi bežnou maloobchodnou (spotrebiteľskou)
cenou MT bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH (uvedenou v článku 1 bode 1.2 v kolónke
označenej číslom 9) a Kúpnou cenou t.j. kúpnou cenou s DPH, za ktorú Podnik predal MT Účastníkovi,
(uvedenou v článku 1 bode 1.2 v kolónke označenej číslom 4). Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto
bodu vznikne Podniku samotným porušením povinnosti Účastníka, a to v okamihu porušenia povinnosti
Účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany Podniku (napr.
odstúpením od Zmluvy alebo porušením či obmedzením poskytovania Služieb v prípade porušenia
povinnosti podľa bodu 2.3 písmena c) tohto článku).“ Bolo tiež preukázaným a nesporným, že žalovaný
za poskytnuté služby žalobcovi neuhradil celkom sumu 220,37 eur, ani zmluvnú pokutu 229 eur.
13. V zmysle § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku
dňu uzatvorenia zmluvy o poskytovaní verejných služieb a dodatku zmluvou o poskytovaní verejných
služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať
príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva
o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb
prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú
zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom
zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno
dojednať len v písomnej forme.
14. Slovenský právny poriadok upravoval postavenie a ochranu spotrebiteľa najskôr v zákone č.
634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol účinný v období od 31.12.1992 do 30.6.2007. Dňom
1.7.2007 nadobudol účinnosť nový zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorý má v ust.
§ 3 ods. 3 zakotvené, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách.
15. Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. definoval spotrebiteľské zmluvy v ust. § 52 rozdielne v období od
1.4.2004do31.12.2007arozdielnevobdobíod1.1.2008.Súčinnosťouod1.1.2008Občianskyzákonník
v ust. § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu definuje ako každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom podľa odseku 3 citovaného ustanovenia je pritom
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom podľa odseku 4 citovaného ustanovenia je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.
16. Porovnajúc obsah stranami uzavretej zmluvy o poskytovaní verejných služieb včítane jej dodatku
s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami je nesporné a súd prvej inštancie v preskúmavanomrozsudku správne uzavrel, že právny vzťah založený predmetnou zmluvou v znení dodatku medzi
žalobcom, ktorý pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej,
resp. inej podnikateľskej činnosti, ako dodávateľom v zmysle ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka
a ako podnikom v zmysle ust. § 5 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách a na
druhej strane žalovaným, ktorý pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonal v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a bol teda spotrebiteľom zmysle ust. § 52 ods. 4
Občianskeho zákonníka a podľa ust. § 5 ods. 4 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách
účastníkom, je spotrebiteľským vzťahom a predmetná zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení
dodatku je zmluvou spotrebiteľskou. V dôsledku toho bolo na daný vzťah nevyhnutné aplikovať všetky
ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy v
znení dodatku.
17. V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy
o poskytovaní verejných služieb a dodatku spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa odseku 2
tohto ustanovenia za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa
odseku 3 tohto ustanovenia, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. V odseku 4 tohto ustanovenia
potom zákonodarca demonštratívne vymenúva, ktoré ustanovenia uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú za neprijateľné podmienky. Medzi ne novelou Občianskeho zákonníka prevedenou zákonom
č. 568/2007 Z. z. s účinnosťou od 1.1.2008 bolo zakotvené písm. k), v zmysle ktorého za neprijateľnú
podmienku sa považuje i ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením tohto záväzku. Podľa odseku 5
tohto ustanovenia podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
18. V zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o
poskytovaní verejných služieb a dodatku zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Toto ustanovenie je
zachované v Občianskom zákonníku v nezmenenej podobe od účinnosti piatej hlavy o spotrebiteľských
zmluvách. Ostatne citované ustanovenie je kogentné a zakotvuje zákaz, aby sa zmluvné podmienky
v spotrebiteľskej zmluve odchýlili od Občianskeho zákonníka takým spôsobom, že je to v neprospech
spotrebiteľa. V zmysle odseku 2 tohto ustanovenia v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv
platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
19. Podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
(ďalej aj „smernica“), ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje
interpretačné pravidlo a ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v
zmysle článku 2 písm. a) nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.
20. Podľa článku 3 ods. 1 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa ods. 2 tohto
článku podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ
preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou
štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty, podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli
individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie
zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca
alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom
podaťdôkaz.Podľaods.3tohtočlánkuprílohasmerniceobsahujeindikatívnyanevyčerpávajúcizoznam
podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
21. Podľa článku 4 ods. 1 smernice bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť
zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluvauzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky
ostatné podmienky zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
22. Podľa článku 6 ods. 1 smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
23. Podľa článku 7 ods. 1 smernice členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov
hospodárskejsúťažeexistovaliprimeranéaúčinnéprostriedky,ktorébyzabránilisúvislémuuplatňovaniu
nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
24. Podľa Prílohy smernice bodu 1. písm. e) medzi podmienky uvedené v článku 3 ods. 3 okrem iných
patrí i podmienka vyžadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako náhradu.
25. Ako prvé odvolateľ namietal podľa neho nesprávny záver súdu prvej inštancie, že predmetná
zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve nebola individuálne dojednaná.
26. Z obsahu zmluvy o poskytovaní verejných služieb v znení dodatku uzavretej medzi jej účastníkmi
vyplýva, že text zmluvy o poskytovaní verejných služieb a dodatku bol vopred pripravený dodávateľom
pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, zmluva o poskytovaní verejných služieb a dodatok boli
pripravené vopred v podobe predbežne formulovanej, tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom
do zmluvy o poskytovaní verejných služieb a jej dodatku sa dopisovali iba údaje individualizujúce
spotrebiteľa, ním vybraný mobilný telefón, účastnícky program a služby. Žalovaný ako spotrebiteľ mal
síce zrejme možnosť oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy
o poskytovaní verejných služieb a dodatku, ale nesporne nemohol ovplyvniť ich obsah. Zmluvné
dojednania obsiahnuté v uvedenej zmluve o poskytovaní verejných služieb a dodatku preto s poukazom
na citované ustanovenie § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka i článok 3 ods. 2 smernice, nemožno
považovať za individuálne dojednané. Je nesporné, že žalovaný ako spotrebiteľ nemal žiadnu reálnu
možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom navrhnutých a v predloženej zmluve fixne formulovaných
dojednaní o zmluvnej pokute. Mohol iba zmluvu o poskytovaní verejných služieb v znení dodatku ako
celok odmietnuť alebo ju prijať a podrobiť sa teda tak i dodávateľom nanútenému dojednaniu o zmluvnej
pokute. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté
pritom v zmysle citovaného ustanovenia § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka i článku 3 ods. 2 smernice,
bolo na žalobcovi ako dodávateľovi. Žalobca ale v konaní individuálne dojednanie zmluvnej pokuty
nepreukázal a preto bolo nevyhnutným v súlade s ustanovením § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka
predmetnú zmluvnú podmienku nepovažovať za individuálne dojednanú.
27. Samotná skutočnosť, že žalovaný ako spotrebiteľ mal možnosť vybrať si z viacerých žalobcom
ako dodávateľom ponúkaných mobilných telefónov, v dôsledku čoho by bola rozdielna výška zmluvnej
pokuty, rozhodne nemôže znamenať možnosť spotrebiteľa ovplyvniť obsah zmluvných podmienok.
Podstatným totiž je, že v danej uzavretej spotrebiteľskej zmluve predmetná zmluvná podmienka o
zmluvnej pokute bola navrhnutá vopred dodávateľom a i keď spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa
s ňou pred podpisom zmluvy o poskytovaní verejných služieb a dodatku, nemohol a nebol schopný
ovplyvniť podstatu tejto podmienky, resp. jej obsah a dosiahnuť dojednanie nižšej zmluvnej pokuty, príp.
aby zmluvná pokuta bola dojednaná za iných podmienok, príp. aby nebola dojednaná vôbec. Na tomto
závere nič nemení ani tá skutočnosť, že spotrebiteľ mal možnosť voľby pri kúpe rôznych koncových
zariadení, pričom pri kúpe lacnejšieho by bola zrejme i zmluvná pokuta nižšia.
28. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd uzatvára, že predmetná zmluvná podmienka v podobe
dojednania o zmluvnej pokute rozhodne nebola individuálne dojednaná a preto táto odvolacia námietka
žalobcu neobstojí. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd uzatvára, že predmetná zmluvná
podmienka v podobe dojednania o zmluvnej pokute preto podlieha súdnej kontrole s poukazom na
ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
29. Ako druhé odvolateľ namietal záver súdu prvej inštancie, že pri dojednaní o zmluvnej podmienke
v čl. 2.5 dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb došlo k značnej nerovnováhe v právacha povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a tým k naplneniu znaku neprijateľnosti
podmienky, pričom poukázal na výhodu ceny telekomunikačných služieb, ktorú získal spotrebiteľ
uzatvorením dodatku.
30. Je pravdou, že v zmysle článku 4 ods. 1 smernice je potrebné nekalosť zmluvných podmienok
hodnotiť so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením
zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej
závisí. Odvolací súd pritom nepopiera možnosť i v spotrebiteľskej zmluve dojednať zmluvnú pokutu
ako sankciu za nesplnenie zmluvných povinností spotrebiteľa. Podstatným ale je, aby zmluvná pokuta
dojednaná v spotrebiteľskej zmluve bola primeraná.
31. Súd prvej inštancie značnú nerovnováhu odôvodnil tým, že žalobca žiada od spotrebiteľa zaplatiť
zmluvnú pokutu vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti
a reálne môže nastať situácia, že spotrebiteľ zaplatí 23 paušálnych mesačných poplatkov, zostáva mu
už iba jeden poplatok a pre jeho nezaplatenie uplatní žalobca rovnakú zmluvnú pokutu, ako v prípade
omeškania sa spotrebiteľa už hneď na úvod dvojročného zmluvného vzťahu. Ďalej uviedol, že zmluvná
pokuta je ustanovená iba ako povinnosť, ktorú má plniť žalovaný. K uvedenému konštatovaniu súdu
prvej inštancie odvolací súd uvádza, že je v príkrom rozpore so doslovným znením zmluvnej podmienky
uvedenej v štvrtom výroku rozsudku a v deviatom odseku odôvodnenia rozsudku, kde je naopak
konštatované, že účastník je povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 229 Eur, pričom pokiaľ
k porušeniu povinností dôjde v období posledných šiestich mesiacov pred uplynutím doby viazanosti,
výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho,
koľko mesiacov má ešte uplynúť od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti.
Kým teda v štvrtom výroku rozsudku i v deviatom odseku odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie
cituje zmluvnú podmienku o povinnosti žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške zohľadňujúcej
zostávajúci čas do konca doby viazanosti (tzv. degresívna zmluvná pokuta), jeho ďalšie zdôvodnenie
neprijateľnosti tejto zmluvnej pokuty sa už týka zmluvnej pokuty, ktorej výška sa nemení počas celej
doby viazanosti.
32. Odvolací súd je tiež toho názoru, že skutočnosť, že zmluvná pokuta je ustanovená iba ako povinnosť
pre žalovaného, sama osebe ešte nespôsobuje značnú nerovnováhu práv a povinností zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Stotožňuje sa pritom so závermi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v
jeho rozsudku sp. zn. 4 Obdo 4/99 zo dňa 1.9.2000, použiteľnými mutatis mutandis i na prejednávanú
vec, v ktorom uzavrel, že sama skutočnosť, že strany dojednali zmluvnú pokutu pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti iba jednou zmluvnou stranou, neznamená, že takáto dohoda odporuje zásadám
poctivého obchodného styku.
33. Súd prvej inštancie čiastočné zamietnutie žaloby tiež odôvodnil tým, že vyššie citované dojednanie o
zmluvnej pokute je formulované neurčite. V odôvodnení tejto časti rozsudku súd prvej inštancie uvádza,
že zmluvná pokuta bola dojednaná v každom z dodatkov k zmluve o pripojení v bode 2.5 článku 2 v
prípade porušenia niektorej z povinností účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku, pričom
v bode 2.3 článku 2 písm. c) nie je dostatočne určitý pojem ,,sa nedopustí takého konania alebo nedá
svojím konaním podnet“, pričom z tohto pojmu nevyplýva presne, akého konania sa nemá účastník
dopustiť, aby nevzniklo podniku právo na odstúpenie od zmluvy alebo zmluvu vypovedať alebo na
základe ktorého by bol podnik oprávnený účastníkovi dočasne obmedziť alebo prerušiť poskytovanie
služieb. Rovnako ako v odseku 31. tohto rozhodnutia musí odvolací súd opäť konštatovať, že formulácia
povinností, za ktorých porušenie má žalovaný povinnosť zaplatiť dojednanú zmluvnú pokutu, je citovaná
rozdielne od ich znenia v štvrtom výroku rozsudku i v deviatom odseku odôvodnenia rozsudku (napokon
aj v dodatku priloženom k žalobe), keďže podľa dojednania o zmluvnej pokute je účastník povinný
Podniku uhradiť nižšie v tomto bode uvedenú zmluvnú pokutu v prípade porušenia nižšie v tomto bode
uvedených povinností nasledovne: a) ak Účastník počas doby viazanosti uvedenej v čl. 2 bode 2.3
Dodatku poruší svoju povinnosť včas a riadne uhradiť cenu za Služby alebo povinnosť uhradiť včas
a riadne iný svoj peňažný záväzok voči Podniku alebo povinnosť uhradiť včas a riadne Podniku inú
platbu, ktorú je povinný platiť Podniku (a to aj v prípade, ak sa nejedná o peňažný záväzok voči Podniku,
avšak Účastník je povinný ho uhradiť Podniku alebo prostredníctvom Podniku), alebo b) ak Účastník
počas doby viazanosti uvedenej v článku 2 bode 2.3 Dodatku poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom
vzťahu s Podnikom podľa Zmluvy v znení tohto Dodatku a po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia
Služby prostredníctvom SIM karty alebo Účastník poruší svoju povinnosť neuskutočniť žiadny taký úkon,ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti Zmluvy a/alebo
Dodatku pred uplynutí doby viazanosti (bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu Dodatku
alebo Zmluvy), teda jednotlivé časti rozsudku súdu prvej inštancie o skutkových zisteniach si navzájom
odporujú.
34. Naopak z pohľadu odvolacieho súdu z dojednania o zmluvnej pokute vo vyššie citovanom rozsahu
v bode 2.5 dodatku k predmetnej zmluve o poskytovaní verejných služieb je zrejmé, za porušenie
ktorých konkrétnych vymenovaných zmluvných povinností je žalovaný povinný zaplatiť zmluvnú pokutu,
v akej konkrétnej výške, ktorým okamihom povinnosť vzniká, naviac dojednanie o zmluvnej pokute je i
degresívne,kedyvplnejvýškesahradízaobdobieprvých18mesiacovviazanostiavobdobíposledných
6 mesiacov viazanosti výška zmluvnej pokuty klesá podľa zrozumiteľného kľúča, pričom je zrejmé, že
výška zmluvnej pokuty sa rovná zľave z ceny poskytnutého mobilného telefónu. Dojednanie sa preto
javí dostatočne jasným určitým a zrozumiteľným. Keďže súd prvej inštancie dôkladnejšie a podrobnejšie
nevysvetlil, ako a prečo dospel k svojim záverom o zamietnutí žaloby vo zvyšku a o určení neprijateľnosti
zmluvnej podmienky, tiež si jeho konštatovania o skutkových zisteniach navzájom odporujú, odvolací
súd jeho závery nemôže riadne preskúmať a zaujať k nim relevantné stanovisko. Naviac tieto závery
vyznievajú arbitrárne.
35. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.
36. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to,
aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným
súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
37. Podľa § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej
inštancievodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosanavrhovateľ(žalobca)domáhalazakýchdôvodov,
ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne
vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
38. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa
žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil,
ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne
vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
39. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek
diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a
rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav
a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery
nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel
a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka
konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov
(IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby
sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka
konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať
ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
40. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
účastníka konania / strany, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného
rozhodnutia (§ 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvejinštancie), pričom účastníkovi konania / strane musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky
a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie
ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo (účastníka / strany) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie
súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou
náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Citované zákonné ustanovenia sa totiž chápu
aj z hľadiska práv účastníka konania / strany na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti,
a tieto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho
súdu pre ľudské práva (porovnaj napr. rozsudok vo veci García Ruiz proti Španielsku z 21. januára
1999, sťažnosť č. 30544/96, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1999-I) tak, že rozhodnutie súdu musí
uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa
môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra
Európskeho súdu pre ľudské práva teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka konania /
strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie
rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (rozsudok Georgiadis proti
Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok
Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a
rozhodnutí 1998-I). Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva
na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny je aj právo účastníka konania na
také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu“ (porovnaj uznesenie z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/03). Ústavný súd vo
svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil, že „Súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia“. Odvolací súd v prípade potvrdenia rozsudku súdu prvej inštancie sa v princípe môže
obmedziť na prevzatie odôvodnenia podaného súdom prvej inštancie (porovnaj rozsudok Helle proti
Fínsku z 19. decembra 1997, sťažnosť č. 20772/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-VIII).
41. Súčasťou práva na riadne odôvodnenie je aj to, aby sa súd riadne vysporiadal so všetkými
relevantnými námietkami účastníka konania. Nedostatočné vysporiadanie sa s námietkami účastníka
konania spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia ( pozri uznesenie NS SR sp.zn. 8 Sžo/191/2010).
Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho rozhodnutia, ktoré súd zavinil svojím procesným postupom,
spravidla vždy strane odnímajú možnosť konať pred súdom. Tieto vady zakladajú nepreskúmateľnosť
rozhodnutiaakocelku,ktorámôžebyťdôsledkomobsahovejagramatickejnezrozumiteľnosti,neurčitosti
alebo neodôvodnenosti rozhodnutia. V prípade, keď je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, jedná sa
o zmätočné rozhodnutie. O takýto prípad išlo i v prejednávanej veci, keďže z celkového kontextu
odôvodnenia napadnutého rozsudku sú zrejmé vyššie uvedené pochybenia pri jeho odôvodňovaní.
42. Uvedené nedostatky odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie mali za následok, že rozhodnutie v
napadnutých výrokoch nespĺňa požiadavky obsiahnuté v ustanovení 157 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (akt. § 220 ods. 2 Civilného sporového
poriadku) na riadne odôvodnenie rozsudku. Jedná sa o závažné procesné pochybenie, v dôsledku
ktorého došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces a zároveň k odňatiu jeho možnosti konať
pred súdom (písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných
pre rozhodnutie súdu, v ňom uvedené skutkové zistenia si navzájom obsahovo odporujú), pričom pod
odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje strane
realizáciu tých procesných práv a právom chránených záujmov, ktoré jej procesný predpis priznáva na
zabezpečenie práv a oprávnených záujmov. Porušením uvedeného práva na jednej strane a povinnosti
súdu na strane druhej sa strane (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia právom
predvídaným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu
súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi).43. S poukazom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o
zamietnutí žaloby vo zvyšku a o určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky, vrátane závislého výroku o
náhrade trov konania (odvolaním osobitne nenapadnutého), zrušil a vec mu v zrušenom rozsahu vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku).
44. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní opätovne posúdiť predložené listinné
dôkazy a vyhodnotiť dokazovanie tak, aby právne závery, ku ktorým dospeje, mali oporu vo vykonanom
dokazovaní. Konkrétne podriadi súdnemu prieskumu zmluvné dojednania o zmluvnej pokute obsiahnuté
v predmetnom dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb a preskúma nárok žalobcu z hľadiska
okruhu rozhodujúcich skutočností určovaných hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorou je predovšetkým
zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka,
najmä ustanovenie § 52 a nasl., ako i naplnenie podmienok vyhlásenia zmluvnej podmienky za neplatnú
z dôvodu neprijateľnosti. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie, aj v
intenciách vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, postupovať v súlade s ustanovením
§ 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku a preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a
právne závery, na základe ktorých vec posúdil a rozhodol. Svoj právny záver zdôvodní zo všetkých
zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám, vrátane žalobcu, musí dať
odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné
a zreteľne dané.
45. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej
inštancie ako aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
46. Senát odvolacieho súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.