Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. máj 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 9C/22/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814215004
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Gešvantnerová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3814215004.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Beatou Gešvantnerovou v právnej veci navrhovateľa:

EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zast.:
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti odporcovi: S. S., nar.
XX.XX.XXXX, bytom I. X/X, XXX XX N., t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou V. F., tajomníčkou
OkresnéhosúduN.,zaúčastivedľajšiehoúčastníkanastraneodporcu:VŠEOBECNÁOCHRANAPRÁV
SPOTREBITEĽOV, IČO: 42 362 962, so sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, zast. JUDr.
Bohdan Jakubis, advokát so sídlom Dobrovičova 13, 811 09 Bratislava, o zaplatenie 1.240,08 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo výške 440,98 eur do
troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu navrhovateľa.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.8.2014 domáhal, aby súd zaviazal
odporcu na zaplatenie sumy 1240,08 EUR s príslušenstvom. Návrh odôvodnil tým, že pohľadávka
proti odporcovi bola na navrhovateľa postúpená Slovenskou sporiteľňou, a.s. na základe Zmluvy
o postúpení pohľadávok z 27.6.2013 uzavretej podľa § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Obč.

zákonníka v znení noviel zo dňa 27.6.2013 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom
Tomášikova 48, Bratislava a navrhovateľom. Postupca a odporca uzatvorili dňa 13.1.2006 Zmluvu
č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky postupcu
v znení ich dodatkov. Na základe uvedenej zmluvy Slovenská sporiteľňa, a.s., poskytla žalovanému
peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných
prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve
a vo všeobecných obchodných podmienkach. Navrhovateľ zastáva názor, že zmluva obsahuje všetky

znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa §§ 497 až 507 Obchodného zákonníka
a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov. Podľa
navrhovateľa pohľadávka ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 1240,08 eur,
ktorá pozostávala z istiny 1225,91 eur, úroku 14,17 eur, úroku z omeškania 170,39 eur a ostatného
príslušenstva 1,09 eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení, kde postupca Slovenská sporiteľňa, a.s.
deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým

systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Postúpenie pohľadávky
bolo odporcovi oznámené listom z 9.7.2013.Pobyt odporcu sa súdu nepodarilo zistiť, súd mu v konaní ustanovil opatrovníka, tajomníčku Okresného
súdu N., ktorý sa k návrhu nevyjadril.

Dňa 26.9.2014 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie, ktorým do konania vstúpilo Občianske
združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov ako vedľajší účastník na strane odporcu.

Dňa 15.4.2016 bolo súdu doručené písomné vyjadrenie vedľajšieho účastníka, v ktorom okrem iného
uviedol, že namieta platnosť postúpenia pohľadávky na navrhovateľa, keďže podľa neho neboli splnené

podmienky podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Toto ustanovenie považuje za špeciálnu právnu úpravu
vo vzťahu k všeobecnej úprave. Navrhovateľ nepreukázal doručenie výzvy adresovanej odporcovi.
Namietol teda aktívnu legitimáciu navrhovateľa.

Dňa 29.4.2016 sa k aktívnej legitimácii navrhovateľa vyjadril právny zástupca navrhovateľa tak, že
preukázal postúpenie pohľadávky, pretože doručenie písomnej výzvy dlžníkovi nie je podmienkou pre

platné postúpenie pohľadávky. Tiež poukázal, že omeškanie odporcu trvalo ku dňu postúpenia 672 dní,
teda jeho právny predchodca konal pri postúpení pohľadávky v súlade s cit. Ustanovením § 92 ods.8
Zákona o bankách. Poukázal na výzvu z 15.6.2010, ktorou preukázal že jeho právny predchodca si
splnil všetky povinnosti dané mu zákonom.

Súd vo veci nariadil pojednávanie. Pojednávania sa zúčastnil právny zástupca navrhovateľa a vedľajší
účastník, odporca sa na pojednávaní nezúčastnil. Súd pojednával v jeho neprítomnosti podľa § 101
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

Na pojednávaní právny zástupca vedľajšieho účastníka, namietol platnosť postúpenia pohľadávky na

navrhovateľa, keďže podľa neho neboli splnené podmienky podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách.
Pokiaľ ide o dohodu o uznaní záväzku, považuje ju za absolútne neplatnú, nakoľko táto dohoda bola
uzatvorená v rozpore s § 4 ods. 8 Zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko táto dohoda vybočuje z
pravidiel morálky, môže privodiť ujmu spotrebiteľovi, pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti využíva
najmä omyl a výraznú nerovnosť zmluvných strán. Žalovaný v prípade, ak takúto dohodu podpísal konal

tak pravdepodobne s tým, že bude môcť dlh splatiť v splátkach, ale v dohode bolo uvedené, že si
predlžuje premlčaciu dobu na 10 rokov. Z týchto dôvodov nemožno uzavrieť, že dohoda má akékoľvek
hmotno-právne účinky, preto by súd na ňu nemal prihliadať. Rovnaký záver vyvodil aj KS TN, keď
uviedol, že dohoda o uznaní záväzku predložená na vopred pripravenom formulári, ktorý sa uzatvára vo
viacerých prípadoch a bol pripravený žalobcom napĺňa znaky nekalej obchodnej praktiky a je v hrubom

rozpore s dobrými mravmi. Takáto dohoda teda nemôže byť právne záväzná.

Súd ďalej na pojednávaní vykonal dokazovanie týmito listinami: Zmluva o bežnom účte a o poskytnutí
balíka Extra č.l.3-5, všeobecné obchodné podmienky č.l. 6-32, dohoda o uznaní záväzku a úhrade
pohľadávky č.l.33-34, oznámenie o postúpení pohľadávky č.l. 35, zmluva o postúpení pohľadávok zo

dňa 27.6.2013, odovzdávací protokol, príloha k zmluve o postúpení č.l. 44, pokus o zmier č.l.45.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázaný nasledovný skutkový stav:

Právny predchodca navrhovateľa Slovenská sporiteľňa, a.s. a odporca uzatvorili dňa dňa 13.1.2006

Zmluvu o bežnom účte a o poskytnutí balík služieb, Balík Extra, č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorej
neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Súčasťou
zmluvy bolo aj uzavretie zmluvy o kontokorentnom úvere so základnými podmienkami: výška úverového
rámca 27 tis.Sk, úroková sadzba 11,15% ročne, so splatnosťou úrokov k poslednému dňu v mesiaci,
konečnou splatnosťou úveru 12. 1. 2007. Podľa časti VI. Zmluvy účinky zániku zmluvného vzťahu

nastávajú dňom určeným v dohode.

Podľa všeobecných obchodných podmienok bod 19.16 klient výslovne súhlasí s tým, že banka je
oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky a to bez ohľadu nato, či sú budúce alebo
súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bez ohľadu na právny stav z ktorého vyplývajú, ako aj

bez ohľadu na to, či banka vzniesla v súvislosti s takouto pohľadávkou akúkoľvek požiadavku, alebo
nie, voči klientovi na tretiu osobu alebo previesť akékoľvek svoje záväzky na tretiu osobu. Klient je
oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči banke alebo previesť svoje záväzky na tretiu osobu výlučne
s predchádzajúcim písomným súhlasom banky.Výzvu, na ktorú poukázal právny zástupca navrhovateľa v podaní z 29.4.2016 právny zástupca súdu na
pojednávaní dňa 3.5.2016 nepredložil.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov účinného
ku dňu uzavretia zmluvy sa na účely tohto zákona rozumie:
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. účinného ku dňu uzavretia zmluvy veriteľom je fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od

formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. účinného ku dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť

písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol

jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporca uzatvoril s právnym predchodcom navrhovateľa o
zmluvu o úvere. Tá je na jednej strane tzv. absolútnym obchodom podľa ustanovení Obchodného
zákonníka, avšak v tomto konkrétnom prípade táto zmluva bola svojim charakterom zároveň i
spotrebiteľskou zmluvou.

Ohľadom celého návrhu vedľajší účastník namietol platnosť postúpenia pohľadávky na navrhovateľa,
keďže navrhovateľ nepreukázal existenciu výzvy adresovanej a doručenej odporkyni podľa § 92 ods.
8 Zákona o bankách. Preto podľa vedľajšieho účastníka nemá navrhovateľ vo vzťahu k pohľadávke
navrhovateľ aktívnu vecnú legitimáciu.

Z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné v konaní predovšetkým posúdiť, či navrhovateľ je v
predmetnom konaní aktívne legitimovaným subjektom.
Podľa ust. § 524 ods. 1 a 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 92 ods. 8 zákona Č. 483/2001 Z. z. o bankách ( ďalej len "zákon o bankách") účinného
v čase postúpenia pohľadávky, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočkazahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník"), aj bez súhlasu klienta.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením

pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo

pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 39 OZ, neplatný je' právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
V súlade s vykonaným dokazovaním a v zmysle citovaných ustanovení zákonov, súd v konaní nemal

preukázané, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky uplatnenej v predmetnom konaní, ku ktorému
malo dôjsť na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 27.6. 2013 medzi žalobcom a
jeho právnym predchodcom, SLSP.
Súd sa stotožnil s písomným vyjadrením právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporcu, v
ktorý namietal aktívnu legitimáciu navrhovateľa, pretože argumentácia právneho zástupcu vedľajšieho

účastníka bola podľa právneho názoru súdu v súlade s vyvíjajúcou sa judikatúrou v obdobných právnych
veciach.
Aby pohľadávka podľa ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách mohla byť postúpená z banky na nebankový
subjekt, je potrebné, aby bol klient banky s plnením svojho záväzku v omeškaní aspoň 90 dní, a aby
banka na splnenie záväzku klienta písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka

banky nie je postupiteľná, a teda jej postúpenie je objektívne neprípustné, v priamom rozpore so
zákonom. Postúpenie pohľadávky je v takomto prípade neplatné, a to nielen medzi stranami Zmluvy o
postúpení pohľadávok, ale aj voči odporcovi.
Vo všeobecnosti vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého
fyzická či právnická osoba je subjektom práva alebo povinnosti, ktoré sú predmetom konania. Pokiaľ

ide o dvojstranné právne vzťahy, v ktorých účastníci konania stoja svojimi návrhmi proti sebe, môžeme
hovoriť buď o vecnej legitimácii aktívnej (na strane žalobcu), alebo o vecnej legitimácii pasívnej (na
strane žalovaného). Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto tvrdí svoje hmotnoprávne
oprávnenie, alebo o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, v skutočnosti toto
oprávnenie nemá, alebo nie je nositeľom tvrdenej povinnosti, o ktorú v konaní ide.

Navrhovateľ svoje nároky voči odporcovi odvodzuje zo zmluvy o bežnom účte, ktorú odporca uzavrel so
SLSP, a.s., teda bankou poskytujúcou úvery na základe bankovej licencie, čo je skutočnosť všeobecne
známa. Tieto nároky mal žalobca získať postúpením.
Podľa § 525 ods. 1 OZ, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo
ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť

postihnutá výkonom rozhodnutia.
Vyššie citované ustanovenie zákona zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých obsah by
sa zmenou veriteľa zmenil. Podľa názoru súdu pohľadávky banky voči svojim klientom treba považovať
za takýto druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž neoddeliteľne spojené
špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27 a nasl. zákona o bankách,

ako aj obsiahle bankové tajomstvo (§ 91 a nasl. cit. zákona). Tieto požiadavky a povinnosti nevyplývajú
pre banku zo zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky z banky na inú osobu,
ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi
veriteľom - postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom - postupcom (bankou) a
dlžníkom. Preto treba principiálne vychádzať z toho, že ustanovenie § 525 ods. 1 OZ bráni postupovaniu

pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť
o záležitostiach dlžníka.
Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku, ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách dovoľuje banke
postúpiťjejpohľadávkyvočiklientovizasplneniaurčitýchvyššieuvedenýchpodmienok,ktorýchsplnenie
však súd v danom konaní preukázané nemal. Postúpenie pohľadávky v danom prípade tak bolo v

priamom rozpore s ustanovením § 525 ods. 1 OZ. Účelom uvedeného ustanovenia je totiž okrem iného
aj ochrana dlžníka pred tým, aby jeho dlh v prípadoch uvedených v cit. ustanovení zákona prešiel na
inú osobu z pôvodného veriteľa, voči ktorému pôvodne vznikol. Kým teda v iných prípadoch neplatnosti
zmluvy o postúpení (napr. kvôli nedostatočnej identifikácii pohľadávky) sa účinky tejto neplatnostiprejavia len medzi postupcom a postupníkom, no voči dlžníkovi je takéto postúpenie podľa § 526 ods.
2 OZ účinné, ak mu ho oznámi postupca, v prípadoch uvedených v § 525 OZ, ani prípadné oznámenie
postupcu v zmysle § 526 OZ, nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Dlžník teda nie je povinný plniť

postupníkovi bez toho, aby bol oprávnený domáhať sa preukázania zmluvy o postúpení.
Z uvedeného teda vyplýva absolútna neplatnosť postúpenia, pričom postupca v súdnom konaní, v
ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, je povinný v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. tvrdiť a dokázať
predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia.
Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a

dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho
záväzku, pričom musí preukázať, že klient si výzvu aj prevzal, a zároveň že klient napriek tomu zostal v
omeškanísosplatením,svojhozáväzkuaspoň90dní.Nepreukázanietýchtoskutočnostímázanásledok
nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka. Navrhovateľ v konaní nepredložil žiadne dôkazy, ktoré
by preukazovali splnenie vyššie uvedených podmienok, ktoré vyžaduje zákon o bankách v súvislosti s
postúpením pohľadávok, pričom zákon vyžaduje na ich splnenie písomnú formu.

Pre úplnosť súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že počas trvania úveru bankou predchodcom
navrhovateľa je držiteľ bankového povolenia, a teda vzťahuje sa, tak, ako už bolo vyššie uvedené,
na ňu zákon o bankách, ktorý je lex specialis vo vzťahu k OZ. Ako už bolo vyššie uvedené, pre
platné postúpenie pohľadávky zo strany banky, ako postupcu musia byť splnené okrem všeobecných
podmienok ust. § 524 OZ aj podmienky uvedené práve v citovanom ust. § 92 ods. 8 zákon o bankách.

Zo znenia citovaného ustanovenia vyplýva, že predmetom postúpenia z banky na „nebankovku'' môžu
byť len splátky úveru, ktoré sú nepretržite viac ako 90 dní po lehote splatnosti a zároveň musí byť
splnená aj podmienka, že banka písomne vyzve svojho klienta na úhradu peňažného záväzku s tým,
že je v omeškaní nepretržite 90 dní. Pokiaľ by došlo k výkladu, že banka je oprávnená postúpiť celý
úver po uplynutí 90 dní omeškania dlžníka, musel by súd dospieť k záveru, že banka môže postúpiť

úverovévzťahybežneuzatváranénaakýkoľveksubjekt,tedaajnanebankovku,čojevrozporesúčelom
zákona o bankách a viedlo by to k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa, ktorý vstúpil do zmluvného vzťahu
s bankou, ktorej činnosť podlieha dozoru NBS a stal by sa dlžníkom nebanky.
Z ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť
pohľadávky,ktorázodpovedánesplácanémudlhu.Dôvodovásprávakust.§92ods.7zákonaobankách

(teraz § 92 ods. 8) uvádza, že uvedené ustanovenie upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia
svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Pokiaľ teda
SLSP postúpila zmluvou predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu navrhovateľovi, postupovala
v rozpore s ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že jeho právny
predchodca si pred postúpením splatnej pohľadávky splnil aj svoju ďalšiu povinnosť vyplývajúcu z vyššie

uvedeného ustanovenia zákona a síce, že písomne vyzval, resp. vyzýval odporcu na úhradu peňažného
záväzku s tým, že je v omeškaní nepretržite 90 dní.
Hoci súd považoval za preukázané, že odporca bol v čase postúpenia pohľadávky v omeškaní viac
ako 90 dní, nebolo zároveň preukázané listinnými dôkazmi, že právny predchodca navrhovateľa
písomne vyzval odporcu na plnenie dlžných splátok. Podľa názoru súdu teda postúpenie pohľadávky na

navrhovateľa nemohlo byť platné a navrhovateľ v tejto časti uplatneného nároku nemá aktívnu vecnú
legitimáciu.

Vzhľadom na uvedené dôvody súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Keďže odporca mal vo veci plný úspech, mal by nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania,

tento však nárok neuplatnil. Rovnaký nárok má aj vedľajší účastník vystupujúci na jeho strane. Vedľajší
účastník si vyčíslil trovy právneho zastúpenia v sume 447,80 EUR v podaní, ktoré bolo súdu doručené
dňa 3.5.2016. Trovy právneho zastúpenia sú priznané nasledovne:

- prevzatie a príprava zastúpenia 61,41 EUR

- písomné podanie na súd - vyjadrenie vo veci samej 15.4.2016 61,41 EUR
- účasť na pojednávaní 3.5.2016 61,41 EUR
- 1 x režijný paušál á 8,39 EUR 8,39 EUR
- 2 x režijný paušál á 8,58 EUR 16,08 EUR- cestovné náhrady:
3.5.2016 cesta Bratislava - Prievidza a späť, 368 km, BMW 318d spotreba 5,6l/100 km
- náhrada za spotrebované PHM 3,68x5,6x1,012 eur 20,86 EUR

- náhrada za každý 1 km jazdy 368 km x 0,183 Eur 67,34 EUR
- náhrada za stratu času:
cesta Bratislava - Prievidza a späť dňa 3.5.2016 10 x polhodina á 14,3 EUR 143 EUR
_________________________________________________________________________
Spolu: 440,98EUR

Zacestovnénáhradysúnebraldoúvahycenunaftyvyčíslenúprávnymzástupcomvedľajšiehoúčastníka
1,343 eur ale priemernú cenu za mesiac máj 1,012 eur za liter nafty podľa stránky www.benzín.sk,
pretože právny zástupca vedľajšieho účastníka nákup nafty za takúto sumu nedokladoval a túto cenu
nafty súd považoval za primeranú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho
doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.