Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. február 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 19C/106/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115204620
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Macášková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2115204620.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Danou Macáškovou, v právnej veci navrhovateľky: W. Š., E..

X.XX.XXXX, I. F. XXX/XX, Č. zastúpenej: JUDr. Daniel Pavelka, advokát so sídlom Pribinova 46,
Hlohovec, proti odporcom: X. C. I., E.. XX.X.XXXX, I. Ľ. Š. XXX/X, A., X. K. G., E.. X.X.XXXX, I. Ľ.. Š.X.
XXX/XXX, K. D., obaja odporcovia zastúpení: Mgr. Peter Kubala, advokát so sídlom Pod Párovcami
1362/55, Piešťany, o neplatnosť závetu a listiny o vydedení, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že listina o vydedení ako prejav vôle poručiteľky A. G., rod. F., nar. XX.X.XXXX, zomr.
XX.X.XXXX obsiahnutá v notárskej zápisnici napísanej na Notárskom úrade JUDr. U. K. so sídlom v J.,
N 462/98, NZ 409/98 dňa 14.12.1998 je neplatná.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 6.3.2015 domáhala určenia, že závet a listina
o vydedení ako prejav vôle poručiteľky A.X. G., X.. F., E.. XX.X.XXXX, D. Y. B. XX.X.XXXX obsiahnuté
v notárskej zápisnici napísanej na Notárskom úrade JUDr. U. K. so sídlom v J., N 462/98, NZ 409/98 sú
neplatné, pretože dôvody na vydedenie nie sú dané.

Návrh odôvodnila tým, že v dedičskom konaní po poručiteľke A. G., ktorá bola matkou účastníkov
konaniabolozistené,žeporučiteľkazanechalazávetalistinuovydedeníspísanédňa14.12.1998formou
notárskej zápisnice, ktorými poručiteľka vydedila navrhovateľku ako aj všetkých jej potomkov a celý svoj
majetok zanechala odporcom v 1. a 2. rade podľa § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka z toho
dôvodu, že o ňu nemala trvalo prejavovať opravdivý záujem, ktorý ako potomok mala prejavovať. Má za
to, že žiaden takýto dôvod k vydedeniu nebol nikdy daný. Je pravdou, že v novembri roku 1978 vo veku
osemnásť rokov odišla z domu a presťahovala sa do rodinného domu rodičov jej vtedajšieho priateľa a

terajšieho manžela. Jediným dôvodom k tomu bola skutočnosť, že už viac nedokázala znášať kritiku a
vulgárne vyjadrovanie rodičov na adresu jej manžela, ktorý pre nich ako traktorista na družstve nebol
dosť dobrý. Tvrdenia poručiteľky, že na Vianoce roku 1978 k rodičom neprišla a preto poručiteľka prišla
za ňou na Silvestra so žiadosťou o vysvetlenie, prečo odišla z domu, nie sú pravdivé. Skutočnosť je
taká, že na Vianoce išla spolu so svojim manželom (vtedy priateľom) popriať rodičom veselé Vianoce a
zároveň ich pozvať na svadbu, ktorú plánovali v nasledujúcom roku 1979. Pri bránke do dvora rodinného
domu rodičov stretli poručiteľku, ktorá im povedala, aby počkali na ulici s tým, že ona sa spýta otca či

smú ísť dovnútra. Keď sa poručiteľka 20 minút nevracala, pochopili, že v dome rodičov nie sú vítaní,
preto odošli. Rodičov pozvali na svadbu, ktorá bola 20.1.1979 v Červeníku, pozval ich otec jej manžela,
avšak na svadbu neprišli. V roku 1982 dostali byt v Š., kde sa s deťmi presťahovali, v tom období
bola poručiteľka poslankyňou za bývalé KNV v Trnave a domnieva sa, že vďaka vonkajším vplyvom oprácu i byt v Š. prišli. Následne si našli prácu a bývanie na Školskom majetku Rakovice, odkiaľ taktiež
museli po krátkom čase odísť v dôsledku rôznych tlakov. Napokon si našli prácu na strednom Slovenku
kde bývali až do roku 1986. V roku 1985 zomrela matka jej manžela, túto skutočnosť boli s manželom

rodičom oznámiť, poručiteľka sa pohrebu zúčastnila, otec neprišiel. Po tejto udalosti začali rodičov spolu
s deťmi pravidelne navštevovať, pozvali rodičov i na návštevu do bytu do Lovčice-Trubína, kam za nimi
pricestovali v roku 1986. Okrem toho pri každej ceste do Červeníka navštívili rodičov v Maduniciach..
V júli 1986 si kúpili rodinný dom v Červeníku, odvtedy boli ich návštevy v dome rodičov častejšie a ich
deti A. a K. neraz strávili u rodičov celý víkend. Raz na Vianoce keď boli s deťmi popriať rodičom veselé

Vianoce zobrala poručiteľka deti, aby sa išli pozrieť pod stromček, pre deti to bolo veľkým sklamaním,
pretože si pod stromčekom nenašli žiadne darčeky zakiaľ ostatné vnúčence darčeky dostali. Po jednom
víkende strávenom u starých rodičov jej deti oznámili, že tam už viac nechcú ísť, pretože tam boli
hladné. Na jeseň roku 1989 poprosila matku, ktorá v tom čase pracovala v Piešťanoch, aby jej na tržnici
kúpila chryzantémy na hroby, keď pre tieto kvety prišla do domu rodičov tak vyšiel otec a spustil na ňu
krik, že prečo ho vyrušuje a či nemá iné na robotu. Správanie otca sa jej dotklo, odišla domov a od tej

chvíle prestala chodiť do domu rodičov. Objednané kvety jej na druhý deň matka podala pri autobuse.
Postupne sa kontakty s rodičmi od roku 1989 prerušili. Dňa 14.4.2009 ju navštívila matka na bicykli
spolu so susedou, aby jej oznámila, že otec je v nemocnici v Trnave. Na druhý deň chcela otca navštíviť,
avšak matka jej ráno volala, že otec zomrel. S manželom a dcérou sa zúčastnili pohrebu i karu. Po smrti
otca sa s matkou zblížili a začali sa čoraz viac navštevovať, matka k nim chodila na bicykli alebo pre

ňu chodili autom. Pri rozhovoroch sa jej niekoľkokrát priznala, že to bola ona s otcom, ktorí zapríčinili,
že museli odísť z JRD Šelpice a SOU Rakovice, priznala, že to bola chyba rovnako ako to, že spísala
listinu o vydedení. Častokrát jej hovorila, že proti nej nikdy nič nemala, ale všetky tie kroky proti jej rodine
robila pod nátlakom a na popud otca.
V máji 2011 jej zavolala matka a požiadala ju, aby prišli vymeniť zámky na dom lebo ju vykradli. Po

príchode zistili, že zámky neboli poškodené, zámky vymenili. Matka bola v apríli 2014 hospitalizovaná v
nemocnici, nikto z príbuzných ju o tom neinformoval, dozvedela sa to od susedy, ktorej volala. Matku v
nemocnici navštívila. O tom, že matka zomrela ju opätovne nikto zo súrodencov neinformoval, pohrebu
sa zúčastnila.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov K. Š. S., K. Š. A., A. Ž.,
O. Y., A. I., M. D., oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to Notárskou zápisnicou N 462/98, NZ 409/98
zo dňa 14.12.1998 a zistil nasledovný skutkový stav:

Splnomocnenýzástupcanavrhovateľkyuviedol,žemázato,žedôvody,ktoréuviedlaporučiteľkavlistine

o vydedení nie sú dôvodmi pre vydedenie resp. skutočnosti ktoré uviedla v listine o vydedení nemožno
posudzovať tak, že by navrhovateľka ako dcéra neprejavovala skutočný záujem taký ako prejavovať
mala. Zo skutkového stavu, ktorý opísali v predmetnom návrhu je zrejmé, že dôvody na vydedenie neboli
dané, v celom rozsahu sa pridržiava skutkového stavu opísaného v predmetnom návrhu. Je pravdou,
že medzi navrhovateľkou a poručiteľkou - jej matkou boli obdobia, kedy si vychádzali a stretávali sa,

ale boli i obdobia, kedy sa nestretávali. Je toho názoru, a má za to, že nešlo o také konanie zo strany
navrhovateľky, že by neprejavovala skutočný záujem o poručiteľku taký ako dcéra prejavovať mala, keď
poukazuje na to, že záujem by musel byť takisto zo strany poručiteľky.

Navrhovateľka uviedla, že hlavným dôvodom, prečo odišla z domu v novembri roku 1978 bolo to, že už

nedokázala znášať kritiku a vulgárne vyjadrovanie rodičov na adresu v tom čase jej budúceho manžela.
S matkou sa zblížili po otcovej smrti v roku 2009, dovtedy sa nenavštevovali.
Na otázku súdu, či bolo viacero pokusov o stretnutie resp. stretnutí s rodičmi okrem toho, čo uvádza v
písomnom návrhu? Navrhovateľka uviedla: ,,V období rokov 1984-1987 sme sa navštevovali s rodičmi,
v tom období sme bývali v Lovčica-Trubín, rodičia prišli k nám na víkend, to som uvádzala i v návrhu,

keď prišli vlakom, pri každej príležitosti keď sme boli na návšteve u rodičov môjho manžela, deti boli
počas víkendu u starých rodičov v Maduniciach. Po roku 1989 sa kontakty prerušili a s matkou som sa
začala stretávať až po otcovom pohrebe. Môže byť, že ešte rok sme sa stretávali po roku 1987 až do
toho roku 1989.“
Na otázku súdu, po tom ako odišla z domu v roku 1978 či ju matka - poručiteľka žiadala, aby sa vrátila,

resp. chcela vysvetlenie? Navrhovateľka uviedla: ,,Moja matka ma medzi sviatkami niekedy v decembri
1978 navštívila v Červeníku u rodičov môjho budúceho manžela a žiadala vysvetlenie prečo som odišla,
chcela aby som sa vrátila domov, ja som povedala, že sa nevrátim, zostanem tam v Červeníku, ja som
sa tam nemienila vrátiť, lebo keď som tam bola na Vianoce v decembri 1978 aj s manželom zaželať imsviatky a pozvať ich na svadbu tak sme stáli pred domom a čakali, stretli sme najskôr matku, ktorá sa
vracala z práce, tá povedala, že sa ide spýtať otca, či nás môže pozvať ďalej, čakali sme asi 20 min.
nikto nám neotváral tak sme odišli preč.“

Na otázku súdu, aby navrhovateľka opísala akým spôsobom sa rodičia a najmä matka voči nej správala
pred tým ako sa rozhodla odísť v novembri 1978 z domu? Navrhovateľka uviedla: ,,Najmä vulgárne sa
vyjadroval otec, ale nepáčilo sa to ani matke, nepáčil sa jej môj budúci manžel, lebo ona mala predstavu,
že si nájdem seberovného a môj v tom čase partner bol obyčajný človek podľa nej traktorista, ktorý
pracoval na družstve. My sme spolu chodili dva roky, pred tým ako som odišla z domu, chodieval aj

k nám. Vyjadrovali sa tak i pred ním, ale najviac v jeho neprítomnosti sa otec vulgárne vyjadroval na
adresu môjho partnera, otec sa vyjadroval nasledovne : „zase je tu ten ko...., vy..., sedliak“. Matka na
to nehovorila nič, lebo sa otca bála.“
Naotázkusúdu,čiodporcovia,ktorísújejsúrodencibývalivtomčasevdomesrodičmi,ačibolisvedkom
takéhoto správania rodičov? Navrhovateľka uviedla: ,,Áno, bývali aj oni v dome, nereagovali žiadnym
spôsobom, ja som ich žiadnym spôsobom do toho nezapájala.“

Na otázku súdu kedy uzavrela manželstvo? Navrhovateľka uviedla: ,,Manželstvo som uzavrela
20.1.1979. Na svadbe sa nezúčastnili, ani súrodenci, bol ich pozvať môj svokor, nikto neprišiel, z mojej
rodinyniktonasvadbenebol. Posvadbesmesanenavštevovali,ažvroku1984keďzomrelamanželova
matka moja svokra, túto udalosť som bola s manželom oznámiť mojim rodičom, otvoril nám manžel
odporkyne v 1. rade, jemu sme povedali termín pohrebu a išli sme preč. Na pohreb prišla moja matka a

odporkyňa v 1. rade, otec sa pohrebu nezúčastnil. S matkou som sa rozprávala počas karu, ale bolo to
také ostré, vyčítala mi prečo som odišla, komunikácia bola doslova na silu.“
Na otázku súdu, či po tom ako v roku 1978 ju matka žiadala, aby sa vrátila sa ešte matka takýmto
spôsobom vyjadrila, teda žiadala ju aby sa vrátila domov? Navrhovateľka uviedla: ,,Nie.“
Na otázku súdu, či navrhovateľka mala vedomosť o spísaní listiny o vydedení a závetu? Navrhovateľka

uviedla: ,,O tom, že ma vydedil otec som sa dozvedela po jeho smrti, pri riešení pozostalosti, a o tom, že
ma vydedila i matka som sa dozvedela od matky, bolo to v období po smrti otca, povedala mi, že takisto
ma vydedila ako otec, ale s matkou sme sa navštevovali ďalej. Ja som sa jej na to viac nepýtala, ona mi
len povedala asi rok po tom ako mi oznámila, že ma vydedila, že to dá do poriadku, ja som na ňu nijak
netlačila. Povedala mi aj pred manželom, že ju to mrzí, lebo mi s otcom s ničím nepomohli. Ja som sa

jej následne na to už nepýtala, ani ona o tom už nič nehovorila.“
Na otázku súdu, či oznámila rodičom narodenie detí? Navrhovateľka uviedla: ,,Nie vtedy sme neboli v
kontakte.“
Na otázku súdu, či je pravdou, čo uvádza poručiteľka v závete, že nebola na svadbe súrodencom, ktorí
ju pozvali? Navrhovateľka uviedla: ,,Áno nebola som na svadbe, lebo som nechcela ísť na tú svadbu.

Je pravdou, že som nebola ani na pohrebe starého otca, neišla som tam.“
Na otázku súdu, aby sa vyjadrila ku skutočnosti uvedenej v listine o vydedení, že jej matka povedala, že
kedykoľvek môže domov zavítať a jej návšteve by sa s manželom potešili? Navrhovateľka uviedla: ,,Áno
toto mi povedala, my sme tam preto aj išli v tom decembri 1978 a stalo sa to, čo som uviedla, teda že
nás ani nepozvali dnu.“

Na otázku súdu, aby sa vyjadrila k tomu, že podľa poručiteľky mala deti vychovávať tak, že majú len
jedných starých rodičov? Navrhovateľka uviedla: ,,Veď deti chodili ku nej na návštevu v roku 1984-1987,
dcéra A. sa narodila XX.XX.XXXX a syn K. XX.X.XXXX.“
Na otázku súdu, aby sa vyjadrila k tomu čo uvádza poručiteľka v listine, že všetky pokusy o nadviazanie
kontaktu zostali bez úspechu? Navrhovateľka uviedla: ,,Ja neviem o žiadnych pokusoch o nadviazaní

kontaktu so mnou, okrem decembra v roku 1978 sa matka vôbec nekontaktovala, až v roku 1984 v
súvislosti s pohrebom mojej svokry a vtedy sme sa začali navštevovať. Bolo to tak, že väčšinou sme
chodili teda ja, manžel a deti ku nim, deti sme tam nechali a potom sme si ich večer prišli zobrať.“
Na otázku súdu, aby sa vyjadrila k tvrdeniu poručiteľky, že keď sa stretnú ani nepozdraví a že ju otáča
chrbtom?Navrhovateľkauviedla:,,Pozdraviťsomjuvždypozdravilaaleviacsmespolunekomunikovali.“

Na otázku súdu, či mala poručiteľka s ňou záujem komunikovať? Navrhovateľka uviedla: ,,Nie iba
odzdravila a išla ďalej.“
Na otázku súdu kedy bol prvý kontakt jej detí s poručiteľkou? Navrhovateľka uviedla: ,,V roku 1984, keď
moja matka prišla na pohreb mojej svokry a zúčastnila sa karu, vtedy deti aj prvýkrát videla. Moja matka
následne deti k sebe nevolala ani ich nejak nekontaktovala, my sme im ich potom vodili, keď sme boli

na návšteve v Červeníku, trvalo to teda zhruba tri, štyri roky, potom sa kontakty prerušili, lebo moje deti
sa začali sťažovať, že tam chodiť nebudú, lebo sa sťažovali, že tam boli hladní.“
Na otázku súdu, či túto skutočnosť preverovala u poručiteľky ohľadom starostlivosti o deti? Či následne
kontaktovala poručiteľka deti, volala ich k sebe? Navrhovateľka uviedla: ,,Nie. Tieto vzťahy sa potomdefinitívne prerušili, keď som matku poprosila , aby mi kúpila chryzantémy na tržnici ktoré mi aj kúpila, ja
som si ich prišla v podvečer zobrať, otvoril mi otec a vyletel na mňa s tým, či nemám inakšej roboty, keď
ho chodím otravovať. Potom som išla domov, kvety mi na druhý deň podala matka z autobusu, keď išla

do Hlohovca. Potom to skončilo, k veci chcem ešte dodať, že moje deti počas obdobia, keď sa stretávali
so st. rodičmi, nedostali od nich žiadne darčeky, ani na sviatky ani na Vianoce.:
Na otázku zástupcu navrhovateľky, či v období roku 1989-1998 kedy bola spísaná listina o vydedení
máte vedomosť o tom, že by vás matka nejakým spôsobom chcela výslovne kontaktovať, alebo sa vám
pokúšala volať na sviatky? Navrhovateľka uviedla: ,,Nie.“

Na otázku zástupcu odporcov, kedy presne boli s budúcim manželom volať na svoju svadbu v decembri?
Navrhovateľka uviedla: ,,Bolo to v decembri 1978 boli už vianočné sviatky.“
Na otázku zástupcu odporcov viete presne kedy zomrela vaša svokra? Navrhovateľka uviedla: ,,Zomrela
v roku 1984 ale presný dátum neviem.“

Splnomocnený zástupca odporcov uviedol, že má za to, že dôvody, pre ktoré došlo k vydedeniu boli

dané a návrh považuje za nedôvodný.

Odporkyňav1.radeuviedla,žejepravdou,ženavrhovateľkaodišlazdomu,navrhovateľkajejejsestrou,
stalo sa to tak, že mama prala, navrhovateľka s priateľom boli u nich doma a potom mama zistila, že
je 21.30 hod., pýtala sa, kde je W., že ráno vstáva do školy, išla pozrieť do jej izby, zistila, že jej skrine

aj topánky sú vybraté a už nebola doma. Mama zisťovala v škole, ktorú navrhovateľka navštevovala,
že kde je, tam zistila, že býva v Červeníku, na Silvestra doobeda v tom roku, keď odišla v roku 1978,
išli s mamou na bicykli do Červeníka, a prosili ju, aby išla domov. Navrhovateľka ich nevpustila ani dnu,
povedala, že sa domov nevráti, stáli tam asi hodinu, potom odišli domov. Potom sa mama následne
dozvedela, že sa vydala, na svadbu ich bol volať jej nastávajúci svokor, povedal to otcovi, ona pri tom

nebola, bol pri tom brat. Potom sa dozvedeli, resp. mama sa dozvedela od ľudí v robote, keďže robila
na tom istom družstve ako jej nastávajúci, že je už vydatá. Žiadne kontakty tam potom neboli, mama sa
kontaktovala s riaditeľom školy od ktorého sa dozvedela, že zmaturovala, potom sa po roku dozvedeli, že
sa jej narodila dcéra, potom že syn, to sa mama dozvedela len v práci. Keď sa šla vydávať, jej nastávajúci
manžel povedal, aby ju išli zavolať na svadbu, povedala, že ona nepôjde, ale manžel naliehal, tak

tam išli, dopadlo to tak, že ostali stáť pred bránkou a nikto im neotvoril. Prišli ich zavolať na pohreb
navrhovateľkinej svokry povedali to manželovi, bolo to v noci o pol jednej, vtedy zabíjali, manžel jej to
povedal až ráno, ani nevedela, komu to majú ísť na pohreb, keďže manžel ich ani nepoznal, kto to bol, až
mama sa v robote na druhý deň dozvedela, že navrhovateľke zomrela svokra. S matkou išli na pohreb,
zavolali ich aj na kar, tam keď ju zbadali deti povedali: ,,toto je tá zlá babka z Maduníc?“.. Následne po

pohrebe neboli žiadne kontakty, potom zomrela stará mama, navrhovateľka prišla na pohreb, keď zomrel
starý otec, to neprišla na pohreb, boli ju aj s matkou volať na pohreb, zabuchla dvere a neprišla. Keď
zomrel starý otec navrhovateľka s manželom prišli za otcom, aby ich vyplatil zo starého rodičovského
domu, on ich poslal preč s tým, že ani on ešte nie je vyplatený. Potom zase nechodili vôbec. Nie je
pravdou, čo píše navrhovateľka v návrhu, že 14.4.2009 ju navštívila poručiteľka na bicykli aby oznámila,

že otec je hospitalizovaný v nemocnici, otec v tom čase už bol doma, lebo na sviatky ho vzali domov.
Nevie dokázať či matka za navrhovateľkou bola, ale pochybuje o tom, lebo nemohla chodiť na bicykli,
malaproblémyskolenamiapochybuje,žebyzaňouišla.Nemôžebyťanipravdou,žemamajejhovorila,
že otec ráno zomrel, lebo otec zomrel až poobede. Otcovi prišla na pohreb, navrhovateľka prišla na
pohreb otca so svojim manželom a dcérou, dopadlo to tak, že sa naobedovali a išli preč, svojej matke

nepovedala ani slovo. Po dvoch mesiacoch po tom ako zomrel otec prišla k matke na návštevu a mama
jej volala, aby prišla domov, dobehla domov a zistila, že navrhovateľka aj s manželom prišli pýtať peniaze
po otcovi, potom sa na dedičskom konaní dozvedela, že ju vydedili. Nie je pravdou, že by bola 4 krát za
mamou v nemocnici keď ochorela, podľa jej vedomostí tam bola 2 krát. Keď prišla za mamou, sestričky
sa jej pýtali kto to bol, lebo že na matku len kričala, mama jej povedala, že navrhovateľka pýtala od nej

peniaze, mama sa hanbila, keď tam bola druhýkrát, mama z toho skolabovala a musela ísť na JIS-
ku. Keď mamu pustili domov, zobrala si ju k sebe, navrhovateľka ju ani raz neprišla navštíviť, o mamu
sa starala tri mesiace, keď sa jej pýtala, či má navrhovateľku pustiť keď príde, mam povedala, že nie.
Keď mama zomrela, dali navrhovateľke vedieť cez jej syna, ktorý mal kontakt na syna navrhovateľky,
ale na pohreb ona neprišla. Navrhovateľka tvrdí, že áno, ale na tom pohrebe nebola. Svedkovia vedia

dosvedčiť, že na tom pohrebe nebola a že boli s ňou v práci.
Na otázku súdu aký má vzťah s navrhovateľkou? Odporkyňa v 1. rade uviedla: ,,Žiadny. Ja som mala
13 rokov keď odišla z domu, ja som ostala s bratom, my sme si na seba zvykli, že sme len dvaja, že
sestru nemáme. Moji rodičia sa v nej videli.“Na otázku súdu, či bola svedkom toho, čo tvrdí navrhovateľka, že rodičia sa k jej budúcemu manželovi
sa nevhodne správali? Odporkyňa uviedla: ,,Ono to nebolo nevhodne, otec mal výhrady voči nemu aj
matka, bolo to kvôli tomu, že on robil na družstve rovno v tých bagandžiach čo pochodil vonku nám

pochodilpocelomdomeaotecsanadtýmrozčuľoval,takženebolototakkvôlitomu,žerobínadružstve.
Predtým mala tiež partnera, kt. bol tiež družstevník, nemali voči nemu nič, ale tento sa nevedel správať.“
Na otázku súdu, či bola svedkom konfliktov a rozporov medzi rodičmi a navrhovateľkou? Odporkyňa v
1. rade uviedla: ,,Nie.“
Na otázku súdu, či mala vedomosť o listine o vydedení, ktorú spísala poručiteľka? Odporkyňa v 1. rade

uviedla: ,,Áno. Ja som bola rodičov osobne zaviesť k notárovi, keď to išli obaja spísať, lebo si povedali,
že keď 10 rokov neprejavuje o nich záujem, tak spíšu závet a vydedia ju. Bola to ich vôľa.“
Na otázku súdu dokedy bývala v rodičovskom dome a či tam chodili deti navrhovateľky tak ako uviedla?
Odporkyňa v 1. rade uviedla: ,,Ja som v rodičovskom dome bývala do roku 1989, deti tam boli možno
trikrát, bolo to vtedy keď boli pýtať peniaze po starom otcovi. Deti tam nezostávali celé víkendy, deti
odišli s rodičmi.“

Odporca v 2. rade uviedol, že keď sestra W. odišla mal 11 rokov, pamätá s , že jej budúci svokor bol u
nich, s otcom sa rozprávali, rozprávali sa o všetkom bolo to v priateľskej atmosfére, možno tam padli
slová aj o svadbe, to je všetko čo si pamätá, pamätá si, že keď navrhovateľka odišla matka veľmi plakala,
pamätá si, že tam boli pokusy z matkinej strany aby sa vrátila, vie, že informácie o živote navrhovateľky

a jej pobyte mala od cudzích ľudí. To čo tvrdí, že v rokoch 1984-1987 nevie o tom, že by navrhovateľka
chodila do domu, alebo jej deti. Je pravdou, že v roku 1986-1988 bol na základnej vojenskej službe
a vie, že rodičia boli v Žiari nad Hronom, že boli za nimi na návšteve, ale nevie v akej atmosfére to
prebiehalo, či ich boli volať. V rodičovskom dome býval do roku 1994-1995 a ona ako odišla tak ju stretol
začiatkom 90-tych rokov, pozdravil ju, jej manžel odzdravil a ona nepozdravila, potom ju videl až na

otcovom pohrebe. Ona ako odišla ju teda videl len raz a potom až na otcovom pohrebe. Vie, že keď
odišla, prerušila kontakty s celou rodinou. Je to nepochopiteľné, keď na základe jedného človeka dajme
tomu otca, odsúdila všetkých ostatných, celú rodinu. Na pohrebe sa s ňou snažil nadviazať kontakt,
mal tendenciu si telefonicky vinšovať na sviatky, len pri poslednom pokuse to vyznelo tak, že je to len
z povinnosti tak s ňou prerušil kontakt.

Na otázku súdu, či odporca v 2. rade vedomosť o listine o vydedení? Odporca v 2. rade uviedol: ,,Áno
ja som v tom čase nebýval už v Maduniciach, rodičia mi to dali vedieť, keď už to bolo urobené. Matku
to veľmi trápilo, hovorila mi , že ju stretávala, že sa jej otáčala chrbtom, trápilo ju to celý život, že odišla.
Rodičia mi povedali, že listinu o vydedení spísali preto, lebo tam nechodila.“
Na otázku súdu, či si pamätá okolnosti ohľadom odchodu navrhovateľky z domu? Odporca v 2. rade

uviedol: ,,Ja si len pamätám, že matka veľmi plakala, a chceli volať policajtov, aby ju doviedli späť.“

Navrhovateľka k výpovedi odporcov uviedla, že ešte pred tým ako odišla z domácnosti rodičov teda pred
rokom 1978 to bolo v ich rodine tak, že otec bol alkoholik, správal sa agresívne, fyzicky napádal matku,
ktorú bránila, vyhrážala sa mu tým, že keď neprestane oznámi to na polícii. Toto isté zažila u svojich

starých rodičov z otcovej strany, kde to bolo takisto, že starý otec pil a fyzicky napádal starú mamu. V
období približne od roku 1984 do roku 1989, keď navštevovali rodičov v Maduniciach aj s deťmi vycítila,
že sú tam nežiaduci, čo vycítila i z toho, že keď prišli na Vianoce, všetci sedeli za vianočným prestretým
stolom v obývačke a oni boli v kuchyni aj s deťmi, bola tam i jej sesternica pani I. s manželom. Keď prišli
k matke na hody, keď ich pozvala, tak čakali na dvore vonku kým príde pani X. s manželom, ktorí boli ich

rodinní priatelia, takisto boli pozvaní na hody. Domnieva sa, že takýto chladný prístup zo strany rodičov
bolztohodôvodu,žesmanželomvroku1986kúpilistaršírodinnýdomavtomobdobísestra-odporkyňa
stavala rodinný dom a zrejme sa odporkyňa obávala, že ich budú finančne podporovať. Domnieva sa,
že sestra huškala rodičov proti nim. Nie je pravdou, čo uvádzala odporkyňa, že keď zomrel starý otec,
že prišli pýtať peniaze, nie je to pravda, v tom čase neboli v kontakte s nebohou matkou a otcom. Nie

je pravdou, čo tvrdila odporkyňa, že ju matka nenavštevovala, že nemohla na bicykli ani chodiť, lebo
mala problémy s kolenom, toto nie je pravda, matka ju navštevovala, čo môže potvrdiť manžel aj deti,
vnúčence a dokonca aj jej pravnúčence, ktoré osobne poznala, ktorým dala aj finančnú hotovosť.
Na otázku splnomocneného zástupcu odporcov, aby navrhovateľka opísala ako prebiehala situácia
v roku 1989, s tými chryzantémami, ktoré si prišla zobrať do rodičovského domu? Navrhovateľka

uviedla: ,,Prišla som autom, zazvonila som, otvoril mi otec, a povedal, že či nemám čo robiť, na čo som
prišla, prečo ho vyrušujem, preto som sadla naspäť do auta a išla som preč. Nikto iný pri tom prítomný
nebol.“Na otázku súdu keď po tom ako odišla z domu bola za ňou matka, čo jej hovorila? Navrhovateľka
uviedla: ,,Volala ma naspäť domov, aby som sa vrátila, ja som jej povedala, že sa nemienim vrátiť naspäť
do tejto domácnosti k rodičom, vyhrážala sa mi , že zavolá na mňa policajtov, ja som jej povedala, že

na to už nemá právo, lebo mám 18 rokov.“
Na otázku splnomocneného zástupcu odporcov, je pravdou, že na oslave 70-tky neb. matky
navrhovateľky, jej matka vyčítala, že sa nevrátila domov, že jej nepovedala, že sa jej narodili deti?
Navrhovateľka uviedla: ,,Takéto veci sa tam neriešili, mňa sa dotklo že na túto oslavu pozvala matka
mňa a môjho manžela a deti nepozvala. Ja som to matke vyčítala, keď súrodencov a aj ich deti pozvala.“

Svedok K. Š. starší uviedol, že navrhovateľka je jeho manželkou. Rodičia navrhovateľky sa chovali k nim
tak ako sa chovali, do domácnosti rodičov manželky chodil dva roky pred tým ako odišla z domácnosti.
Manželkin otec si vždy vypil, manželka chodila otcovi kupovať víno, potom ho rozbila, aby nepil a vzťahy
boli načisto pokazené. Rodičia manželky sa k nemu chovali normálne, bavili sa.
Na otázku súdu, či ho nejakým spôsobom urazili? Svedok uviedol: ,,Otec keď bol opitý nadával na mňa,

matka neviem ako sa ku mne chovala.“
Na otázku súdu aký bol vzťah navrhovateľky s rodičmi? Svedok uviedol: ,,Ten nebol dobrý, lebo len
prácu jej pridávali, keď došla zo školy musela ísť robiť, aj mne chodila pomáhať.“
Na otázku súdu či bol prítomný pri tom, keď navrhovateľka odišla z rodičovského domu? Svedok
uviedol: ,,Bol tam jej otec, ten ležal na kanape, ona si zobrala knižky a veci čo mala na sebe oblečené

a odišla, matka doma nebola, navrhovateľka odišla so mnou. Ja som vedel, že odchádza lebo mi to
povedala, ja som prišiel za ňou, že buď pôjde na internát, alebo bude bývať so mnou. Ja som nikomu
nič nehovoril. Potom ako navrhovateľka odišla v roku 1978 bolo to na jeseň, pred Vianocami alebo na
Vianoce sme išli do domu jej rodičov vinšovať, pri bránke sme stretli svokru a ona nám povedala, že sa
ide opýtať svokra či vôbec môžeme vojsť. 20 min. alebo 30 nikto nevychádzal tak sme išli preč. V januári

1979 sme plánovali svadbu, poslal som môjho otca svokrovcom aby ich zavolal na svadbu, neviem ako
to dopadlo, otec sa k tomu nevyjadroval, rodičia navrhovateľky na svadbu neprišli. Potom sa nám narodili
deti my sme si riešili bývanie, chceli sme sa usadiť v Šelpiciach, svokra dala podnet, keďže v tom čase
bola poslankyňa neviem presne čoho, nepodarilo sa nám vybaviť toto bývanie v Šelpiciach, tak sme
šli do Rakovíc na školský majetok tam boli podnety také isté, ja viem, že toto všetko zariadila svokra,

lebo si ma zavolal predseda družstva pán W. Š., ktorý mi povedal, aby som radšej odišiel, nepovedal mi
celú príčinu prečo. Ja som to vzhľadom na všetky okolnosti usúdil sám, že takto nám to zmarila svokra.
Potom ako zomrela moja matka ja som bol osobne zavolať rodičov navrhovateľky na jej pohreb, hovoril
som tak so svokrom ako i so svokrou, svokra povedala, že príde, prišla na pohreb, potom došli svokor
i svokra za nami na horňáky do Lovčice - Trubín, bolo to asi v roku 1985, bolo to preto, že sa zbližovali

s ich dcérou mojou manželkou, potom sme chodievali k nim do Maduníc, bolo to od roku 1986 a v roku
1987, potom sa to zas prerušilo, lebo naše deti tam chodili a sťažovali sa, že im jesť nedávajú. Potom
moja žena si dala kúpiť nejaké kvetiny na cintorín svokre a išla do rodičovského domu, otvoril jej svokor
a on jej povedal, že vyrušuje. Neviem presne v ktorom roku to bolo. To bolo v čase keď sme ku nim
chodili v rokoch 1986-1987, potom sa vzťahy zase prerušili. Potom to už neboli žiadne vzťahy medzi

navrhovateľkou a jej rodičmi.“
Na otázku súdu koľkokrát a kedy bol spolu s manželkou za jej rodičmi? Svedok uviedol: ,,Potom ako
sme tam boli na Vianoce v roku 1978 sme tam boli 7, 8 krát, vrátane obdobia, keď sme tam chodili v
roku 1986 a 1987.
Na otázku súdu či potom ako na Vianoce v roku 1978 boli v rodičovskom dome navrhovateľky tam ešte

s navrhovateľkou bol do roku 1986? Svedok uviedol: ,,Boli sme tam párkrát, alebo navrhovateľka tam
bola, presne si to nepamätám. Nepamätám si tie situácie, ale viem, že sme tam určite boli, navštívila
nás aj svokra v Červeníku aj s odporcom, keď bol na vojne.“
Na otázku splnomocneného zástupcu navrhovateľky aké boli vzťahy medzi rodičmi navrhovateľky či to
bolo manželstvo harmonické? Svedok uviedol: ,,Medzi nimi neboli dobré vzťahy, svokra si robila svoje,

svokor svoje.“
Na otázku splnomocneného zástupcu navrhovateľky či máte vedomosť o tom, že by vám rodičia
navrhovateľky nejako pomohli, či finančné, alebo pri prerábke domu? Svedok uviedol: ,,Nepomohli.“
Naotázkusplnomocnenéhozástupcunavrhovateľkyvieteuviesťakébolivzťahynavrhovateľkysmatkou
do jej smrti? Svedok uviedol: ,,Stretávali sa a navštevovali. Bolo to po smrti jej manžela.“

Na otázku splnomocneného zástupcu navrhovateľky či sa bavil s matkou navrhovateľky o odchode
navrhovateľky, priznala sa matka navrhovateľky k tomu, že robila problémy navrhovateľke? Svedok
uviedol: ,,Áno rozprávali sme sa o tom, priznala sa k tomu, že nám nohy podkopla v Rakoviciach i v
Šelpiciach.“Na otázku splnomocneného zástupcu navrhovateľky či matka navrhovateľky niekedy hovorila o tom, že
ju vydedila? Svedok uviedol: ,,Nie nikdy o tom nehovorila, až keď bolo dedičské konanie po svokrovi,
tam sa dozvedela, že ju otec vydedil.“

Na otázku splnomocneného zástupcu navrhovateľky, či bol prítomný on alebo jeho manželka na pohrebe
matky navrhovateľky? Svedok uviedol: ,,Ja som nebol na pohrebe, neviem sa vyjadriť, či tam bola
navrhovateľka, lebo sa to neskoro dozvedela, cez synovca, cez môjho syna.“
Na otázku splnomocneného zástupcu odporcov viete povedať presný dátum kedy im matka
navrhovateľky tlmočila priznania? Svedok uviedol: ,,Keď došla k nám presný dátum neviem, bolo to v

roku 2004. Pri rozhovore bola prítomná navrhovateľka.“
Na otázku splnomocneného zástupcu odporcov vraveli ste svojej manželke že ste poslali svojho otca
aby išiel pozvať jej rodičov na svadbu a kedy ste jej to hovorili? Svedok uviedol: ,,Áno manželka bola
pri tom keď som ho tam posielal, bolo to v januári 1979.“
Na otázku splnomocneného zástupcu odporcov boli ste vy osobne svedkom nejakých útokov rodičov
navrhovateľky na navrhovateľku? Svedok uviedol: ,,Nie, viem to len z počutia od manželky.“

Na otázku splnomocneného zástupcu odporcov viete dôvod pre ktorý manželka odišla v roku 1978 z
domácnosti rodičov? Svedok uviedol: ,,Lebo boli zvady, medzi nimi teda medzi manželkou a rodičmi a
potom boli zvady medzi sebou mali zvady ako rodičmi navrhovateľky.“
Na otázku splnomocneného zástupcu odporcov, keď ste boli osobne prítomný pri odchode manželky z
rodičovského domu, ako prebiehal ten odchod, koľko trvalo a kto tam bol? Svedok uviedol: ,,Bol tam

svokor, ja a manželka trvalo to 30 minút. Nikto svokrovi nehovoril, že z domu odchádza, ale mohol sa
dovtípiť.“
Na otázku odporcu v 2. rade kedy prvýkrát sme sa videli v rodičovskom dome po odchode
navrhovateľky? Svedok uviedol: ,,V rodičovskom dome sme sa nestretli, lebo si bol na vojne, ja som
ťa videl prvýkrát keď si došiel z vojny, v rodičovskom dome navrhovateľky sme sa prvýkrát stretli, keď

mala moja svokra 70-tku.“
Na otázku odporkyne v 1. rade, tvrdíš, že keď ste boli ohlásiť pohreb tvojej matky boli ste vnútri, komu
ste to povedali? Svedok uviedol: ,,Áno boli sme vnútri, hovorili sme to svokrovi a svokre. Zdržali sme
sa tam 5 minút.“

Svedok K. Š. mladší uviedol, že navrhovateľka je jeho matkou. Stará matka k nim chodila pred tým
ako zomrela, nejaké veci tam boli riešiť i s jeho otcom u nich v Maduniciach, toho svedkom nebol, bol
svedkom iba toho, keď bola babka u nich doma. To bolo asi dva roky dozadu od teraz, stará matka sa
u nich zastavila na kávu, niečo tam riešili s mamou, pozdravil babku a ponáhľal sa.
Na otázku súdu, aby svedok uviedol ktoré prvé stretnutie so starými rodičmi si pamätá? Svedok

uviedol: ,,Keď nás tam mama s otcom vozili na prázdniny do Maduníc, mohol som mať asi 4, 5 rokov,
pamätám si, ako sme sa hrávali s mojim bratrancom, Vianoce si pamätám, chodili sme tam s rodičmi,
ja už si vôbec nepamätám ako často sme tam chodili na Vianoce ani dokedy sme tam chodili. Neviem
sa vyjadriť k vzťahom s mojimi starými rodičmi keďže som mal 4 až 5 rokov.
Na otázku súdu, či bol niekedy priamym svedkom keď jeho matka išla do rodičovského domu? Svedok

uviedol: ,,Neviem. Ja si najviac pamätám keď chodila stará matka ku nám pred tým ako zomrela.“
Na otázku súdu či si pamätá keď bol u starých rodičov že by sa títo o nich riadne nestarali? Svedok
uviedol: ,,Viacej sa venovali bratrancovi, bol to syn odporkyne A., tým že dostal viac darčekov na
Vianoce, to si najviac všíma decko, toto viem zo svojho vlastného vnímania a pocitov. Inak sa k tomu
neviem vyjadriť.“

Na otázku splnomocneného zástupcu navrhovateľky dostali ste niekedy nejaký darček k sviatkom od
starých rodičov? Svedok uviedol: ,,Nie.“
Na otázku splnomocneného zástupcu navrhovateľky kedy sa vzťahy medzi vašou mamou a starou
mamou obnovili tak, že sa začali stretávať? Svedok uviedol: Či to bolo po smrti matkinho otca alebo ako
to bolo to už presne nepoviem.“

Na otázku splnomocneného zástupcu navrhovateľky, ako sa to stretávanie realizovalo, či navrhovateľka
navštevovala svoju matku alebo stará matka navštevovala ich? Svedok uviedol: ,,Aj babka k nám
chodila, koľkokrát bola ju i moja mama zobrať u nej doma, alebo ju išla zase zobrať domov, alebo aj otec.“
Na otázku splnomocneného zástupcu odporcov v ktorom období toto bolo, keď vaša mama chodila pre
babku? Svedok uviedol: ,,Mohlo to byť dva roky dozadu odteraz, ja doma nebývam, neviem to presne

povedať, ale viackrát keď som bol doma, aj toho som bol svedkom, že ju boli odviezť.“
Na otázku splnomocneného zástupcu odporcov, povedali by ste že pred smrťou svojej babky, boli vzťahy
medzi vašou matkou a babku normálne? Svedok uviedol: ,,Áno. „Na otázku splnomocneného zástupcu odporcu či má vedomosť o tom, či jeho matka bola na pohrebe
svojej matky? Svedok uviedol: ,,Neviem, ja viem len to, že mi bratranec volal, že babka zomrela, ja som
to oznámil mojej matke a otcovi.“

Na otázku odporkyne prečo nebol na pohrebe starej matky? Svedok uviedol: ,,Stretávali sme sa tak ako
sme sa stretávali, babka pre mňa nič také nespravila aby som si ju cenil a vážil, prečo by som mal ísť
na pohreb.“

Svedkyňa A. Ž. uviedla, že navrhovateľka je jej matkou. Rodičia ich viezli k starým rodičom do Maduníc

viackrát, pamätá si bratranca A., aj dvor, že robili zle, že ich dedko naháňal s metlou, hrávali sa na ulici
ako malé deti. Mohla mať 7,8 rokov nevie to presne. Chodili tam na sviatky, na Vianoce aj cez víkend
ich tam rodičia vozili, keď boli v práci, chodili aj starým rodičom do Červeníka, chodili na striedačku k
starým rodičom. Prestali k nim preto chodiť, lebo bratranec A. dostal pod stromček hračku a oni nedostali
nič, oni jedli rezeň a my omastený chleba a keď prišli domov, požalovali sa mame a prestali tam chodiť,
nepamätá si kedy to už bolo. Potom babku stretávala v autobuse, keď chodila do školy do Piešťan,

babku oslovila, povedala jej že ide od doktora, ona vystupovala v Maduniciach. Babka prišla k nim po
pohrebe dedka, dala jej deťom 10 eur, oni boli vytešení, že to je ich prababka, ona chodila potom k
rodičom viackrát, ona chodili s deťmi k svojim rodičom, tam ju stretávali. V rodičovskom dome rodičov
bývala do svojich 22-23 rokov potom sa vydala a odsťahovala do Budmeríc, vydávala sa v roku 2003.
Na otázku súdu či bola niekedy svedkom toho, že jej matka alebo otec boli navštíviť svojich rodičov u

nich? Svedkyňa uviedla: ,,Moji rodičia boli u nich keď nás zaviezli k nim boli u nich chvíľku.“
Na otázku súdu či jej niekedy rodičia hovorili negatívne o starých rodičoch? Svedkyňa uviedla: ,,Nie.
Všetko pozitívne. O mojich starých rodičoch mi povedala moja matka, keď som bola malá, ja som o nich
vedela, vedela som aj o maminých súrodencov, že sa volá C. a K.. Potom časom mi mama rozprávala,
kde býva jej brat, že býva v Kostoľanoch, sestra že býva v Maduniciach, ona nám netajila, že má

súrodencov.“
Na otázku odporkyne kedy prvýkrát videla svoju starú matku? Svedkyňa uviedla: ,,Keď som bola malá,
keď sme tam chodili.“
Na otázku splnomocneného zástupcu odporcov či sa vie svedkyňa vyjadriť, prečo matka na čas prestala
navštevovať svojich rodičov? Svedkyňa uviedla: ,,Presne si to nepamätám.“

Na otázku splnomocneného zástupcu odporcov či vie svedkyňa opísať ako prebiehali návštevy u starých
rodičov? Svedkyňa uviedla: ,,Mama s tatom nás doviedli, do vnútra sme vošli cez bočný vchod, nie
hlavým, mama s tatom sa pozdravili, a my sme sa išli hrať, boli sme vychovávaní tak, že keď sa dospelí
rozprávajú, deti idú bokom. Hrávali sme sa ja, brat, bratranec A. a ešte jedno dieťa, ktoré bývalo skríža,
meno si nepamätám.“

Na otázku súdu či sa o nich starí rodičia riadne starali, keď boli u nich? Svedkyňa uviedla: ,,Dali nám ten
omastený chleba, nedávali nám ani darčeky, myslím si, že by sa k nám ako k deťom mali rovnocenne
správať. A. dostal hasičské auto pod stromček, brata to bolelo a mrzelo.“

Svedok O. Y. uviedol, že sa dlhodobo pozná s manželom navrhovateľky pánom Š. viac ako 15 rokov.

Matku navrhovateľky poznal veľmi málo ale vie o koho sa jedná. Bol svedkom toho, keď nebohá matka
navrhovateľky prišla k dcére - navrhovateľke oznámiť, že zomrel otec navrhovateľky. Nebohá matka
navrhovateľky ešte s nejakou pani to prišla oznámiť. Keď sa dozvedel čo sa stalo, bolo mu to nepríjemné,
tak odišiel, bol som vtedy u nich.
Na otázku súdu, odkedy chodil do Červeníka do rodiny navrhovateľky? Svedok uviedol: ,,Môže to byť

asi 15 rokov, asi od roku 2000.“
Na otázku súdu či sú svedkovi známe nejaké okolnosti a skutočnosti o vzťahoch navrhovateľky, jej
manžela a detí k nebohej matke navrhovateľky a jej manželovi? Svedok uviedol: ,,My sme sa o tom
nejak nezhovárali, viem, že tam boli nejaké problémy, mňa to nejak nezaujímalo.“
Na otázku splnomocneného zástupcu navrhovateľky, či si svedok spomína či bol niekedy v dome

nebohej matky navrhovateľky? Svedok uviedol: Jeden krát som tam bol určite, mohlo to byť asi pred
5 rokmi, bolo to už potom ako zomrel otec navrhovateľky, my sme tam boli s manželom navrhovateľky
meniť zámky na dome, neviem prečo, zrejme preto, aby tam niekto nechcený nešiel. Vymenili sme
zámky, jeden vchodový a jeden u výstupu na dvor z domu do záhrady.“
Na otázku splnomocneného zástupcu navrhovateľky, či sa vie svedok vyjadriť ako sa správala nebohá

matka navrhovateľky k navrhovateľke? Svedok uviedol: ,,Myslím si, že sa správala dosť rezervovane,
opatrne, vtedy tam bola s nami aj navrhovateľka, varila nám čaj.“Svedkyňa M. D., uviedla, že je susedou v rodičovskom dome účastníkov konania kde bývali ich rodičia,
susedia sú 47 rokov. Od odporkyne vie, že predmetom tohto konania je to, že nebohá matka účastníkov
konania vydedila navrhovateľku. Navrhovateľku nevidela dlho až dovtedy kým jej otec zomrel, keď boli

spolu na kare, teda nevidela ju aj 30 rokov, ona bývala v Červeníku, s nebohou matkou navrhovateľky
sa niekedy pri plote porozprávali, rozprávali sa iba bežné veci, ona o takýchto rodinných veciach nič
nehovorila, o vzťahoch v ich rodine nevie nič.
Na otázku súdu či bola niekedy svedkom kontaktu medzi navrhovateľkou a jej matkou a otcom?
Svedkyňa uviedla: ,,To ja som nikdy nevidela.“

Na otázku súdu, či svedkyňa vie o tom, že navrhovateľka odišla z domu a kedy? Svedkyňa uviedla: ,,Ja
som sa to dozvedela, lebo sa to rozprávalo v dedine, že odišla, suseda mi to povedala potom pri plote,
že vzala si veci a odišla.“
Na otázku súdu aký mala vzťah s nebohými rodičmi navrhovateľky? Svedkyňa uviedla: ,,My sme sa
nenavštevovali, matka navrhovateľky bola zamestnaná.“
Na otázku súdu aký bol otec navrhovateľky? Svedkyňa uviedla: ,,Ja keď som tam chodila, tak neviem,

aj on ma iba pozdravil, keď som bola v záhrade pri plote.“
Na otázku súdu, či vie o tom, že navrhovateľka má deti? Svedkyňa uviedla: ,,Ja som sa raz stretla s
dcérou navrhovateľky v Hlohovci na zastávke, ona sa mi prihovorila, že odkiaľ som, povedala mi, že má
v Maduniciach babku, pani G., ja som jej povedala, že to je moja suseda.“
Naotázkusúdučiniekedyvideladetinavrhovateľkyususedovresp.čitamchodilinejakédeti?Svedkyňa

uviedla: ,,Ja neviem, lebo my máme domy oddelené tak, že do dvora si nevidíme, vidíme sa iba v
záhrade.“
Na otázku splnomocneného zástupcu navrhovateľky, či má svedkyňa vedomosť o tom, že by sa
navrhovateľka so svojou matkou navštevovali? Svedkyňa uviedla: ,,Neviem, ale keď bol pohreb otca
navrhovateľky, prišla navrhovateľka ku mne hľadať matku. Či sa potom stretli neviem.“

Na otázku splnomocneného zástupcu navrhovateľky, boli ste niekedy v Červeníku u navrhovateľky?
Svedkyňa uviedla: ,,Áno, boli sme povedať s matkou navrhovateľky navrhovateľke, že jej otec je veľmi
zle na tom, išli sme s matkou navrhovateľky z kostola, boli sme na bicykloch a ona ma poprosila, aby
som tam išla s ňou. Prišli sme do Červeníka, otvorila nám navrhovateľka, ja som sa jej spýtala, či nás
nevyženie, ona nás zavolala dnu. Navrhovateľka nás pohostila a pekne nás prijala, boli sme tam asi

polhodinu, potom sme sa rozlúčili a išli sme domov.“
Na otázku splnomocneného zástupcu navrhovateľky, či sa vie svedkyňa vyjadriť k tomu, ako sa
navrhovateľka dozvedela, že jej nebohá matka je hospitalizovaná v nemocnici? Svedkyňa uviedla: ,,Ja
som navrhovateľke zavolala, že mama je v nemocnici.“
Na otázku splnomocneného zástupcu navrhovateľky, viete popísať aký mala vzťah nebohá matka

navrhovateľky s jednotlivými svojimi deťmi? Svedkyňa uviedla: ,,K tomu sa neviem vyjadriť.“
Na otázku splnomocneného zástupcu odporkyne, sťažovala sa niekedy nebohá matka navrhovateľky
na odchod navrhovateľky z domu? Svedkyňa uviedla: ,,Keď sa to stalo, nebohá matka navrhovateľky
pri plote plakala, že sa to stalo, že si vzala veci a odišla. Bola z toho nešťastlivá.“
Na otázku splnomocneného zástupcu odporkyne, poznáte syna navrhovateľky?

Svedkyňa uviedla: ,,Ja som deti navrhovateľky videla len vtedy keď sme tam s jej neb. matkou boli v
Červeníku a keď som sa s tou dcérou stretla na zastávke, inak nie.“

Svedok A. I. uviedol, že je manželom odporkyne v 1. rade v tomto konaní, vie, že predmetom tohto
konania je to, že navrhovateľka napadla vydedenie. Nebol priamym svedkom žiadnej konfrontácie medzi

navrhovateľkou a jej neb. matkou ani neb. otcom. Poznal odporkyňu a chodil do ich rodiny od roku 1982,
v roku 1983 sa spolu brali, vedel od nej, že má sestru a s navrhovateľkiným svokrom robil asi od roku
1983, stretávali sa každý tretí deň. Vedel, že ide do rodiny, kde svokor navrhovateľky má odtiaľ nevestu,
ešte pred svadbou chcel dať rodinu dokopy, preto bol aj s budúcou manželkou zavolať navrhovateľku
na svadbu, osobne ich pozvali, s navrhovateľkou sa stretli, bolo to bez odozvy, na svadbu neprišli,

potom ich zaregistroval, že začali do Maduníc chodiť deti navrhovateľky, mohli byť vtedy 5 až 6 ročné,
navrhovateľka a jej manžel ich tam vodili, videl tam aj ich, s manželkou (odporkyňou v 1. rade) v jej
rodičovskom dome bývali asi 5 rokov po svadbe od roku 1983 do roku 1988, nevie ako dlho to trvalo,
že takto chodili, potom prestali chodiť, dôvod, prečo to tak bolo sa nedozvedel. Potom sa nejakých 25
rokov nevideli, možno sa zaregistrovali len niekde v autobuse, stretli sa až na svokrovom pohrebe, teda

na pohrebe otca navrhovateľky. Nič bližšie povedať nevie.
Na otázku súdu, ako vnímal resp. či videl ako sa k sebe správali navrhovateľka a jej rodičia v čase keď
chodili aj s deťmi do domácnosti nebohých rodičov? Svedok uviedol: ,,Je to už dlhá doba, neviem sa k
tomu vyjadriť, určite sa tam zdržali chvíľu, neviem sa k tomu vyjadriť.“Na otázku súdu ako sa k sebe správali navrhovateľka a nebohá jej matka, keď sa spolu stretli na pohrebe
otca navrhovateľky? Svedok uviedol: ,,K tomu sa neviem vyjadriť, ja som to mal organizačne na starosti,
navrhovateľka aj s dcérou A. bola aj na kare, viac k tomu uviesť neviem.“

Na otázku splnomocneného zástupcu odporcov, keď ste sa prisťahovali do domácnosti, videli ste, bol
podľa vás neb. svokor alkoholik? Svedok uviedol: ,,Myslím, že nie, do krčmy nikdy nechodil.“
Na otázku splnomocneného zástupcu odporcov, ako by ste charakterizovali vzťahy medzi vami, vašou
manželkou a jej rodičmi?
Svedok uviedol: ,,Vychádzali sme si dobre. My sme začali v roku 1986 stavať, svokor nám chodil

pomáhať na stavbu, keď nebol v práci, u svokrovcov sa varilo pre robotníkov, keď sa nám narodil syn
svokrovci nám pomáhali s varovkou.“
Na otázku splnomocneného zástupcu odporcov, spomínala svokra navrhovateľku? Svedok uviedol: ,,Čo
si ja spomínam svokra to ťažko niesla, že odišla, mám dojem, že sa to podpísalo aj na jej zdravotnom
stave, lebo nevidela žiadnu chybu, ktorú by spravila.“
Na otázku splnomocneného zástupcu odporcov, viete o tom, že by navrhovateľka bola na pohrebe svojej

matky? Svedok uviedla: ,,Neviem o tom, že by bola na pohrebe, nevidel som ju.“
Na otázku splnomocneného zástupcu navrhovateľky, či sa vie vyjadriť, ako sa rodina navrhovateľky
dozvedela o smrti navrhovateľkinho svokra? Svedok uviedol: ,,Ja viem povedať, že keď zomrela
navrhovateľkina svokra, vtedy sme mali zabíjačku, ja som išiel skoro spať, niekto zazvonil, ja som
vstal, bol som rozospatý, bola tam navrhovateľka s manželom a oznámila nám, že zomrela svokra. K

okolnostiam keď zomrel svokor navrhovateľky sa neviem vyjadriť.“
Na otázku splnomocneného zástupcu navrhovateľky, či sa vie vyjadriť k tomu, či otec navrhovateľky
pomáhal pri stavbe jej domu? Svedok uviedol: ,,K tomuto sa vyjadriť neviem, skôr si myslím, že nie.“
Na otázku splnomocneného zástupcu navrhovateľky, či máte vedomosť o tom, že navrhovateľka s jej
rodinou tvárila aj sviatky u rodičov? Svedok uviedol: ,,Nepamätám si to už, je to dlhá doba, možno

jedenkrát sme spolu strávili Vianoce u rodičov, ale nie som si istý.“
Na otázku splnomocneného zástupcu navrhovateľky, či ste po smrti otca navrhovateľky niekedy
navrhovateľku videli, stretli v rodičovskom dome? Svedok uviedol: ,,Myslím, že jedenkrát som
zaregistroval ju alebo jej auto pri bráne, bolo to už po svokrovej smrti, chodil som do tohto domu 3, 4
krát do týždňa.“

Z Notárskej zápisnice N 463/98, NZ 410/98 napísanej na Notárskom úrade v Trnave dňa 14.12.1998 súd
zistil, že A. G., E.. XX.X.XXXX požiadala, aby do notárskej zápisnice bola napísaná Listina o vydedení
a závet. Z obsahu notárskej zápisnice vyplýva nasledovné:
,,Ja, G. A. X.. F., po dôkladnom uvážení, ako aj po poučení notára o ustanoveniach § 469a

Obč. zákonníka o vydedení a právnych následkoch vydedenia, rozhodla som sa takto: z celého
môjho majetku, tak hnuteľného, ako aj nehnuteľného, kdekoľvek sa nachádzajúceho, z čohokoľvek
pozostávajúceho, ktorý získam aj v budúcnosti, ako i zo všetkých mojich majetkových práv, finančných
úspor a pohľadávok, ktoré budem ku dňu smrti vlastniť, v celom rozsahu vydeďujem moju dcéru, W.
Š., X.. G., E.. X.XX.XXXX, trvale bytom v Č., A. Q., ako aj všetkých jej potomkov, vo výške celého ich

zákonného dedičského podielu po mne. Toto svoje opatrenie robím z toho dôvodu, že moja menovaná
dcéra, W. Š. neprejavuje o mňa skutočný záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mala a z uvedeného
dôvodu chcem, aby vydedenie sa vzťahovalo aj na všetkých jej potomkov. Moja dcéra W. Š., X.. G. vo
svojich osemnástich rokoch odišla z môjho domu. Študovala na Strednej poľnohospodárskej škole v
Piešťanoch, mala známosť a chcela uzatvoriť manželstvo ešte pred maturitou. S týmto sme ani ja, ani

môj manžel nesúhlasili, nakoľko neboli žiadne objektívne dôvody na to, aby sa vydávala, chcela som
jej len dobre, aby skončila školu a potom si založila rodinu. Na túto otázku sme mali s dcérou odlišné
názory a preto bez rozlúčenia v novembri roku 1978 odišla z nášho domu. Na Silvestra toho istého
roku, keďže ani na Vianoce k nám neprišla, som zašla za našou dcérou W., žiadala ju o vysvetlenie
prečo utiekla z domu. Žiadneho vysvetlenia sa mi však nedostalo, prerušila s nami všetky kontakty. S

deťmi našej dcéry, W. sme sa stretli až po siedmych rokoch od uzatvorenia jej manželstva /manželstvo
uzatvorila v januári 1979/ a to v Žiari nad Hronom, kde toho času bývala. Moje ďalšie deti, C. a K. ju boli
pozývať aj na svoje svadby, na ktoré však neprišla. Taktiež vo februári roku 1997, kedy sa konal pohreb
môjho svokra sme jej dali vedieť, že jej zomrel starý otec, na tento pohreb sa však tiež nedostavila. Moja
dcéra W., aj keď v čase kedy odišla z môjho domu som bola na ňu nahnevaná, vie, pretože som jej to

povedala, že k nám kedykoľvek môže zavítať, jej návšteve by sme sa spolu s mojim manželom potešili.
Dopočula som sa, že svoje deti vychováva tak, že majú len jednych starých rodičov a to z otcovej strany.
Všetky pokusy o nadviazanie kontaktu s mojou dcérou W. ostali úplne bez úspechov. Občas sa s mojou
dcérou W. stretnem na ulici, alebo v autobuse, ona ma však ani nepozdraví, otáča sa mi chrbtom. Nazáklade uvedeného, keďže moja menovaná dcéra a ani jej potomkovia neprejavujú o mňa trvale žiadny
záujem, hoci by ako potomkovia prejavovať mali, rozhodla som sa pre tento právny úkon vzťahujúci sa
aj na všetkých potomkov mojej dcéry W. Š., po dôkladnom uvážení, bez akéhokoľvek fyzického alebo

psychického donútenia.
Ja, G. A., X.. F., v prípade mojej skoršej smrti rozhodujem o mojom majetku takto: Celý môj majetok
tak hnuteľný, ako aj nehnuteľný, kdekoľvek sa nachádzajúci, z čohokoľvek pozostávajúci, ktorý získam
aj v budúcnosti, vrátane všetkých mojich majetkových práv, finančných úspor a pohľadávok, ktoré ku
dňu smrti budem vlastniť, zanechávam mojim deťom, C. I., X.. G., E.. XX.X.XXXX, I. A., Ľ.. Š. XXX

W. K. G., E.. X.X.XXXX, I. K. D. /., obom rovnakým dielom. Toto je moja posledná vôľa, ktorú som
prejavila dobrovoľne, pri zdravom rozume a telesnej sile, bez akéhokoľvek fyzického alebo psychického
donútenia, po dôkladnom uvážení.“
Zápisnica je vlastnoručne podpísaná A. G. W. B.. U. K., notárkou.

Podľa § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka, poručiteľ môže vydediť potomka, ak o poručiteľa

trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať.

Podľa § 476 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo
ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice. (ods. 1) V každom
závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný. (ods. 2)

Navrhovateľka sa predmetným návrhom domáhala určenia, že tak listina o vydedení ako i závet spísaný
poručiteľkou - jej matkou sú neplatné s poukazom na skutočnosť, že dôvody vydedenia - skutočnosť, že
by o poručiteľku neprejavovala opravdivý záujem ktorý by ako potomok mala prejavovať, neboli dané.

Ako vyplýva z citovaného ustanovenia § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka, vydedenie
je jednostranný právny úkon - prejav vôle poručiteľa, ktorým svojho potomka ako neopomenuteľného
dediča vylučuje z dedenia na základe niektorého v § 469a taxatívne uvedeného dôvodu.
Nie je vylúčené, aby poručiteľ urobil v jednej listine svoj závet a súčasne do neho zahrnul aj ustanovenie
o tom, že svojho potomka vylučuje z dedenia.

Z formulácie dôvodov vydedenia uvedených v písmenách a) a b) vyplýva, že na ich základe možno
postihnúť široký okruh negatívnych skutočností existujúcich vo vzťahoch poručiteľa a jeho potomka.
Posúdenie dôvodnosti vydedenia, ak pôjde o dôvod podľa písmena b), že vydedený trvale neprejavil o
poručiteľa skutočný záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, alebo o dôvod podľa písmena d), že
vydedený trvale vedie neusporiadaný život, bude vyžadovať náročnejší postup aj s prihliadnutím na to,

či je správanie dediča v rozpore s dobrými mravmi, ktoré sa v spoločnosti ustálili.
Na platné vylúčenie potomka z okruhu dedičov v dôsledku vydedenia prichádza do úvahy len taký
zákonný dôvod, ktorý existoval už v čase prejavu poručiteľovej vôle o vydedení. To znamená, že prejav o
vylúčení dediča možno urobiť len vtedy, keď už dedič spĺňal niektorú zákonnú podmienku na vydedenie.
(prof. JUDr. Karol Plank a kolektív, Občianske právo s vysvetlivkami, IURA EDITION)

Dôvod vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka - potomok o poručiteľa trvalo
neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal, je čisto subjektívnym dôvodom,
potrebným skúmať a hodnotiť jednotlivo, podľa konkrétnych prípadov. Pri úvahe, či ide o neprejavenie
opravdivého záujmu v zmysle ustanovenia § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka, sa považuje
za významný vzťah medzi poručiteľom a potomkom, najmä, či tento vzťah mal charakter skutočného

vnútorného vzťahu a nielen predstieraného, formálneho. Existenciu takéhoto kvalifikovaného vzťahu
možno vyvodiť z rozličných vonkajších prejavov, napr. z osobného, prípadne písomného styku, zo
vzájomnej starostlivosti potomka a poručiteľa a pod., pričom pri posudzovaní otázky, či existuje dôvod
vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka, nemožno opomenúť ani konkrétne
možnosti dediča prejavovať takýto záujem a tiež okolnosti, za ktorých k vydedeniu došlo, najmä, či

potomkovi v prejavovaní opravdivého záujmu o poručiteľa nebránili objektívne okolnosti, prípadne, či
zo strany potomka nejde o nezavinené neprejavenie takéhoto kvalifikovaného záujmu. Zákonný dôvod
vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka totiž vyžaduje, aby neprejavenie
opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu (rozsudok
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 239/2009, zo dňa 24. februára 2010).

Súdna prax nepovažuje za neprejavenie opravdivého záujmu o poručiteľa prípad, ak nezáujem potomka
bol v značnej miere vyvolaný samotným poručiteľom. Poručiteľ sa za svojho života môže dovolávať
pomoci a opravdivého záujmu od svojho potomka len vtedy, ak sám nevyvolal stav, ktorý by potomkovibránil pomôcť poručiteľovi a prejavovať o neho záujem. (doc. JUDr. Marek Števček, PhD. a kolektív,
Občiansky zákonník II, C.H.BECK, strana 1646)
V danej veci mal súd vykonaným dokazovaním preukázané, že dôvody vydedenia navrhovateľky tak

ako sú uvedené v notárskej zápisnici neboli dané, keď v konaní mal súd preukázané, že neprejavovanie
opravdivého záujmu nebolo zavinené výlučne navrhovateľkou. Je nepochybné, že vzťahy medzi
navrhovateľkou a jej rodičmi boli vážne nerušené, keď príčinou toho bola skutočnosť, že navrhovateľka
odišla z rodičovského domu. Dôvodom jej odchodu bola skutočnosť, že navrhovateľka mala vážnu
známosť a rodičia nesúhlasili s tým, aby sa vydala ešte pred maturitou, čo vyplýva priamo z listiny o

vydedení, kde nebohá matka navrhovateľky ako dôvod vydedenia uviedla: ,,Moja dcéra W. Š.F., X.. G.
vo svojich osemnástich rokoch odišla z môjho domu. Študovala na Strednej poľnohospodárskej škole v
Piešťanoch, mala známosť a chcela uzatvoriť manželstvo ešte pred maturitou. S týmto sme ani ja, ani
môj manžel nesúhlasili, nakoľko neboli žiadne objektívne dôvody na to, aby sa vydávala, chcela som
jej len dobre, aby skončila školu a potom si založila rodinu. Na túto otázku sme mali s dcérou odlišné
názory a preto bez rozlúčenia v novembri roku 1978 odišla z nášho domu.“

Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že navrhovateľka neodišla z rodičovského domu bezdôvodne, ale
z dôvodu odlišného jej názoru a názoru jej rodičov o jej živote.
Z vykonaného dokazovania ďalej vyplýva, že navrhovateľka i s budúcim manželom krátko po odchode
z rodičovského domu navštívila rodičov, títo ju však neprijali; navrhovateľka pozvala svojich rodičov
i na svoju svadbu, títo sa však svadby nezúčastnili. Kontakty medzi navrhovateľkou a jej rodičmi sa

následne vzhľadom na takéto správanie oboch (rodičia nereflektovali snahu navrhovateľky o uzmierenie;
navrhovateľka sa nechcela vrátiť domov, chcela žiť podľa vlastných predstáv) prerušili. K ,,obnoveniu“
vzťahov došlo až približne v roku 1984, kedy navrhovateľka aj s deťmi začala rodičov navštevovať,
deti tam trávili víkendy, čo bolo preukázané i výpoveďami svedkov (detí navrhovateľky ako i manžela
odporkyne v 1. rade), tieto návštevy skončili podľa názoru navrhovateľky z dôvodu, že deti odmietali k

starým rodičom chodiť, čo v konaní potvrdili i deti navrhovateľky, podľa nich dôvodom bolo to, že ako
deti nedostávali darčeky a boli hladné, zaobchádzalo sa s nimi inak ako s ostatnými vnúčatami. Podľa
tvrdenia navrhovateľky akékoľvek kontakty s rodičmi boli ukončené v roku 1989, keď jej otec, keď si
prišla k nim domov pre kvety spustil na ňu krik, že prečo ho vyrušuje a či nemá iné na robotu; správanie
otca sa jej dotklo, odišla domov a od tej chvíle prestala chodiť do domu rodičov.

Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že takéto správanie navrhovateľky, keď rodičov pravidelne
nenavštevovala, nebolo výlučne zavinením navrhovateľky, k takémuto vzťahu značnou mierou prispeli
svojimsprávanímčiknavrhovateľke,resp.kjejdeťomirodičianavrhovateľkytedaisamotnáporučiteľka.
Podľa názoru súdu akékoľvek dokazovanie vykonané v predmetnej veci nemôže vyvrátiť záver súdu o
tom, že tak navrhovateľka ako i poručiteľka majú svoj podiel viny na tom, že vzťahy medzi nimi neboli

usporiadané čoho logickým dôsledkom bolo to, že neprejavovali vzájomnú náklonnosť takú ako by vo
vzťahu - matka-dcéra prejavovať mali (nenavštevovali sa pravidelne, neblahoželali si k sviatkom, nemali
potrebu oznámiť si dôležité životné udalosti a zúčastniť sa ich /svadba, narodenie detí/ a pod.), keď
príčinou takéhoto vážneho narušenia vzťahov boli ich rozdielne predstavy o živote navrhovateľky ešte
v čase keď odišla z rodičovského domu.

Vykonaným dokazovaním v predmetnom konaní - výsluchom účastníkov konania a výsluchom svedkov
bolo preukázané iba to, že tak navrhovateľka ako i poručiteľka mali snahu o urovnanie vzťahu, avšak
ako vyplýva z vykonaného dokazovania, podľa názoru súdu negatívnu úlohu v tom ,,zohral“ nebohý
otec navrhovateľky.
Vzhľadom na uvedené, keď v konaní bolo jednoznačne obsahom samotnej listiny o vydedení

preukázané, že o takéto zlé, neusporiadané vzťahy medzi navrhovateľkou a jej matkou (poručiteľkou)
sa značnou mierou pričinila i samotná poručiteľka, nemôže byť táto skutočnosť podľa názoru súdu na
ujmu navrhovateľky s dôsledkom jej vylúčenia ako zákonnej dedičky jej nebohej matky (vydedením).
Preto mal súd za to, že dôvody vydedenia navrhovateľky neboli dané, preto návrhu v časti určenia
neplatnosti listiny o vydedení vyhovel.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd nevykonal dôkaz navrhovaný splnomocneným zástupcom odporcov -
vypočutie zvukového záznamu z oslavy poručiteľky v roku 2011, keď vykonanie tohto dôkazu by nemalo
vôbec žiadny vplyv na rozhodnutie v predmetnej veci, napokon skutočnosti, ktoré chcel týmto dôkazom
preukazovať v konaní ani neboli sporné (odchod navrhovateľky z domova; skutočnosť, že poručiteľka

bola navrhovateľku volať, aby sa vrátila; skutočnosť, že navrhovateľka nepovedala poručiteľke o
narodení detí).Vo zvyšnej časti - vyslovenia neplatnosti závetu, ktorý bol obsahom predmetnej notárskej zápisnice
a na základe ktorého poručiteľka odkázala všetok svoj majetok odporcom v 1. a 2. rade súd návrh
ako nedôvodný zamietol, keď navrhovateľka v konaní ani neuviedla dôvod pre ktorý by mal byť

závet neplatný, súd žiadny dôvod neplatnosti závetu nezistil, pričom vyhovenie návrhu v časti určenia
neplatnosti listiny o vydedení nemá žiadne právne účinky na platnosť závetu. V tejto súvislosti súd
považuje za potrebné uviesť, že v rámci dedičského konania má neopomenuteľný dedič zákonné
možnosti domáhať sa svojej ochrany.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tak,
že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a to s poukazom na výsledok sporu, keď v
časti o neplatnosť listiny o vydedení súd vyhovel návrhu a v časti určenia neplatnosti závetu súd návrh
zamietol, úspešnosť účastníkov konania bola teda rovnaká.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti:
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka
a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a
s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.