Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. jún 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/68/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313203857
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8313203857.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Mareka Kohúta

a JUDr. Jozefa Škraba, v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice,
602 00 Brno, IČ: 264 29 705, Česká republika, proti žalovanej: F. X., nar. XX.X.XXXX, N. XXXX/X,
R., za účasti Združenia spotrebiteľov Slovenska, o.z., Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, IČO: 42 309
166, právne zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, Janka Kráľa 7, Banská Bystrica,
o zaplatenie 192,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné
č.k. 5C/101/2013-82 zo dňa 28.1.2016, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá a vo výroku o

náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou.

Mení rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o vstupe vedľajšieho účastníka do konania na strane
žalovanej tak, že vstup Združenia spotrebiteľov Slovenska, o.z., Janka Kráľa č. 7, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 42 309 166, nepripúšťa.

Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z., Janka Kráľa č. 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 309 166

nemá nárok na náhradu trov konania.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu v časti v rozsahu zmenkového úroku 0,19 %
denne od 23.5.2010 (v plnom znení: „zmenkového úroku 0,19 % denne zo sumy 192,- eur od 23.5.2010
do zaplatenia“) zastavil na žiadosť žalobcu podľa § 96 O.s.p.. V prevyšujúcej časti návrh žalobcu
zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že právo na ich náhradu nemá žiaden z účastníkov podľa
§ 142 ods. 1 O.s.p. (účinného do 30.6.2016). Ďalej pripustil do konania vstup vedľajšieho účastníka na

strane žalovanej a napokon žalobcu zaviazal povinnosťou uhradiť vedľajšiemu účastníkovi - Združeniu
spotrebiteľov Slovenska, o.z., Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 309 166, náhradu
trov konania vo výške 143,62 eur na adresu právneho zástupcu v lehote do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov. V dôvodoch súd prvej
inštancie uviedol, že žalobca podal návrh na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu. Návrhom sa domáhal proti žalovanej zaplatenia zmenkovej sumy 192,- eur

a zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 192,- eur od 23.5.2010 do zaplatenia, ďalej 6
% ročného úroku zo sumy 192,- eur od 6.8.2010 do zaplatenia, ďalej zmenkovej odmeny vo výške
1/3 zmenkovej sumy vo výške 0,64 eur a napokon náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 58,34
eur s DPH, tiež zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eur. Okresnému súdu bola vo vecipredložená žalobcom zmenka, o ktorej v návrhu uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých
práv zo zmenky, žalovanou vystavenej dňa 5.2.2010 na zmenkovú sumu 192,- eur, pričom sa žalovaná
zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 23.5.2010. Indosovaná zmenka

je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Do textu
zmenky bol pojatý záväzok žalovanej zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa
zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného
zmenkového veriteľa C., G..M..B.. so sídlom v H.. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom
vystaviteľ doteraz nezaplatil zmenkovú sumu ani úroky. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou

„bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.

2. Na základe vykonaného dokazovania z pripojeného spisu Okresného súdu Humenné sp.zn.
10Er/55/2011,súdprvejinštanciezistilskutkovýstav,podľaktoréhodňa5.2.2010bolauzavretápísomná
úverová zmluva č. XXXXXXXX, ktorou veriteľ - C., G..M..B.. poskytol žalovanej úver vo výške 100,- eur.
Žalovaná sa zaviazala úver splatiť vo výške 168,- eur 6 mesačnými splátkami po 23,- eur, počnúc dňom

18.2.2010. V zmluve nie je uvedený úrok, je len uvedený poplatok vo výške 68,- eur, pričom poplatok
nie je konkretizovaný a v zmluve nie je uvedená ani RPMN.

3. Žalovaná dňa 5.2.2010 vystavila vlastnú zmenku, obsahom ktorej je záväzok zaplatiť za túto zmenku
pri predložení na rad spoločnosti C., G..M..B.. sumu 192,- eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od

23.5.2010. Predmetná zmenka bola žalovanou vystavená ako vistazmenka a bola opatrená doložkami
„bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, pričom za miesto platenia
bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že spoločnosť C.,
G..M..B.. indosovala zmenku na rad žalobcu. Listina má znaky vzorového tlačiva, do ktorého boli rukou
vpísané údaje: dátum a miesto vystavenia, identifikačné údaje vystaviteľa a jeho podpis. Zmenková

suma vyjadrená číslom aj slovami a dátum začiatku úročenia zmenkového úroku sú v listine uvedené
odlišným tlačením písmom ako zvyšok zo vzorového tlačiva.

4. K vyplneniu zmenky došlo na základe všeobecných úverových podmienok pôvodného veriteľa,
ktoré obsahujú dohodu o vyplnení zmenky. V nej sa uvádza, že na zabezpečenie peňažného záväzku

dlžníka ako vystaviteľa zmenky, vyplývajúceho z úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi, vystavil
vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy.
Zmluvné strany sa dohodnú, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v
zmysle podmienok stane dlh splatný okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí včas 4 po sebe idúce splátky,
prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky.

Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré
veriteľovivzniknúkudňuvyplneniazmenky.Dátumzačiatkuúročeniazmenkovejsumyvyplnínazmenke
remitent tak, že ním bude deň, keď v zmysle týchto podmienok sa stal splatný celý dlh. Podľa originálu
predloženej zmenky, táto v pravom hornom rohu obsahovala údaj, a to číslo zmluvy XXXXXXXXX a za
miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa spoločnosti C., G..M..B... V ďalších

dôvodoch súd konštatoval, že ide o spotrebiteľské konanie, predmetom ktorého je spor zo zmenky,
a preto postupoval pri jej preskúmavaní z úpravy ochrany spotrebiteľa v zmysle zákona č.129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zákona č. 258/2001 Z.z. a ustanovení § 53 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Dohodu o vyplnení zmenky vo všeobecných obchodných podmienkach považuje okresný
súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože spotrebiteľ nemal možnosť oboznámiť sa s ňou pred

uzavretím spotrebiteľskej zmluvy a výška úroku mala byť určená až v čase splnenia podmienok, t.j.
splatnosti úveru, kedy vzniklo veriteľovi právo vypísať zmenkovú sumu a splatnosť zmenkového úroku
podľa článku 14 všeobecných podmienok. Zmluvná podmienka je neplatná aj pre neurčitosť dojednania
podľa § 37 Občianskeho zákonníka a pre obchádzanie zákona podľa § 39 Občianskeho zákonníka a
§ 265 Obchodného zákonníka.

5. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie zostávajúci nárok žalobcu ako
nedôvodný zamietol.

6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca písomným podaním zo dňa 10.3.2016, a to proti

výroku, ktorým bola žaloba v predmetnej veci zamietnutá a výroku, ktorým bol do konania pripustený
vedľajší účastník na strane žalovanej a ktorým boli vedľajšiemu účastníkovi priznané trovy konania.
Navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť a jeho návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Odvolanie podal
z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že vkonaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (účinný do 30.6.2016), t.j. že účastníkovi konania
sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávnehoprávnehoposúdeniaveci(§205ods.2písm.a),b),f)O.s.p.).Prvostupňovýsúdoprelsvoje

rozhodnutie o znenie úverovej zmluvy a všeobecných podmienok poskytnutia úveru, avšak neuvádza,
ktorá sporová strana listinné doklady v konaní predložila, alebo či súd sám zabezpečil tieto doklady
bez návrhu sporových strán. Žalobca, a podľa dostupných informácií, ani žalovaná nenavrhli doplnenie
žiadnych dôkazov. Podľa § 120 O.s.p. dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou
zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie

dôkazy, ktoré účastníci navrhli. V danom konaní svoj postup súd vôbec nezdôvodnil a na základe týchto
skutočností mal žalobca za to, že rozhodnutie je nepreskúmateľné. Žalobca predložil súdu ako dôkaz
o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže táto splnila všetky formálne a materiálne náležitosti
predpokladané zákonom č. 191/1950 Zb., dokázal jasne a úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu
zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného žiadnych
námietok nebolo, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov

nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu
zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Predpokladom vydania rozsudku v
konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje
v listine ako takej samo právo žalobcu. Vo vzťahu k žalobcovi ako indosatárovi je preto jediným
legitimizačným prostriedkom, ktorý nie je možne ničím iným nahradiť. Žalovaná mohla na základe čl.

5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak neurobila, musia byť akékoľvek
iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady, konštruovanej Nariadením.
Súd samotný nie je legitimovaný na to, aby postupom podľa ustanovenia § 120 ods. 1 veta prvá in
fine O.s.p. vznášal námietky voči zmenke za žalovanú. Ak tak súd urobil, ide o porušenie princípu
kontradiktórnostisúdnehokonaniaarovnostiúčastníkovkonaniaakosúčastiprávanaspravodlivésúdne

konanie. Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovanej a bez legitímneho podnetu, na ťarchu žalobcu
vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovanej ako spotrebiteľa. Žalovaná sa tejto
obrany žiadnym spôsobom nedovolávala, uplatnenú pohľadávku nerozporovala a svojím konaním ju
prakticky uznala. Súd iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre
neho dostatočný podklad pre zamietnutie návrhu na uplatnenie pohľadávky. Uvedené správanie súdu je

neprijateľné v právnom štáte, predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré
je garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. Okresný súd navyše pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z podľa neho nesporných skutočností.
Súd za nesporné považoval to, že žalovaný so spoločnosťou C., G..M..B.., uzatvoril zmluvu o úvere,
ďalej že zmenka, ktorá je predmetom tohto konania je zabezpečovacou zmenkou, že žalovaná uzatvorila

zmluvu o úvere ako spotrebiteľka. Uvedené údajne nesporné skutočnosti však neboli tvrdením ani
jedného z účastníkov konania. Súd tieto údajne nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania, ktoré
si sám navrhol. Takéto skutočnosti jednoznačne nemožno považovať za nesporné. Žalovaná a ani
žalobca sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol
dospieť k nespornosti týchto skutočností. Prvostupňový súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie

nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a
práva Európskej únie. Žalobca je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom
akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zdôraznil, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný
záväzkový právny vzťah. Prvostupňový súd ignoroval ustanovenie § 17 Zákona o zmenkách na šekoch.
Za určitých okolností je prípustné uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak námietka

musí byť vznesená zo strany žalovanej a predovšetkým žalovaná v tejto situácii nesie dôkazné bremeno
na preukázanie svojich tvrdení. Nesúhlasil s názorom súdu, že pri nadobúdaní zmenky konal na škodu
dlžníka. Na zdôraznenie správnosti uvedených námietok poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR
sp. zn. 25Cdo/1839/2000, v zmysle ktorého zmenkový záväzok je celkom samostatný a oddelený od
prípadného záväzku, ktorý bol pôvodom jeho vzniku. Je samostatným nárokom, nezávislým dokonca

na existencii zabezpečovanej pohľadávky. Nesúhlasil ani s argumentáciou súdu pokiaľ ide o odklon
od všeobecnej teórie o povinnosti neskúmať kauzu zmenky, nesúhlasil ani so záverom o tom, že
by dohoda o vyplňovacom práve blankozmenky mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch pripúšťal, aby na zabezpečenie svojich nárokov
zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Zmenka aj v prostredí spotrebiteľských úverov

mohla byť používaná. Dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť neprijateľnou
zmluvnou podmienkou v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava explicitne pripúšťala
používanie blankozmeniek. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru poukázal na rozhodnutia Krajských
súdov v Banskej Bystrici a Prešove.7. Odvolateľ v rámci podaného odvolania požiadal súd, aby v prípade, ak vedľajší účastník v konaní
nepredložil súhlas odporcu - žalovanej s jeho vstupom do konania, aby na oznámenie o vstupe

vedľajšieho účastníka neprihliadal. Ak by v tomto prípade žalovaná so vstupom súhlasila, odvolateľ
namietal, že predmetom konania nie je vzťah, na jednej strane ktorého by vystupoval spotrebiteľ a preto
nemožno pripustiť vstup vedľajšieho účastníka - právnickej osoby, ktorá bola založená alebo zriadená
na ochranu spotrebiteľa.

8. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu proti napadnutému výroku rozsudku súdu prvej inštancie,
ktorým bolo konanie v časti prevyšujúcej zastavené konanie napadnuté, s ohľadom na ustanovenie §
470 ods. 2 CSP podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Podľa § 470 ods. 2
CSP právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona
zostávajú zachované. Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016 a odvolanie žalobcu bolo
doručené 2.5.2016. S ohľadom na princíp legitímneho očakávania a princíp právnej istoty odvolací súd

prejednal odvolanie žalobcu podľa právnej úpravy účinnej v čase, kedy bolo podané. Princíp právnej
istoty je nepochybne neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného v čl. 1 ods. 1
Ústavy SR. Súčasťou princípu právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok je aj zákaz
spätného pôsobenia právnych predpisov. Pokiaľ niekto konal a postupoval na základe dôvery v platný
a účinný právny predpis, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho

predpisu alebo niektorého jeho ustanovenia. Neskorší právny predpis nemôže ukladať povinnosti, resp.
meniť právny status subjektu práva spätným pôsobením právneho predpisu, ktorý v čase jeho konania
neexistoval a ktorého právnu úpravu nemohol poznať. Subjekt práva už nemôže ovplyvniť svoje právne
postavenie nadobudnuté v minulosti. Žalobca svoje odvolanie zdôvodnil odvolacími dôvodmi uvedenými
v Občianskom súdnom poriadku, a týmito odvolacími dôvodmi sa musel odvolací súd vyporiadať.

Procesné pravidlá a očakávania, s akými účastníci do konania vstupujú, by zásadne nemali byť v jeho
priebehu menené; pokiaľ sa tak stane, musí súd dbať na ochranu práv dotknutých osôb, účastníkov
konania, a to v tých prípadoch, keď sa takáto nepredvídateľná zmena nastavených pravidiel prejaví (viď.
Nález Ústavného súdu ČR zo dňa 7.6.2016 sp. zn. IV.ÚS/3559/15).

9.Nazákladetýchtodôvodovodvolacísúdprejednalodvolaniežalobcupodľa§212ods.1O.s.p.,pričom
dospelkzáveru,ženiejedôvodné.Podľa§212ods.3O.s.p.navadykonaniapredsúdomprvéhostupňa
prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V tejto súvislosti odvolací
súd konštatuje, že v konaní pred súdom prvého stupňa nedošlo k takým vadám konania, ktoré by mali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav a vyvodil z

neho aj správny právny záver. Odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. aj vo svojom rozhodnutí konštatuje
správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie ich správnosti dopĺňa nasledovné:

10. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Humenné sp.zn. 10Er/55/2011 vyplýva, že žalovaná
uzavrela zmluvu o úvere s veriteľom, obchodnou spoločnosťou C., G..M..B.., dňa 5.2.2010. Podľa tejto

zmluvy jej veriteľ poskytol úver vo výške 100,- eur a žalovaná sa zaviazala túto sumu zaplatiť zvýšenú o
poplatok 68,- eur, spolu 168,- eur, a to v 6 mesačných splátkach po 28,- eur, počnúc dňom 18.2.2010.
Číslo zmluvy je XXXXXXXXXX, a to isté číslo zmluvy je uvedené na zmenke, ktorú žalovaná vystavila
dňa 5.2.2010, na ktorej je uvedená zmenková suma 192,- eur, ktorú mala zaplatiť spolu so zmenkovým
úrokom 0,25 % denne od 23.5.2010. Z uvedených skutočností vyplýva, že táto zmenka v zmysle dohody

o vyplňovacom práve bola vyplnená v rozpore s § 4 ods. 6 zákona číslo 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch. Podľa tohto ustanovenia platí, že v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej
osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek
na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a
zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského

úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku
prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju
dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa
zmenky,alebopodstúpeniaprávzozmenky.Totoustanovenieplatiloajčase,kedybolauzavretáúverová
zmluva a vystavená zmenka. Aj z tohto dôvodu je teda nárok žalobcu nedôvodný, ako to správne

konštatoval okresný súd. Taktiež požadovanie 0,25 % úroku zo zmenkovej sumy je konanie v rozpore s
dobrými mravmi. Ide o úrok vo výške 91,25 % ročne, čo nepochybne je treba považovať za úrok, ktorý
je v rozpore s dobrými mravmi.11. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je v súlade so závermi spoločného stanoviska občiansko-právneho
a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 20.10.2015. Odvolací súd na toto spoločné
stanovisko odkazuje a zdôrazňuje, že ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží

zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý žalobca použil, že:
1. Pokiaľ z akýchkoľvek okolností v prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou, či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ.
2. Pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť, či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k

prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.
Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. V prípade, že
nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky, ktorý je na strane žalovaného, je možné

preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený úrok zo zmenky ako nárok uplatnený
v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.
V danom prípade bol podaný návrh podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007
z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Pre toto
konanie je spoločné to, že návrh bol uplatnený podľa Nariadenia, že v návrhu boli z hľadiska hmotného

práva uplatnené práva zo zmenky podľa Zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. a že
žalovanou je spotrebiteľ. Cieľom Nariadenia je zjednodušenie, urýchlenie cezhraničných konaní vo
veciach s nízkou hodnotou sporu, zníženie nákladov a zaručenie rovnakých podmienok pre veriteľov a
dlžníkov. Pri postupe podľa Nariadenia je súd povinný rešpektovať právo na spravodlivý proces a zásadu
kontradiktórneho konania, a to najmä pri rozhodovaní o potrebe ústneho pojednávania a o spôsobe

a rozsahu dokazovania, ktoré je nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia. Uplatňuje sa v občianskych a
obchodných veciach v cezhraničných prípadoch, bez ohľadu na povahu súdu, ak celková hodnota
nároku bez navýšenia o úroky, náklady a výdavky nepresahuje sumu 2.000,- eur v čase doručenia
žalobného formulára na súd. Nariadenie nevylučuje z vecnej pôsobnosti spotrebiteľské spory, v ktorých
spotrebiteľ môže byť účastníkom na strane žalobcu, alebo žalovaného. Konanie je v zásade písomné,

ide o tzv. formulárové konanie, podstatou ktorého je komunikácia žalobcu a žalovaného so súdom
prostredníctvom vzorových tlačív. Z čl. 19 Nariadenia vyplýva, že pokiaľ Nariadenie neustanovuje inak,
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu,
v ktorom sa konanie vedie. Vo vzťahu k aplikácii Nariadenia tak možno konštatovať, že toto nekladie
žiadne prekážky v možnosti preskúmať doložené listiny súdom a je možné aplikovať všetky procesno-

právne princípy použiteľné v slovenskom právnom poriadku. Predovšetkým aplikáciu znalostí určitých
okolností súdu z jeho činnosti (notoriety) a zohľadnenie ochrany slabšieho v konaní, či ochrany dobrých
mravov. Z Nariadenia nevyplýva povinnosť súdu automaticky návrhu vyhovieť. Aj v prípade absencie
aktivity žalovaného v konaní, pokiaľ súd vzhliadne v návrhu také skutočnosti, ktoré ho povedú k záveru
o neprípustnosti návrhu, návrh zamietne, čo vyplýva priamo z čl. 4 bod 4 Nariadenia. Z procesného

hľadiska teda k návrhu súd môže pristupovať s rovnakou mierou ingerencie ako k akémukoľvek inému
návrhu uplatnenému v konaní pred súdom, riadiac sa len osobitnými pravidlami týkajúcimi sa určitej
časovej náročnosti v zmysle uložených lehôt podľa Nariadenia. Súd môže konať aj formou nariadeného
pojednávania, nemusí to byť vždy len na základe návrhu účastníka, ale aj keď to sám považuje
za potrebné. Nariadenie je tak len alternatívnym nástrojom pri rešpektovaní procesných pravidiel

príslušného členského štátu. Nariadenie je procesný prostriedok, ktorý konanie urýchľuje ale nebráni
postupovať s rešpektovaním vyššej súdnej ochrany spotrebiteľa vykonaním potrebného dokazovania.
Úvaha týkajúca sa prieskumu uplatneného nároku s oporou v doloženej zmenke nemôže byť ovplyvnená
povahou použitého procesného nástroja. Skúmanie prípadnej absolútnej neplatnosti úkonu, ku ktorej
pristupuje súdu ex offo nie je nariadením nijako vylúčená.

12. Z týchto dôvodov, nadväzujúc na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd podľa §
219 ods. 1 O.s.p. rozsudok v jeho napadnutom výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá a vo výroku o
náhrade trov konania ako vecne správny potvrdil.

13. Pokiaľ ide o odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o prípustnosti vedľajšieho
účastníka v konania na strane žalovanej, odvolací súd v tomto prípade, aplikujúc novú procesnú normu
a to zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, konštatuje, že v čase rozhodovania odvolacím
súdom už inštitút vedľajšieho účastníka tak, ako ho poznal Občiansky súdny poriadok v § 93 ods.1 (účinný do 30.6.2015), v zmysle jeho ustanovení neexistuje. Preto, i keď rozhodnutie súdu prvej
inštancie o námietke žalobcu o prípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka, bolo v čase rozhodovania
vecne správne, za súčasného procesného stavu už nemožno Združeniu spotrebiteľov Slovenska, o.z.,

Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 309 166 priznať legitimáciu vedľajšieho účastníka v
predmetnom konaní. Odvolací súd preto zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v predmetnom výroku
a vstup vedľajšieho účastníka na strane žalovanej nepripustil (§ 388 CSP).

14. Následne, na základe uvedených dôvodov, odvolací súd vyslovil, že Združenie spotrebiteľov

Slovenska, o.z., Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 309 166 nemá právo na náhradu trov
konania.

15. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania má oporu v ustanovení § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a §
262 ods. 1 CSP. Žalobca bol neúspešný a žalovanej trovy odvolacieho konania nevznikli.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie

je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).