Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. júl 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 11C/553/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214220077
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marie Mészárosová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2214220077.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Mariou Mészárosovou v právnej veci

žalobcu: Orange Slovensko, a. s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpený
splnomocnencom: Bobák, Bollová a spol., s. r. o., so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, proti
žalovanému: L. X., Z.. XX.XX.XXXX, B. O. XXX/XX, XXX XX H., o zaplatenie zmluvnej pokuty 229,- eur
s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 229,- eur s 8,50 % ročným úrokom z omeškania z
dlžnej sumy od 26.07.2013 do zaplatenia, z a m i e t a.

II. Stranám náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 28.10.2014 voči žalovanému domáhal zaplatenia
sumy 449,37 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne od 26.07.2013 do zaplatenia a
náhrady trov konania s tým, že časť žalovanej sumy vo výške 220,37 eur uplatňoval titulom zaplatenia
ceny za poskytnuté telekomunikačné služby a zvyšnú časť žalovanej sumy vo výške 229 eur titulom
zmluvnej pokuty.

2. Vecne sa žalovaný k žalobe nevyjadril, iba dňa 14.01.2015 poukázal na svoje bližšie nešpecifikované

finančné problémy.

3. Vo veci samej súd rozhodol dňa 09.02.2015. Žalovanému vo výroku I rozsudku uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 220,37 eur s prísl. titulom poskytnutých ale neuhradených telekomunikačných
služieb. V tejto časti nadobudol rozsudok dňa 16.03.2016 právoplatnosť. Vo výroku II čo do zmluvnej
pokuty 229 eur súd žalobu zamietol, vo výroku IV určil neprijateľné zmluvnú podmienku. Vo výroku III
rozhodol o náhrade trov konania.

4. Výroky II, III, IV rozsudku napadol žalobca odvolaním. Odvolací súd dňa 07.06.2017 v napadnutom
rozsahu rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie, a to
nasledovne :

-Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z vykonaného dokazovania, ktoré
neboli odvolateľom namietané a z ktorých následne vychádzal i odvolací súd, že medzi stranami bola

dňa 13.3.2013 uzavretá Zmluva o poskytovaní verejných služieb č. T. a Dodatok k Zmluve o poskytovaní
verejných služieb č. T. (ďalej aj „zmluva o poskytovaní verejných služieb“ a „dodatok“), na základe
ktorej bola dojednaná aktivácia účastníckeho programu Maximum 2, bol dojednaný predaj koncového
telekomunikačného zariadenia Sony Xperia J white za kúpnu cenu 1 eur s tým, že bežná maloobchodnácena mobilného telefónu je 230 eur, bolo dojednané poskytovanie služieb a pridelená SIM karta s
telefónnym číslo XXXXXXXXXX podľa obsahu zmluvy o poskytovaní verejných služieb v znení dodatku.
V bode 2.5. dodatku si strany dohodli, že „Účastník si je vedomý, že MT je mu predávaný za Kúpnu cenu

uvedenú v čl. 1 bode 1.2 Dodatku, ktorej výške sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou
MT a v zmysle tohto Dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že sa
Účastník zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto
Dodatku po dobu dohodnutú v tomto Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov
uvedených v článku 2 v bode 2.2, 2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT,

ako aj na prípadný obsah Prílohy č. 1 Dodatku (pokiaľ je súčasťou Dodatku takáto príloha), by spôsobilo,
že Podniku vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT). V nadväznosti na
ustanovenie predchádzajúcej vety sa Strany dohodli, že Účastník je povinný Podniku uhradiť nižšie v
tomto bode uvedenú zmluvnú pokutu v prípade porušenia nižšie v tomto bode uvedených povinností
nasledovne:
a) ak Účastník počas doby viazanosti uvedenej v čl. 2 bode 2.3 Dodatku poruší svoju povinnosť včas

a riadne uhradiť cenu za Služby alebo povinnosť uhradiť včas a riadne iný svoj peňažný záväzok voči
Podniku alebo povinnosť uhradiť včas a riadne Podniku inú platbu, ktorú je povinný platiť Podniku (a
to aj v prípade, ak sa nejedná o peňažný záväzok voči Podniku, avšak Účastník je povinný ho uhradiť
Podniku alebo prostredníctvom Podniku), alebo
b) ak Účastník počas doby viazanosti uvedenej v článku 2 bode 2.3 Dodatku poruší svoju povinnosť

zotrvať v zmluvnom vzťahu s Podnikom podľa Zmluvy v znení tohto Dodatku a po celú dobu viazanosti
užívať bez prerušenia Služby prostredníctvom SIM karty alebo Účastník poruší svoju povinnosť
neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť
ukončenieplatnostiZmluvya/aleboDodatkupreduplynutídobyviazanosti(bezohľadunato,čiskutočne
dôjde k ukončeniu Dodatku alebo Zmluvy),

je účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu vo výške 229,00 EUR, pričom pokiaľ k porušeniu
povinnosti dôjde v období posledných šiestich mesiacov pred uplynutím doby viazanosti (ďalej tiež
„Druhá časť doby viazanosti“), výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa nižšie uvedených
pravidiel znižovať v závislosti od toho koľko mesiacov má ešte uplynúť od okamihu porušenia
zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti. Výška zmluvnej pokuty platnej pre Druhú časť doby

viazanosti sa vypočíta tak, že sa počet celých mesiacov medzi posledným dňom doby viazanosti a
okamihom porušenia povinnosti (pokiaľ tento nastal počas Druhej časti doby viazanosti) sankcionoval
zmluvnou pokutou vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je táto uvedená v
predchádzajúcej vete, a v menovateli číslo šesť. Výsledná suma zmluvnej pokuty získaná podľa pravidiel
uvedených v predchádzajúcich dvoch vetách sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nadol. Zmluvná pokuta

(resp. v prípade, že sa výška zmluvnej pokuty počas doby viazanosti od určitého okamihu postupne
znižuje, platí toto ustanovenie pre zmluvnú pokutu, v jej výške, ako je táto stanovená pre obdobie pred
Druhou časťou doby viazanosti) predstavuje rozdiel medzi bežnou maloobchodnou (spotrebiteľskou)
cenou MT bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH (uvedenou v článku 1 bode 1.2 v kolónke
označenej číslom 9) a Kúpnou cenou t.j. kúpnou cenou s DPH, za ktorú Podnik predal MT Účastníkovi,

(uvedenou v článku 1 bode 1.2 v kolónke označenej číslom 4). Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto
bodu vznikne Podniku samotným porušením povinnosti Účastníka, a to v okamihu porušenia povinnosti
Účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany Podniku (napr.
odstúpením od Zmluvy alebo porušením či obmedzením poskytovania Služieb v prípade porušenia
povinnosti podľa bodu 2.3 písmena c) tohto článku).“ Bolo tiež preukázaným a nesporným, že žalovaný

za poskytnuté služby žalobcovi neuhradil celkom sumu 220,37 eur, ani zmluvnú pokutu 229 eur.

-V zmysle § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku
dňu uzatvorenia zmluvy o poskytovaní verejných služieb a dodatku zmluvou o poskytovaní verejných
služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať

príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva
o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb
prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú
zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom
zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno

dojednať len v písomnej forme.

-Slovenský právny poriadok upravoval postavenie a ochranu spotrebiteľa najskôr v zákone č. 634/1992
Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol účinný v období od 31.12.1992 do 30.6.2007. Dňom 1.7.2007nadobudol účinnosť nový zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorý má v ust. § 3
ods. 3 zakotvené, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v

spotrebiteľských zmluvách.

-Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. definoval spotrebiteľské zmluvy v ust. § 52 rozdielne v období od
1.4.2004do31.12.2007arozdielnevobdobíod1.1.2008.Súčinnosťouod1.1.2008Občianskyzákonník
v ust. § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu definuje ako každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom podľa odseku 3 citovaného ustanovenia je pritom
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom podľa odseku 4 citovaného ustanovenia je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

-Porovnajúc obsah stranami uzavretej zmluvy o poskytovaní verejných služieb včítane jej dodatku
s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami je nesporné a súd prvej inštancie v preskúmavanom
rozsudku správne uzavrel, že právny vzťah založený predmetnou zmluvou v znení dodatku medzi
žalobcom, ktorý pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej,
resp. inej podnikateľskej činnosti, ako dodávateľom v zmysle ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka

a ako podnikom v zmysle ust. § 5 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách a na
druhej strane žalovaným, ktorý pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonal v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a bol teda spotrebiteľom zmysle ust. § 52 ods. 4
Občianskeho zákonníka a podľa ust. § 5 ods. 4 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách
účastníkom, je spotrebiteľským vzťahom a predmetná zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení

dodatku je zmluvou spotrebiteľskou. V dôsledku toho bolo na daný vzťah nevyhnutné aplikovať všetky
ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy v
znení dodatku.

-Vzmysle§53ods.1Občianskehozákonníkavzneníúčinnomkudňuuzatvoreniazmluvyoposkytovaní

verejných služieb a dodatku spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej
len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa odseku 2 tohto

ustanovenia za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa
odseku 3 tohto ustanovenia, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. V odseku 4 tohto ustanovenia
potom zákonodarca demonštratívne vymenúva, ktoré ustanovenia uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa

považujú za neprijateľné podmienky. Medzi ne novelou Občianskeho zákonníka prevedenou zákonom
č. 568/2007 Z. z. s účinnosťou od 1.1.2008 bolo zakotvené písm. k), v zmysle ktorého za neprijateľnú
podmienku sa považuje i ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením tohto záväzku. Podľa odseku 5
tohto ustanovenia podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

-Vzmysle§54ods.1Občianskehozákonníkavzneníúčinnomkudňuuzatvoreniazmluvyoposkytovaní
verejných služieb a dodatku zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Toto ustanovenie je

zachované v Občianskom zákonníku v nezmenenej podobe od účinnosti piatej hlavy o spotrebiteľských
zmluvách. Ostatne citované ustanovenie je kogentné a zakotvuje zákaz, aby sa zmluvné podmienky
v spotrebiteľskej zmluve odchýlili od Občianskeho zákonníka takým spôsobom, že je to v neprospech
spotrebiteľa. V zmysle odseku 2 tohto ustanovenia v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv
platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

-Podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
(ďalej aj „smernica“), ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavujeinterpretačné pravidlo a ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v
zmysle článku 2 písm. a) nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.

-Podľa článku 3 ods. 1 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa ods. 2 tohto článku
podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto
nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou

zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty, podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne
dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy
naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo
dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať
dôkaz. Podľa ods. 3 tohto článku príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam
podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

-Podľa článku 4 ods. 1 smernice bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných
podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená
a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné
podmienky zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

-Podľa článku 6 ods. 1 smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

-Podľa článku 7 ods. 1 smernice členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov
hospodárskejsúťažeexistovaliprimeranéaúčinnéprostriedky,ktorébyzabránilisúvislémuuplatňovaniu
nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

-Podľa Prílohy smernice bodu 1. písm. e) medzi podmienky uvedené v článku 3 ods. 3 okrem iných patrí
i podmienka vyžadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú
sumu ako náhradu.

-Ako prvé odvolateľ namietal podľa neho nesprávny záver súdu prvej inštancie, že predmetná zmluvná

pokuta v spotrebiteľskej zmluve nebola individuálne dojednaná.

-Z obsahu zmluvy o poskytovaní verejných služieb v znení dodatku uzavretej medzi jej účastníkmi
vyplýva, že text zmluvy o poskytovaní verejných služieb a dodatku bol vopred pripravený dodávateľom
pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, zmluva o poskytovaní verejných služieb a dodatok boli

pripravené vopred v podobe predbežne formulovanej, tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom
do zmluvy o poskytovaní verejných služieb a jej dodatku sa dopisovali iba údaje individualizujúce
spotrebiteľa, ním vybraný mobilný telefón, účastnícky program a služby. Žalovaný ako spotrebiteľ mal
síce zrejme možnosť oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy
o poskytovaní verejných služieb a dodatku, ale nesporne nemohol ovplyvniť ich obsah. Zmluvné

dojednania obsiahnuté v uvedenej zmluve o poskytovaní verejných služieb a dodatku preto s poukazom
na citované ustanovenie § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka i článok 3 ods. 2 smernice, nemožno
považovať za individuálne dojednané. Je nesporné, že žalovaný ako spotrebiteľ nemal žiadnu reálnu
možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom navrhnutých a v predloženej zmluve fixne formulovaných
dojednaní o zmluvnej pokute. Mohol iba zmluvu o poskytovaní verejných služieb v znení dodatku ako

celok odmietnuť alebo ju prijať a podrobiť sa teda tak i dodávateľom nanútenému dojednaniu o zmluvnej
pokute. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté
pritom v zmysle citovaného ustanovenia § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka i článku 3 ods. 2 smernice,
bolo na žalobcovi ako dodávateľovi. Žalobca ale v konaní individuálne dojednanie zmluvnej pokuty
nepreukázal a preto bolo nevyhnutným v súlade s ustanovením § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka

predmetnú zmluvnú podmienku nepovažovať za individuálne dojednanú.

-Samotná skutočnosť, že žalovaný ako spotrebiteľ mal možnosť vybrať si z viacerých žalobcom ako
dodávateľom ponúkaných mobilných telefónov, v dôsledku čoho by bola rozdielna výška zmluvnejpokuty, rozhodne nemôže znamenať možnosť spotrebiteľa ovplyvniť obsah zmluvných podmienok.
Podstatným totiž je, že v danej uzavretej spotrebiteľskej zmluve predmetná zmluvná podmienka o
zmluvnej pokute bola navrhnutá vopred dodávateľom a i keď spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa

s ňou pred podpisom zmluvy o poskytovaní verejných služieb a dodatku, nemohol a nebol schopný
ovplyvniť podstatu tejto podmienky, resp. jej obsah a dosiahnuť dojednanie nižšej zmluvnej pokuty, príp.
aby zmluvná pokuta bola dojednaná za iných podmienok, príp. aby nebola dojednaná vôbec. Na tomto
závere nič nemení ani tá skutočnosť, že spotrebiteľ mal možnosť voľby pri kúpe rôznych koncových
zariadení, pričom pri kúpe lacnejšieho by bola zrejme i zmluvná pokuta nižšia.

-S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd uzatvára, že predmetná zmluvná podmienka v podobe
dojednania o zmluvnej pokute rozhodne nebola individuálne dojednaná a preto táto odvolacia námietka
žalobcu neobstojí. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd uzatvára, že predmetná zmluvná
podmienka v podobe dojednania o zmluvnej pokute preto podlieha súdnej kontrole s poukazom na
ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

-Ako druhé odvolateľ namietal záver súdu prvej inštancie, že pri dojednaní o zmluvnej podmienke v
čl. 2.5 dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb došlo k značnej nerovnováhe v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a tým k naplneniu znaku neprijateľnosti
podmienky, pričom poukázal na výhodu ceny telekomunikačných služieb, ktorú získal spotrebiteľ

uzatvorením dodatku.

-Je pravdou, že v zmysle článku 4 ods. 1 smernice je potrebné nekalosť zmluvných podmienok hodnotiť
so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v
dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Odvolací súd pritom nepopiera možnosť i v spotrebiteľskej zmluve dojednať zmluvnú pokutu ako sankciu
za nesplnenie zmluvných povinností spotrebiteľa. Podstatným ale je, aby zmluvná pokuta dojednaná v
spotrebiteľskej zmluve bola primeraná.

-Súd prvej inštancie značnú nerovnováhu odôvodnil tým, že žalobca žiada od spotrebiteľa zaplatiť

zmluvnú pokutu vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti
a reálne môže nastať situácia, že spotrebiteľ zaplatí 23 paušálnych mesačných poplatkov, zostáva mu
už iba jeden poplatok a pre jeho nezaplatenie uplatní žalobca rovnakú zmluvnú pokutu, ako v prípade
omeškania sa spotrebiteľa už hneď na úvod dvojročného zmluvného vzťahu. Ďalej uviedol, že zmluvná
pokuta je ustanovená iba ako povinnosť, ktorú má plniť žalovaný. K uvedenému konštatovaniu súdu

prvej inštancie odvolací súd uvádza, že je v príkrom rozpore so doslovným znením zmluvnej podmienky
uvedenej v štvrtom výroku rozsudku a v deviatom odseku odôvodnenia rozsudku, kde je naopak
konštatované, že účastník je povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 229 Eur, pričom pokiaľ
k porušeniu povinností dôjde v období posledných šiestich mesiacov pred uplynutím doby viazanosti,
výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho,

koľko mesiacov má ešte uplynúť od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti.
Kým teda v štvrtom výroku rozsudku i v deviatom odseku odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie
cituje zmluvnú podmienku o povinnosti žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške zohľadňujúcej
zostávajúci čas do konca doby viazanosti (tzv. degresívna zmluvná pokuta), jeho ďalšie zdôvodnenie
neprijateľnosti tejto zmluvnej pokuty sa už týka zmluvnej pokuty, ktorej výška sa nemení počas celej

doby viazanosti.

-Odvolací súd je tiež toho názoru, že skutočnosť, že zmluvná pokuta je ustanovená iba ako povinnosť
pre žalovaného, sama osebe ešte nespôsobuje značnú nerovnováhu práv a povinností zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Stotožňuje sa pritom so závermi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v

jeho rozsudku sp. zn. 4 Obdo 4/99 zo dňa 1.9.2000, použiteľnými mutatis mutandis i na prejednávanú
vec, v ktorom uzavrel, že sama skutočnosť, že strany dojednali zmluvnú pokutu pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti iba jednou zmluvnou stranou, neznamená, že takáto dohoda odporuje zásadám
poctivého obchodného styku.

-Súd prvej inštancie čiastočné zamietnutie žaloby tiež odôvodnil tým, že vyššie citované dojednanie o
zmluvnej pokute je formulované neurčite. V odôvodnení tejto časti rozsudku súd prvej inštancie uvádza,
že zmluvná pokuta bola dojednaná v každom z dodatkov k zmluve o pripojení v bode 2.5 článku 2 v
prípade porušenia niektorej z povinností účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku, pričomv bode 2.3 článku 2 písm. c) nie je dostatočne určitý pojem ,,sa nedopustí takého konania alebo nedá
svojím konaním podnet“, pričom z tohto pojmu nevyplýva presne, akého konania sa nemá účastník
dopustiť, aby nevzniklo podniku právo na odstúpenie od zmluvy alebo zmluvu vypovedať alebo na

základe ktorého by bol podnik oprávnený účastníkovi dočasne obmedziť alebo prerušiť poskytovanie
služieb. Rovnako ako v odseku 31. tohto rozhodnutia musí odvolací súd opäť konštatovať, že formulácia
povinností, za ktorých porušenie má žalovaný povinnosť zaplatiť dojednanú zmluvnú pokutu, je citovaná
rozdielne od ich znenia v štvrtom výroku rozsudku i v deviatom odseku odôvodnenia rozsudku (napokon
aj v dodatku priloženom k žalobe), keďže podľa dojednania o zmluvnej pokute je účastník povinný

Podniku uhradiť nižšie v tomto bode uvedenú zmluvnú pokutu v prípade porušenia nižšie v tomto bode
uvedených povinností nasledovne: a) ak Účastník počas doby viazanosti uvedenej v čl. 2 bode 2.3
Dodatku poruší svoju povinnosť včas a riadne uhradiť cenu za Služby alebo povinnosť uhradiť včas
a riadne iný svoj peňažný záväzok voči Podniku alebo povinnosť uhradiť včas a riadne Podniku inú
platbu, ktorú je povinný platiť Podniku (a to aj v prípade, ak sa nejedná o peňažný záväzok voči Podniku,
avšak Účastník je povinný ho uhradiť Podniku alebo prostredníctvom Podniku), alebo b) ak Účastník

počas doby viazanosti uvedenej v článku 2 bode 2.3 Dodatku poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom
vzťahu s Podnikom podľa Zmluvy v znení tohto Dodatku a po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia
Služby prostredníctvom SIM karty alebo Účastník poruší svoju povinnosť neuskutočniť žiadny taký úkon,
ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti Zmluvy a/alebo
Dodatku pred uplynutí doby viazanosti (bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu Dodatku

alebo Zmluvy), teda jednotlivé časti rozsudku súdu prvej inštancie o skutkových zisteniach si navzájom
odporujú.

-Naopak z pohľadu odvolacieho súdu z dojednania o zmluvnej pokute vo vyššie citovanom rozsahu
v bode 2.5 dodatku k predmetnej zmluve o poskytovaní verejných služieb je zrejmé, za porušenie

ktorých konkrétnych vymenovaných zmluvných povinností je žalovaný povinný zaplatiť zmluvnú pokutu,
v akej konkrétnej výške, ktorým okamihom povinnosť vzniká, naviac dojednanie o zmluvnej pokute je i
degresívne,kedyvplnejvýškesahradízaobdobieprvých18mesiacovviazanostiavobdobíposledných
6 mesiacov viazanosti výška zmluvnej pokuty klesá podľa zrozumiteľného kľúča, pričom je zrejmé, že
výška zmluvnej pokuty sa rovná zľave z ceny poskytnutého mobilného telefónu. Dojednanie sa preto

javí dostatočne jasným určitým a zrozumiteľným. Keďže súd prvej inštancie dôkladnejšie a podrobnejšie
nevysvetlil, ako a prečo dospel k svojim záverom o zamietnutí žaloby vo zvyšku a o určení neprijateľnosti
zmluvnej podmienky, tiež si jeho konštatovania o skutkových zisteniach navzájom odporujú, odvolací
súd jeho závery nemôže riadne preskúmať a zaujať k nim relevantné stanovisko. Naviac tieto závery
vyznievajú arbitrárne.

-Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

-Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby
jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným
súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

-Podľa § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie

v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa
vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí,
ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa
pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd
dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

-Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca
domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa
vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí,
ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za

preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.-Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek
diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a

rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav
a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery
nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel
a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka
konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov

(IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby
sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka
konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať
ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

-Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
účastníka konania / strany, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného
rozhodnutia (§ 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie), pričom účastníkovi konania / strane musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky
a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie

ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo (účastníka / strany) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie
súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou
náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Citované zákonné ustanovenia sa totiž chápu
aj z hľadiska práv účastníka konania / strany na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti,

a tieto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho
súdu pre ľudské práva (porovnaj napr. rozsudok vo veci García Ruiz proti Španielsku z 21. januára
1999, sťažnosť č. 30544/96, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1999-I) tak, že rozhodnutie súdu musí
uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa
môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra

Európskeho súdu pre ľudské práva teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka konania /
strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie
rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (rozsudok Georgiadis proti
Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok
Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a

rozhodnutí 1998-I). Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva
na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny je aj právo účastníka konania na
také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu“ (porovnaj uznesenie z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/03). Ústavný súd vo

svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil, že „Súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia“. Odvolací súd v prípade potvrdenia rozsudku súdu prvej inštancie sa v princípe môže
obmedziť na prevzatie odôvodnenia podaného súdom prvej inštancie (porovnaj rozsudok Helle proti
Fínsku z 19. decembra 1997, sťažnosť č. 20772/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-VIII).

-Súčasťou práva na riadne odôvodnenie je aj to, aby sa súd riadne vysporiadal so všetkými relevantnými
námietkami účastníka konania. Nedostatočné vysporiadanie sa s námietkami účastníka konania
spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia ( pozri uznesenie NS SR sp.zn. 8 Sžo/191/2010). Vady
zakladajúce zmätočnosť súdneho rozhodnutia, ktoré súd zavinil svojím procesným postupom, spravidla

vždy strane odnímajú možnosť konať pred súdom. Tieto vady zakladajú nepreskúmateľnosť rozhodnutia
ako celku, ktorá môže byť dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo
neodôvodnenosti rozhodnutia. V prípade, keď je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, jedná sa ozmätočné rozhodnutie. O takýto prípad išlo i v prejednávanej veci, keďže z celkového kontextu
odôvodnenia napadnutého rozsudku sú zrejmé vyššie uvedené pochybenia pri jeho odôvodňovaní.

-Uvedené nedostatky odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie mali za následok, že rozhodnutie v
napadnutých výrokoch nespĺňa požiadavky obsiahnuté v ustanovení 157 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (akt. § 220 ods. 2 Civilného sporového
poriadku) na riadne odôvodnenie rozsudku. Jedná sa o závažné procesné pochybenie, v dôsledku
ktorého došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces a zároveň k odňatiu jeho možnosti konať

pred súdom (písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných
pre rozhodnutie súdu, v ňom uvedené skutkové zistenia si navzájom obsahovo odporujú), pričom pod
odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje strane
realizáciu tých procesných práv a právom chránených záujmov, ktoré jej procesný predpis priznáva na
zabezpečenie práv a oprávnených záujmov. Porušením uvedeného práva na jednej strane a povinnosti
súdu na strane druhej sa strane (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia právom

predvídaným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu
súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi).

-S poukazom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o
zamietnutí žaloby vo zvyšku a o určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky, vrátane závislého výroku o

náhrade trov konania (odvolaním osobitne nenapadnutého), zrušil a vec mu v zrušenom rozsahu vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku).

5. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie povinnosť v ďalšom konaní opätovne posúdiť predložené
listinné dôkazy a vyhodnotiť dokazovanie tak, aby právne závery, ku ktorým dospeje, mali oporu vo

vykonanomdokazovaní.Konkrétnepodriadisúdnemuprieskumuzmluvnédojednaniaozmluvnejpokute
obsiahnuté v predmetnom dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb a preskúma nárok žalobcu
z hľadiska okruhu rozhodujúcich skutočností určovaných hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorou je
predovšetkým zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, ako aj ustanovenia Občianskeho
zákonníka, najmä ustanovenie § 52 a nasl., ako i naplnenie podmienok vyhlásenia zmluvnej podmienky

za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej
inštancie, aj v intenciách vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, postupovať v súlade s
ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku a preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové
zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil a rozhodol. Svoj právny záver zdôvodní zo
všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám, vrátane žalobcu, musí

dať odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo
jasné a zreteľne dané.

6. Na prejednanie veci samej súd nenariadil pojednávanie, keďže ide o drobný spor (§ 297 veta druhá
C.s.p.)., predmetom žaloby je nárok žalobcu na zmluvnú pokutu vo výške 229 eur s príslušenstvom.

7. Pokiaľ ide o v žalobe požadovanú zmluvnú pokutu, súdu z jeho činnosti je známe, že žalobca po
tom ako mu boli zamietané žaloby o zaplatenie zmluvných pokút z dôvodu, že predmetné zmluvné
ustanovenia (o dojednaní zmluvnej pokuty) boli súdmi vyhlásené za neprípustné pre ich neprijateľnosť,
a že vzhľadom na rozhodnutie KS v Prešove sp. zn. 6Co/91/2011 je tu daná podľa § 53a Občianskeho

zákonníka povinnosť žalobcu zdržať sa ďalšieho uplatňovania nárokov na zaplatenie týchto zmluvných
pokút, pristúpil k zmene pri uplatňovaní svojich nárokov tak, že už nepožadoval zaplatenie zmluvných
pokútalenáhraduškodyvovýškerovnajúcejsarozdielumedzipredajnoucenouodpredanýchmobilných
telefónov resp. zariadení a ich akciovou cenou. Tento rozdiel považoval žalobca za škodu vzniknutú
porušením povinnosti žalovaného.

Žalobca v tomto prípade v súdenej veci znovu uplatňuje zmluvnú pokutu tvrdením, že v dodatku k
zmluve zohľadnil pri určení výšky zmluvnej pokuty výšku zľavy poskytnutej žalovanému pri predaji
mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia. Dohodnutá zmluvná pokuta nie je vyššia, ako výška
zľavy, ktorá bola pri predaji mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia žalovanému poskytnutá.
Žalobca tiež zohľadnil aj časový aspekt uloženia zmluvnej pokuty a zohľadnil čas, kedy si žalovaný

prestal plniť zmluvné povinnosti a tomu prispôsobil aj výšku uplatňovanej zmluvnej pokuty. Žalobca má
za to, že vyššie uvedenými zmenami v dodatku k zmluve odstránil všetky vady, pre ktoré súdy v minulosti
vyhodnotili dohodnutú zmluvnú pokutu, ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Tým, že žalovaný riadne
a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb v období od marca 2013 do mája 2013 vo výške 220,37eur, porušil zmluvné povinnosti a v zmysle dodatku k zmluve č. T., časť práva a povinnosti podniku
a účastníka, je povinný zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 229 eur. V žalobe ďalej tvrdil, že
pokusom o pokonávku zo dňa 11.07.2013 oznámil žalovanému sumu neuhradených faktúr za jednotlivé

mesiace, zmluvnú pokutu a vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote, na čo žalovaný podľa tvrdenia
žalobcu nereagoval, jeho pohľadávka voči žalovanému aktuálne pozostávala z ceny neuhradených
služieb vo výške 220,37 eur a nároku na zmluvnú pokutu vo výške 229 eur s tým, že okrem istiny
požadoval aj zaplatenie úroku z omeškania počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné
plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, teda 8,50 % ročne z dlžnej sumy od 26.07.2013 do zaplatenia.

8. Žalobca ďalej poukazuje iba všeobecne na 6-stranový dodatok k zmluve - podľa všetkého na
proklamáciu obsiahnutú v čl. 2. bod 2.5 Dodatku k Zmluve podľa ktorého „účastník si je vedomý, že MT
je mu predávaný za kúpnu cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.2 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi
spotrebiteľskou (trhovou) cenou MT a v zmysle tohto Dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej
ceny, len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM

karty v zmysle ustanovení tohto Dodatku po dobu dohodnutú v tomto Dodatku, pričom nedodržanie tohto
záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v článku 2 v bode 2.2, 2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zľavy
zo spotrebiteľskej ceny MT, ako aj prípadný obsah Prílohy č. 1 Dodatku, by spôsobilo, že Podniku vznikla
škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT)“.

9. ako je to už vyššie uvedené, predmetom prejednávanej veci je nárok žalobcu na sumu 229 eur s
ročným úrokom z omeškania vo výške 8,50 % od 26.07.2013 do zaplatenia, ide o zmluvnú pokutu.

10. Žalobca v žalobe uviedol, že so žalovaným uzavreli Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. T.,
v zmysle ktorej žalobca zriadil prístup s telefónnym číslom XXXX XXX XXX, ktorý umožnil žalovanému

využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom.

11. Žalobca pri uzavretí Dodatku k zmluve č. T. odpredal žalovanému mobilný telefón/telekomunikačné
zariadenie značky Sony za kúpnu cenu uvedenú v dodatku k zmluve s dohodnutou zmluvnou pokutou
vo výške 229,- eur,

12. Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 11.07.2013 oznámil žalovanému sumu neuhradených faktúr
za jednotlivé mesiace a výšku zmluvnej pokuty, vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Pohľadávka
žalobcu pozostávala z neuhradených služieb vo výške 220,37 eur, zo zmluvnej pokuty vo výške 229 eur
a z poplatku za mimosúdne vymáhanie vo výške 35,95 eur, spolu 485,32 eur.

13. Podľa ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy
s dodatkom, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník,
ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením
povinnosti nevznikne škoda.

Podľa ustanovenia § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia
zmluvy s dodatkom zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška
pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

14. Zo skutkových zistení mal súd preukázané, žalobca a žalovaný uzavreli dňa 13.03.2013 Zmluvu
o poskytovaní verejných služieb č. A XXXXXXX, na základe ktorej vypožičal žalobca žalovanému SIM
kartu s priradeným telefónnym číslom, ktorá umožňovala žalovanému využívať verejné telekomunikačné
služby poskytované žalobcom. Dňa 13.03.2013 uzavreli žalobca a žalovaný Dodatok k Zmluve o
pripojení, na základe ktorého odpredal žalobca žalovanému mobilný telefón značky Sony za kúpnu

cenu 1,- euro a žalovaný sa zaviazal po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia tohto dodatku zotrvať v
zmluvnom vzťahu so žalobcom, využívať služby žalobcu bez prerušenia a zaplatiť žalobcovi zmluvnú
pokutu vo výške 229,- eur, ak poruší svoju povinnosť včas a riadne uhradiť cenu za služby alebo
povinnosť uhradiť včas a riadne iný svoj peňažný záväzok voči žalobcovi alebo povinnosť uhradiť včas a
riadne žalobcovi inú platbu, ktorú je povinný platiť, alebo ak žalovaný počas doby viazanosti 24 mesiacov

poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom a po celú dobu viazanosti užívať bez
prerušenia služby prostredníctvom SIM karty, alebo poruší svoju povinnosť neuskutočniť žiadny taký
úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy o
poskytovaní verejných služieb a dodatku pred uplynutím doby viazanosti,15. Povinnosť žalovaného platiť žalobcovi cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby a
iné peňažné záväzky vyplýva z Článku 2, bodu 2.3, písm. e) Dodatku k Zmluve o poskytovaní

verejných služieb zo dňa 13.03.2013 a z Článku 6, bodu 6.2, písmeno b) Všeobecných podmienok
poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete
spoločnosti Orange Slovensko, a.s. tvoriacich neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o pripojení v znení Dodatku
zo dňa 13.03.2013. Žalobca si svoju zmluvnú povinnosť splnil, keď poskytol žalovanému elektronické
komunikačnéslužbyvrozhodnomobdobí,avšakžalovanýsisvojupovinnosťzaplatiťcenuzaposkytnuté

elektronické komunikačné služby nesplnil.

16. V prejednávanej veci si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 229 eur z
dôvodu, že žalovaný si nesplnil povinnosť zaplatiť riadne a včas cenu poskytnutých elektronických
komunikačných služieb vyfakturovaných v období od marca do mája 2013, čím porušil svoje zmluvné
povinnosti v zmysle Dodatku zo dňa 13.03.2013 k Zmluve o poskytovaní verejných služieb č. A

XXXXXXX.

17. Zmluvná pokuta ako jeden zo zabezpečovacích prostriedkov je peňažná suma, ktorú je dlžník
povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, ak nesplní svoju zmluvnú povinnosť. Pre zmluvné dojednanie
o zmluvnej pokute zákon obligatórne predpisuje písomnú formu, ktorej nevyhnutnou náležitosťou je

uvedenie výšky zmluvnej pokuty, prípadne aspoň určenie spôsobu, akým bude stanovená. Určenie
výšky zmluvnej pokuty je zásadne vecou vzájomnej dohody účastníkov tohto dojednania. Tak Občiansky
zákonník, ako aj Obchodný zákonník, nijako neobmedzujú maximálnu výšku zmluvnej pokuty. Pri
dojednaní jej výšky zmluvné strany by mali dbať iba o súlad dohody o zmluvnej pokute so všeobecnými
požiadavkami zákona, predovšetkým s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, t. j. i o súlad

právneho úkonu s dobrými mravmi.

18. V súdenom prípade je nepochybné, že predmetom konania je plnenie si záväzkov žalovaného
vyplývajúcich zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb v znení Dodatku zo dňa 13.03.2013, ktorá
zmluva o pripojení v znení dodatku z pohľadu právnej kvalifikácie je zmluvou uzavretou v zmysle § 44

zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách a zároveň spotrebiteľskou zmluvou podľa
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobca pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní verejných služieb
s dodatkom vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako
spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy o pripojení s dodatkom nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

19. Právna úprava spotrebiteľských zmlúv bola do Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.) zaradená
novelou prevedenou zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým bola prebratá smernica Rady č. 93/13/
EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník
Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34). Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru

súdu využívať naďalej ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich
režim spotrebiteľských zmlúv. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka podmienok, ktoré
zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce
spotrebiteľa, a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou (§ 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka). Citované ustanovenie vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách

pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Spotrebiteľ totiž z povahy veci v súčasných
podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu
možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené,
pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec
prečítať,resp.pochopiťichobsah.Idetedaozákonnýzákazpoužívanianeprijateľnýchpodmienok,ktoré

vyvoláva právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Je potrebné
zdôrazniť, že ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

20. Nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty považoval súd za neopodstatnený. V konaní bolo
zistené, že formulár Zmluvy o poskytovaní verejných služieb v znení Dodatku zo dňa 13.03.2013 bol
žalobcom evidentne vyhotovený vopred, žalovaný tieto štandardné formuláre mobilného operátora ako
dodávateľa v spotrebiteľských zmluvách podpísal bez možnosti ovplyvniť text formulárov, ktorý obsahujevopred naformulovaný jednostranný záväzok žalovaného v zmysle dodatku k zmluve o poskytovaní
verejných služieb ako účastníka, v prípade porušenia jej povinností podľa dodatku, uhradiť žalobcovi
zmluvnú pokutu. Z obsahu Zmluvy o pripojení v znení Dodatku zo dňa 13.03.2013 vyplýva, že

ich text bol vopred pripravený dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, boli vopred
pripravené v podobe predbežne formulovanej, tzv. typovej zmluvy, pričom sa v nich označovali iba
údaje individualizujúce spotrebiteľa a ním vybraný účastnícky program a služby, prípadne zakúpený
mobilný telefón / telekomunikačné zariadenie. Je nesporné, že žalovaný ako spotrebiteľ nemal žiadnu
reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom navrhnutého a predloženého fixne formulovaného

dojednania o zmluvnej pokute, prípadne dosiahnuť dojednanie nižšej zmluvnej pokuty, alebo aby
zmluvná pokuta bola dojednaná za iných podmienok, prípadne aby nebola dojednaná vôbec. Žalovaný
ako spotrebiteľ totiž nemal žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah zmluvy o pripojení s dodatkom
vrátane dojednania o zmluvnej pokute, mohol iba uvedenú zmluvu o pripojení s dodatkom odmietnuť
ako celok, alebo ju ako celok prijať, vrátane dojednania o zmluvnej pokute, a preto predmetné zmluvné
dojednanie o zmluvnej pokute nebolo rozhodne individuálne dohodnuté. Dôkazné bremeno preukázať,

že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté, pritom v zmysle ustanovenia § 53
ods. 3 Občianskeho zákonníka bolo na žalobcovi ako dodávateľovi. Žalobca ale v konaní individuálne
dojednanie zmluvnej pokuty nepreukázal, a preto bolo nevyhnutným predmetnú zmluvnú podmienku
nepovažovať za individuálne dojednanú. Podmienky, za ktorých žalobca dohaduje zmluvnú pokutu v
štandardných zmluvách poškodzujú žalovaného ako spotrebiteľa, keď pozornosti súdu tiež neuniklo, že

pre prípad porušenia zmluvných povinností mobilného operátora ako dodávateľa (poskytovateľa) nie je
v dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb vôbec dojednaný prípadný nárok žalovaného ako
spotrebiteľa, na zaplatenie zmluvnej pokuty mobilným operátorom ako dodávateľom. Z uvedeného je
zrejmé,žezmluvnápokutavdanomprípadelenjednostrannezaťažujespotrebiteľapreprípadporušenia
jeho povinností, a tak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa, ktorého povinnosťou je zotrvať v zmluvnom vzťahu s mobilným operátorom po
dobu 24 mesiacov a platiť riadne a včas cenu poskytnutých verejných elektronických komunikačných
služieb.

21. Takto dohodnutá zmluvná pokuta neobstojí v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok

v spotrebiteľských zmluvách so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu.
Podmienky, za ktorých žalobca dohaduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, podľa názoru
súdu poškodzujú spotrebiteľa, spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
slabšej zmluvnej strany, sú neakceptovateľné a neprijateľné. Žalobca ako osoba podnikajúca na trhu
elektronických komunikácií má totiž odbornú prevahu nad spotrebiteľmi, ktorým poskytuje svoje služby,

a preto od neho možno očakávať, že vo vzťahu k nim sa bude správať poctivo. Problémová zmluvná
pokuta v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa
a subjektívny postoj zmluvných strán. Dojednaná zmluvná pokuta v dodatku k zmluve o poskytovaní
verejných služieb predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku a podľa § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka je neplatná. Z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo žalobcovi právo na plnenie a

žalovanému povinnosť plniť, a preto súd žalobu o zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 229 eur s
príslušenstvom považoval za nedôvodný a ju zamietol.

22. Súd preberá relevantné závery z rozsudku Krajského súdu Prešov zo dňa 26.01.2016, sp. zn.
6Co/53/2015 :

23. „Zmluvná pokuta (resp. v prípade, že sa výška zmluvnej pokuty počas doby viazanosti od určitého
okamihu postupne znižuje, platí toto ustanovenie pre zmluvnú pokutu v jej výške ako je táto stanovená
pre obdobie pred druhou časťou doby viazanosti) predstavuje rozdiel medzi bežnou maloobchodnou
(spotrebiteľskou) cenou zariadenia bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH /uvedenou v čl. 1 bod

1.2 v kolónke označenej číslom 5) a kúpnou cenou t. j. kúpnou cenou s DPH, za ktorú Podnik predal
zariadenie účastníkovi (uvedenou v čl. 1 bode 1.2 v kolónke označenej číslom 4).
PrávonazmluvnúpokutupodľatohtoboduvzniknePodnikusamotnýmporušenímpovinnostiÚčastníka,
a to v okamihu porušenia povinnosti Účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním
žiadneho úkonu zo strany Podniku (napr. odstúpením od Zmluvy, alebo prerušením či obmedzením

poskytovania Služieb v prípade porušenia povinnosti podľa bodu 2.3 písmena c) tohto článku).
Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný
zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej
pokute je určenie jej výšky alebo spôsobu jej určenia. Výška zmluvnej pokuty nie je zákonom limitovaná,avšak nemôže byť v rozpore so zásadou zakotvenou v ustanovení § 3 ods. 1 OZ. V dohode o zmluvnej
pokute musí byť jednoznačne špecifikovaná zmluvná povinnosť, na porušenie ktorej sa zmluvná pokuta
vzťahuje. Výška zmluvnej pokuty má byť zásadne primeraná významu riadneho splnenia zmluvy pre

zabezpečenú stranu.
Uvádzané pojmy „poruší povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu“, po celú dobu viazanosti užívať bez
prerušenia služby“, poruší povinnosť neuskutočniť žiaden úkon , ktorý by smeroval k ukončeniu alebo
účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy a/alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti
bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu dodatku alebo zmluvy“ sú aj podľa názoru odvolacieho

súdu všeobecné a nejednoznačné.
Navrhovateľ v odvolaní namietal, že prvostupňový súd vôbec nezohľadnil skutočnosť, že pod tlakom
skorších rozhodnutí súdov pristúpil k zmene zmluvných dokumentov v časti, ktorá upravuje zmluvnú
pokutu a v roku 2012 zaviedol tzv. degresiu zmluvnej pokuty, ktorej výška sa počas doby viazanosti
znižuje, čím je zohľadnený časový aspekt porušenia zmluvných povinností. Taktiež nezohľadnil
zabezpečovaciu funkciu dojednania o zmluvnej pokute, ktorou je za bránenie špekulatívnemu konaniu

zo strany účastníka, ktorý pri vzniku zmluvného vzťahu využije poskytnuté výhody a pracovné povinnosti
si ďalej neplní. Ak by pri dohodnutej dobe viazanosti 24 mesiacov dohoda o zmluvnej pokute rozlišovala
čas porušenia zmluvných povinností od počiatku, teda či došlo k porušeniu zmluvných povinností v
1., 2.,3. a v každom ďalšom nasledujúcom mesiaci až po 24. mesiac po uzavretí Dodatku, dohoda o
zmluvnej pokute by prestala plniť svoju zabezpečovaciu funkciu.

Odvolací súd v súvislosti s vyššie uvedenou odvolacou námietkou poukazuje na rozsudok Krajského
súdu v Prešove, sp. zn. 7Co/36/2015 z 27.04.2015, ktorý uvádza: „V prejednávanej veci výška zmluvnej
pokuty v dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb bola stanovená ako rozdiel medzi bežnou
maloobchodnou cenou mobilného telefónu a kúpnou cenou, za ktorú žalobca odpredal mobilný telefón
žalovanému a patrila za porušenie konkrétne vymenovaných zmluvných povinností, čo je zrejme

z článku 2 bodu 2.5 dodatku. Takéto označenie postihujúce rôzne porušenia povinností zo strany
spotrebiteľa je neakceptovateľné. Na tom nemení nič ani fakt, že žalobca sa snažil pri zmluvnej pokute
zohľadniť časový aspekt porušenia zmluvných povinností, pričom k znižovaniu výšky zmluvnej pokuty
dochádzalo až v prípade porušenia zmluvných povinností v posledných šiestich mesiacoch z celkovej
24 mesačnej doby viazanosti. Pri takomto dojednaní spotrebiteľ mal povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu

v plnej výške pri porušení zmluvných povinností počas prvých osemnástich mesiacov doby viazanosti,
čo nemožno označiť za primerané. Je rozdiel medzi tým, či k porušeniu povinnosti došlo v 1. Mesiaci
zmluvného vzťahu alebo v 18. mesiaci doby viazanosti. Okrem toho nie každé porušenie povinnosti je
rovnakej intenzity a významu. Rovnako pri oneskorenej úhrade peňažného plnenia nemôže ostať bez
povšimnutia výška pohľadávky vzniknutej porušením záväzku. Paušálne dojednanie zmluvnej pokuty

umožňujúce zníženie výšky zmluvnej pokuty jedine pri porušení zmluvných povinností v poslednej
štvrtine zmluvného vzťahu, ktoré vôbec nezohľadňuje intenzitu a význam toho ktorého porušenia
povinností a ani výšku pohľadávky vzniknutej porušením záväzku predstavuje neprijateľnú zmluvnú
podmienkunakoľkovýrazneznevýhodňujespotrebiteľaadodávateľoviumožňujepriakomkoľvekimenej
významnom porušení povinnosti uplatniť si voči spotrebiteľovi zmluvnú pokutu v plnej výške v prvých

troch štvrtinách trvania zmluvného vzťahu.“
Záverom súd poukazuje na ďalšie významné skutočnosti majúce význam aj v prejednávanej veci.
Rozsudkom Okresného súdu Rožňava z 16.11.2015 sp. zn. 12C/236/2015, ktorý nadobudol
právoplatnosť a stal sa vykonateľným dňa 08. 01. 2016 bola zmluvná pokuta rovnakého významu
vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Vo viacerých prípadoch tiež došlo k právoplatnému

zamietnutiu žalôb spoločnosti Orange Slovensko a.s., o plnenie z rovnakej zmluvnej pokuty z dôvodu
jej neprijateľnosti (rozsudok Okresného súdu Humenné z 31.10.2014 č.k. 21C/172/14-34, rozsudok
Okresného súdu Svidník z 23.01.2013, č. k. 4C/142/2011-104, rozsudok Okresného súdu Trnava z
10.09.2015, sp. zn. 10C/123/2015 a iné).
Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej

zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe

takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
Ustanovenie § 53a OZ je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica“), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániťsúvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: ,,Členské štáty zabezpečia, aby v záujme
spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by
zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo

strany predajcov alebo dodávateľov.“
Ustanovenie § 53a ods. 1 OZ zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola
právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná (§ 53 ods. 5
OZ; absolútna neplatnosť). Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav, navyše zákonom
explicitne zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom.

Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho
protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu EÚ a práva EÚ na ochrane
práv spotrebiteľa. Súd ako orgán členského štátu EÚ je pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými
zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z
neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú súd už skôr judikoval (§ 53a OZ). Počnúc dňom
právoplatnosti rozsudkov, ktorým bola predmetná zmluvná podmienka vyhlásená za neprijateľnú platí

zákonný zákaz jej ďalšieho používania.
Používaním zakázanej podmienky sa vytvára protiprávny stav. Tento zákaz v demokratickej spoločnosti
by mal byť samozrejmý a rešpektovaný subjektmi práva ipso facto. Povedané inak, ak existuje zákonná
povinnosť zdržať sa protiprávneho konania (v podobe používania neprijateľnej zmluvnej podmienky)
je oprávnené očakávať, že dodávateľ bude právnu povinnosť rešpektovať a od spotrebiteľov nebude

požadovať plnenie v rozpore s dobrými mravmi, majúce svoj základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke.
Takéto - prirodzene anticipované konanie - je nielen prejavom rešpektu k právu, k hodnotám právneho
poriadku a zásadám súkromného práva, ale osobitne prejavom konania v súlade s dobrými mravmi (§
4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z.) a v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti (§ 2 písm. u) zákona
č. 250/2007 Z. z.).

Vo svetle tejto argumentácie Krajský súd Prešov vo vyššie citovanom rozsudku sp. zn. 6Co/53/2015
vyjadril znepokojenie nad postupom mobilného operátora a jeho „rešpektom" k súdnej moci a zákonným
regulám. Pre porovnanie krajský súd dal do pozornosti dôsledky z ďalšieho používania neprijateľnej
zmluvnejpodmienkyvnemeckompráve,podľaktoréhomôžebyťďalšiepoužívaniezmluvnejpodmienky
postihnuté vysokou sankciou, ale aj trestom odňatia slobody (porov. rozhodnutie Bundesgerichtshof zo

7. 6. 2011 č. AZ XI ZR 388/10 na stránke MS SR http://wwwold.justice.sk/wfn.aspx?pg=h4c&htm=h4/
rseuspotr.htm). Nerozhoduje pritom, že iný súd by mohol mať odlišný názor (porov. § 53a ods. 1
OZ). V podmienkach Európskej únie je ochrana pred neprijateľnými podmienkami spájaná s cieľom
posilňovania kvality spotrebiteľských vzťahov a vylúčenia neprimeraností a nemorálností zo života
bežných ľudí (rozsudok Mostaza Claro, bod 37; rozsudok Krajského súdu Prešov z 24. apríla 2012, sp.

zn. 6Co/91/2011). Rešpektovanie zákonného zákazu používania neprijateľných zmluvných podmienok
sa vzťahuje aj na súdne konania, v ktorých si dodávatelia v čase ich vyhlásenia už uplatňujú plnenia z
nich. Krajský súd dal do pozornosti skutočnosť, že v prípade žalobcu ide o opakované judikovanie ním
upravenej zmluvnej podmienky upravujúcej identický právny vzťah so spotrebiteľmi ako neprijateľnej.
Správanie sa právnickej osoby v obchodných a iných vzťahoch zodpovedajúce čestnej obchodnej praxi

alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti ovplyvňuje jej dobré meno a
povesť, ktorá sa vytvára na základe skúseností, ktoré s ňou jednotlivé subjekty majú.“

24. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Žalobca mal úspech 50 %, žalovaný 50
%, čistý úspech strán 0 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od
doručeniajehorovnopisupísomnenapodpísanomsúde.Vodvolaní trebapoprioznačenísúdu,ktorému
je určené, spisovej značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v
akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne

(odvolacie dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa oprávnený
domáhať jej splnenia v exekúcii.