Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. júl 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/37/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415202045
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6415202045.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a

sudcov JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu T. G., nar. XX. XX.
XXXX, bytom Z. B. V., P. XX/XX, zastúpeného Adovkátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s. r. o.,
Košice, Kuzmányho 29, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25,
IČO: 35 807 598, o zaplatenie 2.557,89 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 13. 05. 2015, č. k. 18C/81/2015-47, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd, ako súd prvej inštancie, napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 2.557,89 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 2.557,89
Eur od 07. 03. 2015 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo zvyšku žalobu
zamietol. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 435,55 Eur na
účet právneho zástupcu, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Okresný súd po vykonaní
dokazovania dospel k záveru, že žalobca má postavenie spotrebiteľa, medzi sporovými stranami
bola uzavretá úverová zmluva formulárového charakteru, ktorej obsah nemohol žalobca podstatným

spôsobom ovplyvniť. Súd dospel k záveru, že poskytnutý úver spĺňa definíciu spotrebiteľského úveru
v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch. Po jej preskúmaní zistil, že úverová zmluva neobsahuje
všetky zákonné náležitosti upravené Zákonom o spotrebiteľských úveroch, konkrétne konečnú splatnosť
spotrebiteľského úveru, ročnú úrokovú sadzbu, ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady
spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, v dôsledku čoho je úver bezúročný a bez poplatkov.
Žalovanému preto vzniklo len právo na vrátenie poskytnutého úveru vo výške 800,- Eur, žalobca pritom
zaplatil v prospech žalovaného celkom 3 733,89 Eur, čím mu vzniklo právo na vydanie bezdôvodného

obohatenia vo výške 2.933,89 Eur, z čoho si uplatnil sumu 2.557,89 Eur. Pokiaľ sa žalovaný bránil
vydaným rozhodcovským rozsudkom, súd poukázal na to, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na
základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to rozhodcovskej doložky, preto je rozhodcovský rozsudok
nulitným právnym aktom aj bez ohľadu na to, že žalobca nepodal návrh v zákonnej lehote na jeho
zrušenie. Súd preto vyhovel žalobe a žalobcovi priznal vydanie bezdôvodného obohatenia v sume
2.557,89 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne z tejto sumy od 07. 03. 2015, t. j.
dňom nasledujúcim do kedy bol žalovaný vyzvaný na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný sa

dostal do omeškania s peňažným plnením. Úrok bol priznaný v súlade s § 517 ods. 2 OZ v spojení s
nariadením vlády č. 87/1995 Z. z.. Pokiaľ si žalobca uplatnil úrok z omeškania vo výške 8,05%, tento bol
v rozpore s právnymi predpismi, a preto v časti presahujúcej priznaný úrok 5,05% ročne žalobu zamietol.Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd ust. § 142 ods. 3 O.s.p. s tým, že neúspech žalobcu bol
len v nepatrnej časti.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie odvolaním napadol žalovaný. Navrhol zrušiť rozsudok súdu prvej
inštancie a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukázal na to, že v predmetnom prípade
bola zmluva uzatvorená podľa Obchodného zákonníka, medzi žalobcom a žalovaným nešlo o zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, keďže žalobca vstúpil do právneho vzťahu so žalovaným na základe vyhlásenia,
že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon zamestnania, a teda nie na súkromnú potrebu.

Vzhľadom na tieto okolnosti uzatvorená úverová zmluva mala všetky náležitosti kladené na zmluvu
o úvere. Okrem toho poukázal na to, že celkovo dohodnutú odplata za poskytnutý úver zodpovedala
odplate obvykle požadovanej na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pokiaľ
teda takáto čiastka nebola prekročená a zodpovedala obvyklej odplate požadovanej na finančnom trhu,
treba mať za to, že výška odplaty medzi žalobcom a žalovaným za poskytnutý úver bola dohodnutá v
súlade s právnymi predpismi. V ďalšom vytýka súdu nedostatok odôvodnenia rozsudku podľa § 157 ods.

2 O.s.p., čo mu znemožnilo zaujať k záverom súdu svoje stanovisko. Naviac vytýka okresnému súdu,
že sa nezaoberal prekážkou veci rozhodnutej v podobe rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR01724/13
zo dňa 23. 07. 2013. Navrhol rozhodnúť v zmysle odvolacieho petitu, teda zrušiť napadnutý rozsudok
a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalobca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej
„CSP“), preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia
pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP a tento podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správny.

5. Z obsahu spisu je zistené, že súd prvej inštancie uskutočnil vo veci pojednávanie, ktorého sa zúčastnil
len právny zástupca žalobcu, žalovaný sa pojednávania nezúčastnil, svoju neprítomnosť ospravedlnil.
Súd preto podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával aj rozhodol v neprítomnosti žalovaného. Ako je zrejmé z
obsahu spisu, súd vychádzal z písomných podaní sporových strán a prednesov žalobcu na pojednávaní,

sporové strany boli riadne v súlade s § 120 ods. 4 O.s.p. (účinného v čase konania a rozhodovania súdu
prvej inštancie) poučené o povinnosti predkladať dôkazy najneskôr do vyhlásenia uznesenia o skončení
dokazovania. Žiadne návrhy na ďalšie vykonanie dokazovania podané neboli. Okresný súd, ako súd
prvej inštancie, správne po oboznámení písomných podaní a výsluchu žalobcu vyhlásil dokazovanie za
skončené a vo veci rozhodol. Vzhľadom na to bol krajský súd, ako súd odvolací, viazaný skutkovým

stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, keď nezistil žiadny dôvod na doplnenie dokazovania, ani
na zopakovanie dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie.

6. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne aj doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Po preskúmaní veci na základe odvolania podaného žalovaným dospel odvolací súd k záveru, že súd
prvej inštancie v danej veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav pre svoje rozhodnutie, vykonané

dôkazy vyhodnotil v súlade s vtedy platným a účinným § 132 O.s.p. a odôvodnil ho v súlade s § 157
ods. 2 O.s.p., keď tieto dôvody zodpovedajú aj ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa s dôvodmi
rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu stotožňuje a na tieto poukazuje. Má za to, že okresný súd
správne vyhodnotil zmluvu o úvere uzavretú medzi žalobcom a žalovaným ako spotrebiteľský právny
vzťah. V tomto prípade išlo o formulárovú zmluvu, ktorú žalobca nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť

a bol v tejto zmluve označený ako dlžník - fyzická osoba rodným číslom a číslom občianskeho preukazu.
Z ničoho nie je možné vyvodiť, že by ju uzatváral ako živnostník na účely vykonávania svojej živnosti.
Účel vyznačený ako zamestnanie neznamená, že by dlžník nemohol byť hodnotený ako spotrebiteľ a
úver, ktorý mu veriteľ poskytol, ako spotrebiteľský úver. Správne okresný súd posudzoval daný vzťah z
hľadiska ustanovení Občianskeho zákonníka, ako aj zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľskom úvere.

8. Odvolací súd považuje za správny aj záver súdu prvej inštancie z hľadiska, či predmetná úverová
zmluva obsahuje všetky zákonné náležitosti. Správne konštatoval súd prvej inštancie, že uzatvorenázmluva o úvere neobsahuje náležitosti vyžadované ust. § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z., a preto
v zmysle § 11 ods. 1 tohto zákona sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

9. Pretože bolo preukázané, že žalobca zaplatil žalovanému viacej, ako mu bol poskytnutý úver, vznikol
dôvod na vydanie bezdôvodného obohatenia tak, ako správne vyvodil aj súd prvej inštancie. Pokiaľ súd
prvej inštancie takýmto spôsobom rozhodol, považuje odvolací súd jeho rozhodnutie za vecne správne.

10. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namieta, že výška dohodnutej odplaty bola v súlade s právnym

predpisom, keďže neprevyšovala odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské
úvery v obdobných prípadoch, odvolací súd sa s takouto obranou žalovaného nestotožňuje. Prijatím
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
bol zrušený zákon č. 258/2001 Z. z., s ktorým bol zrušený aj administratívny strop odplaty pri
spotrebiteľských úveroch. S prijímaním zákona č. 129/2010 Z. z. bola aj pripravovaná zmena § 53
ods. 6 Občianskeho zákonníka, ktorá bola navrhovaná tak, že ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je

poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú
bankami za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. V rámci legislatívneho procesu došlo k úprave
uvedeného § 53 ods. 6 OZ tak, že ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných
prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za
spotrebiteľskéúveryvobdobnýchprípadoch.Priposudzovaníobdobnostiprípadovsaprihliadanajmäna

finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých peňažných
prostriedkov a lehotu splatnosti. Uvedená zmena § 53 ods. 6 OZ upustila od možnosti kontroly odplaty
za spotrebiteľské úvery objektívne dané bankami. Nové znenie § 53 ods. 6 OZ kompletne zmenilo
zmysel a účel navrhovanej zmeny právnej úpravy, keďže cieľom predmetnej zmeny a novelizovaného
ustanovenia bolo opäť referenčné kritérium, podľa ktorého sa mala posudzovať primeranosť zo sektoru

bánk a preniesť na sektor finančného trhu ako taký, a teda na všetky spoločnosti poskytujúce peňažné
prostriedky spotrebiteľom pri absencii akýchkoľvek pravidiel odplaty a jej stropu. Takýmto spôsobom
sa napomohlo k presadzovaniu úžery v slovenskom právnom poriadku s cieľom znemožniť judikatúrne
ustálenie pomenovania pravidiel primeranosti oprávnenej odplaty vzhľadom na licencovane dohliadanú
časťfinančnéhotrhu.Takýtopostup,ktorýbolprijatý,bolnespornevneprospechspotrebiteľa.Prisplnení

aj všetkých náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere by táto odplata bola odporujúca dobrým mravom
podľa § 39 Občianskeho zákonníka, na ktorú okolnosť musel súd pri rozhodovaní prihliadnuť. Z týchto
dôvodov nepovažoval krajský súd odvolanie žalovaného v tomto smere za dôvodné.

11. Rovnako nesúhlasí odvolací súd so všeobecným tvrdením žalovaného o nedostatku odôvodnenia

napadnutého rozsudku, rozsudok a jeho odôvodnenie považuje za dostatočne jasné, zrozumiteľné
a presvedčivé. Pokiaľ žalovaný namieta, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal s otázkou veci
rozhodnutej, konkrétne uvádzaným rozhodcovským rozsudkom, odvolací súd s týmto záverom
nesúhlasí, odkazuje v tomto smere na odôvodnenie napadnutého rozsudku, konkrétne na stranu 7,
riadok 28 a nasl. začínajúce slovami: „pokiaľ ide o obranu odporcu, že v predmetnej veci bol vydaný

rozhodcovský rozsudok ...“.

12. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nepovažoval odvolanie žalovaného za dôvodné a rozsudok
súdu prvej inštancie v súlade s § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

13. Žalobca mal v odvolacom konaní úspech, preto mu priznal odvolací súd nárok na náhradu trov
odvolacieho konania podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 369 CSP. O výške trov konania
rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 CSP.

14. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).