Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. júl 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/170/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213209326
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7213209326.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu

JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: Adminex, spol. s r.o. v
likvidácii, Jantárová 30, Košice, IČO: 44 691 661, zastúpeného Mgr. Petrom Kocákom, advokátom,
Rožňavská 8, Moldava nad Bodvou, proti žalovanému: Východoslovenský futbalový zväz, Alejová 2,
Košice, IČO: 17 074 029, zastúpenému JUDr. Ivetou Kohanovou, advokátkou, Kuzmányho 47, Košice,
o zaplatenie 11.500,00 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k.
34Cb/63/2014-178 z 5.9.2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok súdu prvej inštancie.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a vyslovil, že žalovaný má právo na
náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného
na zaplatenie sumy 11.500,00 eur s prísl. titulom nezaplatenia časti zmluvnej pokuty na základe

Zmluvy o poskytovaní služieb z 15.6.2009, ktorú uzavrel žalobca ako poskytovateľ so žalovaným ako
objednávateľom. Predmetom zmluvy bolo spracovanie podkladov na „Centrálne vyplácanie rozhodcov
a delegátov zväzu (ďalej len COR) pre zápasy organizované v rámci dlhodobých súťaží VsFZ. E-mailom
z 25.2.2010 konateľ žalobcu navrhol žalovanému pokračovať v spolupráci v zmysle zmluvy, ukončiť
spoluprácu jednostrannou výpoveďou alebo odkúpiť licenciu na softvér VsFZ. Žalovaný e-mailom z
18.3.2010 vyzval žalobcu na odovzdanie dokladov k CPR ihneď a 6.4.2010 odstúpil od zmluvy z dôvodu
porušovania povinností žalobcom. K odovzdaniu podkladov pre COR došlo 29.4.2010. Listom bez

datovania, ktorý bol podľa tvrdenia žalobcu odoslaný žalovanému po odstúpení od zmluvy 30.4.2010,
žalobca upozornil žalovaného na neplnenie zmluvy, keď uviedol, že žalovaný zamedzil prístup k účtu
v peňažnom ústave, na ktorom sú uložené finančné prostriedky určené na COR, čím znemožnil
žalobcovi plniť si zmluvnú povinnosť. Za porušenie čl. 8 bod 8.4. zmluvy žalobca dňa 27.10.2010 vystavil
žalovanému faktúru č. 201002009 na sumu 11.500,00 eur, splatnú 10.1.2011, ktorú žalovaný 14.1.2011
vrátil bez zaplatenia.

3. Žalovaný uviedol, že žaloba je nedôvodná, nakoľko k odstúpeniu od predmetnej zmluvy viedlo
žalovanému dlhodobé neplnenie si povinností žalobcom.4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie (Zmluvou o poskytovaní služieb z 15.6.2009 - bod 3.2.
Zmluvy, bod 7.2 Zmluvy, bod 8.4. a 8.5. Zmluvy, e-mailovou komunikáciou medzi žalobcom a žalovaným,

faktúrou č. 20100209 z 27.12.2010, výsluchom svedka Z. H. a listom žalobcu z 10.12.2015) a dospel
k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal porušenie povinností žalovaným, ktoré by mohli viesť k
dôvodnosti nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Zdôraznil, že v období január, február sa súťaže
riadené žalovaným nehrajú a teda ani nedochádza k vyplácaniu odmien rozhodcom a delegátom. V
prvom rade súd prvej inštancie posudzoval, či a aké povinnosti porušil žalovaný v období od uzavretia

predmetnej zmluvy do odstúpenia od zmluvy listom žalovaného zo 6.4.2010, resp. do odovzdania
podkladov k COR žalobcom 29.4.2010 žalovanému, keďže žalobca sa k uvedenému obdobiu vyjadril
ako k bezproblémovému a túto skutočnosť vo svojej výpovedi potvrdil i dovtedajší predseda žalovaného
(svedok H.). Navyše sám žalobca prvýkrát upozornil žalovaného na neplnenie si zmluvných povinností
až potom, čo mu bolo doručené odstúpenie od zmluvy, a to listom odoslaným 30.4.2010, kde poukázal
na zamedzenie prístupu k účtu, čomu predchádzal e-mail žalobcu z 25.2.2010, v ktorom ako jednu z

možností riešenia navrhol i ukončenie spolupráce jednostrannou výpoveďou. Ani v samotnej faktúre
žalobca nevymedzil konkrétne dôvody porušenia zmluvných povinností žalovaným.

5. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia ( § 1 ods. 2 Obchodného

zákonníka, § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka) súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

6. O trovách konania rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP a keďže žalovaný mal
v konaní plný úspech, priznal mu právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby Krajský súd Košiciach
zmenil napadnutý rozsudok a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 11.500,00 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 11.500,00 eur od 11.1.2011 do zaplatenia, prípadne

aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP) a že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
písm.h/ CSP).

8. Má za to, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku správne uviedol, že pre posúdenie nároku
vymedzeného v žalobe je rozhodujúce, či žalovaný porušil povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy, a
nie to, či tieto povinnosti porušil žalobca, ako sa snažil v konaní preukazovať žalovaný. Zdôraznil,

že v priebehu konania na súde prvej inštancie dostatočne preukázal, že žalovaný porušil povinnosti
vyplývajúce mu zo zmluvy a že žalovaný vyvíjal činnosti smerujúce k sťaženiu resp. k zmareniu plnenia
zmluvy, keďže ešte v čase platnosti zmluvy zamedzil žalobcovi prístup k bankovému účtu, na ktorom
boli uložené finančné prostriedky na COR (Centrálne odmeňovanie rozhodcov ) a tým si následne ani
žalobca nemohol splniť svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy, pričom túto skutočnosť žalovaný

ani nespochybnil (čo vyplýva z jeho písomného vyjadrenia z 22.2.2016). P. E. ako jeden z kandidátov
na predsedu a neskorší predseda VsFZ už pred volebnou konferenciou žalovaného, ktorá sa konala
20.2.2010 vyhlasoval, bez toho, aby sa oboznámil s problematikou COR, že ak sa stane predsedom
VsFZ, okamžite COR zruší. Uvedenú skutočnosť potvrdil aj svedok na pojednávaní dňa 14.3.2016. K
odstúpeniu od Zmluvy o poskytovaní služieb zo strany žalovaného došlo listom zo 6.4.2010. žalovaný

však ešte pred odstúpením od zmluvy listom z 18.3.2010 vyzval žalobcu na odovzdanie dokladov k
COR, čo taktiež svedčí o tom, že žalovaný vyvíjal činnosti smerujúce k zmareniu zmluvy. Žalobca si
predsa nemôže riadne plniť svoje zmluvné povinnosti, ak má odovzdať doklady nevyhnutné k výkonu
svojej činnosti.

9. Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie predloženými listinnými dôkazmi ( uznesením zo
zasadnutia VV VsFZ z 25.2.2010, uznesením zo zasadania Rady VsFZ z 2.3.2010, úradnou správou č.
44 z 12.3.2010 a úradnou správou č. 52 z 9.4.2010) taktiež preukázal, že Zmluvou o poskytovaní služiebz 15.6.2009 uzatvorenou medzi žalobcom a žalovaným sa zaoberal VV VsFZ na svojom zasadnutí už
25.2.2010, t.j. len 5 dní po konaní volebnej konferencie, na ktorej prebiehali aj voľby nových funkcionárov
VsFZ, čo preukazuje, akú prioritu kládlo nové vedenie žalovaného na zrušenie COR. VV VsFZ ihneď

predložil Rade VsFZ na jej zasadnutí 2.3.2010 návrh na jej zrušenie, a to aj napriek návrhu člena Rady
VsFZ(J.G.)navymenovaniekomisienaposúdenieCORanapriekskutočnosti,žeibanatomtozasadaní
Rada VsFZ uložila predsedovi VsFZ oboznámiť členov Rady s predmetnou zmluvou. Rada VsFZ zrušila
doterajší spôsob Centrálneho odmeňovania rozhodcov vykonávaný spoločnosťou Adminex a zároveň
uložila VV VsFZ pripraviť iný spôsob odmeňovania. V Úradnej správe č. 44 z 12.3.2010 (t.j. ešte pred

odstúpením žalovaného od zmluvy) žalovaný oznámil futbalovým klubom zrušenie doterajšieho spôsobu
vyplácania odmien rozhodcov a delegátov. Týmto dal žalovaný podstate pokyn zúčastneným klubom
(ale aj rozhodcom a delegátom zväzu) neriadiť sa pravidlami COR (tak ako to začal robiť aj samotný
VsFZ) a nedodržiavať viacej ich povinnosti vo vzťahu k COR (platenie preddavkov, komunikácia s
vykonávateľomCORapod.),naopakklubomoznámil,žeCORjeukončená,zčohoautomatickyvyplýva,
že im VsFZ vráti ich už zaplatené preddavky. V Úradnej správe č. 52 z 9.4.2010 KR (Komisia rozhodcov)

uverejnila upozornenie rozhodcom a DZ, ktoré nie je v súlade s pravidlami COR. Žalovaný porušil bod
4.2. zmluvy, keďže pred začiatkom jarnej časti sezóny 2009/2010 nepredložil žalobcovi príkazné zmluvy
s novými rozhodcami a delegátmi a porušil aj bod 4.3. zmluvy, keďže nepredložil žalobcovi e-mailové
adresy nových rozhodcov a delegátov.

10. Podľa žalobcu sa súd prvej inštancie s vyššie uvedenými skutočnosťami v odôvodnení napadnutého
rozsudku žiadnym spôsobom nevysporiadal a preto žalobca považuje predmetné rozhodnutie za
nepreskúmateľné.

11. V odvolaní poukázal na ust. § 220 ods. 2 CSP, ktoré stanovuje povinnosť súdu riadne a
presvedčivo odôvodniť rozsudok. Nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku je porušením práva
účastníka na spravodlivé súdne konanie, pretože sa mu tým odníma možnosť náležite skutkovo aj
právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych

opravných prostriedkov a teda možnosť riadne konať pred súdom. Odňatím možnosti konať pred súdom
sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré
mu Civilný sporový poriadok dáva (napr. právo na doplnenie alebo opravu nesprávneho, neúplného
alebo nezrozumiteľného podania, právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy,
vyjadrovať s k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného

zástupcu, právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a pod.). V tejto súvislosti poukázal na
uznesenie Najvyššieho súdu SR z 12. mája 2011 sp.zn. 8Sžo/122/2010).

12. Zdôraznil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy

je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne
dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,
t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd síce nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. V uvedenom prípade sa však súd

prvej inštancie žiadnym spôsobom v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal nielen s jedným,
ale dokonca s viacerými a podľa mienky žalobcu, podstatnými argumentmi a dôkazmi predloženými
žalobcom. Rozhodnutie súdu teda podľa žalobcu neobsahuje odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne
dáva odpovede na všetky skutkovo relevantné otázky. Práve naopak, súd v odôvodnení svojho rozsudku
vôbec nevysvetlil ako sa s vyššie uvedenými dôkazmi vysporiadal.

13. V samotnom odôvodnení rozsudku, ktoré považuje žalobca za nedostatočné a viac než stručné,
súd uviedol, že žalobcovi bol síce preukázateľne zamedzený prístup k účtu, avšak toto porušenie
nepovažoval za podstatné, pretože k nemu došlo v mesiaci január, február a v uvedenom období sa

súťaže riadené žalovaným nehrajú a teda nedochádza ani k vyplácaniu odmien rozhodcom a delegátom.
Uvedené tvrdenie však nie je pravdivé, pretože k zablokovaniu prístupu došlo až po zvolení nového
vedenia žalovaného, t.j. až po konaní volebnej konferencie žalovaného z 20.2.2010. To znamená, že
reálne bol prístup zamedzený až od konca februára, a to sa už futbal hral. Prístup nebol už nikdyobnovený, pričom z odôvodnenia vyplýva, akoby bol iba prerušený prístup v mesiacoch, keď sa nehrali
súťaže, nehovoriac o tom, že žalovaný nemal v zmysle zmluvy právo obmedzovať prístup počas
celého trvania zmluvy, t.j. ani v období prerušených súťaží. Súdu prvej inštancie bol predložený princíp

fungovania COR, z ktorého vyplýva, že vykonávateľ COR mal svoje povinnosti aj počas prerušených
súťaží, a to napr. sledovanie platobnej disciplíny klubov, čo pri zamedzenom prístupe k účtu mu bolo
znemožnené.

14. Súd vo svojom odôvodnení tiež uviedol, že samotný žalobca označil spoluprácu so žalovaným za
bezproblémovú a túto skutočnosť potvrdil aj svedok H. K tejto skutočnosti žalobca uviedol, že spolupráca
medzi žalobcom a žalovaným bola skutočne bezproblémová, avšak len do zvolenia nového vedenia
žalovaného, ku ktorému došlo na volebnej konferencii žalovaného z 20.2.2010. Od uvedeného obdobia
začal žalovaný vyvíjať činnosti smerujúce k sťaženiu resp. k zmareniu plnenia zmluvy.

15. Z pohľadu žalobcu nie je rozhodujúce ani to, že faktúra na zmluvnú pokutu bola vystavená
8 mesiacov po odstúpení od zmluvy, pretože bola vystavená v príslušnom účtovnom období, do
31.12.2010. Zmluvná pokuta bola vyfakturovaná až po vyčerpaní všetkých možností na pokračovaní
COR v zmysle zmluvy.

16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu,
protiktorémujeprípustné,beznariadeniaodvolaciehopojednávaniapodľa§385ods.1CSP.acontrario,
v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov

a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

17. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 31.7.2017 o 9.50 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 200/2.
poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 24.7.2017 na

úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 1, 3, § 378 ods.
1 C.s.p..

18. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

19. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadísk žalobcom uplatnených odvolacích
dôvodov sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie i právnym posúdením
prejednávanej veci, ako aj s dôvodmi napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu v súlade s
§ 387 ods. 2 C.s.p. poukazuje. Odvolanie žalobcu nemožno považovať za opodstatnené, lebo súd
prvej inštancie úplne zistil skutkový stav veci, vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli

vykonanými dôkazmi preukázané a vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa svojej úvahy v súlade
s § 132 a nasl. O.s.p. účinného v čase rozhodnutia súdu, na zistený skutkový stav aplikoval relevantné
právne predpisy, a správne tak posúdil žalobcom uplatnený nárok.

20. Skutočnosti a námietky, ktoré žalobca uviedol v odvolaní, nie sú spôsobilé spochybniť vecnú
správnosťnapadnutéhorozsudkuzhľadiskazistenýchskutočnostíaprávnychzáverov,kuktorýmdospel
súd prvej inštancie, a neumožňujú ani záver o vadách konania, v dôsledku ktorých by stranám bola
odňatá možnosť konať pred súdom.

21. Odvolací súd z týchto dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správny potvrdil.22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a
sporovým stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože žalobca nebol v odvolacom

konaní úspešný a žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).